Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Sp-10-2013.pdf
PDF · 115.68 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sp/10/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľov 1. A. C., bytom C. XXX/X, W., 2. D. R., bytom C. R. XXXXX, 3. M. C., bytom N. XXX/X, K., 4. T. C., bytom M. XXX/X, W., 5. F. V., bytom M. XXX/X, W., 6. Q. S., bytom M. Q. XX, právne zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. Marcel Mašan s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 2, Poprad, proti odporcovi Okresný úrad Poprad, pozemkový a lesný odbor, Mučeníkov 4, Kežmarok (predtým Obvodný pozemkový úrad v Kežmarku), za účasti Slovenského pozemkového fondu, Partizánska 704/31, Poprad, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu č. 2013/375-3-ME zo dňa 14. januára 2013 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie odporcu č. 2013/375-3-ME zo dňa 14. januára 2013 podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/, e/ O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie.
Z a v ä z u j e odporcu nahradiť navrhovateľom v 1. až 6. rade trovy právneho zastúpenia vo výške 835,43 € na účet Advokátskej kancelárie JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., č.ú. XXXXXXXXX/XXXX vedený v H. a.s. a trovy konania navrhovateľke v 1. rade vo výške 10,68 €, navrhovateľke v 2. rade vo výške 51,31 €, navrhovateľovi v 3. rade vo výške 12,68 € a navrhovateľovi v 6. rade vo výške 42,72 €, to všetko v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím odporca ako orgán príslušný podľa § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona“) a podľa § 5 ods. 2 a 5 písm. g/ zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) vo veci podania Q. C., bytom C. XXX, W., zastúpeného na základe plnej moci JUDr. Pavlom Závackým, advokátom rozhodol tak, že oprávnená osoba podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona Q. C., bytom C. XXX, W. spĺňa podmienky § 6 ods. 2 zákona. V ďalšom výroku rozhodol, že oprávnenej osobe nemožno vrátiť vlastníctvo k pozemkov v k.ú. S., zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 281 (459), parcela č. 165, 165/2, 164/2, 165 ako dom č.p. XX s dvorom/záhrada/záhrada/zastavané plochy o výmere 618 m2/ 104 m2, časť parcely o výmere 541 m2 zapísané na liste vlastníctva č. X/XXX, parcely registra CKN v podiele 1/1, t.j. 618 m2. Nárok oprávnenej osoby na náhradu je výmera 618 m2. Oprávnenej osobe podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona pozemky nemožno vydať. Vo výroku rozhodnutia ďalej uviedol, že nepriznaním vlastníckeho práva k pozemkom uvedeným v bode 2 nie je dotknuté právo oprávnenej osoby na náhradu podľa § 11 ods. 2 alebo podľa § 16 ods. 1 zákona. Oprávnenej osobe sa podľa § 11 ods. 2 zákona prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu v primeranej výmere a kvalite ako boli jej pôvodné pozemky, a to v prvom poradí v tom istom katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok alebo v
inom katastrálnom území obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, v druhom poradí v katastrálnych územiach obcí bezprostredne susediacich s obcou, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok alebo v treťom poradí v okrese, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok, ak s tým oprávnená osoba súhlasí. Podľa § 16 ods. 1 zákona náhradu za pozemky, ktoré sa podľa tohto zákona nevydávajú, a za ktoré nebol poskytnutý oprávnenej osobe iný pozemok, poskytne štát prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žiadateľ Q. C. ako oprávnená osoba si podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona žiadosťou doručenou Pozemkovému úradu Poprad dňa 18.06.1992 pod č.j. 1834/1992 uplatnil reštitučný nárok na vydanie nehnuteľností podľa zákona v zákonom stanovenej lehote, ktoré odňal štát pôvodným vlastníkom Q. C. a V. C. rod. W..
Konštatoval, že pri rozhodovaní vychádzal z matričných a ďalších dokladov: z fotokópie rodného listu Q. C., nar. XX.XX.XXXX, vydaného miestnym Národným výborom M. R. dňa 28.05.1981, z fotokópie osvedčenia o zachovaní československého štátneho občianstva Q. C. vydaného Povereníctvom vnútra dňa 10.07.1947, z čestného prehlásenia Q. C. o oprávnenosti dedičských nárokov overeného Obvodným úradom W. dňa 20.12.1993 pod por.č. 3169/93, z fotokópie úmrtného listu Q. C. zapísaného v knihe úmrtí Matričného úradu W. vydaného dňa 21.04.1992, z fotokópie úmrtného listu V. C. rod. W. vydaného Miestnym národným výborom W. dňa 11.04.1969, z fotokópie osvedčenia o československom štátnom občianstve Q. C. a V. C. rod. W., vydaného Okresným národným výborom K. dňa 17.10.1947 a z potvrdenia Okresného súdu v W., kde bolo zastavené dedičské konanie po nebohej V. C. a nebohom Q. C. pre nedostatok majetku zo dňa 12.01.1994.
Uviedol, že z týchto dokladov zistil, že žiadateľ bol synom pôvodných vlastníkov a spĺňa štatút oprávnenej osoby podľa zákona a teda je oprávnenou osobou podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona. Majetok pôvodných vlastníkov bol konfiškovaný na základe konfiškačného rozhodnutia č. H-211/46-III. zo dňa 26.07.1947. Pri rozhodovaní vychádzal z pozemkovoknižnej vložky č. 281, k.ú. S. a z identifikácie parciel vypracovanej Správou katastra Kežmarok pod č. 2528/2012 zo dňa 22.11.2012. Skutočnosť uvedená v § 11 ods. 1 písm. a/ zákona bola preukázaná prostredníctvom LV č. X a XXX.
Dôvodil, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, k pozemku, ako aj k rodinnému domu č. XX, ktorý sa nachádza na pozemku parc.č. 165 nadobudla nebohá D. R. rod. W., ako aj jej nebohý manžel V. R., obaja naposledy trvale bytom S., S. XX/XX vydržaním. Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 131/1982 (s účinnosťou od 01.04.1983) sa upravilo nadobudnutie vlastníctva vydržaním s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby (od 01.04.1964 do 31.03.1983). Vydržacia doba však neuplynula skôr ako 01.04.1984 (§ 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Podľa tejto úpravy vlastníctvo k nehnuteľnosti, ktorá mohla byť v osobnom vlastníctve (napr. rodinný dom, rekreačná chata, garáž) nadobudol občan, ak ju mal nepretržite v držbe 10 rokov, nakladal s ňou ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu patrí. Vydržaním však nebolo možné nadobudnúť nehnuteľnosť (ale ani hnuteľnú vec) z majetku v socialistickom vlastníctve, ani takú, ku ktorej mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Pokiaľ išlo pozemky, vydržať bolo možné taký pozemok alebo jeho časť, ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania. Toto právo sa mohlo zriadiť k pozemkom určeným na výstavbu rodinného domu, rekreačnej chaty alebo garáže alebo na zriadenie záhradky. Vlastníctvo k takémuto pozemku (jeho časti) však nadobudol štát a občanovi vzniklo zo zákona právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní. Ak bola dohoda uzavretá, občanovi vzniklo právo osobného užívania, ktoré sa 01.01.1992 zmenilo na vlastníctvo (§ 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak sa právo osobného užívania nezriadilo, vydržaný pozemok zostal vo vlastníctve štátu.
Ďalej uviedol, že starosta obce S. Ing. J. V. na základe požiadania Obvodného pozemkového úradu v K. zo dňa 21.11.2012 uviedol k predmetnej záležitosti stanovisko zo dňa 08.01.2013 zn. 032/2013, kde konštatoval, že nebohá D. R. rod. W., ako aj jej nebohý manžel V. R., obaja naposledy trvale bytom S., S. XX/XX bývali v rodinnom dome č. XX, ktorý sa nachádza na pozemku parc.č. 165 v k.ú. S. približne od 50. rokov minulého storočia. V tom sa im narodili a vyrastali aj ich deti. V roku 1967 na základe kúpnej zmluvy odkúpili manželia R. tento dom od Československého štátu a taktiež zaplatili kúpnu cenu.
Táto zmluva však nebola registrovaná na štátnom notárstve a nebola zaregistrovaná ani v evidencii nehnuteľností. O tom R. vedomosť nemali a celú dobu užívali túto nehnuteľnosť v dobrej viere, že sú vlastníci a aj platili obci dane. Až v 90. rokoch, keď sa robila plynofikácia obce bolo dodatočne zistené, že R. nie sú zapísaní na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností ako vlastníci uvedeného domu, ale obec S. ako právny nástupca štátu podľa zákona o obecnom zriadení. Preto, aby sa tento stav napravil obec S. uzatvorila s R. dňa 30.08.1993 novú kúpnu zmluvu, ktorej vklad bol aj povolený v katastri nehnuteľností v K. pod č. V-537/93. Táto zmluva z roku 1993 bola súdom vyhlásená za neplatnú na podnet pána C., nakoľko bola uzatvorená až potom, čo pán C. si uplatnil reštitučný nárok na Obvodnom pozemkovom úrade v K.. V závere stanoviska starosta obce S. uviedol, že má za to, že nebohí manželia R., ako aj ich dedičia spĺňajú podmienky vydržania rodinného domu č. XX v S..
V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že z titulu zákonnej prekážky navrátenia vlastníctva k pozemkom rozhodol o priznaní práva na náhradu podľa § 16 ods. 1 zákona, na základe ktorého sa oprávnenej osobe poskytne náhrada za pozemky. Náhradu po právoplatnosti rozhodnutia poskytne Slovenský pozemkový fond, Partizánska 704/31, Poprad.
Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovatelia v 1. až 6. rade domáhali preskúmania postupu a rozhodnutia odporcu z dôvodu, že toto rozhodnutie trpí niekoľkými vadami. Uviedli, že rozhodnutie odporcu bolo vydané na meno oprávneného Q. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, W., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Z uvedeného vyplýva, že nie je možné vydať rozhodnutie, ktoré sa týka osoby, ktorá zomrela a do ktorej práv vstupujú oprávnený dedičia, t.j. navrhovatelia v 1. až 6. rade. Za takýchto okolností mal správny orgán zistiť okruh dedičov a vydať rozhodnutie v prospech alebo neprospech nich.
Ďalej namietali, že pozemky, ktoré sú uvedené v rozhodnutí, sú uvedené zmätočne a nesprávne a to z dôvodov, že na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. S. je evidovaná parcela registra C č. 165 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 541 m2 a na liste vlastníctva č. X, k.ú. S. je evidovaná parcela registra E č. 165/2 - záhrady o výmere 104 m2. Vo vypracovanej tabuľke je zahrnutá aj parcela č. 164/2 - záhrady o výmere 81 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. S.. Táto parcela je však vo vlastníctve dedičov po nebohom Q. C.. Nie je im preto zrejmé z akého dôvodu je táto parcela uvedená v tabuľke, zvlášť ak je v rozhodnutí konštatované, že parcely nie je možné vydať a že za tieto patrí nebohému Q. C. náhrada. Taktiež nie je zrejmý uvedený druh pozemku v tabuľke a to dom č.p. XX s dvorom, čoho sa týka, keďže takýto druh pozemku na LV č. XXX, ani na LV č. X nie je evidovaný. Nárok oprávnenej osoby na náhradu je o výmere 618 m2. V tabuľke sú uvedené výmery 104 m2 a 541 m2, čo predstavuje spolu výmeru 645 m2. Aj v tomto je časť výroku rozhodnutia zmätočná.
Ďalej uviedli, že považujú vydané rozhodnutie za predčasné, pretože vo vzťahu k parcele registra C č. 165 o výmere 541 m2 na LV č. XXX, k.ú. S. prebieha súdne konanie o vyslovenej neplatnosti dohody, ktoré je vedené na Okresnom súde v Kežmarku pod sp.zn. 2C 14/05 a ktoré nie je do dnešného dňa právoplatne ukončené. Pokiaľ ide o rodinný dom súp.č. XX je stále zapísaný na obci S. na LV č. X, k.ú. S.. Tento však mal byť právnemu predchodcovi nebohého Q. C. na základe rozhodnutia Miestneho národného výboru S. zn. 115-15-V-1956 zo dňa 15.05.1956 vyňatý spod konfiškácie. Pretože tento dom je v súčasnosti zapísaný na LV č. X v prospech obce S. a ako vyplýva z vyššie uvedeného rozhodnutia zo dňa 15.05.1956 nemal podliehať konfiškácii, jedine o tom mohol odporca rozhodnúť v súčasnom štádiu konania a to tak, že vráti dom právnym nástupcom nebohého Q. C., pretože je stále formálne vo vlastníctve štátu, resp. obce S. a vlastnícke právo po zrušení konfiškácie malo byť vrátené. Jediným dôkazom, na ktorý odkazuje odporca v napadnutom rozhodnutí je vyjadrenie starostu obce S. Ing. J. V., že nebohí manželia R., ako aj ich dedičia spĺňajú podmienky vydržania rodinného domu č. XX v S.. Toto stanovisko je vo vzťahu k rozhodnutiu právne irelevantné, pretože rozhodnutie sa týka výlučne pozemkov parc.č. 165, 165/2 a 164/2 a nie rodinného domu č. XX. Tvrdenia starostu obce S. sú nepravdivé pokiaľ v nich tvrdí, že nebohí manželia R., ako aj ich dedičia spĺňajú podmienky vydržania. Pôvodný vlastník Q. C., nar. XX.XX.XXXX sa stále domáhal svojich vlastníckych práv. Vzhľadom na túto skutočnosť nemohlo ísť zo strany nebohých manželov R. o dobromyseľnú držbu, pretože MNV v S. na základe práve aktívnej korešpondencie nebohého Q. C. a jeho otca nepristúpila ku vkladu kúpnej zmluvy z roku 1967 uzavretej medzi MNV S. a nebohými manželmi R. a za týchto okolností si museli všetci byť vedomí, že rodinný dom súp.č. XX (predtým 42) nie je spôsobilý na vydržanie a užívanie v dobrej viere a že im vlastnícky nepatrí.
Z uvedených dôvodov považujú napadnuté rozhodnutie za nezákonné, pretože postupom odporcu im bola odňatá možnosť konať, pričom správny orgán ich vylúčil z konania konajúc s nebohým a pozbavil ich ako dedičov zákonných práv na konanie. Napadnuté rozhodnutie považujú taktiež v celom rozsahu za zmätočné a navrhujú ho zrušiť a vrátiť vec odporcovi na ďalšie konanie.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 250l ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľov je dôvodný.
Predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie odporcu, ktorý v konaní rozhodoval podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona“) o navrátení vlastníctva k pozemkov v prospech oprávnenej osoby Q. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, W..
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Q. C., bytom C. XXX, W., nar. XX.XX.XXXX podaním adresovaným Pozemkovému úradu v W. dňa 18.06.1992 požiadal o navrátenie skonfiškovaného majetku ako právny nástupca - dedič po rodičoch Q. C., nar. XXXX a matke V. rod. W., nar. XXXX, a to rodinného domu, časti poľnohospodárskej pôdy, lesnej pôdy, a to podľa zákona č. 229/1991 Zb.
Podľa § 1 zákona, tento sa vzťahuje na pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond, obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, vrátane zastavaných pozemkov, obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu, vrátane zastavaných pozemkov a iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20.
Podľa § 4 ods. 1 zákona, oprávnenou osobou je štátny občan Českej a slovenskej federatívnej republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25.02.1948 do 01.01.1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona, ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25.02.1948 do 01.01.1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 6 zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami pokiaľ sú štátnymi občanmi Českej a slovenskej federatívnej republiky a majú trvalý pobyt na jej území fyzické osoba, a to deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1 všetci rovným dielom, ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti a ak niektoré z nich zomrelo jeho deti.
Je nesporné, že Q. C., nar. XX.XX.XXXX bol oprávnenou osobou na vydanie nehnuteľností podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona.
Konanie vo veci navrátenia vlastníctva podľa zákona č. 229/1991 Zb. je konaním v oblasti verejnej správy, v rámci ktorého správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, a preto sa na toto konanie vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“).
Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku, účastníkom konania je ten o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konaní je aj ten kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý a to až do času kým sa nepreukáže opak.
Podľa § 15 Správneho poriadku, účastník môže samostatne konať v takom rozsahu v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením, túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Podľa odseku 2 prvá veta citovaného ustanovenia smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Z úmrtného listu vystaveného Matričným úradom Mesta W. dňa 01.03.2010 je nepochybné, že Q. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, W. zomrel dňa XX.XX.XXXX, pričom napadnuté rozhodnutie vydal odporca dňa 14.01.2013, t.j. v čase, kedy žiadateľ Q. C. stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti a tým aj procesnú spôsobilosť podľa ust. § 7 Občianskeho zákonníka a § 15 Správneho poriadku.
Podľa potvrdenia notára - súdneho komisára JUDr. Zuzany Mercovej č. Dnot 57/2010, 2D/61/2010 zo dňa 10.06.2010 dedičmi po Q. C., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX sú zo zákona v prvej skupine pozostalá manželka a deti poručiteľa, a to A. C., D. R., M. C., T. C., F. V. a právom po nebohej poručiteľovej dcére X. S., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX jej syn Q. S..
Procesnú spôsobilosť účastníka konania sú správne orgány povinné skúmať vo všetkých štádiách konania. Odporca v danom prípade pri vydávaní napadnutého rozhodnutia procesnú spôsobilosť žiadateľa ako oprávnenej osoby v tomto štádiu konania neskúmal. Ak teda rozhodol o právach a právom chránených záujmoch oprávnenej osoby, ktorá stratila spôsobilosť mať práva a povinnosti a tým aj procesnú spôsobilosť, rozhodol v rozpore so zákonom. Za takýchto okolností bolo dedičom po oprávnenej osobe odňaté právo a možnosť konať pred správnym orgánom a uplatňovať si svoje práva, ktoré im vyplývajú z ustanovení Správneho poriadku. V konaní sa preto vyskytla taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Opodstatnené sú aj námietky navrhovateľov vo vzťahu k výroku rozhodnutia, kde sú špecifikované nehnuteľnosti, ktoré sa týkajú predmetu rozhodovania vo veci a ich presnej špecifikácie.
Tak ako to uvádzajú v námietkach navrhovatelia, vo výroku napadnutého rozhodnutia je označená parcela č. 164/2 o výmere 81 m2 - záhrady, zapísaná na LV č. XXX, k.ú. S.. Z výpisu z tohto listu vlastníctva predloženého právnym zástupcom navrhovateľov v časti B vyplýva, že ako vlastníci tejto nehnuteľnosti sú zapísaní navrhovatelia v 2. až 6. rade. Preto nie je zrejmé z akého dôvodu mala byť táto nehnuteľnosť predmetom rozhodnutia. Taktiež pokiaľ ide o označenie nehnuteľnosti dom č.p. XX s dvorom na liste vlastníctva č. XXX, ani liste vlastníctva č. X v k.ú. S. nie je takáto nehnuteľnosť evidovaná.
Parcela č. 165 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 541 m2 je evidovaná na LV č. XXX, k.ú. S., kde v časti B ako vlastníci sú uvedení E. C. rod. R. a V. Z. rod. R., každá v podiele 1/2. Odporca sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s týmito právnymi skutočnosťami žiadnym spôsobom nevyrovnal. Rovnako sa žiadnym spôsobom nevyrovnal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ani s parcelou č.
165/2 - záhrady o výmere 104 m2 zapísanou na LV č. X, k.ú. S., kde v časti B je označený vlastník obec S..
Vo výroku napadnutého rozhodnutia sú s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti zmätočne špecifikované nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom rozhodovania a rovnako nie je zrejmé, na základe akých skutočností a akej úvahy dospel odporca k záveru, že nárok oprávnenej osoby na náhradu je 618 m2, ak v tabuľke uvádza výmeru nehnuteľností 618, 104 a 541 m2.
Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Ako vyplýva z ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, správny orgán pri rozhodovaní vo veci sa v odôvodnení rozhodnutia musí vyrovnať predovšetkým so skutkovými okolnosťami a právnym posúdením veci. Povinnosťou správneho orgánu vo vzťahu k skutkovým okolnostiam je uviesť najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam, aké dôkazy boli vykonané, ako ich správny orgán hodnotí a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, správny orgán v danom prípade je povinný subsumovať zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovým zistením musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením.
Odporca v danom prípade nepostupoval v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku, nevyhodnotil dôsledne zistený skutkový stav a tento následne ani dostatočne právne neposúdil. Za takýchto okolností napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/, e/ O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil a vrátil vec odporcovi na ďalšie konanie.
Úlohou odporcu v ďalšom konaní bude vo veci konať s právnymi nástupcami oprávnenej osoby navrhovateľmi v 1. až 6. rade ako účastníkmi konania, úplne a presne zistiť a vyhodnotiť skutkový stav a na tomto základe vydať rozhodnutie, ktoré bude spĺňať všetky kritériá uvedené v § 47 Správneho poriadku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovatelia v 1. až 6. rade boli v konaní úspešní, preto súd zaviazal odporcu nahradiť im trovy konania. Trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia vyčíslené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci (ďalej len „vyhláška“) advokátskou kanceláriou dňa 24.10.2013. Pozostávajú z troch právnych úkonov - prevzatie a príprava, spísanie a podanie opravného prostriedku a účasť na pojednávaní (22.01.2013, 13.02.2013, 23.10.2013) v hodnote jedného právneho úkonu 60,07 € (§ 11 ods. 1 písm. a/ a § 13 ods. 2 vyhlášky) x 6 účastníkov t.j. 180,21 €; režijného paušálu 7,81 € za 3 právne úkony, cestovných náhrad na cestu na pojednávanie dňa 23.10.2013 W. - W. a späť /160 km/ osobným motorovým vozidlom OPEL Insignia Ev.č. PP 476CP pri
priemernej spotrebe 10,7 l/100 km, cene pohonných látok 1,448 €/l, náhrade 0,183 €/km, celkom 54,07 €; náhrady straty času v trvaní 3 hodín (13,01 €/1 polhodina) celkom 78,06 €; dane z pridanej hodnoty 20 % z 696,19 € t.j. 139,24 €.
Ďalej predstavujú trovy konania náhradu cestovného a náhradu ušlej mzdy uplatnenej navrhovateľmi v 1., 2., 3. a zástupcom navrhovateľa v 6. rade splnomocnenom k účasti na pojednávaní a to náhrady cestového pre A. C. vo výške 10,68 € na cestu W. - W. a späť, v hodnote cestovného lístka železničnej dopravy (5,34 € na 1 cestu); náhrady cestového pre D. R. vo výške 13,08 € na cestu W. - W. a späť, C. R. - W. a späť (2,40 €) v hodnote cestového lístka železničnej dopravy a náhrady ušlej mzdy vo výške 38,23 € (za 8 hodín pracovného času a mzdu 4,7791 €/h); náhrady cestovného pre M. C. na cestu K. - W. - W. a späť vo výške 12,68 € (2,- € K. - W., autobusová doprava, 10,68 € W. - W., železničná doprava); náhradu cestovného Q. S. (za účasť splnomocneného zástupcu na pojednávaní) vo výške 42,72 € za cestu M.. Q. - A., A. - W. v hodnote cestového železničnou prepravou (18,80 + 2,56 x 2). Navrhovateľ M. C. si uplatnil aj výšku ušlej mzdy 3,- €/hod. ako živnostník. Túto náhradu však žiadnym spôsobom nešpecifikoval, preto mu ju súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.