Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-79-2010.pdf
PDF · 99.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-2C/79/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník, samosudca JUDr. Mária TVRDÍKOVÁ, v právnej veci žalobkyne U. R., nar. XX.X.XXXX, bytom G., G. XXX/X, zastúpená Michalom Hlivjakom, nar. 10.3.1955, bytom Svidník, Stropkovská 375/4, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Vážecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, AK Svidník, Sov. hrdinov 163/66 proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený advokátkou JUDr. Andreou Cvikovou, so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 30 796 750, , o neplatnosť rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.160,28 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e .
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 169,- Eur na účet Okresného súdu Svidník do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Trovy konania žalobkyni n e p r i z n á v a .
V. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 248,47 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, č. ú. XXXXX-XXX/XXXX, VS: XXXXX do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa podanou žalobou proti žalovanému spojenú s upresnením žaloby zo dňa 8.6.2010 domáhala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-6/10-EK, vyhlásenie rozhodcovskej doložky z úverovej zmluvy č. 8000003935 za neprijateľnú - neplatnú podmienku, vyhlásil úver - revolving zo dňa 17.4.2007 vo výške 891,75 Eur pre chýbajúcu RPMN za bezúročný a bez poplatkov, vyhlásil zmluvnú odmenu a zmluvnú pokutu v rozpore s dobrými mravmi ako neprijateľné a neplatné podmienky, nariadil žalovanému vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 1.160,28 Eur a vydať zmenku, ktorá slúžila ako zábezpeka úveru.
Žalobu odôvodnila tým, že na základe rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK-6/10-EK zo dňa 9.3.2010 bola povinná zaplatiť žalovanému sumu vo výške 1.326,61 eura spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania od 20.8.2009 do zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 49,79 eura. Svoju pohľadávku zo zmluvy o úvere č. 8000003935 uhradila čo do výšky a rozsahu a taktiež aj úroky z omeškania. Z uvedeného dôvodu preto žiadala zrušiť rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-6/10- EK zo dňa 9.3.2010. Ďalej poukázala na skutočnosť, že z úverovej zmluvy č. 8000003935 jej bol
poskytnutý úver vo výške 1.362,84 eura dňa 14.4.2005 a revolving vo výške 891,75 eura dňa 16.4.2007, teda spolu suma 2.254,59 eura. Z prehľadu na karte klienta k 15.4.2009 uhradila sumu 3.365,08 eura, to znamená, že úver bol k tomuto dátumu nielen splatený, ale podľa výpočtu, ktorý predložila, aj preplatený. Poukázala na to, že úverová zmluva č. 8000003935 neobsahuje údaj o ročnej výške úrokov. Žalovaný po vykonaní revolvingu úveru bol povinný jej zaslať ako spotrebiteľke oznámenie s údajmi o výške revolvingu, zmluvnej odmene, no najmä výške RPMN. Túto povinnosť si žalovaný nesplnil, poslal len upravený splátkový kalendár, teda nepozná výšku RPMN pre tento úver - revolving. Z uvedeného dôvodu je preto takýto úver bezúročný a bez poplatkov. Taktiež zmluvné pokuty uvedené v úverovej zmluve sú v zmysle platnej legislatívy neprijateľné - neplatné podmienky.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že z nej nevyplýva zachovanie predpokladov prípustnosti žaloby v zmysle ust. § 40 a násl. zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, a ani preukázanie tam uvedených tvrdení z hľadiska dôvodu, pre ktorý bola žaloba podaná. Ďalej uviedol, že po doručení rozhodcovského rozsudku sa žalobkyňa mala možnosť k nemu vyjadriť formou žalobnej odpovede. Podanie žalobnej odpovede dochádza v zmysle čl. 17 ods. 17.2.1 písm. b/ Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000003935 zo dňa 14.4.2005 k zrušeniu rozhodcovského rozsudku a rozhodca je povinný v konaní pokračovať. Zmeškanie uvedenej procesnej lehoty na podanie žalobnej odpovede má ten následok, že rozhodcovské rozhodnutie sa stáva právoplatné. Žalobkyňa bola pritom rozhodcom v samotnom rozhodcovskom rozsudku o uvedenej možnosti poučená. Žalobnú odpoveď však nepodala a rovnako ani nepožiadala iného rozhodcu uvedeného v rozhodcovskej doložke o preskúmanie rozhodcovského rozsudku. Z uvedeného dôvodu uplatnený dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní nie je daný a žaloba nie je dôvodná.
Žalovaný vo svojom písomnom podaní zo dňa 4.10.2011 ďalej uviedol, že nakoľko rozhodcovské konanie vedené pred rozhodcom JUDr. Erikom Končokom pod sp. zn. RK-6/10-EK zo dňa 9.12.2010 nebolo doposiaľ skončené, o neplatnosti zmluvy, neplatnosti rozhodcovského rozsudku (ktorý bol podaním žalobnej odpovede zrušený), o neplatnosti rozhodcovskej doložky a vydaní bezdôvodného obohatenia nemá súd právomoc konať z dôvodu prekážky litispendencie, z dôvodu absencie predmetu konania a z dôvodov ohraničenej právomoci súdu v konaní podľa § 40 a násl. zákona o rozhodcovskom konaní. Z dôvodu právnej opatrnosti vzniesol voči nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia námietku premlčania. Podanie s návrhom na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo súdu doručené dňa 20.9.2011. Podľa ustálenie judikatúry platí, že ak je potom žaloba rozšírená, nemá takéto rozšírenie spätné účinky. Posledná úhrada žalovaného bola uskutočnená v dobe od ktorej uplynula lehota dlhšia, ako je premlčacia doba v zmysle ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Podľa žalovaného zmluva o revolvingovej pôžičke č. 8000003935 vrátane jej príloh má všetky náležitosti vyžadované platnou právnou úpravou v čase, keď bola uzavretá. Z uvedených dôvodov preto žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Svidník č. k. 2C/79/2010-152 dňa 26.10.2011, proti ktorému včas podal odvolanie žalovaný. Krajský súd v Prešove svojim rozsudkom č. k. 20Co/12/2012 zo dňa 16.10.2012 predmetný rozsudok potvrdil vo výroku o určení rozhodcovskej doložky v zmluve č. 8000003935 za neplatnú a v prevyšujúcej napadnutej časti, t. j. s výnimkou zamietavého výroku a v rozsahu zrušenia vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Oznámením zo dňa 1.12.2011 vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na strane žalobkyne Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Ľ. Zúbka 2, 841 01 Bratislava.
Súd doplnil dokazovanie spisom rozhodcovského súdu sp. zn. RK 6/10-EK a zistil tento skutkový stav:
Dňa 14.4.2005 uzatvorila žalobkyňa so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. 8000003935, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 41.057 Sk (1.362,84 Eur). Žalobkyňa sa poskytnutý úver zaviazala splácať v 36 mesačných splátkach vo výške 2.112,- Sk (70,11 Eur) v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol prílohou zmluvy. Žalovaný ďalej žalobkyni poskytol revolving v sume 26.865,- Sk (891,75 Eur), ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v mesačných splátkach vo výške 2.112,- Sk (70,11 Eur). Zmluvná odmena za poskytnutie úveru bola dohodnutá na sumu 34.975,- Sk (1.160,96 eura) a zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu na sumu 23.823,- Sk (790,78 Eur). RPMN poskytnutého úveru činí 23,60 % a RPMN po poskytnutí revolvingu činí 37,36 %.
Rozhodca JUDr. Erik Končok so sídlom Koceľová 9, 821 08 Bratislava dňa 9.3.2010 pod sp. zn. RK-6/10-EK vydal rozsudok vo veci PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava proti Ľudmile Hlivjakovej, bytom Stropkovská 385/4, Svidník, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1.326,61 Eur spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne od 20.8.2009 do zaplatenia, náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 49,79 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
Z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, že žalovaný v žalobe zo dňa 10.2.2010 uviedol, že dňa 14.4.2005 uzatvoril so žalobkyňou zmluvu o revolvingovom úvere č. 8000003935 (ďalej len zmluva), na základe ktorej poskytol žalobkyni úver vo výške 2.523,80 Eur. Poskytnutý úver sa žalobkyňa zaviazala splatiť v 36 mesačných splátkach vo výške 70,11 Eur v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý je prílohou zmluvy. V súlade s ustanovením zmluvy poskytol žalobkyni dňa 16.4.2007 nový revolving v sume 1.682,53 Eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splatiť v 24 mesačných splátkach vo výške 70,11 Eur v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára. Žalovaný v žalobe ďalej uviedol, že nesplatená časť istiny úveru, ktorú poskytol žalobkyni na základe zmluvy predstavuje ku dňu podania žaloby sumu 841,52 Eur s tým, že mu vnikol v zmysle zmluvy aj nárok na zaplatenie zmluvných pokút v celkovej výške 1.326,23 Eur. Ďalej uviedol, že zo zmluvnej pokuty vo výške 50 % z nominálnej výšky istiny úveru zahrnutej v tejto sume si žalobou uplatňuje iba nárok na zaplatenie sumy 420,76 Eur, ktorá zodpovedá 50 % z nesplatenej istiny úveru, ktorú poskytol žalobkyni na základe zmluvy s tým, že zaplatenie zvyšnej časti zmluvnej pokuty kalkulovanej ako 50 % z nominálnej výšky úveru si žalobou neuplatňuje. V súvislosti s omeškaním žalobkyne so splácaním zmluvných záväzkov vznikol žalovanému v zmysle ust. čl. 13 zmluvy aj nárok na sankcie v podobe zmluvných pokút a to nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % z výšky splátky za každý deň omeškania a súčasne zmluvnú pokutu vo výške 5 % z výšky dlžnej splátky (za omeškanie trvajúce viac ako 15 dní), resp. 10 % z výšky dlžnej splátky (za omeškanie trvajúce viac ako 30 dní) a súčasne na zmluvnú pokutu vo výške 50 % z nominálnej výšky úveru za porušenie povinností žalobkyne špecifikované v čl. 12 bod 1 zmluvy. Rozhodca, ktorý vo veci rozhodoval považoval tieto pokuty za primerané povahe záväzkového vzťahu založeného zmluvou.
Z karty klienta (žalobkyne) č. zmluvy 8000003935 zo dňa 11.2.2010 vyplýva, že žalobkyni bola vyplatená čiastka v sume 1.362,84 Eur dňa 14.4.2005 a revolving vo výške 891,75 Eur dňa 16.4.2007. Žalobkyňa uhradila celkom sumu 3.365,08 Eur.
Zástupca žalovanej vo svojom písomnom podaní zo dňa 22.1.2013 uviedol, že povaha plnenia odmeny v deň poskytnutia úveru predstavuje sumu úrokov vyčíslených za celé obdobie, na ktoré sa zmluva uzatvárala. Toto vyplýva aj z čl. 5 ods. 5.3 zmluvných dojednaní, podľa ktorého zmluvná odmena za poskytnutie úveru (revolving) predstavuje úročenie úveru (revolvingu). V prípade predčasného splatenia úveru by vzniklo dlžníkovi právo na vrátenie pomernej časti úrokov (t. j. odmeny) tak, ako to vyplýva z č. l. 16 ods. 16.3 zmluvných dojednaní.
Zástupca žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 31.7.2013 uviedol, že netrvá na tom, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok vzhľadom na skutočnosť, že bolo určené, že rozhodcovská doložka v zmluve je neplatná, pričom netrvá na tom, aby bola zmluva o revolvingovom úvere určená za bezúročnú a bez poplatkov a v tejto časti zobral žalobu späť a žiadal konanie zastaviť. Preto súd v súlade s ustanovením ň 96 ods. 1 a 2 O.s.p. konanie v tejto časti žaloby zastavil. Predmetom konania zostalo iba bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré žalobkyňa vyčíslila v sume 1.160,28 Eur.
Podľa § 2 písm. b/ zák. č. 258/2001 Z. z., o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len zákon), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zákona, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 4 zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 14.4.2005 uzavrela žalobkyňa so žalovaným úverovú zmluvu o revolvingovom úvere č. 8000003935, podľa ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 41.057,- Sk (1.362,84 Eur) so zmluvnou odmenou za poskytnutie úveru vo výške 34.975,- Sk (1.160,96 Eur) a revolving vo výške 26.865,- Sk (891,75 Eur) so zmluvou odmenou za poskytnutie revolvingu vo výške 23.823,- Sk (790,78 Eur). V deň úveru si žalovaný inkasuje pomerne značnú časť a to pri poskytnutej sume úveru 1.362,84 Eur až 1.160,96 Eur a pri revolvingu 891,75 Eur až 790,78 Eur. Z fakticky poskytnutého úveru 1.362,84 Eur žalovaný inkasuje v zápätí už prvý deň 85 % a pri nasledovnom revolvingu 88 %. Uvedené sumy, ktorým korešpondujú tieto percentuálne body predstavujú podľa žiadosti „zmluvnú odmenu za poskytnutie úveru“. Ak ide o zmluvnú odmenu, potom odmena, resp. odplata za úver v rozsahu 85 %, resp. 88 % zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov a niet dôvod na iné, ako úžerné označenie takýchto úkonov.
Pri peňažných pôžičkách sa medzi účastníkmi uzatvára aj dohoda o výške úrokov, ktoré predstavujú odmenu za užívanie požičanej sumy. V predmetnej veci v zmluve uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 14.4.2005 nie je uvedený úrok, ale zmluvná odmena za poskytnutie úveru, ktorá v percentuálnom vyjadrení predstavuje 85 %, resp. 88 %. Občiansky zákonník ani iné právne predpisy výslovne nestanovia, do akej výšky je možné pri peňažnej pôžičke dojednať úroky. Z tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy, nakoľko i tu platí ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.
Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia, a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem.
Neprimerane vysoké úroky dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Požiadavka na neprimerané zmluvné úroky môže za istých okolností v sebe obsahovať i skutkovú podstatu trestného činu úžery, kedy dohoda o neprimeraných úrokoch je neplatná pre rozpor so zákonom, alebo v iných prípadoch pre rozpor s dobrými mravmi. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov dojednaná, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi konania v spotrebiteľskom úvere dňa 14.4.2005 podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Poskytnutý úver je teda z uvedených dôvodov bezúročný.
Žalovaná na základe zmluvy zo dňa 14.4.2005, na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 2.204,80 Eur zaplatila jednotlivými splátkami celkom sumu 3.365,08 Eur. Na strane žalovaného tak vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 1.160,28 Eur, na zaplatenie ktorého bol žalovaný zaviazaný.
Pri posudzovaní námietky premlčania, ktorú vzniesol žalovaný, súd aplikoval ustanovenie § 107 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Z výpisu obchodného registra súd zistil, že žalovaný v rámci povoleného predmetu činnosti poskytuje úvery z vlastných zdrojov. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je žalovaný povinný pri vykonávaní uvedenej činnosti postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou pri dodržaní všeobecne záväzných právnych noriem a v súlade s dobrými mravmi.
Podľa názoru súdu, objektívna premlčacia doba je v danom prípade 10 ročná, pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného považuje súd za úmyselné. Ak žalovaný použil nekalú obchodnú praktiku a neumožnil prostredníctvom ročnej úrokovej sadzby porovnať žalobkyni výhodnosť úveru na trhu oproti iným produktom, ak žalovaný použil neprijateľné podmienky, o ktorých Európska komisia tvrdí, že by sotva uverila, keby ich niekto bol schopný považovať za platné, a ak neodporujú zákonu, tak „musia byť neprijateľné“, ak žalovaný použil nekalú praktiku a neobhájiteľne skryl neprimerane vysokú až úžernú cenu úveru do poplatku, súd považuje tvrdenie žalovaného, že sa nedopustil úmyselného konania za nepresvedčivé. Tieto praktiky a konanie v rozpore s dobrými mravmi si ťažko možno predstaviť len v rovine nedbanlivostnej. Aj keď by súd pripustil, že žalovaný nechcel dojednať zmluvu so žalobkyňou v snahe získať prospech, ťažko možno uveriť, že nevedel, čo môže spôsobiť takýmto konaním a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený. Najmenej nepriamy úmysel získať majetkový prospech opísanými praktikami je na strane žalovaného zrejmý. Preto súd neuznáva obranu žalovaného, že nárok je premlčaný, keďže objektívna desaťročná lehota od poskytnutia úveru neuplynula. Vzhľadom na to, že žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela až v priebehu roka 2010 v súvislosti s uverejnením rozhodnutí týkajúcich sa žalovaného na stránke MS SR, žaloba je podaná aj v rámci dvojročnej subjektívnej doby. Súd preto nevyhovel námietke premlčania, objektívnu desať ročnú lehotu ako aj subjektívnu dvojročnú lehotu považoval za zachovanú a žalobu podanú v čas.
Z uvedených dôvodov súd žalobe žalobkyne vyhovel a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalovaný bol neúspešný a úspešný žalobca trovy konania nežiadal, preto mu súd trovy konania nepriznal.
Vedľajšiemu účastníkovi boli priznané trovy konania v zmysle vyhl. č 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v zmysle § 10 ods. 2 AT za 3 úkony po 61,41 Eur a to: prevzatie a príprava zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a/ AT), zastúpenie pri pojednávaní dňa 31.7.2013 a 23.10.2013 (§ 13a ods. 1 písm. d/ AT), 1x7,21 Eur a 2x7,81 Eur režijný paušál a 20 % DPH v sume 41,41 Eur. Celkom trovy vedľajšieho účastníka predstavujú sumu 248,47 Eur.
Povinnosť žalobcu prisúdené trovy konania zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka vyplýva z ust. § 149 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na tunajšom súde.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť spotrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.