Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BB-74S-14-2022.pdf
PDF · 120.75 KB
Case nature
Area
Subarea
BB-74S/14/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu: občianske združenie Pre lepšiu budúcnosť Slovenska, o. z., so sídlom Partizánska 653/13, 952 01 Vráble, IČO: 53 697 529, právne zastúpeného JUDr. Tomášom Jamrichom, advokátom, so sídlom Moravská 784/35, 952 01 Vráble, IČO: 42 369 461, proti žalovanému: primátor Mesta Brezno, Mesto Brezno, so sídlom Námestie gen. M. R. Štefánika 1, 977 01 Brezno, právne zastúpenému JUDr. Dianou Hrončekovou, advokátkou, so sídlom Komenského 10B, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MsÚ-2022/1223-03 zo dňa 20.01.2022, takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie primátora Mesta Brezno č. MsÚ-2022/1223-03 zo dňa 20.01.2022 sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Dňa 27.10.2021 žalobca elektronicky zaslal spoločnosti LESY MESTA BREZNO, s. r. o., Švermova 1027/7, 977 01 Brezno, IČO: 36 027 537, žiadosť o sprístupnenie informácií, ktoré v žiadosti špecifikoval pod bodmi 1. až 8. 2. LESY MESTA BREZNO, s. r. o., ako povinná osoba zaslala žalobcovi dňa 29.10.2021 vyjadrenie k jeho žiadosti v znení: „Naša spoločnosť nie je oprávnená sprístupniť informácie, o ktorých sprístupnenie žiadate. Naša spoločnosť má postavenie povinnej osoby podľa § 2 ods. 3 infozákona, keď v zmysle § 3 ods. 2 infozákona sme oprávnení sprístupniť iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy. Vami požadované sprístupnenie informácií sa netýka okruhu informácií, na ktorých sprístupnenie je naša spoločnosť oprávnená“. 3. Žalobca podal proti rozhodnutiu mesta Brezno, vydanému podľa §18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. (tzv. „fiktívnemu rozhodnutiu“) odvolanie. 4. Primátor mesta Brezno ako odvolací orgán odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu mesta Brezno, vydanému podľa § 18 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám („fiktívne rozhodnutie“) zamietol a toto rozhodnutie potvrdil. 5. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaný opísal priebeh konania, ktorý predchádzal vydaniu žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný skonštatoval existenciu zákonných dôvodov pre nesprístupnenie požadovaných informácií žalobcovi, preto vyhodnotil odvolanie žalobcu ako nedôvodné. Žalovaný uzavrel, že všetky kategórie informácií, ktorých sprístupnenie žalobca požadoval od povinnej osoby v predmetnej žiadosti pod bodom 1. až 8., nepatria do pozitívneho vymedzenia
informácií, ktoré môžu podľa znenia § 3 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám LESY MESTA BREZNO, s. r. o., ako právnická osoba založená mestom poskytovať. 6. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca včas správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov konania. 7. V úvodnej časti žaloby žalobca opísal obsah žiadosti o sprístupnenie informácií, ktorú adresoval spoločnosti LESY MESTA BREZNO, s. r. o. Následne žalobca v žalobe opísal postup tak povinnej osoby LESY MESTA BREZNO, s. r. o., ako aj žalovaného pri rozhodovaní o žiadosti o poskytnutie informácií. 8. Žalobca namietal nezákonnosť postupu v odvolacom konaní a nezákonnosť výroku rozhodnutia žalovaného. Uviedol, že tým, že odvolací orgán odvolanie žalobcu zamietol, „fiktívne“ rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne. Žalobca poukázal na judikatúru súdov, ktorá kvalifikuje „fiktívne“ rozhodnutie už svojou povahou ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a preto bez ďalšieho zrušiteľné správnym súdom (Rozsudok NS SR sp. zn.3Sži/3/2011 zo dňa 03.05.2011). Žalobca ako žiadateľ sprístupnenia informácií mal právo, aby správny orgán prvého stupňa ak žiadosti nemienil vyhovieť, rozhodol rozhodnutím tak, ako je to uvedené v § 18 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Ak žalovaný napadnutým rozhodnutím neprihliadol na nezákonnosť takéhoto postupu prvostupňového orgánu a „fiktívne“ – nepreskúmateľné rozhodnutie potvrdil, došlo z jeho strany k porušeniu všeobecnej zásady dvojinštančnosti konania. Nie je pritom rozhodné, či žalovaný považuje informácie žalobcu za sprístupniteľné, podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ale rozhodnou je skutočnosť, že nečinnosťou správneho orgánu prvého stupňa došlo k porušeniu práv žalobcu na riadny proces. Žalobca ako účastník konania mal nárok na to, aby v prípade, ak správny orgán jeho žiadosti nemieni vyhovieť, mal by aspoň uviesť zrozumiteľný dôvod zamietnutia žiadosti, ktorý bude korešpondovať so zákonnými ustanoveniami. Žalovaný neuviedol, prečo by nemali požadované informácie predstavovať informácie vymedzené podľa znenia § 2 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Obchodná spoločnosť LESY MESTA BREZNO, s. r. o., hospodári s verejnými prostriedkami z dôvodu, že majetok spoločnosti netvoria aktíva iného subjektu ako mesta Brezno. Obchodná spoločnosť so 100 % majetkovou účasťou mesta z povahy veci nakladá s verejnými prostriedkami. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. sn. I. ÚS 236/06 zo dňa 28.07.2007. Požadované informácie, ktoré správny orgán odmietol sprístupniť sa týkajú informácií o hospodárení s verejnými prostriedkami povinnej osoby a teda by mal prevažovať verejný záujem na transparentnosti ich vynakladania a tiež verejnej kontroly. 9. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, resp. aby správny súd žalobu odmietol postupom podľa § 28 SSP. V úvode podaného vyjadrenia žalovaný uviedol, že žalobca doručil odvolanie žalovanému voči „fiktívnemu“ rozhodnutiu cestou elektronickej schránky po lehote, v ktorej bolo možné „fiktívne“ rozhodnutie žalovaného napadnúť, čím sa stalo „fiktívne“ rozhodnutie o odmietnutí poskytnutia informácií právoplatným. Žalovaný tiež vo vyjadrení uviedol, že žalobca požadoval sprístupnenie informácie o podnikateľskom subjekte, konkrétne zakladateľskú listinu, spoločenskú zmluvu, stanovy, štatút, teda všetko informácie, ktoré sú verejnosti dostupné prostredníctvom zbierky listín obchodného registra a ktoré žalobca vie získať prostredníctvom služby obchodného registra vo veľmi krátkom časovom úseku niekoľko minút od odoslania žiadosti cez portál verejnej správy. Vo vzťahu k ďalším požadovaným informáciám žalovaný vo vyjadrení uviedol, že bez ohľadu na skutočnosti, či podnikateľský subjekt bol oprávnený v zmysle § 3 ods. 2 zákona požadované informácie žalobcovi poskytnúť je dôležité to, že z infozákona nevyplýva, že by povinné osoby museli vykonávať na žiadosť oprávnených osôb také úkony, ktoré nesmerujú k výkonu ich právomoci alebo by museli realizovať šetrenie, či kontrolnú alebo vyhodnocovaciu činnosť na požiadanie oprávnených osôb. Oprávnené osoby môžu požadovať len informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícií a ktoré je povinná osoba na žiadosť poskytnúť. Cieľom žiadosti žalobcu podľa názoru žalovaného nie je získať informácie, ale jeho formalizovaný právny záujem na poskytovanie informácií, ktorý síce žalobca ako žiadateľ nemusí preukazovať, to však neznamená, že je u žalobcu daná vážnosť vôle žiadateľa. Žalobca požadoval informácie, ktoré sú pre neho dostupné a rýchlo získateľné a ďalej informácie, ktorých zadováženie predstavuje zahltenie a zamestnanie súkromného podnikateľského subjektu, činnosťou mimo predmetu jeho podnikateľskej činnosti. Žiadosti takéhoto typu sú v rozpore s princípmi dobrej verejnej správy, dobrých mravov a odporujú účelu zákona. Podnikateľský subjekt je v zmysle zákonnej úpravy povinný sprístupniť iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy. Žalobcom požadované informácie sa netýkali hospodárenia s verejnými
prostriedkami, ktorými sú v zmysle legálnej definície finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy; verejnými prostriedkami sú aj prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únií a prostriedky poskytnuté z rozpočtu Európskej únie na vykonávanie Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, keď podnikateľský subjekt nepatrí medzi právnické osoby verejnej správy. Žalobcom požadované informácie sa netýkali ani nakladania s prostriedkami Európskej únie, odvodov Európskej únií ani prostriedkov z rozpočtu Európskej únie na vykonávanie Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. V ďalšom texte vyjadrenia žalovaný poskytol svoj náhľad na ustanovenie § 2 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám a tiež aj § 3 ods. 2. V tejto súvislosti poukázal tiež na rozhodnutie sp. zn. I. ÚS 236/2006. Žalovaný tiež uviedol, že z postupu žalobcu možno vyvodiť šikanózny výkon práva. Súdna prax zaznamenala, že pri zneužívaní práva na informácie a výkone práva na informácie bez vážne prejavenej vôle sú predmetom spravidla prevádzkové informácie povinnej osoby, ktoré vyžadujú aktívnu činnosť organizácie pri ich vyhľadávaní a ktoré v zásade nemajú priamo súvislosť s vymedzeným úsekom štátnej správy, na ktorom povinná osoba pôsobí. 10. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca žalobnou replikou v ktorej zopakoval argumentáciu z podanej správnej žaloby a navrhol, aby správny súd vydal rozsudok v súlade s petitom písomne podanej žaloby. Poukázal na to, že obchodná spoločnosť LESY MESTA BREZNO, s. r. o. nielenže bola založená so 100 % majetkovou účasťou mesta Brezna, ale mesto A. si vo všetkých orgánoch spoločnosti zachováva významný vplyv, má absolútnu kontrolu nad jej existenciou a rozhodovacími procesmi a de facto s verejnými prostriedkami vloženými do obchodnej spoločnosti vykonáva podnikateľskú činnosť v hospodárskej súťaži s inými podnikateľskými subjektami. Obchodná spoločnosť LESY MESTA BREZNO, s. r. o., hospodári s verejnými prostriedkami z dôvodu, že majetok spoločnosti netvoria aktíva iného subjektu ako mesta Brezno. Obchodná spoločnosť so 100 % majetkovou účasťou mesta z povahy veci nakladá s verejnými prostriedkami. 11. Na žalobnú repliku reagoval žalovaný žalobnou duplikou v ktorej opätovne navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, resp. aby správny súd žalobu odmietol postupom podľa § 28 SSP. Žalovaný sa v tomto podaní pridŕžal vyjadrenia k správnej žalobe a zdôraznil, že žalobca požadoval sprístupniť informácie týkajúce sa úplne iného právneho subjektu, odlišného od žalovaného, ktorý je povinnou osobou podľa § 2 ods. 3 zákona, a ktorý je povinný sprístupniť iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu, alebo majetkom obce a obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy. 12. Zákonom č. 151/2022 Z. z. bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 2 písm. a) uvedeného zákona, výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto pôvodné konanie vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 74S/14/2022 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-74S/14/2022. 13. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) na deň 25.07.2024. Právny zástupca žalobcu a ani žalobca sa na toto pojednávanie nedostavili. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a vyjadrili súhlas, aby správny súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Žalovaný sa na pojednávaní plne pridržiaval písomných vyjadrení a v podrobnostiach na ne poukázal. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal tiež na to, že podľa jeho názoru ide v danom prípade o šikanózny charakter žaloby a teda je na mieste, aby správny súd posúdil aj možnosť aplikácie § 28 SSP.
14. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 177 ods. 1 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), po nariadení pojednávania, dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, bolo potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP a vec vrátiť žalovanému podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov.
15. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
16. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
17. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej aj len „zákon o slobode informácií“), osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
18. Podľa § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií, povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené povinnými osobami podľa odseku 1 a 2 a zdravotné poisťovne.
19. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.
20. Podľa § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií, povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, 3a) o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy.
21. Podľa § 3 ods. 3 zákona o slobode informácií, informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.
22. Podľa § 7 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak predmetom žiadosti je získanie informácií, ktoré už boli zverejnené, povinná osoba môže bez zbytočného odkladu, najneskôr však do piatich dní od podania žiadosti, namiesto sprístupnenia informácií žiadateľovi oznámiť údaje, ktoré umožňujú vyhľadanie a získanie zverejnenej informácie.
23. Podľa § 7 ods. 2 zákona o slobode informácií, ak žiadateľ trvá na sprístupnení zverejnených informácií, povinná osoba mu ich sprístupní. V takom prípade začína lehota na sprístupnenie plynúť dňom, keď žiadateľ oznámil, že trvá na priamom sprístupnení informácie.
24. Podľa § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií, povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej službe, odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, nadriadeným v služobnom pomere alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu a) titul, b) meno, c) priezvisko, d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu.
25. Podľa § 14 ods. 1 zákona o slobode informácií, žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.
26. Podľa § 14 ods. 2 zákona o slobode informácií, zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.
27. Podľa § 16 ods.1 zákona o slobode informácií, informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič
dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.
28. Podľa § 16 ods. 9 zákona o slobode informácií, povinná osoba umožní každému bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu nahliadnuť, robiť si výpisy alebo odpisy alebo kópie zo spisov a z dokumentácie.
29. Podľa § 17 ods. 1 zákona o slobode informácií, žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak.
30. Podľa § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
31. Podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).
32. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
33. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Správny poriadok“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
34. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
35. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
36. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
37. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
38. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
39. V konaní nebolo sporné, že spoločnosť LESY MESTA BREZNO, s. r. o. je povinnou osobou v zmysle § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií a teda, že je právnickou osobou založenou mestom Brezno, ktoré je a bolo vždy jej jediným spoločníkom.
40. Sporným ostal výklad § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií a teda rozsah informačnej povinnosti spoločnosti LESY MESTA BREZNO, s. r. o., na ktorý mali účastníci konania rozdielny právny názor.
41. V úvode posúdenia veci správnym súdom je potrebné poukázať na to, že zákon o slobode informácii ustanovuje, že povinné osoby podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám musia sprístupniť na žiadosť všetky informácie, ktoré majú k dispozícii s výnimkou tých, u ktorých je to na základe zákona vylúčené (§ 8 a nasl.). Povinné osoby podľa § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií majú informačnú povinnosť v rozsahu presne špecifikovanom v § 3 ods. 2 tohto zákona. Takýmito budú tiež obchodné spoločnosti založené podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a záujmové združenia právnických osôb. Spomínané obchodné spoločnosti založené povinnými osobami podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií spadajú do kategórie povinných osôb podľa § 2 ods. 3 zákona o slobode informácii bez ohľadu na to, či je majetková účasť štátu majoritná alebo minoritná a či štát má alebo nemá rozhodujúci vplyv, pričom platí, že ak by v obchodnej spoločnosti zanikla majetková účasť štátu, malo by zaniknúť aj jej postavenie ako povinnej osoby, nakoľko v opačnom prípade by dochádzalo k neproporcionálnemu zásahu do práv obchodnej spoločnosti. Aj keď tieto osoby nerealizujú práva a povinnosti orgánov verejnej moci hospodária s verejnými financiami, resp. nakladajú s majetkom štátu a obcí, keďže sú zriadené s majetkovou účasťou povinných osôb podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií.
42. V prejednávanej veci bolo potrebné zamerať sa na význam pojmu ,,hospodárenie s verejnými prostriedkami“. Samotný zákonodarca pri prijímaní zákona o slobode informácií v dôvodovej správe konštatoval, že informačná povinnosť povinných osôb podľa § 2 ods. 3 je, nakoľko ide čisto o subjekty súkromného práva, limitovaná na sprístupňovanie informácií ohľadne využitia verejných prostriedkov a informácií ohľadne činností vykonávaných na základe zmluvy. Legálna definícia pojmu ,,verejné prostriedky“ je obsiahnutá v § 2 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z., podľa ktorej ide o „finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy; verejnými prostriedkami sú aj prostriedky Európskej únie a odvody“. Na citovaný zákon odkazuje v poznámke pod čiarou 7a) k § 10 ods. 2 písm. c) a § 11 ods. 2.
43. K tvrdeniu žalovaného, že informácie požadované v žiadosti žalobcu nepatria medzi informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, či s majetkom mesta Brezno, ktoré by bola spoločnosť LESY MESTA BREZNO, s. r. o., povinná sprístupniť, keďže nemajú vzťah k verejným prostriedkom, ani neboli získané za verejné prostriedky, ani nedošlo k nakladaniu s majetkom štátu, vyššieho územného celku či obce a teda majetok patriaci obchodnej spoločnosti nie je majetkom obce, ale ide o majetok oddelený a nezávislý na rozpočte štátu alebo samosprávy, súd poukazuje na to, že s takouto argumentáciou žalovaného sa nemožno stotožniť a tento jeho výklad neobstojí. Konkrétne súd uvádza, že v zákone o slobode informácií sa pojem ,,verejné prostriedky“ používa, avšak nie je na jeho účely osobitne legálne definovaný. V niektorých ustanoveniach sa pri tomto pojme odkazuje na definíciu v zákone č. 523/2004 Z. z., avšak len prostredníctvom poznámok pod čiarou. Poznámky pod čiarou však nedisponujú právnou záväznosťou, čo preukazuje aj bod č. 23.1. Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky, podľa ktorého: ,,Poznámky pod čiarou k príslušným odkazom nie sú súčasťou právneho predpisu; majú informatívnu hodnotu. Preto nesmú obsahovať veci, ktoré majú normatívnu povahu.“. V prejednávanom prípade by výklad pojmu verejné prostriedky prostredníctvom analógie nebol v súlade s účelom zákona o slobode informácií a priečil by sa jeho základným princípom, keďže by predstavoval zúženie obsahu tohto pojmu, čo by malo za následok možné faktické obmedzenie resp. zásah do práva na informácie (obdobne pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžik/8/2019 z 12.02.2020).
44. V preskúmavanom prípade je a bolo mesto Brezno jediným spoločníkom povinnej osoby a teda je jeho 100 % vlastníkom. Mesto Brezno ako jediný spoločník povinnej osoby disponuje všetkými právami spoločníka vrátane práva na podiel na zisku a teda má jediný a rozhodujúci vplyv na riadenie povinnej osoby. S poukazom na účel zákona o slobode informácií, ktorým je zabezpečenie transparentnosti a s tým spojená možnosť čo možno najširšej miery verejnej kontroly v oblasti verejného života, treba za osoby hospodáriace s verejnými prostriedkami resp. nakladajúce s majetkom štátu považovať aj povinné osoby podľa § 2 ods. 3 tohto zákona, ktoré sú súkromnými obchodnými spoločnosťami, avšak s majetkovou účasťou štátu resp. samosprávy. Podľa už uvádzaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžik/8/2019 z 12.02.2020: „Je neprípustné, aby sa pojem verejné prostriedky na účely aplikácie infozákona vykladal reštriktívnym spôsobom, nakoľko tento predstavuje riziko, že sa infozákon minie svojmu účinku. V záujme zachovania práva na informácie a zabezpečenie
možnosti verejnej kontroly nakladania s majetkom štátu a samospráv treba zvoliť taký výklad pojmu „verejné prostriedky“, aby tento zahŕňal aj finančné prostriedky obchodných spoločností založených štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou, v ktorých majú štát alebo samosprávy výlučnú majetkovú účasť, alebo ktoré sú týmito ovládané.“
45. Vzhľadom na uvedené ani argumentácia žalovaného, že spoločnosť LESY MESTA BREZNO, s. r. o., je spoločnosťou s vlastnou subjektivitou, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť samostatne, neobstojí. Tento argument z pohľadu súdu neobstojí pretože skutočnosť, že spoločnosť hospodári so svojimi zdrojmi za účelom dosahovania zisku logicky vyplýva jednak z jej právnej formy - ako obchodnej spoločnosti a zároveň nestiera to, že prvotný pôvod jej zdrojov pochádza zo samosprávy, keďže mesto je jediným spoločníkom a je zrejmé, že pokiaľ by spoločnosť LESY MESTA BREZNO, s. r. o., svoj zisk rozdelila, tento by patril mestu Brezno.
46. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nesprávne právne vec posúdil, keď na prejednávaný prípad síce aplikoval správnu právnu normu aj konkrétne ustanovenie § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií, avšak toto nesprávne právne vyložil, keď odvolanie žalobcu zamietol a „fiktívne“ rozhodnutie potvrdil, argumentujúc, že všetky kategórie informácií, ktorých sprístupnenie žalobca požadoval od povinnej osoby v predmetnej žiadosti pod bodom 1. až 8., nepatria do pozitívneho vymedzenia informácií, ktoré môžu podľa znenia § 3 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám LESY MESTA BREZNO, s. r. o., ako právnická osoba založená mestom poskytovať.
47. Žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia nezaoberal konkrétnymi informáciami, o ktorých priame sprístupnenie žalobca žiadal. Napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým „fiktívnym“ rozhodnutím je tak založené výlučne na všeobecnom závere, že požadované informácie sa netýkajú hospodárenia s verejnými prostriedkami ani s majetkom mesta a preto spoločnosť LESY MESTA BREZNO, s. r. o., nebola povinná ich žalobcovi sprístupniť.
48. Vzhľadom na už vyššie uvedené nesprávne právne posúdenie veci žalovaným, možno námietky žalobcu, týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia, považovať za dôvodné. Žalovaný správne spoločnosť LESY MESTA BREZNO, s. r. o., považoval za povinnú osobu podľa § 2 ods. 3 zákona o slobode informácii avšak nijako konkrétne sa nezaoberal povahou a rozsahom požadovaných informácii s ohľadom na rozsah informačnej povinnosti stanovený v § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií. Konkrétne súd uvádza, že ak žalovaný prijal záver o tom, že spoločnosť LESY MESTA BREZNO, s. r. o., je povinnou osobou podľa § 2 ods. 3 zákona o slobode informácia a na druhej strane bez akejkoľvek rozpoznateľnej úvahy nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií len na základe všeobecnej formulácie, požadované informácie sa netýkajú hospodárenia s verejnými prostriedkami ani s majetkom mesta, je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto ho bolo potrebné zrušiť aj z tohto dôvodu.
49. Žalovaný bude po vrátený veci povinný sa odvolaním žalobcu opätovne zaoberať, vec posúdiť v súlade s právnym názorom vyjadreným v tomto rozhodnutí, bude povinný vysporiadať sa podstatnou argumentáciou žalobcu prednesenou v jeho odvolaní a tak opätovne vo veci rozhodnúť a to v súlade s § 46 a § 47 ods. 1 až 5 Správneho poriadku. Týmto právnym názorom je žalovaný viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).
50. K námietke žalovaného, že žalobca doručil odvolanie žalovanému voči fiktívnemu rozhodnutiu po lehote, teda, že fiktívne rozhodnutie sa stalo právoplatným, správny súd uvádza, že z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný považoval odvolanie podané žalobcom za odvolanie podané včas, keď uviedol, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, voči ktorému je prípustné. V opačnom prípade by žalovaný nebol o dovolaní rozhodla tak, že odvolanie žalobcu zamietol a odvolaním napadnuté „fiktívne“ rozhodnutie potvrdil.
51. Na záver súd upriamuje pozornosť žalovaného, že informácie, o ktoré žiadateľ žiada, môžu byť v niektorých prípadoch už zverejnené. Zákon o slobode informácií totiž v § 5 a § 6 ukladá povinným osobám povinnosť zverejňovať určité informácie. Okrem týchto informácii môže povinná osoba dobrovoľne zverejňovať, napr. na internetovej stránke alebo iným spôsobom podľa § 4 ods. 3 zákona o slobode informácií, aj iné informácie, pri ktorých je predpoklad, že o ne žiadatelia budú často žiadať. V súvislosti s už zverejnenými informáciami môžu povinné osoby vybavovať žiadosti o
informácie aj takým spôsobom, že žiadateľovi oznámia, že informácia bola už zverejnená a uvedú, kde bola informácia zverejnená (napr. odkazom na konkrétnu internetovú stránku). Ak však žiadateľ trvá na sprístupnení informácie, povinná osoba mu podľa § 7 ods. 2 zákona o slobode informácií musí informáciu sprístupniť.
52. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP. 53. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).