Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/92/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa: D. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, občan SR, proti odporcovi: H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, občan SR, o náhradu škody, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 19.3.2013, upravený podaním zo dňa 19.4.2013 voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 264 eur titulom náhrady škody a sumy 30 eur titulom náhrady nákladov v súvislosti s priestupkovým konaním. Svoj návrh odôvodňoval tým, že v auguste 2011 odporca mu odcudzil zlatú retiazku v hodnote 150 eur a v januári 2012 v jeho dome odcudzil finančnú hotovosť 114 eur a pri uplatnení nároku v priestupkovom konaní na Obvodnom úrade v Žiline mu vznikli náklady špecifikované sumou 15 eur dovoz autom, 5 eur doprovod a 10 eur poštovné.

Odporca vo svojom vyjadrení žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že s navrhovateľom nemá nič spoločné a nikdy u neho doma nebol.

Na termín pojednávania navrhovateľ bol riadne predvolaný, nedostavil sa, svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti, preto súd pri aplikácii ustanovenia vec prejednal v jeho neprítomnosti; prihliadal pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu Obvodného úradu Žilina sp. zn. ObÚ a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

Odporca v priebehu konania na pojednávaní žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť, ani jedného skutku sa nedopustil.

Z obsahu rozhodnutia Obvodného úradu Žilina č. ObÚ-ZA/OVVS/3/A/2012/16260-1635/2Hri zo dňa 16.8.2012 súd zistil, že správny orgán konanie vo veci priestupku proti majetku, ktoré sa mal dopustiť obvinený odporca tým, že dňa 4.1.2012 v čase presne nezistenom mal podviesť navrhovateľa, a to tým, že mu mal povedať, že keď mu navrhovateľ dá 100 eur, on mu dá 200 eur, pričom mu žiadnych 200 eur

nedal a vzápätí mu zo stola mal zobrať finančnú hotovosť vo výške 14 eur a svojím úmyselným konaním tak mal spôsobiť škodu na cudzom majetku podvodom a krádežou a navrhovateľovi tak mal spôsobiť škodu na cudzom majetku v celkovej výške 114 eur zastavil z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému (odporcovi) z priestupku preukázané a zároveň konanie vo veci priestupku proti majetku, ktorého sa mal dopustiť obvinený odporca tým, že niekedy v r. 2011 v mesiaci január, v dni a v čase presne nezistenom v rodinnom dome č. 157 mal zobrať zlatú retiazku navrhovateľovi a svojim úmyselným konaním spôsobiť tak škodu na cudzom majetku krádežou a navrhovateľovi tak mal spôsobiť škodu v celkovej výške 150 eu zastavil z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom; zároveň správny orgán o náhrade škody nerozhodol a odkázal poškodeného navrhovateľa s jeho nárokom na náhradu škody na príslušný súd. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.10.2012.

Ďalej z obsahu pripojeného priestupkového spisu bolo zistené, že Ministerstvo vnútra SR, sekcia verejnej správy zo dňa 18.3.2013 vo veci podnetu poškodeného navrhovateľa na preskúmanie rozhodnutia Obvodného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy, zo č. ObÚ-ZA/OVVS/3/ A/2012/16260-1635/2Hri zo dňa 16.8.2012 mimo odvolacieho konania ako odvolací orgán preskúmal podnet a dospel k záveru, že nie je dôvod na začatie konania na preskúmanie právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania, a preto prvostupňové rozhodnutie ponechal v platnosti,

Okrem povinnosti tvrdenia (, ) majú účastníci dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť označiť dôkazy na dokázanie svojich vlastných tvrdení.

Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk.

K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený právny úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Zavinenie ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu má charakter subjektívny, lebo znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu ako k škode.

Súd v konaní postupoval podľa , podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa náhrady škody domáha z dôvodu krádeže zlatej retiazky v hodnote 150 eur a finančnej hotovosti vo výške 114 eur, ako i jeho nákladov konania pred obvodným úradom. Takto vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa , pričom základným predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo i len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Treba zdôrazniť, že subjekt môže byť zodpovedný za škodu len za predpokladu, že určitá skutočnosť, s ktorou je podľa spojená zodpovednosť za škodu, t.j. protiprávny úkon, škodu skutočne spôsobil.

V konaní bolo nepochybné, tak ako vyplýva z rozhodnutia správneho orgánu, že konanie vo veci priestupku proti majetku, ktoré sa mal dopustiť odporca tým, že dňa 4.1.2012 mal navrhovateľovi spôsobiť škodu v celkovej výške 114 eur bolo zastavené z dôvodu, že spáchanie skutku odporcovi z priestupku nebolo preukázané a v konečnom dôsledku ohľadom skúmania zodpovednosti odporcu ako aj z hľadiska rozhodovania o jeho povinnosti nahradiť navrhovateľovi vzniknutú škodu bol súd viazaný rozhodnutím správneho orgánu v zmysle ustanovenia veta tretia súd je viazaný rozhodnutím príslušným orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok, alebo iný správny delikt, postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ich spáchal; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní. Vydaním vyššie citovaného rozhodnutia príslušného správneho orgánu bola vyriešená otázka dvoch predpokladov zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti a zavinenie. Pri odcudzení veci (zlatej retiazky) zo spáchania skutku ktorého navrhovateľ obviňuje odporcu a žiada nahradiť škodu výške 150 eur súd konštatuje, že bolo na navrhovateľovi, aby preukázal ním tvrdené skutočnosti, čo sa však v priebehu konania nestalo. Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad 2) k tomu súd uvádza, že škoda na majetku predstavuje jeden z druhov škôd, na ktorých náhradu priznáva poškodeným právo a v danom prípade ani vznik škody na majetku navrhovateľa nebol preukázaný a odporca môže byť zodpovedným za škodu len za predpokladu, že škodu skutočne spôsobil. Taktiež nebolo preukázané splnenie ani tretieho predpokladu, a to príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a protiprávnym konaním odporcu. Príčinná súvislosť ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi konaním odporcu a vzniknutou škodu musí byť bezprostredný vzťah príčiny a následku; existencia príčinnej súvislosti musí byť jednoznačne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Súd považuje za nutné konštatovať fakt, že pri množstve prezentovaných tvrdení navrhovateľ neponúkol žiadnu logickú argumentáciu, z ktorej by bolo zrejmé, že odporca sa dopustil protiprávneho konania a spôsobil tak navrhovateľovi škodu. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva účastníkom tvrdená, bola v konaní i preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Súd je toho názoru, že o nákladoch, ktoré vznikli navrhovateľovi pri uplatnení nároku v priestupkovom konaní pred správnym orgánom možno rozhodovať len v rámci tohto priestupkového konania a rozhodovanie o týchto nákladoch nemožno prenášať do iného konania, v danom prípade do občianskeho súdneho konania. V prípade konania o priestupku so svojim nárokom navrhovateľ neuspel a pokiaľ ide o vynaložené náklady nebolo preukázané, že vznikli v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním odporcu.

V prejednávanej veci dôkazné bremeno zaťažovalo navrhovateľa a keďže po vykonanom dokazovaní nemal súd nárok navrhovateľa za preukázaný, neboli splnené zákonné predpoklady na priznanie náhrady škody, a preto súd v celom rozsahu návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého zákonného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca ako úspešný účastník konania si náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu trovy nevyplývajú, a preto odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.