Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_29Er-276-2002.pdf
PDF · 83.97 KB
Case nature
Area
Subarea
29Er/276/2002
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: HARVARDSKÁ INVESTIČNÁ SPOLOČNOSŤ, a. s. - v likvidácii, Priemyselná 6, Bratislava, IČO: 31 336 817, proti povinnému: O. A., nar. XX. X.. XXXX, zomr. X. XX. XXXX, naposledy trvalým pobytom v Z. nad Q. č. XXX, pre vymoženie 144,87 € s prísl. a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Andrejom Dembickým, Exekútorský úrad Košice, Werferova 1, pod sp. zn. EX 2510/2002, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú.
II. Exekúciu zastavuje.
III. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 22. 11. 2002, doručeného exekútorovi dňa 9. 12. 2002 a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenej súdu dňa 11. 12. 2002, súd poveril súdneho exekútora JUDr. Mgr. Andreja Dembického vykonaním exekúcie na základe poverenia č. XXXX XXXXXX *, vydaného dňa 19. 12. 2002.
Dňa 9. 5. 2011 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 10. 3. 2011, podaný z dôvodu, že povinný zomrel v priebehu exekučného konania, pričom dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu, že povinný nezanechal žiaden majetok, ktorý by bol spôsobilým predmetom dedičstva. V prípade zastavenia exekúcie si súdny exekútor uplatňuje voči oprávnenému nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 46,44 €.
Podľa ust. § 57 ods. 1. písm. g) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, súd exekúciu zastaví, ak ju vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ust. § 251 ods. 4 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O. s. p.) v znení neskorších predpisov, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa ust. § 103 O. s. p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa ust. § 19 O. s. p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa ust. § 7 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), fyzické osoby nadobúdajú spôsobilosť byť účastníkom konania narodením.
Podľa ust. § 7 ods. 2 OZ, spôsobilosť na práva a povinnosti zaniká u fyzických osôb smrťou.
Podľa ust. § 20a ods. 2 OZ, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa ust. § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
Podľa ust. § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.
Medzi podmienky konania na strane účastníkov, ktoré súd skúma, patrí aj spôsobilosť oprávneného a povinného byť účastníkmi konania. Súd na základe vykonaného šetrenia zistil, že povinný: O. A., nar. XX. 2. XXXX, zomrel dňa X. XX. XXXX a Okresný súd Michalovce uznesením zo dňa 17. 5. 2006, sp. zn. 5D/657/2005, Dnot 15/2006 - Ko, dedičské konanie zastavil z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 7. 2006.
Strata spôsobilosti byť účastníkom konania u povinného je taký nedostatok podmienky konania, pre ktorý nemožno v exekúcii ďalej pokračovať, nakoľko povinný zomrel bez zanechania majetku, ktorí by mohli zdediť jej dedičia, teda zanikol bez právneho nástupcu, čo je dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Súd zároveň zistil, že v priebehu exekúcie, skôr ako povinný zomrel, bol oprávnený v priebehu exekučného konania vymazaný z Obchodného registra dňa 25. 5. 2004, čím zanikol bez právneho nástupcu a v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Súčasne je teda daný dôvod na zastavenie exekúcie aj podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Súd vzhľadom na uvedené vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju v celom rozsahu.
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 Exekučného poriadku, uhrádza povinný.
Podľa ust. § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa ust. § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na vyššie citované ustanovenie a dôvody pre ktoré súd zastavil exekúciu, je zrejmé, že súd nemôže uložiť uhradiť trovy exekúcie povinnému z dôvodu, že ten zomrel bez zanechania majetku, ktorí by zdedili jeho dedičia a z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného a taktiež povinnosť ich úhrady nie je možné uložiť oprávnenému, nakoľko ten zanikol bez právneho nástupcu.
Súd vzhľadom na uvedené, súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. Takýto záver je v súlade s konštantnou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, a preto v tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu III. ÚS 432/08-16, v ktorom konštatoval, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. V uvedenom smere Ústavný súd poukázal na to, že riziko s výkonom profesie je vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. K rovnakým záverom Ústavný súd dospel tiež v uznesení sp. zn. III. ÚS 351//07-11 a v uznesení sp. zn. IV. ÚS 236//08-12.
V uznesení Ústavného súdu, sp. zn. II. ÚS 142/08-14 zo dňa 2. 4. 2008, konštatoval, že „ Legitímna nádej súdneho exekútora nadobudnúť náhradu trov exekučného konania takto vzniká až momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia exekučného súdu o priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi.“
V danom prípade je vhodné poukázať aj na závery Európskeho súdu pre ľudské práva (rozhodnutia, ktorými vyhlásil sťažnosti súdneho exekútora za neprijateľné vedené pod č. 23360/08 a 31303/08), v ktorých vyslovil právny názor, že sťažovateľova profesia (sťažovateľ je súdnym exekútorom) so sebou prináša aj riziko nezaplatenia odmeny a hotových výdavkov v prípade zániku oprávneného a povinného subjektu. Zdôraznil, že uvedené vyplývalo z právnych predpisov, ktoré boli súdnemu exekútorovi známe
vzhľadom na svoju všeobecnú záväznosť. Sťažovateľ však na druhej strane požíva výhodu, pretože súdni exekútori majú od 1. septembra 2005 exkluzivitu pri výkone súdnych rozhodnutí, za čo dostávajú odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, preto bremeno, ktoré súdny exekútor v tomto prípade znášal, nebolo neprimerané alebo z iného dôvodu neakceptovateľné a nepredstavovalo nútenú prácu v zmysle článku 4 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd.
Súd teda dospel k záveru, že neboli splnené predpoklady stanovené zákonom na to, aby mohol niektorého z účastníkov exekučného konania zaviazať na úhradu trov exekúcie, preto rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. Takýto právny záver súdu je v súlade nielen s Exekučným poriadkom, ale aj s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná, čo opakovane potvrdil Ústavný súd Slovenskej republiky a taktiež aj Európsky súd pre ľudské práva.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ktoré je potrebné podať na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.