Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/30/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr. Evy Rešatkovej a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.10.2013, v trestnej veci proti obžalovanému I. N. pre pokus zločinu znásilnenia podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 199 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. zo dňa 12.12.2012 takto

rozhodol:

Podľa , ods. 2 z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe

obžalovanému I. N., nar. XX.XX.XXXX vo C. R. T., trvale bytom H. nad T., N. C. XXX/XX,

u k l a d á

Podľa § 199 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. j), § 38 ods. 3, § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho na výkon trestu z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného I. N. vinným zo zločinu znásilnenia v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr. zák. k § 199 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. - § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a to na tom skutkovom základe, že

dňa 07.01.2012 v čase okolo 11:30 hod. v H. nad T. pri starom kaštieli požadoval od mal. S. I., nar. XX.XX.XXXX, pohlavný styk a keď to poškodená odmietla, otvorenou dlaňou ju jedenkrát udrel po jej ľavom líci a následne kopol do jej ľavého boku, na čo sa poškodená snažila od neho ujsť a keď sa otočila, v tom ju zozadu popod jej ruky rukami chytil za hrudník, zodvihol zo zeme a snažil sa ju zatiahnuť do priestorov opusteného starého kaštieľa s cieľom vykonať na nej pohlavný styk, čo sa mu však nepodarilo, nakoľko sa poškodená pravou nohou odrazila od múra kaštieľa, následkom čoho obžalovaný spadol na zem na chrbát, poškodená na to ušla do starého kaštieľa, kde ju obžalovaný prenasledoval, vyhrážajúc sa, že keď ju chytí, tak ju zbije, odtiaľ vyskočila von cez otvorené okno, kde ju stále prenasledoval obžalovaný, dobehol ju až pri vianočnom stromčeku na ulici C., tam ju chytil a najmenej jedenkrát ju

päsťou ruky udrel do hlavy do oblasti pravého spánku a tiež do pravého ramena, na to sa poškodenej znova podarilo od obžalovaného ujsť až domov, pričom poškodenej mal. S. I. spôsobil zranenia, s ktorými sa však nežiadala na lekárske ošetrenie.

Za to mu podľa Tr. zák. v spojení s Tr. zák. pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa Tr. zák. a neexistencii priťažujúcich okolností podľa Tr. zák. na základe čl. 154c ods. 1 SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu č. 11 uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil s probačným dohľadom a podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. uložil obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a podľa § 51 ods. 4 písm. a/ Tr. zák. povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k mal. poškodenej S. I., nar. XX.XX.XXXX na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia maloletej poškodenej.

Proti tomuto rozsudku, ale len proti výroku o treste podal v zákonom stanovenej lehote okresný prokurátor odvolanie, ktoré neskôr aj písomne odôvodnil. V dôvodoch odvolania uvádza, že vychádzajúc zo základnej výmery trestu odňatia slobody podľa § 199 ods. 2 Tr. zák. v trvaní 7 rokov až 15 rokov bolo vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností v zmysle ust. § 38 ods. 3 Tr. zák. potrebné ukladať trest odňatia slobody v rozpätí od 7 rokov do 12 rokov a 4 mesiacov. Vzhľadom na ust. § 49 ods. 1 Tr. zák. i § 51 ods. 1 Tr. zák. je potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody. Prvostupňový súd pri rozhodovaní o uložení trestu prihliadal i na osobné pomery obžalovaného, ktorý má 2 deti, manželka pochádza z F. republiky, nie je prihlásená na trvalý pobyt v meste H. nad T., preto je poberateľom rodičovského príspevku a prídavku na dieťa obžalovaný. Podľa vyjadrenia obžalovaného sa o ich spoločné maloleté detí stará prevažne jeho matka, nakoľko manželka pochádza z detského domova a starostlivosť o maloleté deti by nedokázala zvládnuť. Uvádzal, že starostlivosť zabezpečuje on sám, pri uložení nepodmienečného trestu by spôsobil nezvládnutie starostlivosti manželky o ich maloleté deti. Okresný súd v rozsudku konštatuje, že použitie nepodmienečného trestu odňatia slobody by nebolo trestom primeraným a že na nápravu obžalovaného postačuje uloženie podmienečného trestu s poukazom na následky trestného činu, že nedošlo k žiadnemu závažnému fyzickému poraneniu poškodenej a v dôsledku konania obžalovaného ani neutrpela žiadnu psychickú ujmu, pričom trest odňatia slobody uložený obžalovanému v trvaní najmenej 7 rokov by mal nepriaznivé následky na jeho najbližšiu rodinu. Odvolateľ ďalej poukazuje na fakt, že obžalovaný bol pred podaním obžaloby predvolaný na konanie v zmysle , kde prokurátorovi umožňuje pri splnení podmienok uložiť obvineným trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. I. N. túto možnosť nevyužil. Pri uvedenom konaní uviedol, že sa necíti byť vinným zo spáchania skutku. Zákonodarca pri určovaní trestných sadzieb za jednotlivé trestné činy prihliadal na záujmy chránené a zrejme zásah do práva ženy slobodne rozhodovať o svojom pohlavnom živote bolo potrebné riešiť práve takouto trestnou sadzbou, aká je uvedená za zločin znásilnenia podľa , pretože jednak bolo zasiahnuté právo ženy na slobodné rozhodovanie o svojom pohlavnom živote a súčasne išlo o osobu maloletú, čím sa obžalovaný konania dopustil na chránenej osobe. Je síce pravdou, že obžalovaný sa konania dopustil v štádiu pokusu, avšak podľa je pokus trestného činu trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej za dokonaný trestný čin. Súd uložil obžalovanému nižší trest, ako by mu bol uložený v konaní pri dohode o vine a treste. Pri ukladaní trestu sa odvolával na čl. 154 c ods. 1 SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu č. 11. Dohovor o ochrane práv a základných slobôd garantuje obžalovaným právo na spravodlivé prejedanie ich trestnej veci, ktoré zahŕňa i právo na uloženie spravodlivého trestu. On má za to, že vec obžalovaného I. N. bola spravodlivo prejednaná, avšak uložený trest nepovažuje za spravodlivý. Obžalovaný žije bežným životom typickým pre jeho komunitu s tým, že nemá ani väčší počet maloletých detí. Ako sám uviedol, so starostlivosťou o deti mu pomáha jeho matka. Okrem toho, že by mu mohol byť uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, stále sa môžu vyskytnúť v bežnom živote okolnosti, ktoré by mu znemožnili priamu starostlivosť o rodinu a to či už dlhodobá choroba,

eventuálne ak by si našiel prácu za účelom zabezpečiť rodinu, taktiež by manželke nebol poruke. Spolu s manželkou majú rovnaké práva a povinností, čo sa týka starostlivosti o deti. Navrhol preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a vo veci sám rozhodol.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ust. , podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa , alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Krajský súd pri preskúmavaní napadnutého rozsudku nezistil také odvolaním nevytýkané chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle ust. , takže preskúmal len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora je v tomto smere potrebné považovať za dôvodné.

Je potrebné súhlasiť s tvrdením odvolateľa, že za trestný čin, pre ktorý bol obžalovaný uznaný vinným, teda za zločin znásilnenia podľa , Tr. zák. aj keď len v štádiu pokusu podľa Tr. zák., stanovuje vo svojej osobitnej časti trestnú sadzbu vo výmere 7 až 15 rokov.

Uvedenú sadzbu je potom pri existencii skutočností uvedených vo všeobecnej časti potrebné do určitej miery modifikovať a v danom prípade je táto modifikácia na základe ust. Tr. zák., keďže prvostupňový súd u obžalovaného zistil prevahu poľahčujúcich okolností (konkrétne obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť uvedenú v Tr. zák., teda že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život a žiadnu priťažujúcu okolnosť uvedenú v Tr. zák. nezistil).

Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Zníženie hornej hranice trestnej sadzby sa v zmysle ust. § 38 ods. 8 Tr. zák. vykoná tak, že sa za základ zníženia považuje rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby, čo je v danom prípade 5 rokov a to znamená, že horná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby zníženej o jednu tretinu predstavuje výmeru 12 rokov a 4 mesiace. Okresný súd pri svojom rozhodovaní o druhu a výmere ukladaného trestu obžalovanému mal teda vychádzať z takto opravenej trestnej sadzby, teda trestnej sadzby vo výmere od 7 rokov do 12 rokov až 4 mesiacov.

K takému záveru napokon dospel aj samotný prvostupňový súd, keďže to z dôvodov jeho rozhodnutia vyplýva. Správne z odôvodnenia rozsudku plynie aj fakt, že v prípade ukladania trestu v takejto výmere by bolo obžalovanému nevyhnutné trest ukladať ako trest nepodmienečný. Súhlasiť je potrebné aj s tvrdením majúcim oporu v zákone, že nevyhnutnosť výkonu trestu je potrebné hodnotiť predovšetkým vzhľadom na účel trestu, ktorý má podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom zároveň uložený trest vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Krajský súd sa však už nestotožňuje s ďalšími závermi, ku ktorým okresný súd pri rozhodovaní o treste, hlavne o druhu ukladaného trestu, dospel. Okresný súd totiž podľa názoru krajského súdu výrazne oproti posudzovaniu ostatných okolností, ktoré sú v zmysle ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. pre rozhodnutie o druhu a výmere ukladaného trestu významné, precenil práve osobu páchateľa a jeho osobné pomery.

Vo vzťahu k osobe obžalovaného je naozaj potrebné súhlasiť s tvrdením, že obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol. Pred spáchaním skutku nebol ani priestupkovo postihnutý, čo by malo nasvedčovať

tomu, že viedol riadny život. Faktom je aj to, že má dve maloleté detí, starostlivosť o ktoré má aj on, ako zákonný otec, zabezpečovať. Nemožno sa však už stotožniť s tvrdením prvostupňového súdu, na ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje, teda že manželka obžalovaného z dôvodu neprihlásenia sa na trvalý pobyt v meste H. R. T., nemá nárok na žiadne sociálne dávky, keďže je naďalej občanom cudzieho štátu. Podľa o pomoci v hmotnej núdzi, konkrétne podľa ust. uvedeného zákona, na účely zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v núdzi rovnaké postavenie ako občan má aj cudzinec, osoba bez štátnej príslušnosti, azylant, cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, odídenec s pobytom na území SR na základe povolenia príslušného orgánu a zahraničný I. s pobytom na území SR, ak sa im pomoc neposkytuje podľa osobitných predpisov, alebo podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je I. republika viazaná. Tvrdenie súdu prvého stupňa, že v dôsledku závislosti rodinných príslušníkov obžalovaného vrátane dvoch maloletých detí od jeho osoby ako jedinej osoby v rodine majúcej nárok na štátnu sociálnu podporu, by nepodmienečný výkon trestu obžalovaného mohol mať za následok znefunkčnenie celej jeho rodiny, teda nemá oporu v zákone.

Okresný súd ďalej pri svojich úvahách v tom smere, že nepodmienečný trest uložený obžalovanému by bol trestom nespravodlivým a teda trestom v rozpore s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd resp. ust. čl. 5 ods. 1 uvedeného dohovoru poukazuje aj na následok trestného činu, v rámci ktorého zvýrazňuje fakt, že nedošlo k žiadnemu závažnému fyzickému poraneniu maloletej a u poškodenej nebola zistená žiadna výraznejšia psychická ujma, keďže znalec u nej nezistil žiadne známky posttraumatickej stresovej poruchy, depresívnej symptomatológie, ani inej výraznejšej osobnostnej patognómie.

Následok trestného činu je jednou z ďalších okolností, na ktoré je potrebné v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadať, no to, že nedošlo k závažnému fyzickému ani psychickému poškodeniu zdravia poškodenej nie je z hľadiska posudzovanej trestnej činnosti tou skutočnosťou, ktorú by tiež bolo potrebné výrazne preceňovať.

Okrem osoby páchateľa, jeho pomerov, možností nápravy, priťažujúcich okolností, poľahčujúcich okolností, je však v zmysle uvedeného ustanovenia potrebné prihliadať na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob spáchania činu, zavinenie obžalovaného a jeho pohnútku.

Práve okolnosti spáchaného činu a spôsob jeho spáchania okresný súd pri úvahách o treste celkom pominul.

Zo skutkovej vety napadnutého rozsudku totiž vyplýva, že aj keď obžalovaný sa zločinu znásilnenia dopustil v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., teda k dokonaniu činu nedošlo, stalo sa tak však len vzhľadom na okolnosti nezávislé na vôli obžalovaného a to len preto, že sa poškodenej podarilo od obžalovaného ujsť. Naviac nemožno pominúť fakt, že obžalovaný sa konania vo vzťahu k poškodenej, teda pokusu donútiť ju násilím k súloži, nepokúsil len jednorazovým útokom, ale opakovane. Po prvýkrát pri starom kaštieli a keď poškodená pohlavný styk odmietla, udrel ju otvorenou dlaňou po líci a kopol, na čo sa poškodená snažila ujsť, potom ju chytil rukami za hrudník, snažil sa ju zatiahnuť do priestorov opusteného kaštieľa s cieľom vykonať pohlavný styk, čo sa mu tiež vzhľadom na obranu poškodenej nepodarilo, následne ju prenasledoval do starého kaštieľa, odkiaľ musela v snahe pred ním ujsť, vyskočiť cez okno a ešte ďalej ju potom prenasledoval a na C. ulici sa v snahe dosiahnuť svoj cieľ opätovne dopustil násilného konania voči poškodenej, keď ju znova päsťou udrel do hlavy a ramena. Teda len aktívna obrana poškodenej a jej útek z miesta činu spôsobili, že k následku, ku ktorému konanie obžalovaného smerovalo, teda k znásilneniu poškodenej, nedošlo.

Práve vzhľadom na tieto skutočnosti nie je podľa názoru krajského súdu správne konštatovať, že by s ohľadom na osobu obžalovaného, fakt, že ide o prvotrestaného páchateľa, jeho osobné pomery, starostlivosť o deti a rodinu, mal byť nepodmienečný trest odňatia slobody označený ako trest nespravodlivý.

Trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, ktorý by obžalovanému bolo v rámci zákonnej trestnej sadzby potrebné uložiť, je však možné vzhľadom na to, že obžalovaný bol uznaný za vinného len z pokusu, vzhľadom na závažnosť tohto pokusu, ako aj ostatné okolnosti týkajúce osoby páchateľa, na ktoré poukazuje aj súd prvého stupňa, bolo možné označiť za neprimerane prísny.

Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj okolnosť, že v osobe obžalovaného ide o prvotrestaného páchateľa, dospel krajský súd k záveru, že na ochranu spoločnosti postačuje v danom prípade aj trest kratšieho trvania, vždy však trest nepodmienečný.

Z uvedeného dôvodu preto napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a následne na podklade ust. sám vo veci rozhodol a to tak, že obžalovanému s použitím ust. Tr. zák., teda s použitím ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu, uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody nebol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je

prípustný.