Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/1/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Oľgy Maľovej, v právnej veci žalobcu T-PLUS s. r. o., Lovinobaňa, Uderiná 91, 985 55 Podrečany, IČO: 36 038 075, zast. Mgr. Jozefom Mochnackým, advokátom so sídlom v Lučenci, T. G. Masaryka 14/A, proti žalovanému U. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX, XXX XX T. o zaplatenie 931,03 eur s prísl., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 18. 09. 2012, č. k. - 72, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť 877,92 eur s 9% úrokom z omeškania od 11. 02. 2012 do zaplatenia a trovy konania p o t v r d z u j e s tým, že žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť sumu 877,92 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 11. 02. 2012 do zaplatenia.

Žalovaný je povinný žalobcovi nahradiť trovy odvolacieho konania vo výške 59,08 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu Mgr. Jozefa Mochnackého, advokáta, so sídlom v Lučenci, na jeho účet vedený vo Q., a. s., pobočka D., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXX.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalovanému uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť 877,92 eur s 9% úrokom z omeškania od 11. 02. 2012 do zaplatenia na jeho účet a nahradiť mu trovy konania v sume 55,50 eur za zaplatený súdny poplatok z návrhu a na trovách právneho zastupovania 303,03 eur na účet právneho zástupcu žalobcu č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXX, vedený vo Q., a.s., pobočka D. v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobu čo do zaplatenia 53,11 eur s príslušenstvom zamietol.

Rozhodnutie súd odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal zaplatenia 931,03 eur s príslušenstvom z dôvodu, že na základe dohody o vykonaní práce podľa zo dňa 17. 08. 2011 medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom mal žalovaný ako vodič traktora vykonať práce s lesnou frézou v rámci Stredoslovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a. s., a to čistenie pod vedením vysokého napätia, pričom rozsah dojednanej práce bol 350 hodín a pracovná úloha mala byť vykonaná do 31. 12. 2011. Dojednaná odmena za m2 vyčistenej plochy bola 0,0159 eur. Žalobca žalovanému poskytol zálohu na odmenu za prácu vo výške 2 141,46 eur a podľa skutočne vykonanej práce žalovanému patrí odmena vo výške 1 210,43 eur. Záloha je teda o 931,03 eur vyššia ako odmena, ktorá žalovanému patrí za skutočne vykonanú prácu.

Po tom, čo súd vydal platobný rozkaz, podal proti nemu odpor žalovaný, pričom namietal, že nie je žalobcovi dlžný žiadnu sumu, pretože práve žalobca mu doteraz nezaplatil náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vykonávaním prác.

Súd vykonal dokazovanie, na základe ktorého zistil, že žalovaný vykonával pre žalobcu práce v mesiacoch august až október 2011 na základe uzavretej dohode o vykonaní práce s lesnou frézou v rámci čistenia plôch pod vysokým napätím. Dohodnutá odmena bola 0,159 eur za m2 a 0,066 eur za m2 ručne. Mal za preukázané, že žalovaný vyčistil frézou 76 405 m2 plochy strojom a ručne 4 235 m2, za čo mu patrí odmena 1 214,84 eur a 279,51 eur, celkom 1 494,35 eur. Z vyúčtovania záloh mal za preukázané, že zostatok zálohy predstavoval 2 141,41 eur po odpočítaní vydaju podľa predložených bločkov a vyúčtovania zo dňa 27. 10. 2011, pričom po odpočítaní sumy 1 494,35 eur ako hrubej mzdy a zdanení vo výške 283,92 eur zostávalo žalovanému vrátiť 931,03 eur.

Žalobca sa nároku domáhal ako vydania bezdôvodného obohatenia. Súd vec právne posúdil podľa , , , , a

Dospel k záveru, že účastníci platne uzavreli dohodu o vykonaní práce podľa , odmena za vykonanú prácu patrila žalovanému vo výške 1 214,84 eur, ktorá po zdanení predstavuje sumu 984,03 eur, pretože zamestnávateľ bol povinný z takto dojednanej odmeny odviesť daň z príjmu. Preto neobstojí tvrdenie žalovaného, že dohodnutá odmena bola stanovená ako „netto" odmena.

Pokiaľ išlo o ručné čistenie, súd dospel k záveru, že v tejto časti bola práca vykonávaná len na základe ústnej dohody, ktorú posúdil podľa , ako zmluvu o dielo, pričom suma, ktorú mal žalobca žalovanému zaplatiť bola vo výške 279,51 eur. Celkovo žalovanému vznikol nárok na zaplatenia odmeny 1 263,54 eur.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z vyúčtovania záloh zo dňa 27. 10. 2011, kde si účastníci odsúhlasili zostatok zálohy vo výške 2 141,46 eur, čo medzi účastníkmi nebolo sporné, pričom súd dospel k záveru, že žalovaný s poskytnutých záloh po odpočítaní svojej odmeny vo výške 1 243,54 eur mal žalobcovi vrátiť 877,92 eur.

S poukazom na , a zaviazal žalovaného na plnenie v tomto rozsahu, keď vydanie bezdôvodného obohatenia je založené prijatím záloh žalovaným, ktoré boli nad rámec nároku na odplatu za vykonanie prác a diela, čím došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného.

Pokiaľ ide o sumu 53,11 eur, žalobu zamietol z dôvodu, že odmena za ručne vykonávané čistenie bola posúdená zo strany súdu ako odplata za vykonanie diela a ako taká nepodliehala zdaneniu príjmov zo mzdy.

Pokiaľ žalovaný namietal, že bolo potrebné započítať jeho náklady na ubytovanie, stravovanie, benzín do osobného motorového vozidla a servis motorovej píly, dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania tieto skutočnosti nevyplývajú, naopak, z vykonaného dokazovania nebola preukázaná existencia iných dohôd o započítaní nákladov, ktoré uvádza žalovaný. Zúčtované zálohy boli potvrdené zmluvnými stranami, preto dodatočne predložené doklady o nákupe pohonných hmôt súd neakceptoval a nepovažoval ich ani za hodnoverné.

O trovách konania rozhodol podľa , keď žalobca mal vo veci úspech čiastočný, avšak neúspech spočíval v pomerene nepatrnej časti, preto súd priznal plnú náhradu trov konania.

Proti rozhodnutiu sa odvolal žalovaný, a to proti výroku, ktorým mu bolo uložené zaplatiť 877,92 eur a trovy konania.

Namietal, že prácu vykonával ako nepodnikateľ a odmenu si dohodli tak, že táto bude vyplatená v čistej mzde, nebola dohodnutá žiadna hrubá mzda, ako to tvrdí žalobca. O tejto skutočnosti svedčí aj to, že v dohode o vykonaní práce zo dňa 17. 08. 2011 nie je uvedená žiadna suma ohľadom hrubej mzdy. Namietal, že súd nebral do úvahy jeho tvrdenie, že táto suma bola v čistej mzde dohodnutá. Preto mu nie je zrejmé, prečo mu mal žalobca zaplatiť mzdu po odpočítaní akýchkoľvek zrážok. Tento rozpor medzi jeho tvrdením súd vôbec neodstránil a jeho znevýhodnil a priklonil sa na stranu žalobcu, čím došlo k nerovnosti strán.

Nie je pravdou, že mu žalobca nemal preplácať ďalšie náklady, pretože sa dohodli, že mu budú predplatené pohonné hmoty a ďalšie náklady v súvislosti s vykonávanou prácou. Prácu vykonával mimo miesta trvalého bydliska, dochádzka bola vylúčená a vzniknuté náklady s ubytovaním mu mali byť preplácané. Keďže prácu vykonával ako nepodnikateľ, potom keby zo mzdy, na ktorej sa v čistom dohodli, mal odpočítať aj ďalšie výdavky, na cestovanie, ubytovanie, nič by nezarobil a bolo by nelogické, aby nielenže nič nezarobil a bol odlúčený aj od svojej rodiny. Ako nepodnikateľa ho zaujímala čistá mzda a nemal dôvod pokladničné doklady a faktúry odkladať, pretože ich nemal kde zahrnúť. Bolo to z dôvodu, že mu žalobca tvrdil, aby si doklady odkladal, že tieto mu budú preplatené.

Namietal, že súd ho zaviazal zaplatiť žalobcovi 877,92 eur, avšak z rozsudku nevyplýva, kto je žalobcom, pretože zo záhlavia rozsudku táto skutočnosť nie je zrejmá.

Taktiež rozsudok trpí vadou, že nie je zrejmé, či 9% úrok z omeškania je denný, či ročný.

Namietal taktiež priznané trovy konania, pretože bol čiastočne úspešný aj on v časti o zaplatenie 53,11 eur, čo súd nezobral do úvahy, preto žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť v prvom výroku a buď vo veci rozhodnúť alebo vrátiť na nové prejednanie.

Na výzvu súdu doplnil odvolanie v tom, že navrhuje vypočuť svedka P. O., D., keby bol toho názoru, že súd sám predvolal tohto svedka, lebo tento by sa vedel vyjadriť k bližším okolnostiam ohľadom výkonu práce. Na prvostupňový súd ho nepredvolal z dôvodu, že všetko prebehlo veľmi rýchlo a bol prvýkrát na súde.

K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca. Rozsudok okresného súdu žiadal potvrdiť a žalovaného zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 51,45 eur plus 7,63 eur režijný paušál, spolu 59, 08 eur.

Poukázal na to, že dôvody podania odvolania podľa nie sú v odvolaní bližšie špecifikované.

Pokiaľ žalovaný tvrdil, že bola dohodnutá čistá mzda, toto tvrdenie nie je pravdivé pretože účastníci mali dojednanú odmenu za vykonanú prácu, ktorá je príjmom žalovaného - príjmom zo závislej činnosti vo vzťahu obdobného pracovného vzťahu a tento príjem podlieha zdaneniu, pričom žalobca bol povinný vybrať daň a odviesť preddavok na túto daň. Dojednaná mzda je vždy odmenou pred zdanením. Zároveň poukázal na , , o dani z príjmov, keď zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyberie preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy. Žalobca preto v súlade s týmito ustanoveniami vybral a správcovi dane odviedol preddavok na daň z príjmu žalovaného.

Zároveň poukázal na a o cestovných náhradách, ktoré upravuje poskytovanie náhrad výdavkov a iných plnení pri pracovných cestách, pričom takáto náhrada patrí fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak je to v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnuté.

Žalovaný vykonával práce na mieste dojednanom v dohode o vykonaní práce, nevykonával pracovnú cestu podľa tohto zákona a nevznikol by mu nárok na cestovné náhrady, ani keby mal v dohode toto dojednané. Nie je pravdou, že by sa na tom so žalobcom ústne dohodli.

Pokiaľ ide o iné náklady uplatňované dodatočne žalovaným, zdôraznil, že 27. 10. 2011 došlo k zúčtovaniu záloh, kde boli zohľadnené vynaložené náklady a správnosť vyúčtovania bola potvrdená obidvoma zmluvnými stranami.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v súlade s ust. , a bez nariadenia pojednávania podľa , rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku správne a v plnom rozsahu sa stotožňuje aj s odôvodnením rozhodnutia, preto v zmysle sa obmedzí len na skonštatovanie správnosti daného rozhodnutia a na doplnenie podstatných a rozhodujúcich skutočností.

Žalovaný v odvolaní neuviedol konkrétny odvolací dôvod, na základe ktorého považuje rozhodnutie prvostupňového súdu za nesprávne. Podľa obsahu tohto podania však vyplýva, že žalovaný namieta nesprávne zistený skutkový stav a následne aj nesprávne právne posúdenie veci.

Pokiaľ v odvolaní navrhuje vypočuť svedka, ktorého v prvostupňovom konaní nenavrhol, odvolací súd poukazuje na ust. , podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná, pričom súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podľa ods. 3, ak nejde o veci uvedené v ods. 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. V zmysle ods. 4 účastníci musia predložiť alebo označiť dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr sa neprihliada.

Z obsahu spisu, zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 12. 09. 2012 odvolací súd zisťuje, že účastníci boli poučení podľa , pričom následne bolo vyhlásené uznesenie, ktorým súd dokazovanie vyhlásil za ukončené.

V zmysle ust. odvolací súd zistil, že dôkazy, ktoré žalovaný navrhuje neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, nemôžu byť odvolacím dôvodom, pretože sa netýkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, či vylúčenia sudcu, nevzťahujú sa na preukázanie vád, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, pričom odvolateľ bol riadne poučený podľa a nebolo zistené, že by existovala prekážka, na základe ktorej žalovaný nemohol označiť do rozhodnutia prvostupňového súdu takýto dôkaz.

Z vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom vyplýva, že súd vykonal všetky relevantné dôkazy, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci a riadne ich v súlade s ust. vyhodnotil, a to každý dôkaz jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a takto zistený skutkový stav správne podriadil pod príslušné právne normy, ktoré na vec aplikoval.

Žalovaný v odvolaní namieta zistenia prvostupňového súdu, predovšetkým pokiaľ ide o dohodu o vykonaní práce, v zmysle ktorej malo byť dohodnuté, že táto odmena predstavuje čistú mzdu.

Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí sa dostatočne vyporiadal s daným dôkazom a zdôraznil aj skutočnosť, že vzhľadom na uzatvorený vzťah v zmysle ust. a príslušných právnych noriem, povinnosťou žalobcu bolo odviesť príslušnú daň z príjmu.

Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, to čo tvrdí, že bola dohodnutá iná odmena, resp. že dohodnutá odmena mala predstavovať čistú mzdu, pričom treba dodať, že vzhľadom na to, že ide o dohodu o vykonaní práce podľa , vzhľadom na daňovú povinnosť žalobcu, ani nemohla byť táto suma dojednaná čistom. Z dohody o vykonaní práce nepochybne vyplýva dojednaná odmena, pričom z dohody nevyplýva, že by bola dojednaná mzda. Znenie dohody o vykonaní práce korešponduje so znením citovaného ustanovenia , ktorý v ods. 2 upravuje podstatné náležitosti takejto dohody, ktorou je odmena za vykonanie práce. Daný vzťah sa riadil ustanovením a nasl., pričom treba zdôrazniť aj tú skutočnosť, že dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v zmysle a nasl. sa uzatvárajú na práce jednorázového charakteru určeného výsledkom práce. Odvolací súd zdôrazňuje, že ide o pracovno-právny vzťah, ktorý je charakteristický tým, že je podstatne voľnejší ako pracovný pomer a vytvára široký priestor na uplatnenie zmluvnej voľnosti účastníkov. Na daný vzťah sa však vzťahujú všetky ďalšie právne normy aj ohľadom daňových povinnosti, čo správne posúdil aj prvostupňový súd a poukazuje na to správne vo vyjadrení k odvolaniu aj žalobca.

Ak teda žalovaný tvrdí, že tu existuje rozpor medzi jeho tvrdením ohľadom dohody čistej mzdy a tvrdením žalobcu, prvostupňový súd tento rozpor odstránil, keď vec právne posúdil, odôvodnil, pričom dal za pravdu žalobcovi, ktorý postupoval v súlade s platnými právnymi normami, pretože pokiaľ by dal za pravdu žalovanému, porušil by svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona o dani z príjmu. Súd sa tak nepriklonil na stranu žalobcu, ale po vykonanom dokazovaní dospel k objektívnemu záveru, ktorý nemá za následok nerovnosť strán. Nerovnosť strán totiž žalovaný vidí v tom, že súd mu nedal za pravdu, pričom pokiaľ by tak urobil, musel by akceptovať protiprávny stav, čo je v rozpore so zákonom.

Pokiaľ súd nepriznal ďalšie náklady žalovanému, v rozhodnutí dostatočne odôvodnil prečo tak urobil, keďže žalovaný nepreukázal, že by takáto dohoda existovala, a tieto skutočnosti ani nevyplynuli z uzavretej dohody o vykonaní práce.

Pokiaľ namieta, že je nelogické, aby nič nezarobil, nejde o argument, ktorý je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúci, pretože ide o subjektívny faktor pracovnej činnosti žalovaného, od ktorého záviselo, či podá taký pracovný výkon, ktorý mu prinesie zisk alebo nie.

Pokiaľ ide o námietku, že zo záhlavia rozsudku nevyplýva, kto je žalobcom, odvolací súd dodáva, že ide o formálnu nepresnosť, pričom zo záhlavia je zrejmé, že ide o konanie v právnej veci T - Plus, s. r. o. proti žalovanému - odporcovi, pričom z výroku je jednoznačné, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi túto sumu. Tento formálny nedostatok nemôže spôsobiť nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej a je konvalidovaný rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorý vo svojom záhlaví túto skutočnosť riadne uvádza.

Pokiaľ ide o výrok ohľadom úroku z omeškania, odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu s tým, že na základe námietky žalovaného tento údaj doplnil, pričom ide o 9% ročný úrok z omeškania (p. a.).

Pokiaľ ide o trovy konania, odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd správne aplikoval ust. , pretože neúspech navrhovateľa bol v pomerene nepatrnej časti, a preto súd mohol priznať plnú náhradu trov konania, keďže úspech žalobcu predstavoval 94,3% a úspech žalovaného 5,7%, teda nepatrný úspech vo veci.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a , keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorý v súlade s navrhol nahradiť trovy odvolacieho konania, ktoré riadne vyúčtoval a tieto mu súd priznal v súlade s vyúčtovaním v zmysle vyhl. č. a to za jeden úkon právnej pomoci vo výške 51,45% počítaný z hodnoty odvolacieho konania plus 7,63 eur režijný paušál (, citovanej Vyhlášky).

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.