Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Co-70-2023.pdf
PDF · 79.09 KB
Case nature
Subarea
7Co/70/2023
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobkyne: K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. U., I. XXX/X, zastúpená advokátkou: JUDr. Alena Cvopová, so sídlom Zvolen, A. Nográdyho 37, proti žalovanému: H., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 7C/10/2022-301 zo dňa 5. apríla 2023, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie žalovaného o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie tak, že žalovaný je povinný zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami evidovanými na LV č. XXXX, evidované na Okresnom úrade M. J., katastrálny odbor pre okres: M. J., K.: A., katastrálne územie: A., a to s pozemkami C-KN parc. č. XXXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, C-KN parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere XXX m2, C-KN parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, C-KN parc. č. XXXX/X- orná pôda o výmere XXX m2, C-KN parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere X.XXX m2 a stavby - rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na parcele č. XXXX/X, a to vrátane ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo akéhokoľvek zaťaženia týchto nehnuteľností, ktorých je podielovým spoluvlastníkom, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § § 132, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 327, § 328 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“) ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. 1.2 V odôvodnení súd prvej inštancie poukázal na návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, keď poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa sa v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 7C/10/2022 domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva s tým, že v priebehu sporu podala návrh na nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia žalovanému povinnosti zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX k. ú. A.. Súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade po oboznámení sa so spisovým materiálom a doteraz predložených dôkazov (aktuálny výpis z LV ako aj na nahliadnutú darovaciu zmluvu, predloženú na nahliadnutie súdu na pojednávaní dňa 30.3.2023) dospel k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné vyhovieť, nakoľko sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca osvedčil skutočnosť, že je potrebné dočasne upraviť pomery strán, pretože bez takejto úpravy by v dôsledku konania žalovaného došlo k scudzeniu uvedených nehnuteľností a je reálna obava, že v prípade, ak by došlo k scudzeniu týchto nehnuteľností, bol by žalobca na svojich právach dotknutý. Preto súd prvej inštancie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia v časti zdržania sa nakladania predmetných nehnuteľností vyhovel, keď súd má aj za to, že prevod vlastníckeho práva v podiele 1 na synovca žalovaného v priebehu sporu bol účelový. Pokiaľ nie je rozhodnuté vo veci samej, je
potrebné, aby nedošlo k prevodu nehnuteľností, nakoľko žalovaný by stratil pasívnu legitimáciu a sťažil a predĺžil konanie, pričom žalobca by sa musel svojho práva - zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva domáhať proti novému žalovanému, pričom nie je zrejmé, akým spôsobom by v danom prípade došlo k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva. Nevyhovením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by sa zhoršila právna pozícia žalobcu, pričom nariadené neodkladné opatrenie má len dočasný charakter a bude trvať iba do skončenia konania vo veci samej. Práve účelom neodkladného opatrenia je zabezpečiť podmienky pre poskytnutie reálnej, účelnej a efektívnej súdnej ochrany strany sporu, a to dočasnou úpravou ich pomerov zabraňujúcou možnosti zhoršenia situácie oprávneného subjektu v čase pred rozhodnutím súdu vo veci samej. Súd bez toho, aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej, zabezpečuje neodkladným opatrením nerušené domáhanie sa svojho práva a ochranu práv a záujmov žalobcu v konaní. Súd zároveň konštatuje, že toto nariadenie má len dočasný charakter a plní sa ním preventívne záujem navrhovateľa na zachovaní rovnakého právneho stavu počas trvania konania vo veci samej, ktoré bude navrhovateľ iniciovať. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie zastal názor, že žalobca osvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia a potrebu dočasnej úpravy pomerov, preto rozhodol tak, že nariadil neodkladné opatrenie. 2. Uvedené rozhodnutie napadol odvolaním žalovaný poukazujúc na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP navrhujúc zmenu napadnutého uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, tak že tento návrh odvolací súd zamietne. V rámci odôvodnenia odvolania uviedol, že sa nestotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a takýto postup súdu považuje za zásah do jeho základného ústavného práva vlastniť majetok a disponovať ním, čo vyplýva z Čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo vlastniť majetok a vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Podľa žalovaného však to, že žalobca považuje darovanie predmetného spoluvlastníckeho podielu za účelové, s cieľom poškodiť práva žalobcu a tým urobiť problémovým celé konanie, jeho predĺženie, keďže synovcovi majú byť pozemky nepotrebné, pretože býva v D., za nedostatočne osvedčené pre vydanie neodkladného opatrenia. Uviedol, že predsa každý môže nakladať so svojím majetkom voľne, samozrejme kým nezasahuje do práv a oprávnených záujmov iných, pričom máme za to, že v tomto prípade by dovŕšením darovania nedošlo k poškodeniu práv žalobcu, tak ako to uvádza aj súd. Mal preto za to, že súd vydaním napadnutého uznesenia bezdôvodne obmedzil žalovaného v riadnom nakladaní s jeho majetkom a to výlučne na základe ničím nepodložených tvrdeniach žalobcu o tom, že ide o účelové darovanie a že synovec žalovaného tieto nehnuteľnosti nepotrebuje. Uviedol, že napadnuté uznesenie trpí vadou neprípustnosti a neopodstatnenosti jeho vydania, keďže žalobca síce tvrdí vyššie uvedené okolnosti, avšak tieto nijakým spôsobom neosvedčil, čím tu nedošlo k dosiahnutiu ani náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností a teda mal za to, že v tomto konaní nebolo preukázané, že by malo dôjsť ku konaniu žalovaného v rozpore s dobrými mravmi. Jednoznačne tu tak nebadá potrebu bezodkladnej úpravy, ktorej by sa mala poskytnúť ochrana, keďže evidentne ani v základnej miere žalobca nedokázal žiadnymi dôkazmi preukázať ním tvrdené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy. Súd preto pri vydaní napadnutého uznesenia vychádzal z nesprávnych skutkových zistení a teda z neúplne zisteného skutkového stavu veci, ktorý je v tomto zrýchlenom konaní najdôležitejší. Namietame tak tvrdenie súdu uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia, že žalobca preukázal potreby neodkladnej úpravy pomerov. Dôkazné bremeno v tomto prípade pritom spočíva výlučne na žalobcovi, ktorý v návrhu prezentoval výlučne svoje tvrdenia a súd bez akejkoľvek verifikácie uvedených okolností, tieto evidentne vzal za presvedčivé na to, aby vydal napadnuté uznesenie, čo je zrejme v rozpore s riadnym procesným postupom súdu, keďže nemohol mať za dostatočne preukázané, že nárok na nariadenie neodkladného opatrenia je aj čo len čiastočne daný. Teda aj keď procesná konštrukcia rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia síce určitým spôsobom zasahuje do princípu rovnosti strán a popiera tradičnú zásadu audiatur et altera pars (nech je vypočutá aj druhá strana), v tomto prípade takýto postup nie je zo strany súdu, z dôvodu zrejmého neosvedčenia nároku žalobcu, legitímny a zákonný, čo je v demokratickom a právnom štáte neprípustné. Preto v prípade odobrenia takéhoto postupu súdu by tak na vydanie aj takto závažného neodkladného opatrenia, ktoré jednoznačne neprimerane zasahuje do sféry základného ústavného práva žalovaného vlastniť majetok, stačilo iba ničím nepodložené tvrdenie jednej strany sporu a to bez predloženia akýchkoľvek iných dôkazoch, čo považujeme za neprípustné. Na základe uvedených odvolacích dôvodov v tomto štádiu súdneho konania neexistujú žiadne relevantne preukázané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia a preto je napadnuté uznesenie v rozpore so zákonom, pretože nie je možná jeho objektívna preskúmateľnosť, čím sa dostáva do rozporu aj so zákonnými zásadami sporového konania, čím tu nie je dôvod na vydanie napadnutého uznesenia, keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je neopodstatnený a žalobca hodnoverne neosvedčil svojimi tvrdeniami a ani predloženými listinami nevyhnutnosť vydania takéhoto neodkladného opatrenia, čím neboli splnené
ani základné zákonné predpoklady pre vydanie napadnutého uznesenia. Súd tiež zjavne dôsledne nevyhodnotil, že návrh žalobcu je z objektívneho hľadiska nepresvedčivý, keďže síce je v prípade neodkladného opatrenia prípustné posudzovať relevantné skutočnosti takpovediac zjednodušeným procesným postupom, avšak je aj zrejmé, že vychádzajúc z návrhu, nemohol mať z neho súd osvedčené také podstatné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu vydania napadnutého uznesenia. Teda z návrhu nevyplývajú žiadne okolnosti, ktoré by preukazovali naliehavosť a neodkladnosť úpravy a teda ohrozenie alebo porušenie práv, čiže dôvody na vydanie napadnutého uznesenia tu nikdy neexistovali, preto je zrejme nezákonné, keďže síce súd v prípade rozhodovania o neodkladných opatreniach nevykonáva riadne dokazovanie, avšak musí vychádzať zo skutočností, ktoré by boli v súvislosti s podaným návrhom aspoň osvedčené (spravdepodobnené), k čomu však v tomto prípade nedošlo, pretože žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazné prostriedky a ani neopísal rozhodujúce skutočností odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a teda súd evidentne nesprávne vyhodnotil zvýšené nároky na objektívnu presvedčivosť a argumentačnú dostatočnosť návrhu. 3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila. 4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného a skôr ako by došlo k vecnému prieskumu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie je potrebné podľa § 386 písm. a) CSP ako oneskorené odmietnuť. 5. Podľa § 362 ods. 1 CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. 6. Podľa § 386 písm. a) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene. 7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo žalovanému (v čase keď ešte v prvoinštančnom konaní nebol právne zastúpený) listinne doručené dňa 21.04.2023. Žalovaný (už prostredníctvom právneho zástupcu) podal dňa 14.05.2023 odvolanie voči predmetnému uzneseniu. 7.1 Odvolací súd preskúmal náležitosti podaného odvolania a dospel k záveru, že žalovaný podal odvolanie oneskorene, keďže napadnuté uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia mu bolo doručené dňa 21.04.2023 a odvolanie podal dňa 14.05.2023. Lehota na podanie odvolania v zmysle § 121 CSP začala plynúť dňa 22.04.2023 a koniec tejto lehoty pripadol na deň 06.05.2023 (t. j. sobota), preto posledný deň tejto lehoty bol dňa 08.05.2023. Odvolanie bolo teda preukázateľné podané po uplynutí 15 dňovej zákonnej lehoty na podanie odvolania. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie obsahovalo správne poučenie o lehote na podanie odvolania, preto neprichádza do úvahy postup podľa § 362 ods. 3 CSP a zároveň nebol podaný ani návrh na odpustenie zmeškania lehoty. Za takéhoto stavu odvolací súd nemal splnené podmienky pre preskúmanie rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto odvolanie oprávneného v súlade s ustanovenia § 386 písm. a) CSP odmietol, pretože bolo podané oneskorene. 8. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).