Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33T-15-2013.pdf
PDF · 103.23 KB
Case nature
Area
Subarea
33T/15/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, samosudcom Mgr. Pamelou Záleskou, v trestnej veci obžalovaného S. Z. pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 23.10.2013 takto
rozhodol:
Podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku sa
obžalovaný
S. Z. , narodený XX.XX.XXXX v T., trvale bytom S. N. č. XX,
spod obžaloby Okresného prokurátora v Nitre sp. zn. 2Pv 238/2012, ktorá bola podaná na Okresný súd Nitra dňa 06.02.2013, pre skutok v nej právne kvalifikovaný ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona a prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že: „dňa 13.04.2012 v čase asi o 14.00 hodine v meste Nitra, časť Zobor, na ulici Gladiolovej, vošiel do dvora rodinného domu č. XXXX/X a následne do neuzamknutého rodinného domu č. XXXX/X na prízemí, kde v spálni -z umelohmotnej dózy odcudzil finančnú hotovosť vo výške 700 eur v bankovkách rôznej nominálnej hodnoty a z peňaženky odcudzil finančnú hotovosť vo výške 40 eur v bankovkách rôznej nominálnej hodnoty a chcel odísť s uvedenou finančnou hotovosťou preč, pričom na chodbe rodinného domu ho zastavila T. S., ktorá ho chytila za tričko a snažila sa mu zabrániť v úteku, pričom kričala, že je tam zlodej, obvinený ušiel z rodinného domu na ulicu, kde ho videla svedkyňa C. Z. ako utekal cez ulicu a nasadol do motorového vozidla s poznávacou značkou začínajúcou na písmená „LV“, čím svojím konaním poškodenej Z. E. spôsobil škodu vo výške celkovo 740 eur“
o s l o b o d z u j e ,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku sa poškodená T. S., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom H., O. XXXX/X, odkazuje s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre prejednal Okresný súd Nitra trestnú vec proti obžalovanému S. Z. a na hlavnom pojednávaní v dňoch 17.04.2013, 10.07.2013, 07.10.2013 a 23.10.2013 vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov T. S., P.. Z. S.,
R. F., S. F., C. Z., N. K. a R. N., prečítaním znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu P PZ v Bratislave a tiež prečítaním listinných dôkazov ako aj oboznámením ďalšieho obsahu spisu.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný S. Z. na hlavnom pojednávaní (17.04.2013) k zažalovanému skutku nevypovedal. Keďže obžalovaný využil svoje právo nevypovedať, súd postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítal jeho výpoveď z prípravného konania a zistil, že obžalovaný spáchanie skutku poprel a na svoju obranu uviedol, že v čase skutku sa nachádzal na celkom inom mieste v spoločnosti svojej priateľky R. a jej otca S. F..
Svedkyňa T. S. na hlavnom pojednávaní (17.04.2013) ku skutku uviedla, že v deň skutku bola mama v kuchyni, ona sadila vonku muškáty a vrátila sa do domu ohlásiť mamu. Spolu vyšli von, ale keďže mama chodí pomocou francúzskych barlí, a teda chodí pomaly, späť do domu sa ona sama vrátila skôr. Ako vošla do domu, zbadala, že z matkinej izby vyšiel muž oblečený v čiernom, čo ju v tom momente hrozne prekvapilo, pretože tam nemal čo robiť a ako prvé jej napadlo, že to je snáď policajt, čo usúdila z jeho oblečenia a nachádzala sa vo veľkom šoku. Napriek tomu sa ho však spýtala, „čo tu robíte?“, načo jej on odpovedal „ja len toto, ja len toto“, tak ho chytila za tričko, on sa jej ale vyšmykol a pretlačil ju cez dvere, následne ju sotil, v dôsledku čoho padla na chrbát a uderila si hlavu. Pri pretláčaní sa s týmto mužom volala na manžela, ale keďže ju páchateľ pretlačil a následne vybehol von, manžel aj s matkou ju už len našli ležať na zemi a páchateľa nevideli. Manžel sa však za páchateľom rozbehol s tým, že išiel až na koniec ulice, ktorá je jednosmerná, kde mu pani, ktorá robí upratovačku u E. povedala, že už darmo ide, pretože ten muž nasadol do auta s poznávacou značkou začínajúcou na LV, čo potvrdil môjmu manželovi aj muž, ktorý býva niekde na Východnom Slovensku a bol v tom čase na návšteve u dcéry. Páchateľa videla aj suseda pani Z., pretože tá práve vychádzala z brány, keď páchateľ vybiehal z domu. Pokiaľ išlo o samotného páchateľa, bola vo veľkom šoku, čiže si ho detailne nevšímala, a preto nemôže povedať na 100 %, že to je obžalovaný, nebola si istá. Obžalovaný je taký typ, aký bol ten muž, ktorého prichytila v dome. Nevedela, na základe čoho jej policajti predložili vo fotoalbume aj fotku obžalovaného, ale vedela, že ho označila, a to nezávisle od pani Z., pretože sa jej na páchateľa najviac podobal. Odcudzenú sumu peňazí mala mama odloženú na pohreb, peniaze mala schované a ak by nebola vošla do domu v čase, keď sa tam nachádzal páchateľ, v podstate by ani nezistili, že peniaze niekto ukradol a že bol v dome zlodej.
Svedok P.. Z. S. na hlavnom pojednávaní (17.04.2013) ku skutku uviedol, že počul v dome krik, ako keby sa niečo strašné stalo, behom minúty zistil, čo sa deje a začal hľadať kľúče od auta, čo mu ale nejaký čas trvalo, preto sa zdržal a k prenasledovaniu páchateľa sa teda dostal až s nejakým dvojminútovým odstupom po tom, ako vybehol z domu. Šiel autom na koniec ulice, kde sa Gladiolova križuje s Klinčekovou a tam sa pýtal jednej pani, či náhodou nevidela niekoho utekať po ulici a od tejto dostal informáciu, že pravdepodobný páchateľ utekal po Gladiolovej, čo odhadol približne na 150 metrov a teda podľa jeho názoru tá pani musela mať najmenej 20 sekúnd na to, aby si ho všimla a zapamätala, pretože ho mala možnosť celý čas vidieť. Uviedla mu, že na neho čakal partner ako vodič, ku ktorému ten páchateľ nasadol. Sledoval cestu až po hlavnú cestu na Drážovce, kde sa ešte pýtal náhodného okoloidúceho, či náhodou nevidel niečo podozrivé, alebo nejaké auto, ale v podstate nič nezistil, lebo páchateľ mal pred ním časový náskok. Snažil sa teda vrátiť späť a zistiť bližšie informácie. Podľa neho sú svedok z Košíc, teda pán, ktorý mal tiež možnosť sledovať Gladiolovu ulicu a minimálne 15 sekúnd možnosť vnímať utekajúceho páchateľa a tá upratovačka, resp. pani, ktorá si chodí privyrábať upratovaním do niektorého z rodinných domov, najpravdepodobnejšie do rodiny ku E., sú kľúčoví svedkovia, ktorí obaja najdlhšie mali možnosť pozorovať utekajúceho páchateľa, tohto si zapamätať a následne ho teda aj opísať. Mohli by ho vedieť identifikovať. Policajti mali so sebou jednu fotografiu, kde jeho manželka, svedok N. a ten pán z Košíc orientačne potvrdili, že je to páchateľ, ktorý mal ukradnúť z domu peniaze, avšak jediná zhoda s obžalovaným bola v tom, že to bol róm. Svedkyňa Z. mohla zazrieť páchateľa len na pár sekúnd, maximálne 5-6, v podstate tento okolo nej len prebehol. na doplňujúce otázky uviedol, že všetky údaje poskytol polícii, aj ohľadne tej pani, ktorá mala upratovať v niektorom z domov. Podľa jeho názoru zo všetkých rodinných domov mohla pani upratovať v rodine u Q. E. a mala by sa krstným menom volať N..
Svedkyňa R. F. na hlavnom pojednávaní (17.04.2013) ku skutku uviedla, že si pamätám na ten dátum 13.04. veľmi dobre, pretože bolo to piatok, čiže piatok trinásteho, čo považuje za nešťastný deň a vedela, že druh bol celý deň s ňou a boli spolu u jej otca v N.. K otcovi na návštevu prišli na aute Škoda Octavia kapučínovej farby, evidenčné číslo nevedela a do Šurian išli z Plavých Vozokán cez Dedinku a Dolný Ohaj a naspäť išli tou istou trasou, pričom do Nitry nešli ani nezašli. Obžalovaný sa nikam nevzdialil a nikam zo Šurian počas dňa neodišiel. Domov prišli až večer.
Svedok S. F. na hlavnom pojednávaní (17.04.2013) ku skutku uviedol, že konkrétne piatok 13.04.2012 sa obžalovaný nachádzal u neho doma v Šuranoch, a to po celý deň približne od 09.00 hodiny alebo 09.30 hodiny až do neskorých poobedných hodín, odchádzal okolo 17.30 hodiny alebo 18.30 hodiny, už si presne nepamätal. Za celý deň sa z jeho domu nevzdialil, nikam neodišiel.
Svedkyňa C. Z. na hlavnom pojednávaní (10.07.2013) ku skutku uviedla, že si pamätá na ten skutok, pretože sa stal určite v apríli, bol pekný deň, vychádzala zo svojho domu na autobus a keď bola asi 10 metrov od domu, počula susedu S. kričať krstné meno jej manžela - Z., Z. a tiež počula, ako kričí „zlodej“. Z tohto dôvodu zostala na ulici stáť, otočila sa smerom k domu S. a zbadala, ako z bránky domu vybehol mladý muž tmavej pleti, mal oblečené čierne tričko a v rukách nemal nič. Utekal preč, prešiel okolo nej, ale keďže to bol len moment, pretože išiel veľmi rýchlo - utekal, jeho tvár si nepamätá a ani si ju s odstupom času nevie vybaviť. Bol to len krátky moment, čo videla vybiehať toho muža z domu S. a prebiehať okolo nej. Následne po ňom vybehol z domu aj sused S., nasadol do auta a snažil sa toho muža prenasledovať, pričom keď prišla na koniec ulice, tak tam stretla jednu ženu, ktorá ju informovala, že ten mladý muž sadol do motorového vozidla s EČV začínajúcim na písmená LV. Viac ku skutku nemala čo dodať. Na doplňujúce otázky uviedla, že ten mladý muž bol vysoký a chudý, nebol biely, teda bol tmavej pleti a mal krátke tmavé vlasy, všetko sa jej na ňom videlo čierne. Pamätala si, že bola vypočutá na polícii a opoznávala páchateľa ešte predtým, ako bola u vyšetrovateľky, ukázala na jedného z páchateľov, pretože spomedzi tých viacerých fotografií sa jej pozdávalo, že na fotografii je mladý muž, ktorého videla vybiehať z domu S.. Išlo o cigáňa. Z predložených fotografií bol práve ten páchateľ tmavej pleti, ale jeho tvár si už nevedela dobre vybaviť, pretože to bol len moment. Ak by na fotografiách vo fotoalbume bolo 6 osôb rómskeho pôvodu, nedokázala by vybrať spomedzi nich páchateľa, a teda ho označiť, pretože detaily alebo črty jeho tváre si nevedela vybaviť ani vtedy. Pri pohľade na obžalovaného nedokáže povedať, či je to ten muž, ktorého videla 13.04.2012 vybiehať z domu S..
Svedkyňa N. K. na hlavnom pojednávaní (07.10.2013) ku skutku uviedla, že skutok jej nič nehovorí, nevedela k nemu nič uviesť, obžalovaného vôbec nepozná, ani jeho meno jej nič nehovorí, vôbec nevedela, prečo bola predvolaná na súd. Na doplňujúce otázky uviedla, že je nezamestnaná, na úrade práce je vedená ako uchádzač o zamestnanie od apríla alebo mája roku 2013. Stratila prácu kvôli zdravotným dôvodom, bola práceneschopná viac ako rok s tým, že predtým bola zamestnaná v čistiacej firme Saubak, s.r.o., Bratislava. Upratovala 6 rokov v Elektrárňach a okrem toho chodila súkromne upratovať po dohode s rôznymi známymi do ich domácností. Takto upratovala aj u Q. E. na Gladiolovej ulici v Nitre na Zobore, približne 10 rokov, chodieva tam pravidelne, teraz už len raz do týždňa, predtým to bolo dvakrát vždy v pondelok a v piatok. Na tejto ulici ani na priľahlých uliciach nepozná žiadnych obyvateľov ani susedov Q. E. a nespomenula si na žiadnu mimoriadnu udalosť, ktorá by sa odohrala na Gladiolovej ulici, keď tam bola upratovať. Nepoznala žiaden dôvod, pre ktorý by Q. E. poprel, že chodí k nemu upratovať. Nikdy ju nikto z obyvateľov Gladiolovej ulice neoslovil ohľadne toho, či niečo videla alebo či bola svedkom nejakého trestného činu, nikto sa jej nikdy v takýchto súvislostiach nič nepýtal. Už po dobu viac ako dvoch rokov chodí upratovať k Q. E. len v pondelok, lebo odkedy sa rozviedol, nepotrebuje ju tak často a je dosť možné, že v inkriminovanom čase nebola u neho vôbec, pretože niekedy v apríli 2012 ju seklo v krížoch a odvtedy bola práceneschopná. Na Gladiolovej ulici, ale zrejme aj na iné ulice chodilo upratovať do domácností viacero žien, ich mená ale uviesť nevedela a nevedela ani uviesť mená rodín, do ktorých chodili upratovať, poznala ich len z MHD.
Svedok R.V. na hlavnom pojednávaní (28.03.2012) ku skutku uviedol, že v dobe pred skutkom niekoľkokrát pri návrate domov spozoroval v križovatke v blízkosti Gladiolovej ulice odstavené malé modré auto. Nevenoval tomu viac pozornosti, domnieval sa, že sused má nejakú brigádu. Ku skutku samotnému sa vyjadriť nevedel.
Na doplňujúce otázky uviedol, že šoféroval auto k sebe domov, keď videl nejakú osobu priamo v zákrute, ale v tom okamihu si nič nemyslel. Tá osoba vychádzala z Gladiolovej ulice a keďže nesledoval, o koho išlo, nevedel sa k nej bližšie vyjadriť, ani ho bližšie popísať ani identifikovať. Vyjadril sa, že nemôže označiť ani obžalovaného, pretože hoci ten človek bol tmavšej pleti, nemohol uviesť, že si je istý, že by to bol obžalovaný.
Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Prezídia Policajného zboru v Bratislave, z odboru kriminalistika, č. PPZ-KEU-BA-EXP-2012/6056 vyplynulo, že zaistená daktyloskopická stopa č. 1 nevykazovala dostatočný počet identifikačných znakov na individuálnu identifikáciu a nebolo teda ani možné vykonať porovnanie, pričom iné skutočnosti znaleckým skúmaním zistené neboli.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v trestnom spise, a to zápisnicu o ohliadke miesta činu, zápisnicu o rekognícii a fotoalbum, evidenčnú kartu vozidla, úradný záznam, správu z Obecného úradu Plavé Vozokany, správu z Obvodného oddelenia PZ Nitra, odpis registra trestov, údaje o záznamoch telekomunikačnej prevádzky, výpis z ústrednej evidencie priestupkov, vyjadrenie Q. E. a správu zo spoločnosti Slovak Telekom. Zo zápisnice o ohliadke miesta činu vypracovanej v Nitre na Gladiolovej ulici č. X súd zistil, že bola zaistená jedna daktyloskopická stopa zo stolíka, na ktorom bol umiestnený TV prijímač, v spálni tohto rodinného domu. Ako vyplynulo zo zápisníc o rekognícii, svedkyne T. S. a C. Z. označili spomedzi šiestich fotografií osôb mužského pohlavia zoradených v dvoch rôznych fotoalbumoch osobu obžalovaného, pričom z fotografií je zrejmé, že sa na nich nachádza len jeden muž tmavšej pleti, výrazne odlišný od ostatných, ktorý je zároveň zreteľne čiernovlasý a je nespochybniteľne cigánskeho pôvodu. Podľa odpisu registra trestov, obžalovaný bol do spáchania prejednávaného skutku trikrát súdne trestaný súdmi Slovenskej republiky a podľa správy Obvodného úradu v Nitre bol viackrát priestupkovo postihovaný, vždy pre priestupok v cestnej premávke. Z miesta bydliska nebol obžalovaný negatívne hodnotený, poriadková komisia ho neprejednávala.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán a z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný skutok sa stal, vykazuje znaky trestného činu, avšak v posudzovanom prípade nemohol súd pre významné pochybnosti vysloviť záver, že skutok spáchal obžalovaný.
Záveru, že sa skutok stal a že vykazuje znaky trestného činu, nasvedčovali viaceré vykonané dôkazy, a to najmä výpovede svedkov T. S. a jej manžela P.. Z. S., podporne aj výpoveď svedkyne C. Z., ktorí zhodne potvrdili, že v deň skutku sa v rodinnom dome S. nachádzal neznámy muž tmavej pleti, s najväčšou pravdepodobnosťou cigáň, ktorý tam vstúpil bez pozvania, bez oprávnenia a pri prehliadaní vnútorných častí domu odcudzil zo spálne finančnú hotovosť vo výške 740 eur, ktorá sa tam nachádzala a patrila poškodenej Z. E.. Ďalej bolo nepochybné, že skutok z týchto dôvodov vykazuje minimálne znaky prečinu porušovania domovej slobody (neoprávnené vniknutie do obydlia iného) a znaky prečinu krádeže (zmocnenie sa finančnej hotovosti, ktorá bola pre páchateľa cudzou vecou), pretože aj tieto relevantné skutočnosti mohol súd vyvodiť z výpovedí uvedených svedkov.
Pri ustaľovaní skutkového deja a objasňovaní skutočností dôležitých pre zistenie, či sa tohto skutku (prečinu porušovania domovej slobody v súbehu s prečinom krádeže) dopustil práve a jedine obžalovaný, vychádzal súd pri hodnotení vykonaných dôkazov predovšetkým z toho, že sa jednalo o krátko trvajúci časový úsek - moment prekvapenia, kedy bol páchateľ vyrušený vo vnútornej časti domu svedkyňou T. S., zviedol s ňou krátky súboj na účely prekonania svedkyne ako prekážky brániacej mu vo voľnom a ničím nerušenom úteku z domu von na ulicu, kde ho na krátky časový úsek - niekoľko pár sekúnd zahliadla svedkyňa C. Z., pričom následne páchateľ nebol už žiadnym súdu známym a dostupným svedkom zahliadnutý, a preto ani náležite identifikovaný. Súd musel nevyhnutne brať do úvahy, že k priebehu skutkového deja vypovedala len sama svedkyňa T. S., ktorá sa jediná dostala s páchateľom do bezprostredného kontaktu a keďže utrpela šok, spôsobený prekvapením, respektíve náhlym a najmä neočakávaným zistením, že sa v dome nachádza cudzí človek, nedokázala s odstupom času nepochybne a jednoznačne potvrdiť, že páchateľom je obžalovaný. Ďalšou svedkyňou, ktorá mala možnosť vidieť páchateľa, vybiehajúceho z rodinného domu S., bola svedkyňa
C. Z., avšak ani tá s odstupom času nedokázala uviesť jednoznačný, nezameniteľný a nepochybný opis páchateľa a tiež nedokázala označiť ako jediného páchateľa výlučne obžalovaného. Hoci obe tieto svedkyne identifikovali obžalovaného v prípravnom konaní ako páchateľa skutku pri rekognícii vykonávanej podľa fotoalbumov, súd tento dôkaz nemohol použiť ako podklad pre rozhodnutie o vine obžalovaného, pretože pri rekognícii prišlo k významnému pochybeniu zo strany orgánov činných v trestnom konaní, keď obe svedkyne najskôr jednoznačne uviedli, že páchateľ bol tmavšej pleti (bol cigáň) a bol čierny a následne vyšetrovateľ predložil svedkyniam na účely opoznávania dva fotoalbumy zo šiestimi fotografiami, kde opisu páchateľa podľa výpovedí svedkýň jednoznačne vyhovoval a zodpovedal len jeden muž, a to práve obžalovaný. Týmto postupom prišlo podľa názoru súdu pri opoznávaní páchateľa k zmätočnému úkonu, pretože svedkyne v podstate nemali na výber a páchateľa neidentifikovali podľa svojich pamäťových schopností, ale jeho označenie im bolo zo strany orgánov činných v trestnom konaní podsunuté, čo spôsobilo jeho nepoužiteľnosť ako dôkazu v trestnom konaní.
Vychádzajúc z toho, že obžalovaný má právo na svoju obranu (pokiaľ sa rozhodne využiť svoje právo k zažalovanému skutku vypovedať) uvádzať čokoľvek, a teda môže aj klamať, zameral súd svoju pozornosť na výpovede jednotlivých svedkov a hľadal spojitosti, ktoré by aspoň v hrubých rysoch mohli vytvoriť logickú reťaz dôkazov a na podklade ktorých by súd mohol vysloviť čo sa stalo, ako sa to stalo a kto to spravil. Svedkovia sa však jednak nedokázali spoľahlivo vyjadriť k osobe páchateľa s výnimkou toho, že to bol mladý muž a bol tmavšej pleti a z jednotlivých výsluchov svedkov, a to tak z prípravného konania ako aj z konania pred súdom, jednoducho túto okolnosť nebolo možné bezpečne a nepochybne ustáliť. Toto sa súdu nepodarilo ani po tom, ako pristúpil k výsluchu svedka R. N. a svedkyne N. K., pretože svedok páchateľa opísať nevedel a svedkyňa poprela, že by bola v čase skutku na mieste činu a že by teda videla po Gladiolovej ulici utekať nejakého podozrivého muža, prípadne že by bola v tejto súvislosti vôbec niekým oslovená na účely identifikovania páchateľa, po ktorom pátral svedok P.. Z. S., keď sa ho snažil prenasledovať.
Okrem toho, svedkovia R. F. a S. F. potvrdili, že obžalovaný sa nielen v čase skutku, ale po celý kritický deň nachádzal na celkom inom mieste a cez mesto Nitra ani neprechádzal, nieto že by sa tam ešte zastavil a zdržal. V deň skutku obžalovaný podľa výpovede svedkov odišiel z obce Plavé Vozokany do mesta Šurany a domov sa vrátil až vo večerných hodinách. Skutočný pohyb a pobyt obžalovaného v deň skutku sa však nepodarilo ustáliť ani na základe zistených a oznámených záznamov mobilných operátorov, pretože z týchto údajov nevyplynulo jednoznačne, kde sa podľa signálu jeho mobilného telefónu nachádzal a v tejto súvislosti súd naviac konštatuje, že takto nie je možné spoľahlivo ustáliť miesto pobytu obžalovaného, a to s ohľadom na skutočnosť, že takto sa dá zistiť len to, kde sa nachádzal mobilný aparát obžalovaného, vysielajúci GPS signál. Ani jeho mobilný aparát však nebol v čase skutku identifikovaný na mieste činu, ale vo vzdialenosti niekoľko kilometrov od miesta činu na celkom inom mieste.
Aby mohol súd prijať záver a bez akýchkoľvek pochybností ustáliť, že obžalovaný na mieste činu bol, vstúpil neoprávnene do obydlia manželov S. a zo spálne rodinného domu odcudzil finančnú hotovosť, musel by byť v konaní produkovaný nespochybniteľný a jednoznačný dôkaz, alebo aspoň ucelený rad nepriamych dôkazov nasvedčujúcich týmto skutočnostiam a preukazujúcich tieto skutočnosti. Keďže však ani jeden zo svedkov nedokázal rozhodne potvrdiť totožnosť obžalovaného ako páchateľa zažalovaného skutku a k stotožneniu páchateľa neprišlo ani na základe žiadneho iného dôkazu (napríklad znaleckého posudku z odboru kriminalistika - daktyloskopia), zostali o totožnosti páchateľa vážne pochybnosti.
Podľa názoru súdu by bolo preto nesprávne a nedôvodné vysloviť záver o vine obžalovaného na spáchaní zažalovaného skutku len preto, že tento bol v prípravnom konaní identifikovaný podľa fotoalbumu dvoma svedkyňami, ktoré však vzhľadom na obsah fotoalbumov ani nemali inú možnosť, len označiť obžalovaného, ktorý najviac zodpovedal ich pôvodnému opisu páchateľa a ktoré ho následne naživo identifikovať spoľahlivo a nepochybne nedokázali. Takéto dôkazy sú pre uznanie viny nedostačujúce a vo vykonanom dokazovaní by nemali oporu, pretože z neho práve naopak vyvstal celý rad významných a závažných pochybností, ktoré sa súdu nepodarilo odstrániť. A ako už súd skôr konštatoval, vykonal rozsiahle dokazovanie na základe dostupných dôkazov a neboli mu známe a ani
navrhnuté žiadne ďalšie dôkazy, vykonaním ktorých by k odstráneniu tak silných pochybností ohľadne tak dôležitej otázky (kto spáchal skutok) mohlo prísť.
S poukazom na všetky vyššie rozpísané dôvody preto súd použil zásadu „in dubio pro reo“ (teda v pochybnostiach v prospech) a obžalovaného spod obžaloby Okresného prokurátora v Nitre oslobodil podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku, pretože dospel k záveru, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Vzhľadom na to, že súd obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora oslobodil, v súlade s § 288 odsek 3 Trestného poriadku odkázal poškodenú Z. E., zastúpenú T. S., s jej nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.