Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Cb-38-2022.pdf
PDF · 92.09 KB
Case nature
Area
Subarea
17Cb/38/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom: JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: INTERAGROS, a.s., IČO: 47 681 659, so sídlom Piešťanská 3, Trnava, právne zast.: G. Lehnert, s.r.o., so sídlom Budova ORBIS, Rajská 7, Bratislava, proti žalovanému: AL Agroservis, s.r.o., IČO: 36 280 208, so sídlom Vydrany 1093, právne zast.: HAÁR & Partners, s.r.o., so sídlom Hlavná 5931/80, Dunajská Streda, o zaplatenie istiny 4.000,- € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.000,- € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne: zo sumy 5.520,96 € od 07.01.2021 do 28.09.2021, zo sumy 4.000,- € od 29.09.2021 do zaplatenia, a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- €, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi s a p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou postúpenou na tunajší súd dňa 12.09.2022 (po podaní odporu proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní) domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 4.000,- € s príslušenstvom. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca ako predávajúci dodal žalovanému ako kupujúcemu na základe písomnej zmluvy o spolupráci a dodávke komodity č. D. zo dňa 27.09.2019 a na základe potvrdených objednávok tovar (F. v množstve 25,56 t) za kúpnu cenu v celkovej výške 5.520,96 €, pričom túto cenu vyúčtoval žalobca faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.12.2020 s dátumom splatnosti 06.01.2021. Žalovaný z vyúčtovanej ceny tovaru uhradil len 1.520,96 €, a to úhradou zo dňa 28.09.2021, t.j. celkový dlh žalovaného predstavoval ku dňu podaniu žaloby sumu 4.000,- €. Žalobca si v žalobe súčasne uplatňoval aj zákonné úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- €.
2. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany vo veci (odpor zo dňa 25.07.2022, ústny prednes na pojednávaní 16.06.2023) uviedol, že nárok žalobcu neuznáva, keďže ten ku dňu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu nebol splatný. Žalovaný nepopieral dodanie tovaru, čo je aj potvrdené na dodacom liste zo dňa 18.12.2020, avšak v dôsledku nepriaznivej ekonomickej situácie spôsobenej zavedením rozsiahlych obmedzení na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 bol žalovaný spôsobilý vykonať iba čiastočnú úhradu kúpnej ceny, a to dňa 28.09.2021 vo výške 1.520,96,- €. Žalovaný z uvedeného dôvodu opakovane kontaktoval žalobcu s cieľom dosiahnuť oddialenie splatnosti faktúry č. XXXXXXXXXX, pričom po obdržaní predžalobnej výzvy z 23.05.2022 mal žalovaný podľa jeho
vyjadrenia oznámiť žalobcovi, že je spôsobilý uhradiť zostávajúcu časť pohľadávky až po uskutočnení zberu úrody kukurice za hospodársky rok 2022, ktorý plánoval vykonať v mesiacoch september až október roku 2022. Podľa vyjadrenia žalovaného sa mali strany po tomto rozhovore vzájomne dohodnúť o modifikácii splatnosti faktúry č. XXXXXXXXXX čo do jej neuhradenej časti v sume 4.000,- €, a to z pôvodnej lehoty splatnosti 06.01.2021 na novú lehotu splatnosti do 31.10.2022. K tomuto navrhol žalovaný vypočuť ako svedka svojho povereného zamestnanca Š. A., ktorý podľa jeho vyjadrenia mal za žalovaného vystupovať počas uvedených rokovaní so žalobcom. Z vyššie uvedeného dôvodu namietal žalovaný, že návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný predčasne, t.j. ešte pred vzájomne dohodnutou novou lehotou splatnosti predmetnej faktúry. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uskutočnenom dňa 16.06.2023 doplnil, že nevie o žiadnom listinnom dôkaze ohľadom tvrdeného posunutia splatnosti pohľadávky.
3. Žalobca sa k tejto procesnej obrane žalovaného vyjadril vo svojej replike z 07.09.2022, ako aj ústne na pojednávaní 16.06.2023, pričom zdôrazňoval, že žalovaný vo svojom odpore potvrdil, že tovar, ohľadom ktorého žalobca vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.12.2020, bol žalovanému riadne a včas dodaný a že žalovaný si je vedomý svojho záväzku z uvedenej faktúry. Žalobca však zároveň v celom rozsahu popieral ostatné tvrdenia žalovaného a vo vzťahu k nim výslovne uviedol, že žalovaný žalobcu za účelom oddialenia splatnosti faktúry nikdy nekontaktoval, takisto žalobca neviedol žiadne rokovania s povereným zamestnancom žalovaného Š. A., a teda ani nikdy neuzavrel žalobca so žalovaným žiadnu dohodu, ktorou by sa menila splatnosť žalovanej pohľadávky. Žalobca tiež poukázal na to, že žalovaný svoje tvrdenia, v zmysle ktorých malo medzi stranami dôjsť k uzavretiu údajnej dohody, nijako nepreukazuje a v danom ohľade navrhuje iba výsluch svojho zamestnanca, ktorého svedecká výpoveď však podľa žalobcu nemôže byť dostačujúcim dôkazom na preukázanie uvedených tvrdení žalovaného a môže byť považovaná za účelovú. Žalobca na pojednávaní uskutočnenom dňa 16.06.2023 prostredníctvom svojho zástupcu ďalej namietol, že žalovaný v rámci svojej procesnej obrany ani presne neuviedol, s kým a kedy zo strany žalobcu mala byť údajná ústna dohoda uzavretá.
4. Súd predmetnú vec prejednal v prítomnosti obidvoch strán sporu (resp. ich právnych zástupcov) na ústnom pojednávaní dňa 16.06.2023, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a s podstatným obsahom spisu (najmä: žaloba č.l. 1-14 vrátane jej príloh podľa zoznamu na č.l. 7 spisu, odpor žalovaného z 25.07.2022 č.l. 24-27, replika žalobcu z 07.09.2022 č.l. 43-47), ako aj prednesmi strán, ktorých podstatu obsahujú predchádzajúce odseky odôvodnenia rozsudku. Súd po takto vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci podľa prvej a tretej časti Obchodného zákonníka (ďalej aj len ako „ObZ“), a to podľa ustanovení o obchodných záväzkových vzťahoch vrátane ustanovení o čase plnenia (§ 340 a nasl. ObZ), ako aj ustanovení o kúpnej zmluve (§ 409 a nasl. ObZ) a ustanovení o uznaní záväzku (§ 323 ods. 2 v spojení s § 407 ods. 3 ObZ) zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: V konaní nebolo sporné a vykonaným dokazovaním bolo aj jednoznačne potvrdené, že medzi stranami sporu (ktoré ohľadom predmetu sporu konali ako podnikatelia podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) ObZ pri výkone ich podnikateľskej činnosti podľa ust. § 261 ods. 1 ObZ) existovala zmluvná spolupráca na základe písomnej (rámcovej) zmluvy o spolupráci a dodávke komodity č. ZOS294, ktorú strany dňa 27.09.2019 uzavreli na účely realizácie jednotlivých kúpnych zmlúv v zmysle ust. § 409 a nasl. Občianskeho zákonníka (č.l. 9 spisu) vo vzťahu ku vstupom do prvovýroby a ku komoditám bližšie uvedeným v tejto zmluve. V zmysle tejto rámcovej zmluvy, a to na základe konkrétnej požiadavky / objednávky žalovaného ako kupujúceho a jej potvrdenia u žalobcu ako predávajúceho (u žalobcu bola táto objednávka z 24.09.2020 potvrdená pod č. Y.) došlo v danom prípade k uzavretiu konkrétnej kúpnej zmluvy na tovar F. v množstve 25,56 t, ktorý bol žalovanému dňa 18.12.2020 v zmysle dodacieho listu č. XXDLXXXXX riadne dodaný a následne bol vyúčtovaný faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.12.2020 (č.l. 10 a 11 spisu).
5. Žalovaný počas celého konania nerozporoval objednanie predmetného tovaru žalovaným na základe uzavretej (rámcovej) zmluvy o spolupráci a dodávke komodity č. D., riadne a včasné dodanie tohto tovaru zo strany žalobcu žalovanému v zmysle ust. § 412 a nasl. ObZ, čo bolo potvrdené aj na dodacom liste č. XXDLXXXXX zo dňa 18.12.2020 (v konaní bolo nesporné, že žalovaný dodaný tovar nijakým spôsobom nereklamoval) a takisto ani oprávnenosť vyúčtovania príslušnej kúpnej ceny za tento tovar žalobcom v zmysle ust. § 447 a nasl. v spojení s § 340 a nasl. ObZ vyššie uvedenou faktúrou v celkovej výške 5.520,96 €, so splatnosťou 06.01.2021, všetko podľa zmluvných podmienok
vyplývajúcich predovšetkým z častí A (dodanie vstupov do prvovýroby) a B (dodanie komodity) rámcovej zmluvy. Tieto skutočnosti v podobe skutkových tvrdení žalobcu preto súd v zmysle ust. § 151 ods. 1 C.s.p., ako aj s poukazom na k nim predložené listinné dôkazy, považoval za nesporné a za dostatočne preukázané. Žalovaný taktiež nesporoval skutočnosť, že dňa 28.09.2021 vykonal na predmetnú pohľadávku čiastočnú úhradu vo výške 1.520,96 €. Uvedená úhrada (časti) istiny z faktúry č. XXXXXXXXXX mala pritom nepochybne aj účinky uznania ohľadom zvyšku toho istého a jediného záväzku žalovaného z predmetnej faktúry (konkrétne ohľadom zvyšnej časti istiny a celkového príslušenstva pohľadávky) v zmysle ustanovenia § 323 ods. 2 v spojení s § 407 ods. 3 ObZ, čo žalovaný v konaní tiež nerozporoval a ani nepreukazoval opak, t.j. že by takto uznávaný záväzok v čase jeho uznania neexistoval, resp. netrval. Práve naopak žalovaný existenciu (zvyšku) svojho záväzku z faktúry č. XXXXXXXXXX v odpore výslovne potvrdil formuláciou, že žalovaný si je vedomý svojho záväzku voči žalobcovi. Zároveň žalovaný v časti D) odporu pre osoby, ktoré vedú účtovníctvo potvrdil, že mu bola riadne doručená žalobcom vystavená faktúra, ktorou žalobca vyúčtoval predmetný nárok, pričom žalovaný tento nárok žalobcu, ktorý bol následne uplatnený predmetnou žalobou, vedie vo svojom účtovníctve.
6. Medzi stranami zostala sporná len tá skutočnosť (ktorá bola zároveň jedinou námietkou žalovaného v konaní), či neskôr došlo medzi nimi k uzavretiu dohody o posunutí splatnosti pohľadávky do 31.10.2022, čo žalobca v celom rozsahu popieral. Súd rešpektoval u žalobcu v tejto otázke negatívnu dôkaznú teóriu, pričom konštatuje, že žalovaný, ktorý mal k tomuto svojmu skutkovému tvrdeniu aj povinnosť uniesť dôkazné bremeno, toto tvrdenie v konaní ničím konkrétnym nepodložil, a teda ho vôbec nepreukázal. Ani samotný žalovaný netvrdil (a tým ani nepreukazoval), že by táto dohoda mala byť písomná, pričom však žalovaný takisto žiaden listinný (písomný) dôkaz nepredložil ani na preukázanie prípadnej ústnej dohody v danom smere a tiež aj jeho právny zástupca na pojednávaní potvrdil, že ani on nevie o žiadnom listinnom dôkaze ohľadom tvrdeného posunutia splatnosti pohľadávky. Pokiaľ tak bol v danej súvislosti podaný žalovaným návrh na výsluch svedka - svojho zamestnanca Š. A., tak súd uvádza, že tento návrh považoval za nadbytočný a nehospodárny, keďže popri ňom žalovaný žiadne konkrétnejšie skutkové tvrdenia nepredniesol, čo sa týka okolností uzavretia ním tvrdenej ústnej dohody (napr. s kým a kedy zo strany žalobcu mala byť taká ústna dohoda uzavretá, na čo aj žalobca poukazoval v konaní), a taktiež k týmto okolnostiam nepredložil žiaden písomný dokument, resp. akúkoľvek listinu, ktorá by popri navrhnutom výsluchu zamestnanca žalovaného mohla tvrdenú skutočnosť podporiť, ba naopak priamo na pojednávaní vyšlo najavo, že o existencii takého listinného dôkazu právny zástupca žalovaného ani nemá vedomosť. Za daných okolností považoval súd za nehospodárne odročiť pojednávanie len z dôvodu vykonania uvedeného výsluchu, ktorým by mohol žalovaný prostredníctvom vyjadrenia tohto svedka nanajvýš dosiahnuť procesný stav, kedy by stálo proti sebe bližšie špecifikované pozitívne tvrdenie zamestnanca žalovaného a negatívne tvrdenie žalobcu o uvedenej skutočnosti, pričom však uvedený výsluch svedka, ktorého dôveryhodnosť by bola objektívne oslabená tým, že bol / je v závislom pracovnom pomere k žalovanému, by len sám osebe nemohol rovnováhu v rozličných názoroch strán prevážiť na stranu žalovaného, keďže tvrdenie žalovaného v danej otázke žiadne iné skutkové zistenia vo veci nepotvrdzujú. Na základe uvedených dôvodov a súčasne za stavu, keď žalovaný v tomto prípade nevyužil svoju procesnú možnosť podať dupliku vo veci a taktiež bližšie neskonkretizoval žiadne také konkrétne okolnosti uzavretia ním tvrdenej ústnej dohody o posunutí splatnosti predmetnej pohľadávky, ktoré by zároveň potvrdzovali (objektívne mohli potvrdzovať) aj iné skutkové zistenia vo veci (napr. keď by žalovaný uskutočnil úhradu po ním tvrdenej posunutej lehote 31.12.2022, k čomu však nedošlo dodnes) súd aplikoval ustanovenie § 153 C.s.p., t.j. sudcovskú koncentráciu konania a vykonanie tohto dôkazu zamietol. Pre úplnosť súd uvádza, že žalovaný ani výslovne nežiadal súd o predvolanie tohto svedka (v odpore len žiadal o to, aby cestou súdu bol vykonaný výsluch svedka, t.j. nie aj jeho samotné predvolanie) a jeho účasť na pojednávaní napokon žalovaný nezabezpečil i napriek patričnému poučeniu v predvolaní a vo výzve súdu na č.l. 70 a 90 spisu, podľa ktorého mala účasť osôb navrhnutých na výsluch zabezpečiť na pojednávaní samotná strana, ktorá taký výsluch navrhla, pričom žalovaný taktiež o existencii ním tvrdeného dôvodu neprítomnosti uvedeného svedka na pojednávaní nepredložil súdu žiaden doklad. V dôsledku uvedeného teda súd nemal preukázané, že by splatnosť predmetnej faktúry bola akokoľvek posunutá na základe zhodne prejavenej vôle strán, resp. na základe akéhokoľvek platného právneho úkonu strán, ku ktorému by došlo po pôvodne určenej splatnosti faktúry 06.01.2021.
7. Súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov preto žalobe vyhovel v celej zostávajúcej časti ceny za tovar vo výške 4.000,- €, na ktorú vznikol žalobcovi nárok na základe vyššie uvedenej rámcovej zmluvy
o spolupráci a dodávke komodity č. D. a v rámci nej uzavretej konkrétnej kúpnej zmluvy na tovar F. v množstve 25,56 t, a to v spojení s vyššie uvedenými príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka o kúpnej zmluve (v rámci jej zákonnej úpravy podľa ust. § 409 a nasl. ObZ). Súd zároveň v zmysle ust. § 365 ods. 1 a § 369 ods. 1, 2 ObZ v spojení s ust. § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. priznal žalobcovi aj úroky z omeškania z dlžných súm istiny - pôvodne vo výške 5.520,96 € a po čiastočnej úhrade zo dňa 28.09.2021 v zostávajúcej výške 4.000,- € - v zákonnej sadzbe 9 % ročne vzhľadom na nepochybné omeškanie žalovaného s plnením svojho peňažného záväzku, a to odo dňa 07.01.2021 (deň nasledujúci po dni nezmenenej splatnosti faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.12.2020) až do zaplatenia. Súd tiež priznal žalobcovi sumu 40,- € titulom zákonom upravovanej paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v obchodnoprávnom vzťahu podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka (všetko spolu výrok I rozsudku).
8. Záverom súd poznamenáva, že všetky ostatné návrhy strán sporu na doplnenie dokazovania predostreté najmä na nariadenom pojednávaní, ale aj skôr počas celého konania, súd už nepripustil, pretože buď na ich vykonaní strany sporu netrvali alebo ich vykonanie už súd nepovažoval za potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností pre svoje rozhodnutie vo veci a mal za to, že v konečnom dôsledku by len spôsobili predlžovanie konania a spôsobili by len oddialenie meritórneho rozhodnutia. Ďalšie argumenty strán sporu už súd nepovažoval za rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, preto sa s nimi ani osobitne nevysporiadal. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť meritórne rozhodnutie preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, keďže žalobca bol v tejto veci úspešný na 100 % a neúspešný na 0 %, t.j. čistý úspech žalobcu predstavuje 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (výrok II).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).