Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/39/2023

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: V. H., nar. XX.XX.XXXX, P. XXX/XX, XXX XX Y., proti žalovanému: E.. R. H.-R., U. I. J., F. X, XXX XX J., A.: XX XXX XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zakázať nezákonnú dražbu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k. -68 z 08.02.2023 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaných strán sporu súd prvej inštancie zo strany žalobcu odvolaním napadnutým uznesením výrokom I. zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a súvisiacim výrok II. o trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu úspešnému žalovanému nepriznal.

2. Po citácií ust. , , , , , , , , , - 3 Exekučného poriadku svoje rozhodnutie vecne dôvodil tým, že žalobca sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal uloženia zákazu dražby nariadenej žalovaným ako súdnym exekútorom na nehnuteľnosti v jeho spoluvlastníctve zapísaných na LV č. XXX . a XXX, k.ú. Y., parc. č. XX/X -druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. XX/X - druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX mX a pozemku parc. č. XX/X - druh pozemku záhrada o výmere XXX mX v podiele X/XX. (ďalej aj „nehnuteľnosti z tohto sporu“), ktorú žalobca označil za nedobrovoľnú, proti jeho vôli, kde samotná pohľadávka bez príslušenstva, blokovaná záložným právom nepresahuje 2.000,-Eur a dražené pozemky sú neoddeliteľnou súčasťou jeho domového majetku - rodinného domu, v ktorom ma nahlásený trvalý pobyt, a v ktorom žije viac ako XX rokov, na ktorom má majoritný podiel X/XX, pričom žalobca mal za to, že sa jedná zo strany žalovaného o zneužitie právomoci, lebo zákon z roku 2014 chráni dom a domový majetok a podľa neho nemôže byť predmetom exekúcie ani dom, ani byt, pokiaľ je pohľadávka nižšia ako 2.000,-Eur. Následne konštatoval, že v čase jeho rozhodovania neexistovala naliehavosť a potreba neodkladnej úpravy medzi stranami formou neodkladného opatrenia, hoc žalovaný ako súdny exekútor dražobnou vyhláškou v konaní pod sp. zn. z 04.01.2023 vyhlásil termín dražby na nehnuteľnosti z predmetu sporu, pričom dražba bola nariadená v rámci exekučného konania vedeného pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. , ktoré konanie je vedené na základe opätovného podania návrhu na vykonanie exekúcie oprávnenými voči povinnému (žalobca v prebiehajúcom konaní) po tom, ako bolo predchádzajúce exekučné konanie (tzv. stará exekúcia), vedené pôvodným súdnym exekútorom E.. L. D. voči povinnému zastavené podľa z dôvodu uplynutia rozhodnej doby 5 rokov počas ktorej nedošlo k vymoženiu vymáhaného nároku. Oprávnení podali v súlade s opätovný návrh na vykonanie exekúcie dňa 04.05.2020. Exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Poprad

vydaný dňa 02.06.2005, v konaní vedenom pod sp.zn.11C/235/03. Oprávnení (R. R. a R. R.) svoju pohľadávku z tohto exekučného titulu postúpili Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX na postupníka Y. V.. Povinný - žalobca podal návrh na zastavenie exekúcie (po opätovnom podaní návrhu na jej vykonanie). Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica tento návrh zamietol a sudca, ktorý rozhodoval o sťažnosti povinného (tu žalobcu) proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka túto sťažnosť zamietol uznesením zo dňa 14.12.2021. Rovnako bol zamietnutý aj ďalší návrh povinného na zastavenie exekúcie a zamietnutá bola dňa 12.10.2022 aj sťažnosť povinného proti tomuto uzneseniu. Podotkol, že nariadenie neodkladného opatrenia neslúži ako procesný prostriedok nahrádzajúci príslušné procesné úkony, ktoré má povinný možnosť realizovať v rámci predmetného exekučného konania. Či využil všetky prostriedky, o tom vedomosť nemal, preukázané však mal, že žalobca podal návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol opakovane právoplatne zamietnutý. Poukázal na to, že exekučné konanie prebieha na kauzálne príslušnom Okresnom súde Banská Bystrica, ktorý ako jediný príslušný má právomoc konať v tomto exekučnom konaní, ktorý dozerá aj nad zákonnosťou úkonov vykonávaných súdnym exekútorom. On preto nemá právomoc do tohto súdneho procesu zasahovať. Poukázal na ustanovenie § 148 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého udelenie príklepu exekútorom na dražbe podlieha schváleniu súdom. Toto konanie je obligatórne a súd pri schvaľovaní príklepu skúma, či súdnym exekútorom bol pri dražbe nehnuteľnosti dodržaný zákon, ak by nebol, súd príklep neschváli. Takže príslušný súd aj po vykonaní dražby bude naďalej dohliadať nad zákonnosťou konania exekútora tak, ako dohliada nad zákonnosťou celého exekučného konania. Mal za to, že nie je pravdou, že by súdny exekútor dražil nehnuteľnosť, v ktorej žalobca (povinný v exekučnom konaní) býva, resp. že by išlo o nehnuteľnosti, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou domového majetku. Predmetom dražby sú nehnuteľnosti - záhrady a zastavané plochy a nádvoria, na ktorých má žalobca spoluvlastnícky podiel 1/16 k celku a trvalý pobyt má na adrese P. XXX/XX, XXX XX Y., čo je rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele č. XX/X, na ktorom má žalobca spoluvlastnícky podiel X/XX k celku a druhá spoluvlastníčka Y. V., rod. H. má na ňom podiel X/XX k celku. Žalovanému žiadne trovy nevznikli, preto mu ich náhradu nepriznal.

3. Označené uznesenie včas podaným odvolaním napadol žalobca, ktorý ho považuje za absolútne nesprávne. Podľa jeho názoru dražené nehnuteľnosti predstavujú domový majetok, ktorý je príslušenstvom rodinného domu, v ktorom on XX rokov býva, má v ňom nahlásený trvalý pobyt. Dražené nehnuteľnosti tvoria jednotnú a neoddeliteľnú súčasť rodinného domu, nachádzajú sa v jeho bezprostrednej blízkosti a bez nich by bývanie bolo prakticky nemožné. Jedná z dražených parciel je vlastne spoločným dvorom a druhá tvorí prístupovú cestu k domu. Zopakoval, že zákon z roku 2014 neumožňuje dražbu, ak pohľadávka nepresahuje sumu 2.000,-Eur. Podotkol, že táto exekúcia bola už dvakrát zastavená a exekučné konanie je ukončené. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku podanému odvolaniu považoval napadnuté uznesenie za zákonné, správne a presvedčivo odôvodnené a navrhol odvolanie žalobcu odmietnuť. Poukázal na to, že dohlaď nad zákonnosťou vykonáva kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica s tým, že napadnutá dražba sa ani nekonala z dôvodu, že druhá spoluvlastníčka dražbe zabránila tým, že zložila sumu vo výške spoluvlastníckeho podielu, ktorý sa mal dražiť.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (, ), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech, keďže napadnuté rozhodnutie je vo výrokoch vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozhodnutia podľa .

6. Požiadavky, ktoré sú z hľadiska ústavných aspektov kladené na rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia možno sformulovať do týchto dvoch základných podmienok (i) musia mať predovšetkým zákonný podklad ( ), (ii) musia byť vydané príslušným orgánom a nemôžu byť prejavom svojvôle ( a a 3 ). Tento právny názor, z ktorého vychádzal odvolací súd vyslovil už vo svojom rozhodnutí sp. zn. aj Ústavný súd SR.

7. Neodkladné opatrenie sa podieľa na realizácii ústavne zaručeného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a podľa čl. 46 a následne SR. Právo

na súdnu ochranu by nebolo komplexné, ak by chýbala možnosť zákonom ustanoveným postupom sa domáhať svojho práva na nestrannom a nezávislom súde v prípadoch, v ktorých je toto právo ohrozené v časovej a vecnej súvislosti vylučujúcej jeho ochranu inak než neodkladným, urgentným zásahom súdu. V takýchto prípadoch súd rozhoduje na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Osvedčenie tvrdených skutočností (osvedčenie nároku) znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledok takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa zo zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako vysoko pravdepodobné. V tomto prípade platí, že je výlučne vecou navrhovateľa neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý žiada dočasnú ochranu, podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. Tu nie je na mieste aby sa vykonávalo rozsiahle dokazovanie, prípadne aby súd vyvinul procesné úsilie o doplnenie dokazovania. Taktiež nemožno prehliadnuť, že neodkladné opatrenie súd nariadi len v prípade potreby dočasne upraviť pomery strán alebo v prípade, ak by bola daná obava, že by exekúcia bola ohrozená.

8. Pri nariadení neodkladného opatrenia musia byť vzaté na zreteľ fakticita javu, proporcionalita následku a príčina jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán konania. Neodkladným opatrením nemôže dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov strán alebo tretích osôb.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s prihliadnutím na ťažiskovú odvolaciu argumentáciu žalobcu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia ako i skutočnosti osvedčené obsahom spisu, bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.

10. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v podstate opakuje svoju prvoinštančnú argumentáciu a prezentuje posudzovaný súdny spor cez prizmu ním opakovane prezentovaného právneho názoru na vec a polemizuje s odôvodnením napadnutého prvoinštančného rozhodnutia a v reakcii naň vyvodzuje inú/odlišnú skutkovú a právnu súvislosť, na základe ktorej má za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný.

11. Na úvod je potrebné zvýrazniť tú skutočnosť, že žalobca sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia snažil docieliť odvrátenie dražby nehnuteľnosti v jeho podielovom spoluvlastníctve. V súdenej veci ide bez akýchkoľvek pochybností o tzv. nútenú (exekučnú) dražbu, ktorá je jedným zo spôsobov, akým sa voči dlžníkovi vykonáva exekúcia a je upravená v ust. a násl. (Exekučný poriadok). V súdenej veci nejde, zrejme ako sa to myslene domnieva žalobca, o dražbu dobrovoľnú, ktorá je upravená o dobrovoľných dražbách, ktorý vo svojom ust. zakazuje vykonať dražbu nehnuteľnosti, ak výška pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom nepresahuje sumu 2.000,-Eur ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva. Naproti tomu ust. Exekučného poriadku spája zákaz vykonania exekúcie predajom nehnuteľností len s existenciou predbežného opatrenia, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zdržať sa prevodu vlastníctva k exekvovanej veci, ak toto bolo vydané v konaní o určenie vlastníctva.

12. Pri Exekučnom poriadku treba predovšetkým zohľadniť tú skutočnosť, že tento právny predpis je procesnou normou, teda normou verejného práva, upravujúcou postup súdneho exekútora ako štátom určenej osoby na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa a vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci ( a Exekučného poriadku). Pre výklad a aplikáciu tohto právneho predpisu platí , podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zákaz vykonania exekúcie predajom nehnuteľností, pri splnení zákonom stanovených podmienok, je výnimkou z inak všeobecnej povinnosti súdneho exekútora vykonávať exekučnú činnosť. Táto výnimka musí byť formulovaná a aj vykladaná jednoznačne tak, aby nevznikali pochybnosti o tom, či tu je daná prekážka pre výkon exekučnej činnosti. Inak by totiž mohol byť zmarený účel vykonávania exekúcie. Tejto požiadavke zodpovedá doslovný jazykový výklad, podľa ktorého zákaz vykonania exekúcie predajom nehnuteľností možno spájať len s predbežným opatrením, ukladajúcim povinnému zdržať sa prevodu vlastníckeho práva, vydaným v konaní o určovacej žalobe, predmetom ktorej je určenie vlastníctva

k exekvovanej veci. V súdenej veci o takýto prípad nejde. Navyše v zmysle ust. § 201 ods. 2 Exekučného poriadku v exekučnom konaní a ani v inom konaní nemožno voči exekútorovi nariadiť neodkladné opatrenie zasahujúce do výkonu exekučnej činnosti. Správne bol potom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý.

13. Odvolací súd, keďže podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako žiadal žalobca splnené neboli a súd prvej inštancie návrhu správne nevyhovel, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku ako vecne správne s použitím ustanovenia potvrdil, keď tento správne rozhodol i o náhrade trov konania, pričom odvolací súd vychádzal zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie ( ). Na ďalšiu odvolaciu argumentáciu žalobcu, zachádzajúcu do nadbytočných podrobností a nespôsobilú už privodiť zmenu názoru odvolacieho súdu, nepovažoval odvolací súd za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

14. To, že neboli naplnené očakávania žalobcu, teda súdy nerozhodli v súlade s jeho právnym názorom, ešte automaticky neznamená, aby došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu, pretože obsahom tohto práva je umožniť reálny prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť, čo v danom prípade bezpochyby naplnené bolo.

15. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešný bol žalovaný, ktorému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle v spojení s ). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol síce v odvolacom konaní aktívny, k odvolaniu sa vyjadril no náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnili, pričom podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z Základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

16. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).