Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_55P-115-2024.pdf
PDF · 93.47 KB
Case nature
Subarea
55P/115/2024
Uznesenie
Okresný súd Nitra vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, a A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny C., D. E. XX, XXX XX C., deti rodičov – matky: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XXXX/ XX, XXX XX E., a otca: I. J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, XXX XX K., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a o zverení do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým s účinnosťou od vykonateľnosti tohto uznesenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 55P/115/2024, zveruje maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, a maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním:
- otec bude realizovať starostlivosť o obe maloleté deti v nepárnom týždni od pondelka od 16.00 hod. do stredy do 8.00 hod. a od piatka od 19.00 hod. do pondelka nasledujúceho párneho týždňa do 16.00 hod., v párnom týždni od stredy od 8.00 hod. do piatka do 19.00 hod.,
- matka bude realizovať starostlivosť o obe maloleté deti v párnom týždni od pondelka od 16.00 hod. do stredy 8.00 hod. a od piatka od 19.00 hod. do pondelka nasledujúceho nepárneho týždňa do 16.00 hod., v nepárnom týždni od stredy od 8.00 hod. do piatka do 19.00 hod.,
s tým, že odovzdávajúci rodič odovzdá obe maloleté deti preberajúcemu rodičovi v mieste jeho bydliska.
odôvodnenie:
1. Dňa 19.07.2024 bol na tunajšom súde podaný návrh matky maloletých detí na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň riadny návrh na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Svoj návrh matka maloletých odôvodnila tým, že manželstvo rodičov bolo rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 13P/103/2021-24 z 08.07.2021 rozvedené, súd zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal platením výživného vo výške 150 eur mesačne na mal. Dominika a vo výške 130 eur mesačne na mal. A.. V čase rozhodovania súdu žili rodičia v jednej domácnosti. Následne, keďže plánovali, že už viac nebudú spolu bývať, s tým, že spoločnú domácnosť opustí matka a otec chcel taktiež o synov realizovať starostlivosť, navrhol jej, aby sa dohodli na zmene úpravy práv a povinností rodičov k ich synom tak, že by aplikovali model spoločnej osobnej starostlivosti, v ktorom smere navrhol otec, aby bola súdom schválená rodičovská dohoda, ktorá bola schválená rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 26P/200/2023-35 z 27.02.2024 tak, že maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX sa zverujú do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov, každý z rodičov je oprávnený maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach, výživné súd neurčil. V čase, keď súd rozhodoval o spoločnej osobnej starostlivosti matka verila, že koná v najlepšom záujme synov, že takto budú mať starostlivosť oboch rodičov, čo je aj ich právom. Takto začali od marca tohto
roku fungovať o tom, ako sa matka maloletých odsťahovala do Nitry, kde býva v podnájme od marca 2023. Keďže sa u otca (na adrese Výčapy 130/39, Výčapy-Opatovce) nejedná o nehnuteľnosti v jej vlastníctve, nemá už prístup do miesta pôvodného bydliska, a teda tam nemôže za synmi prísť. Pre synov má vytvorené podmienky pre starostlivosť a výchovu, čo potvrdzuje aj to, že spočiatku sa v starostlivosti striedali tak, že synovia boli vždy u jedného z rodičov od pondelka do stredy, potom od stredy do piatka a následne od piatka do nedele. Matka si myslí, že synovia boli spokojní a takýto režim aj im vyhovoval, bol v ich záujme. Zlom nastal v júni 2024, kedy videla matka synov poslednýkrát, synovia zmenili svoje postoje, bezdôvodne odmietajú s matkou odísť, resp. k nej ísť, a preto si matka myslí, že sú zmanipulovaní otcom, ktorý zvolil cestu ich pripútania k domácemu prostrediu a vytesnenia jej ako matky z ich života. Matka si myslí, že sa jedná o odvetu otca a súčasne spôsob, akým si zabezpečiť náklonnosť synov s prejavom dešpektu ku nej ako matke. Už viac ako mesiac je jej bránené v starostlivosti o synov a celkovo v kontakte s nimi, čím sú porušované práva dieťaťa a rodiča. Model spoločnej starostlivosti sa neosvedčuje a bez okamžitého zásahu súdu môže dôjsť k trvalému narušenie jej vzťahov so synmi. Konanie otca nekorešponduje ani s rodičovskou dohodou, ktorú uzatvorili dňa 28.08.2023 a ktorú súd schválil vyššie uvedeným rozsudkom. Matka ďalej uviedla, že od narodenia sa o synov príkladne starala, o čom svedčí aj skutočnosť, že jej boli pri rozvode zverení do starostlivosti, verila, že otec detí bude korektný a model, ktorý navrhol skutočne bude v prospech detí a nie naopak. Otec odmieta situáciu zmeniť, vyhovuje mu, nekomunikuje s matkou ohľadom detí od júna 2024. V tejto súvislosti matka poukázala na českú judikatúru – nález Ústavného súdu Českej republiky III. ÚS 2298/15 – bod 16, I. ÚS 3216/13, II. ÚS 3765/11. Matka je toho názoru, že postoje synov sú následkom manipulácie zo strany otca, otec sa bojí, že prichádza vlastne o svoje jediné „funkčné“ vzťahy, ktoré mu ostali, nevie oddeliť svoje emócie, konflikt medzi ním a matkou a prenáša to na deti. Toto matka vníma ako obrovské riziko pre deti, sú v obrovskom tlaku a práve režim spoločnej starostlivosti nijak nereguluje nutnosť nezastupiteľnej pozície oboch rodičov v živote synov. Matka má za to, že otec toxicky vplýva na synov. Ak by synovia boli takto dlhodobo ponechaní iba v prostredí pod vplyvom otca, je to pre nich veľmi zaťažujúce, pretože je prirodzené, že strádajú ju ako matku vo svojom živote, čo je v rozpore s ich záujmami. Názor synov, ak im je tolerované, že budú radšej sedieť u otca doma a venovať sa „ničnerobeniu“, nie je zdravý a je pre nich potrebné, aby aj ak by nechceli, ku nej šli. Správanie otca podľa matky nerešpektuje postavenie druhého rodiča – čiže jej ako matky, nerešpektuje potrebu matky byť prítomnou pri výchove maloletých, devalvuje jej rolu, osočuje ju, nekooperuje s ňou a už vôbec s ňou nespolupracuje pri vytváraní pravidiel rodičovstva, synov manipuluje. Matka má za to, že takouto zmenou skutkových okolností preukázala vo vzťahu bráneniu realizácie spoločnej osobnej starostlivosti zo strany otca naliehavosť situácie pre prijatie a okamžitého zásahu súdu neodkladným opatrením pre dočasnú úpravu vzťahov v rodine tak, aby boli práva a detí a rodičov zachované. Vo veci samej sa matka domáha zverenia oboch maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v týždenných intervaloch vždy od pondelka od 8.00 hod. Do právoplatného skončenia konania vo veci samej je potrebné zastabilizovať situáciu tak, aby mali obaja maloletí zabezpečenú starostlivosť od oboch rodičov, aby bolo rešpektované právo detí na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom, na ich výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a na udržovanie pravidelného osobného styku s oboma rodičmi. Matka má za to, že je osvedčené, že u synov hrozí bezprostredná ujma na ich zdraví – zdravom vývoji, kedy potrebujú oboch rodičov a nemôže byť zohľadňovaná nimi s podporou otca aktuálne preferovaná „ľahšia“ cesta s negovaním jej ako matky. Preto s poukazom na vyššie uvedené navrhla, aby súd rozhodol uznesením tak, že súd dočasne do skončenia konania vo veci samej zveruje oboch maloletých A. a A. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním tak, že otec bude realizovať starostlivosť o obe maloleté deti v nepárnom týždni od pondelka od 16.00 hod. do stredy do 8.00 hod. a od piatka od 19.00 hod. do pondelka nasledujúceho párneho týždňa do 16.00 hod., v párnom týždni od stredy od 8.00 hod. do piatka do 19.00 hod., a matka bude realizovať starostlivosť o obe maloleté deti v párnom týždni od pondelka od 16.00 hod. do stredy 8.00 hod. a od piatka od 19.00 hod. do pondelka nasledujúceho nepárneho týždňa do 16.00 hod., v nepárnom týždni od stredy od 8.00 hod. do piatka do 19.00 hod., s tým, že odovzdávajúci rodič odovzdá obe maloleté deti preberajúcemu rodičovi v mieste jeho bydliska.
2. Matka dňa 22.07.2024 doplnila mailovým podaním svoj návrh, v ktorom uviedla, že v prílohe zasiela jej konverzáciu s bývalým manželom a nájomnú zmluvu. Nájomná zmluva bola pôvodne platná do
31.01.2024, ale predĺžili ju s vlastníkom nehnuteľnosti do 31.07.2024, v prípade nutnosti je to možné overiť u vlastníka. Od 01.08.2024 mení matka miesto nájmu, a to v obci Štitáre, z dôvodu väčšieho obývateľného priestoru. Matka má trvalé bydlisko v Trnave, ale nežije tam, keďže musela zmeniť trvalý pobyt, nahlásila si ho u svojich rodičov v Trnave, pôvodné trvalé bydlisko mala vo Výčapoch- Opatovciach ako jej deti, lenže nehnuteľnosť patrí sestre bývalého manžela, tak musela zmeniť adresu. Posledný krát boli jej deti u nej, teda aj spali, dňa 12.06.2024, pričom ich matka ráno z Nitry viezla do školy vo Výčapoch-Opatovciach. Dňa 13.06.2024 si po práci prišla do miesta ich trvalého bydliska po deti, avšak tie s ňou odmietli ísť. Odvtedy ich videla po piatich týždňoch dňa 17.07.2024, a to 30 minút, šli na zmrzlinu v obci. Dôvod nevídania jej a detí je, že nechceli k matke ísť. Často posledné mesiace robili ten istý scenár, vymýšľali si dôvody, zdravotné ťažkosti, aby s ňou nemuseli ísť. Ich otec ich v tom samozrejme podporoval, absolútne v tomto neusmerňoval deti. Raz za čas im povedal, že musia ku mne chodiť, ale tam jeho iniciatíva skončila. Nikdy im nevysvetľoval, že aj keď sa situácia zmenila, tak ako sú s ním, musia byť aj so mnou. Skôr naopak. V marci 2023 matka odišla zo spoločného bydliska a odvtedy jediné, čo od neho deti doma počúvajú je, že odišla za frajerom do Nitry, že už s nimi nechce byť, že oni traja to zvládnu. Pri návštevách aj pred deťmi riešil záležitosti medzi ním a ňou, samozrejme v tom najhoršom svetle. Od toho času im veľmi často otec kupuje hračky, veľmi často s ním chodia na výlety a pod. Keď tam matka žila s nimi, tak to v takom rozsahu možné nebolo, hoci pri dvoch výplatách. Mali rôzne obdobia s deťmi, v apríli a v máji tohto roka sa však vzťahy s oboma synmi o dosť zlepšili, aj napriek tomu, že často hľadali dôvody, prečo s matkou nebyť. Vždy boli u nej spokojní, nedávali jej ani správaním ani vyjadrovaním najavo, že im nie je u nej dobre. Preto viac a viac matka nerozumela tomu, prečo sa vyhovárajú a hľadajú úniky. Matka žije v spoločnej domácnosti s partnerom, ktorého deti poznajú od roku 2021. Obaja sa snažili deťom uľahčiť zmenu, ktorá nastala jej odchodom z ich bydliska. Vždy cez víkend chodila matka s deťmi k svojim rodičom do Trnavy, deti ich mali veľmi radi, ako jej rodičov tak ak jej brata. Odkedy nemajú záujem stretávať sa s ňou, nemajú potrebu byť ani s nimi, čo je zvláštne, keďže sa tam vždy tešili. Ako matka, tak aj jej rodičia, v určitých situáciách aj jej partner, sa snažili deťom dohovárať, aby nevideli ju ako zradcu, aby začali chápať, že stále je ich mama, ktorá ich miluje nadovšetko na svete, že už nechcela žiť s ich otcom, s nimi áno, no neúspešne, a preto to musí riešiť súdnou cestou, aby o deti neprišla absolútne.
3. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 324 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa § 360 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej. Podľa § 361 Civilného mimosporového poriadku, súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem. Podľa § 367 ods. 1 až 5 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne.
4. Potreba zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa vyplýva z ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Sleduje sa najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý bol ako zásada zakotvená prijatím zákona č. 175/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rodine. V zmysle uvedenej zásady je záujem maloletého
dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd použiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad.
5. Z povahy neodkladných opatrení a aj úpravy rozhodovania o nich je zrejmé, že zákonom ustanovenou podmienkou na vydanie neodkladného opatrenia je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov do toho času, než tieto budú upravené konečným rozhodnutím. Práve v konaniach zahájiteľných i bez návrhu treba vidieť nezanedbateľné rozdiely medzi konaním vo veci a konaním o neodkladnom opatrení, keď v konaní o neodkladnom opatrení je relatívne zvýšená miera zodpovednosti navrhovateľa neodkladného opatrenia najmä za osvedčenie nevyhnutnosti navrhovanej dočasnej úpravy pomerov. Je to tak i preto, že krátkosť zákonom ustanovenej lehoty na vydanie neodkladného opatrenia na základe návrhu účastníka prakticky vylučuje akékoľvek podstatnejšie vloženie sa súdu do problému než to, že sa overí spoľahlivosť navrhovateľom predložených podkladov a ich dostatočnosť pre navrhované riešenie. Tým sa práve konanie o neodkladnom opatrení vydávanom na návrh v konaniach zahájiteľných i bez návrhu líši nielen od konania vo veci (kde vykonávanie dokazovania súdom bez ohľadu na aktivitu účastníkov spravidla poskytuje dostatočný priestor pre zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností), ale aj od konania o prípadnom neodkladnom opatrení vydanom bez návrhu samotným súdom (viď uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 10CoP/34/2013-387 zo dňa 09. júla 2013).
6. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je teda skutkový stav zisťovaný v plnom rozsahu, ale rozhodujúce skutočnosti musia byť aspoň osvedčené. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana alebo bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Toto ohrozenie osvedčeného nároku účastníka musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
7. Súd po oboznámení s návrhom matky a obsahom pripojených listín mal osvedčenú bezodkladnú potrebu v záujme zdravého fyzického, psychického a sociálneho vývinu maloletých detí, a taktiež v záujme dosiahnutia spravodlivej rovnováhy medzi dotknutými záujmami maloletých detí B. a ich oboch rodičov, upraviť ich pomery. Obe maloleté deti boli rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 26P/200/2023-35 z 27.02.2024 zverené do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Ako matka uviedla v návrhu, hoci v mesiacoch apríl a máj 2024 sa vzťahy matky s deťmi o dosť zlepšili, po čase sa model spoločnej osobnej starostlivosti o maloleté deti u nich neosvedčil, nakoľko už viac ako mesiac sa matka domáha styku s maloletými,
ktorí však odmietajú k matke ísť a hľadajú si rôzne výhovorky a dôvody, prečo s matkou nebyť. Otec maloletých detí s matkou od júna 2024 ohľadom detí nekomunikuje a ani žiadnym spôsobom maloleté deti k styku s matkou nemotivuje. Právom oboch rodičov a aj ich detí je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na výchove detí, s čím korešponduje aj právo samotných detí na starostlivosť oboch rodičov. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo maloletých detí na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, a rovnako aby bolo rešpektované právo maloletých detí na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd nateraz túto situáciu vyhodnotil tak, že matka je schopná zabezpečiť riadnu starostlivosť a výchovu o maloleté deti, a že model spoločnej osobnej starostlivosti o obe maloleté deti nenapĺňa svoju podstatu. Matka vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčila naliehavosť predbežnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá odôvodňuje okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia, a preto súd návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako dôvodnému vyhovel.
8. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že všetky relevantné skutočnosti týkajúce sa starostlivosti o maloleté deti bude súd skúmať v konaní vo veci samej (o zmenu zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov), v ktorom bude dostatok priestoru na vykonanie náležitého dokazovania za účelom určenia vhodnej formy osobnej starostlivosti o maloleté deti, ktorá bude v ich najlepšom záujme.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Trnave. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. V odvolaní sa má ďalej uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Toto uznesenie je vykonateľné jeho vyhotovením (§ 367 ods. 4 Civilný mimosporový poriadok).