Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28P-176-2022.pdf
PDF · 123.4 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/176/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: Z.. J. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XA, U., a otca: W. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, Y., o návrhu matky na zvýšenie výživného a zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd schvaľuje dohodu rodičov o úprave styku otca s maloletým W. U., nar. XX.XX.XXXX v nasledovnom znení:
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým v každom nepárnom týždni podľa určenej zmennosti takto:
- zmennosť ranná - otec vyzdvihne maloletého v školskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje v piatok o 16.00 hod. a odovzdá ho v nedeľu matke o 18.00 hod. v mieste jej bydliska
- zmennosť nočná - otec vyzdvihne maloletého v sobotu o 17.00 hod. v mieste bydliska matky a odovzdá ho v pondelok o 08.00 hod. v školskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje
- zmennosť poobedná - otec vyzdvihne maloletého v sobotu o 10.00 hod. v mieste bydliska matky a odovzdá ho v nedeľu matke o 19.00 hod. v mieste jej bydliska
Otec sa zaväzuje písomne informovať matku o pracovných zmenách na ten ktorý mesiac vždy do posledného dňa predchádzajúceho mesiaca.
II. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletému W. U., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 230 € mesačne na sumu 280 € mesačne od 24.10.2022, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.
III. Zročné výživné za obdobie od 24.10.2022 do 31.05.2023 vo výške 362,90 € súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 20 € spolu s bežným výživným počnúc mesiacom júl 2023 pod následkom straty výhody splátok.
IV. Vo zvyšku súd návrh zamieta.
V. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 11P/13/2019-125 zo dňa 25.06.2019 v časti výroku o výživnom a úprave styku.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 24.10.2022, sa matka domáhala zvýšenia výživného zo sumy 230 Eur na sumu 350 Eur mesačne počnúc dňom 1.9.2022, ktorú by bol otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky. Styk otca s maloletým navrhovala upraviť tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny víkend od piatku od 17.00 hod. do pondelka do 8.00 hod. s tým, že otec si maloletého vyzdvihne v školskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje a po ukončení styku ho odovzdá v pondelok ráno v školskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje.
2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom súdu bolo maloleté dieťa zverené do jej osobnej starostlivosti. Maloletý syn začal od septembra 2022 chodiť do školy, má výdavky s tým spojené. Okrem toho sa zvýšili aj na iné (nepravidelné/sezónne) výdavky na maloletého spojené so zakupovaním ošatenia, obuvi, školských potrieb, čistiacich a pracích prostriedkov, hygienických potrieb, liekov, vitamínov, darčekov, voľnočasových aktivít, zariadením detskej izby, dovoleniek atď. Otec neprispieva na žiadne mimoriadne výdavky na maloletého a zároveň nedodržiava súdom stanovené rozhodnutie ohľadne styku s maloletým a neberie ho na žiadne dovolenky. Vzhľadom k tomu, že otec nevynakladá žiadne úsilie na to, aby strávil čas so svojim synom a zároveň nedodržiava ani súdne rozhodnutie ohľadne styku, vznikajú matke ďalšie výdavky spojené s opatrovaním maloletého, kedy musí využiť služby opatrovateľky, čo matke výrazne zvyšuje výdavky na dieťa. Z dôvodu, že od poslednej úpravy vo veci maloletého dieťaťa došlo k zásadnej zmene na strane maloletého a najmä skutočnosti, že náklady spojené so starostlivosťou o maloletého uhrádza výhradne matka, navrhovala, aby súd zvýšil výživné a zmenil úpravu stretávania sa otca s maloletým synom.
3. Otec s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil a v tejto časti ho navrhoval zamietnuť. Rozporoval niektoré matkou vyčíslené výdavky, napr. náklady na pohonné hmoty - matka uvádza, že je v tom zahnutá aj cesta do školy, pričom však škola sa nachádza 7 minút peši od trvalého bydliska matky a maloletého dieťaťa. Matka si v priebehu posledného roka zakúpila nové auto, o čom svedčí aj to, že si ako náklady uvádza okrem PZP v sume 127,82 Eur ročne aj havarijné poistenie v sume 391,79 Eur ročne. Otec žiadal, aby súd na úhradu ročného havarijného poistenia neprihliadal, nakoľko toto nie je nevyhnutným výdavkom a svedčí o skutočnosti, že matka disponuje dostatkom finančných prostriedkov. Matka tiež nepriložila potvrdenia k týmto úhradám. Otec sám má staré 20 ročné auto, ktoré vyžaduje potrebu opráv a tiež musí rátať s tým, že v budúcnosti bude potrebovať nové, nakoľko jazdí autom do práce. Zároveň poukázal na to, že matka bez súhlasu otca uhrádza tenisový krúžok, ktorý mesačne stojí sumu 109,- Eur a ktorý si matka zarátava do výdajov na dieťa. Tento krúžok zbytočne navyšuje náklady na maloletého. Otec si myslí, že krúžok U. je pre neho vhodný a súhlasí s ním, ale tenisový krúžok nepovažuje za potrebný. Náklady, ktoré matka údajne vynakladá na opatrovateľku, ničím nedoložila. Neexistuje žiaden dôkaz o tom, že matka uhrádza opatrovateľku, otec má za to, že matka žije v domácnosti s partnerom, ktorý jej s opatrovaním maloletého pomáha, rovnako jej vypomáha aj jej matka. Matke preto nevznikajú žiadne ďalšie náklady spojené či už s opatrovaním počas víkendov alebo prípadnej choroby dieťaťa. Maloletý však býva chorý veľmi zriedkavo. Matka tiež žiadnymi dôkazmi nepodložila výpočet svojich výdajov, preto ich otec pokladá za nepreukázané. Matka okrem svojho príjmu dostáva na maloletého ešte rodinné prídavky a daňový bonus spolu vo výške 100 Eur, od roku 2023 spolu vo výške 200 Eur. Matka tiež dostala v júni 2021 jednorazový príspevok od štátu vo výške 100,- Eur. Tiež dostala príspevok pri nástupe dieťaťa do školy v sume 106,33 Eur a od mestskej časti Ružinov v sume 40,- Eur. Lieky jej prepláca zdravotná poisťovňa v sume 300,- plus 300,- Eur. Keď by sa zrátali všetky náklady, ktoré matka uviedla na dieťa, vrátane nákupov oblečenia, ostatných potrieb a tiež po zarátaní tenisového krúžku, tak by celkové mesačné náklady na dieťa boli v sume 209,40 Eur. Výživné na dieťa určené posledným rozhodnutím súdu je v sume 230,- Eur mesačne. Je preto zrejmé, že výživné pokrýva všetky náklady spojené s potrebami dieťaťa. V prípade, ak by sa nerátal tenisový krúžok, s ktorým otec nesúhlasí, prevyšuje výživné náklady dieťaťa viac ako dvojnásobne. Otec mal za to, že výživné v súčasne určenej výške je dostatočné. Je potrebné prihliadať aj na to, že matka má tiež prispieť svojou časťou sumy na výživu dieťaťa. Ak by teda bol príspevok oboch rodičov v rovnakej výške, čiže 230,- Eur, výsledná suma výživného by bola 460,- Eur, čo ďaleko prevyšuje potreby dieťaťa. O žiadnych mimoriadnych výdavkoch na dieťa nemá otec vedomosť. Priemerné mesačné výdaje otca tvoria sumu 826,17 Eur, pričom jeho priemerný mesačný príjem je vo výške 1.058,30 Eur. Ak sa k sume výdajov otca pripočíta suma výživného, ktoré v súčasnosti uhrádza - t. j. sumu 230,- Eur, tak celkové výdaje otca sú v sume 1.056,17 Eur. Z uvedeného je zrejmé, že otec si nemôže dovoliť zabezpečovať pre syna vyššie výživné. Podľa zákona o rodine je každý z rodičov povinný prispievať na výživu dieťaťa podľa svojich možností a schopností. Otec tiež zakupuje synovi rôzne veci, či už oblečenie, hračky, písacie potreby,
ktoré má maloletý v mieste bydliska otca a neberie si ich domov. S týmto sú tiež spojené ďalšie výdaje otca. Pomery otca sa tiež od posledného určenia výživného zmenili. Pri poslednom určení výživného býval ešte u rodičov, kde boli jeho životné náklady nižšie. V súčasnosti má už otec zaobstarané vlastné bývanie, takže sa zvýšili jeho životné náklady. Matka maloletého uvádza, že jej čistý príjem dosahuje sumu 1.300,- Eur mesačne. Otec má teda za to, že výživné tak, ako je stanovené, je primerané, aj vzhľadom na zárobkové možnosti matky a na ďalšie príspevky, ktoré matka dostáva na dieťa. Čo sa týka styku s maloletým, otec maloletého pracuje na zmeny v prevádzke T. Y., G..Y.., pričom pracuje v trojzmennej prevádzke a v prípade potreby aj v sobotu. Otec maloletého dodržiava styk tak, ako je určené a to v rámci jeho pracovných možností. Ak má naplánovanú zmenu, je samozrejmé, že musí ísť do práce a vykonávať pracovnú činnosť. Nie je možné, aby si otec bral dovolenky na určený styk, nakoľko zamestnávateľ určuje čerpanie polovice výmery dovolenky počas celozávodného voľna. Otec bol však taktiež s maloletým počas letných prázdnin, a to v trvaní jedného týždňa, a to práve počas celozávodnej dovolenky. Nie je preto pravdou, že by sa otec styku s maloletým vyhýbal a tiež pravidelne a poctivo uhrádza výživné na maloletého. Vzhľadom k tomu, že otec robí na zmeny, nevyhovuje mu tiež súčasné určenie styku s maloletým. Avšak vozenie dieťaťa v pondelok ráno zo Y. do U. podľa toho, čo navrhuje matka, nie je vyhovujúce. Dieťa by muselo vstávať ráno veľmi skoro a tento úsek cesty je nepredvídateľný a teda by mohlo meškať do školy. Je pre dieťa lepšie, ak bude chodiť ráno do školy priamo z domu, pričom školu má iba pár minút peši od miesta bydliska. Preto otec navrhoval upraviť styk s maloletým synom každý nepárny víkend podľa určenej zmennosti v práci nasledovne: a) zmennosť ranná: otec vyzdvihne maloletého zo školského zariadenia v piatok o 17:00 a odovzdá ho v nedeľu 18:00 v bydlisku matky; b) zmennosť nočná: otec vyzdvihne maloletého z bydliska matky v sobotu o 17:00 a odovzdá ho v nedeľu 19:00 v bydlisku matky; c) zmennosť poobedná: otec vyzdvihne maloletého z bydliska matky v sobotu o 10:00 a odovzdá ho v nedeľu 19:00 v bydlisku matky.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s potvrdením o návšteve školy, potvrdeniami o príjmoch oboch rodičov, rozpismi výdavkov oboch rodičov, výdavkovými dokladmi, potvrdením ÚPSVaR Bratislava o evidovaní matky v evidencii uchádzačov o zamestnanie, potvrdením o pracovnom pomere a zmennosti práce otca, výpisom z bankového účtu otca, detailmi platieb z bankového účtu matky, zmluvami o úvere na bývanie, poistkami, rozhodnutiami o vyrubení daní z nehnuteľností a miestnych poplatkov za komunálne odpady, predpismi mesačných zálohových úhrad za užívanie bytu, Zmluvou o nájme parkovacieho miesta, matkou vytvoreným rozpisom stretnutí otca s maloletým, elektronickou komunikáciou rodičov maloletého, obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11P/13/2019, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav veci.
5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 11P/13/2019-125 zo dňa 25.06.2019 súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bol maloletý W. zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 230,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 29.1.2019. Zročné výživné na maloletého za obdobie od 29.1.2019 do 30.6.2019 v sume 275,80 eur sa otec zaviazal uhradiť k rukám matky v mesačných splátkach spolu s bežným výživným po 20,- eur od právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia, a to pod následkom straty výhody splátok. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny víkend od piatku od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že otec si maloletého vyzdvihne v školskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje, a po ukončení styku maloletého odovzdá matke v mieste jej bydliska. Matka je povinná maloletého na styk s otcom vždy riadne pripraviť. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.07.2019 a dňa 08.07.2019 vykonateľnosť vo výroku o bežnom výživnom.
6. V čase tohto posledného súdneho rozhodnutia maloletý W. navštevoval súkromné detské jasle, kde sa hradil poplatok a strava spolu vo výške cca 440 Eur mesačne. Matka bola zamestnaná, u predchádzajúceho zamestnávateľa dosahovala priemerný mesačný príjem vo výške 1453 Eur netto, pracovný pomer skončila z dôvodu zamestnávateľom nevyplatenej mzdy. V čase vyhlásenia rozsudku už pracovala u iného zamestnávateľa, kde mala dohodnutý tarifný plat vo výške 1600 Eur brutto mesačne. Matka bývala spolu s maloletým synom vo svojom byte, splácala hypotéku na tento byt splátkami vo výške 420,22 Eur mesačne, nájomné bolo v sume 147,94 Eur mesačne. Poberala príspevok na starostlivosť o dieťa vo výške 280 Eur mesačne a prídavky na dieťa vo výške 24,34 Eur mesačne. Otec maloletého bol zamestnaný, dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1180,24 Eur netto. Býval u svojich rodičov, ktorým prispieval na bývanie sumou 150 Eur mesačne. V tom čase dobrovoľne
prispieval na maloletého syna sumou 180 Eur mesačne. Obaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť len k spoločnému maloletému synovi.
7. Maloletý W. je momentálne žiakom X. ročníka základnej školy. Je zdravý, z tohto titulu nemá žiadne špeciálne výdavky. V súvislosti s nástupom maloletého do školy vznikli tieto výdavky: strava v škole cca 35 Eur mesačne - od mája 2023 vo výške 16 Eur mesačne, školský klub detí 19 Eur mesačne - od mája 2023 vo výške 40 Eur mesačne, rodičovský príspevok škole 30 Eur ročne, triedny fond 20 Eur ročne, úrazové poistenie 1,50 Eur ročne, školský časopis 11,50 Eur ročne, kniha angličtiny 13,60 Eur, kľúč a čip 6 Eur, divadlo 5,50 Eur, kino 4 Eur, výlety zo školy 56 Eur, fotenie 15 Eur, nákup školských potrieb pri nástupe do školy 107,25 Eur, nákup školskej tašky 34,95 Eur. Okrem toho v súvislosti so starostlivosťou o maloletého v poslednom roku vznikli rôzne nepravidelné výdavky v celkovej výške cca 1983 Eur, medzi ktoré matka zahrnula: letné tábory 300 Eur, nákup nábytku do detskej izby 388,95 Eur, maľovanie detskej izby 20,05 Eur, U. - športový krúžok v škole 165 Eur, plavecká akadémia 62 Eur, kúpacia čiapka a okuliare 10,90 Eur, tenis 109 Eur, tenisová raketa 9,50 Eur, bicykel 40 Eur, dovolenka v zahraničí 350 Eur, dovolenka na Slovensku 78 Eur, školské potreby 164 Eur, termoska na čaj 11,99 Eur, karnevalový kostým 17,35 Eur, lieky 114,57 Eur, kaderníctvo 122 Eur, voľný čas 19,50 Eur.
8. Matka maloletého bola v období od 1.6.2022 do 11.9.2022 nezamestnaná, vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberala podporu v nezamestnanosti vo výške cca 1100 Eur mesačne. Momentálne je zamestnaná, dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1606,30 Eur netto. Je výlučnou vlastníčkou bytu, v ktorom býva spoločne s maloletým synom. Medzi svoje pravidelné výdavky matka zahrnula: hypotekárny úver 397,35 Eur mesačne, nájomné 182,63 Eur mesačne, elektrina 36 Eur mesačne, RTVS 4,64 Eur mesačne, TV + internet 31,55 Eur mesačne, prenájom parkovacieho miesta 70 Eur mesačne (do roku 2023 vo výške 55 Eur mesačne), poistenie bytu 6,94 Eur mesačne (83,28 Eur ročne), daň z nehnuteľnosti 6,16 Eur mesačne (73,87 Eur ročne), strava 500 Eur mesačne, drogéria a hygienické potreby 50 Eur mesačne, pohonné hmoty 150 Eur mesačne, PZP 10,65 Eur mesačne (127,82 Eur ročne), diaľničná známka ročná 5 Eur mesačne, havarijné poistenie 391,79 Eur ročne, údržba motorového vozidla. Na maloletého syna poberá prídavky na dieťa a uplatňuje si daňový bonus spolu vo výške 200 Eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
9. Otec maloletého je zamestnaný, pracuje v trojzmennej prevádzke a dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1440,35 Eur netto. Z platu sú mu strhávané zrážky na stravné, dopravu, doplnkové dôchodkové sporenie a na úhradu pôžičky zo sociálneho fondu zamestnávateľa. Je výlučným vlastníkom bytu, v ktorom býva. Medzi svoje mesačné výdavky otec zahrnul: RTVS 4,64 Eur mesačne, strava 200 Eur mesačne, ošatenie 16,66 Eur mesačne, kozmetika 20 Eur mesačne, pohonné hmoty 120 Eur mesačne, bytový fond 149,09 eur mesačne (predtým 147,32 Eur mesačne), poplatok za odpad 29,93 eur ročne (do roku 2023 vo výške 29,20 Eur ročne), poistné za byt 8,31 Eur mesačne (99,74 Eur ročne), PZP 140,16 Eur ročne (od júla 2023 zvýšené na sumu 151,56 eur ročne), Orange telefón a internet 52,99 Eur mesačne, hypotéka 200,32 Eur mesačne, daň z nehnuteľností 29,20 eur ročne (do roku 2023 vo výške 21,90 Eur ročne), elektrická energia 40 Eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
10. Matka vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že čo sa týka styku, otec podľa nej nemá skutočný záujem o syna. Veľakrát sa stalo, že matke oznámil, že v piatok pre syna nepríde. Matka neodmieta prispôsobiť sa otcovej zmennosti, ale chcela by vopred vedieť, ako má zmeny a v prípade, že ak si otec syna zoberie v sobotu, tak by chcela, aby ho mal až do pondelka. Otec ju neoslovuje s tým, že by sa chcel so synom stretnúť aj mimo dní, kedy s ním má upravený styk. Minulý rok bol syn počas letných prázdnin s otcom jeden týždeň, aj to bol vlastne so starými rodičmi. Podľa matky otec nemá záujem o syna. V apríli tohto roku oslovila otca s tým, ako budú riešiť letné prázdniny, otec jej napísal, že si berie syna na týždeň a ostatné si musí vyriešiť sama. Pre syna matka vybavila 3 letné tábory, ktoré budú stáť 300 Eur. Rekreačný poukaz si matka nemôže vybaviť, keďže je u súčasného zamestnávateľa od 12.9.2022. Na týždeň pôjde syn k starej mame zo strany matky a s matkou bude 2,5 týždňa. Od poslednej úpravy došlo k takým zmenám, že sa zvýšili všetky výdavky, je tu inflácia, matka má zvýšené náklady na opatrovateľku, napr. keď si potrebovala niečo vybaviť alebo musela ostať dlhšie v práci, preukázať to nevie. Syn navštevuje X. ročník ZŠ. Aktuálne sa uhrádza za stravu v škole 20 €, náklad na školský klub je 40 €, v prvom školskom polroku navštevoval maloletý syn krúžok U., ale už ho nenavštevuje, keďže mal úraz, nechodí už ani na tenis, tenis navštevoval mesiac. Maloletý teraz chodí na plávanie. Od septembra ho chce matka prihlásiť na tanečný krúžok a na angličtinu. Náklady na syna sú priemerne určite aj 400 € mesačne, zrejme aj viacej. Matka poberá rodinný prídavok vo výške 60 € mesačne a uplatňuje si
daňový bonus vo výške 140 € mesačne. Je však potrebné zohľadniť aj náklady na benzín, ktoré sú 150 € mesačne. Chodí so synom často na výlety. Pri nástupe maloletého do školy im mestská časť poskytla nejaký príspevok, nevie presne, koľko to už bolo, mohlo ísť o 100 Eur, ale treba si uvedomiť, aké časté sú poplatky v škole za rôzne veci. Matka býva v 3-izbovom byte, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve. Náklady na bývanie sú: hypotekárny úver spláca vo výške 400 € mesačne, nájomné je 250 € mesačne + parkovanie 70 € mesačne. Hypotekárny úver je vo výške 105.000 €. Zdravotný stav syna je dobrý. V minulosti sa pýtala otca, či prispeje na mimoriadne výdavky maloletého a on povedal, že nie.
11. Otec pred súdom vypovedal, že nesúhlasí so zvýšením vyživovacej povinnosti. Aktuálne určené výživné je jeho strop, ktorý vie dať. Býva v 3-izbovom byte, ktorý je v jeho vlastníctve. Bral si hypotéku vo výške 60.000 €, spláca ju mesačnými splátkami vo výške 200,32 €. Náklady na bývanie sú vo výške 147 € mesačne bytový fond, elektrina 40 € mesačne. Nie je pravdou, že s ním býva aj jeho priateľka, ona je tam len cez víkendy. Od zamestnávateľa si zobral pôžičku vo výške 4.000 € a tú spláca mesačnými splátkami vo výške 67 €. Má aj doplnkové dôchodkové sporenie vo výške, ktorá závisí od výšky jeho platu. Otec sa stretáva so synom každý druhý víkend, styk však realizuje podľa zmennosti. Na otázku, či je možné, aby prispieval na maloletého nad rámec výživného, napr. aj takou formou, že by mu umožnil zobrať si k mame veci na oblečenie alebo hračky, ktoré mu otec kúpi, otec uviedol, že pokiaľ si to syn bude žiadať, nemá s tým problém. Dodal, že nemá problém s tým, aby prispieval na mimoriadne výdavky maloletého, bol by ochotný prispieť na letný tábor, na zdravotnú starostlivosť, na zuby.
12. Kolízny opatrovník maloletého navrhoval, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť na sumu 280 € s tým, že na mimoriadnych výdavkoch sa budú rodičia podieľať na polovicu.
13. V priebehu konania rodičia uzavreli rodičovskú dohodu o úprave styku otca s maloletým W. v znení, ako je to uvedené v I. výroku tohto rozsudku. Zároveň navrhli schválenie tejto rodičovskej dohody o úprave styku súdom, s čím súhlasil aj kolízny opatrovník maloletého. Súd dohodu o úprave styku schválil, nakoľko je v záujme maloletého dieťaťa. V otázke výživného sa rodičia nedohodli.
14. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
15. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
16. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
17. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
18. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
20. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
21. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
22. Nakoľko v otázke zmeny úpravy styku otca s maloletým synom dospeli rodičia k vzájomnej dohode a s touto dohodou vyjadril súhlas aj kolízny opatrovník maloletého, v tejto časti súd rozhodol zhodne s vyjadreniami účastníkov konania a schválenú rodičovskú dohodu premietol do výrokovej časti tohto rozsudku. Spornou zostala otázka zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému.
23. V zmysle ustanovenia § 26 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 121 CMP, dohody i súdne rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre doterajšiu úpravu, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výkon rodičovských práva povinností za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane rodičov alebo na strane maloletého dieťaťa, alebo objektívne- vývojom objektívnych okolností. Ide teda o výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, teda možnosť prelomenia prekážky res iudicata v prípade splnenia podmienky zmeny pomerov účastníkov relevantnej intenzity a tomu zodpovedajúcu potrebu porovnania tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi zistenými pri ostatnom rozhodnutí.
24. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Pri rozhodovaní o návrhu na zníženie výživného súd vychádzal nielen z odôvodnených potrieb maloletých detí ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov a najmä prihliadal na zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy výživného. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
25. Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd pri svojom rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej
úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do starostlivosti výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie a iné.
26. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určovanie výživného tak v pôvodnom ako i terajšom konaní a zistil, že na strane maloletého došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje primerané zvýšenie vyživovacej povinnosti. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynuli takmer 4 roky. V čase pôvodného konania mal maloletý takmer X roky, navštevoval súkromné jasle. V súčasnosti má X rokov ( T. H. U. J. X N.), je žiakom X. ročníka základnej školy. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého ako aj z možnosti otca. Odôvodnenými potrebami nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie, výživné slúži aj na uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb nevyhnutných pre všestranný telesný a duševný vývoj maloletého. školy. Po vyhodnotení jednotlivých výdavkov sa súd ustálil na nákladoch maloletého vo výške cca 600,- eur mesačne. Po odrátaní príspevku na dieťa a daňového bonusu ( 200,- eur mesačne ), ktoré poberá matka, predstavujú výdavky na maloletého cca 400,- eur mesačne. Povinnosť prispievať na výživu maloletého súd rozložil na obidvoch rodičov a to 280,- eur mesačne na otca a 120,- eur mesačne na matku. Dôvodom pre nerovnomerne zaťaženie rodičov je rozsah starostlivosti o maloletého. Otec sa síce so synom stretáva ale v minimálnom rozsahu, ktorý nemá výrazný vplyv na zníženie výdavkov matky v súvislosti so starostlivosťou o maloletého. Bremeno osobnej starostlivosti o maloletého je tak viac menej na matke, súd teda považuje za spravodlivé, aby sa otec podieľal na finančnom zabezpečení nákladov maloletého oveľa vyššou sumou ako matka. Výšku výživného určenú v tomto rozhodnutí považuje súd za primeranú možnostiam otca vzhľadom na výšku jeho príjmu. Zvýšené výživné, ktoré súd určil zodpovedá cca 20% z príjmu otca, je teda podľa názoru súdu rozhodne v možnostiach otca ho uhrádzať a popritom uhrádzať aj vlastné náklady. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol, keďže výška výživného, ktorú matka požadovala nezodpovedala ani reálnym výdavkom maloletého ani možnostiam otca. Výživné súd zvýšil od podania návrhu, nakoľko matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa na spätné priznanie výživného.
27. Zročné výživné súd vyčíslil ako rozdiel medzi výživným určeným v tomto rozhodnutí a naposledy určeným výživným za obdobie od 24.10.2022 do 31.5.2023 (7 mesiacov + alikvótna časť za mesiac október 2022 ) dosahuje výšku 362,90 eur ( 50,- eur x 7 mesiacov =350,- eur + 12,90 eur alikvótna časť za mesiac október 2022, naposledy určené výživné 230,- eur, v tomto rozhodnutí 280,- eur, rozdiel 50, eur).
28. O povinnosti uhradiť zročné výživné súd rozhodol podľa § 232 Civilného sporového poriadku. Čo sa týka zročného výživného, plnenie zročného výživného v splátkach by nemal súd uplatňovať automaticky. Ide o výhodu povinného proti oprávnenému, ktorá musí byť odôvodnená, napr. postojom povinného k plneniu vyživovacej povinnosti, výškou priznaného nedoplatku, platobnou schopnosťou povinného, ale tiež pomermi oprávneného. Vzhľadom na príjem otca ako aj samotnú výšku určeného výživného súd povolil otcovi úhradu zročného výživného v splátkach
29. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len účastník, ktorý sa nevzdal práva na odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Proti tomuto rozsudku v časti výroku o schválení dohody rodičov nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie. ( § 122 CMP)
Matka a kolízny opatrovník maloletého, ktorí sa vzdali práva na odvolanie v celom rozsahu po vyhlásení rozsudku písomne do zápisnice o pojednávaní, sa voči tomuto rozsudku nemôžu odvolať.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.