Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/187/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu A. B. A., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XX, zastúpeného JUDr. Radoslavom Sotákom, advokátom, Michalovce, Námestie Slobody 7, proti žalovaným 1/ A. E. A., A., nar. XX.X.XXXX a 2/ C. F., nar. X.XX.XXXX, obom bytom G., C. E. XXXX/X, obom zastúpeným C. G. H., G., I., advokátom, Košice, Kukučínova 19, o určenie, že nehnuteľnosti patria do BSM, o odvolaniach strán proti rozsudku -365 zo 17.6.2022 Okresného súdu Michalovce

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho zamietavom výroku.

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konaniach tak, že v konaní o určenie vlastníckeho práva k hospodárskej budove postavenej na parcele č. XXX/X, zapísanej na LV č. XXXX v kat. úz. J. p r i z n á v a žalobcovi proti neúspešným žalovaným nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu a v odvolacom konaní ohľadom tohto nároku stranám náhradu trov konania nepriznáva a ďalej v konaní o určenie, že rodinný dom č. s. XXXX a prístavba k nemu, postavené na parcele č. XXX/X, zapísané na LV č. XXXX v kat. úz. J., patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, p r i z n á v a žalovaným proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom -224 z 11.12.2020 určil, že hospodárska budova postavená na parcele č. XXX/X zapísaná na LV č. XXXX, kat. úz. J., obec G., patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej v 1. rade a žalobu o určenie, že rodinný dom č. súp. XXXX a prístavba k nemu, postavené na parcele č. XXX/X, zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. J., obec G. zamietol a tiež rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovaným určenia, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. J. a to dom č. súp. XXXX a prístavba k rodinnému domu postavené na parc. č. XXX/X a hospodárska budova postavená na parc. č. XXX/X patria do jeho bezpodielového spoluvlastníctva so žalovanou v 1. rade, čo odôvodnil tým, že manželstvo so žalovanou bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp.zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť 3.1.2019 a počas manželstva nadobudli so žalovanou aj nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu a keďže tieto nehnuteľnosti boli realizované za trvania manželstva, sú splnené podmienky pre vyhovenie žalobe, keď tieto nehnuteľnosti žalovaná bez jeho súhlasu previedla darovacou zmluvou na svojho otca - žalovaného v 2. rade a nešlo o bežnú vec týkajúcu sa spoločných vecí a nehnuteľnosti majú byť predmetom zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva vyporiadavaného tiež na súde. Vzal do úvahy obranu žalovaných, ktorí namietali, aby splnené nehnuteľnosti boli nadobudnuté žalobcom a žalovanou v 1. rade, keď táto tvrdila, že nehnuteľnosti nadobudla do svojho výlučného vlastníctva na základe platne uzatvorenej kúpnej zmluvy a dohody o zrušení vecného bremena zo dňa 4.1.2002 a teda pred dátumom 20.9.2003, kedy došlo k uzavretiu manželstva so žalobcom a pokiaľ išlo o prístavbu rodinného domu a hospodárskej budovy, tieto boli síce dobudované za trvania manželstva, čo však neznamená, že hneď spadajú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď podľa nej išlo o zhodnotenie majetku vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov. Podrobne reprodukoval obsah vyjadrení strán sporu a zistil, že žalobca a žalovaná v 1. rade boli manželmi od 20.9.2003 a manželstvo zaniklo rozvodom ku dňu 3.1.2019. Žalovaná v 1. rade pred uzavretím manželstva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 4.1.2002 nadobudla do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. J. a to parcely č. XXX E. K. XXX, ako aj dom č. súp. XXXX postavený na parcele č. XXX. Zistil ďalej, že v súčasnosti je na LV č. XXXX ako vlastník nehnuteľností evidovaný žalovaný v 2. rade a to titulom darovacej zmluvy zo dňa 10.5.2017. Reprodukoval tiež podstatné časti výpovedí strán sporu. Z predložených dokladov mu vyplynulo, že Mesto Michalovce vydalo dňa 19.5.2004 pre žalovanú v 1. rade stavebné povolenie pod č. 2004/6627-Pe na zmenu dokončenej stavby: „prístavba, nadstavba, stavebné úpravy rodinného domu“ na parcele č. XXX v kat. úz. J.. Mesto Michalovce tiež dňa 10.12.2007 vydalo pre žalovanú v 1. rade rozhodnutie o povolení užívania stavby na pozemku parc. č. XXX/X v kat. úz. J.. Mesto Michalovce rozhodnutím zo dňa 15.5.2013 povolilo aj užívanie stavby „hospodárskej budovy“ na pozemku č. XXX/X v kat. úz. J.. Popísal aj zistenia zo znaleckého posudku znalca L. G. M. č. XXX/XXXX, vyhotoveného pre účely ocenenia rodinného domu č. súp. XXXX s príslušenstvom. Z fotografií predložených žalovanými mal za rozpoznateľnú pôvodnú stavbu rodinného domu zakúpeného žalovanou v 1. rade a to v rozsahu čelného múru pôvodného domu, keď z čelného pohľadu na stavbu je rozoznateľný aj múr vľavo, vo výpovediach označovaný ako múr od susedy D. a tiež časť múra od dvora a nadstavba na pôvodnom rodinnom dome. Citoval a tiež a a bol toho názoru, že žaloba uplatnená žalobcom je nesporne žalobou určovacou a predpokladom jej úspešnosti je preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Stotožnil sa s názorom žalobcu, že má naliehavý právny záujem na žalobe, keďže otázku vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nie je oprávnený riešiť ako otázku predbežnú súd rozhodujúci o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom ako vlastník nehnuteľností už je evidovaný žalovaný v 2. rade. Za nesporné označil, že žalovaná pred uzavretím manželstva nadobudla nehnuteľnosti pôvodne zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. J. a počas konania sa stala nespornou aj otázka vlastníckeho práva hospodárskej budovy postavenej na parcele č. XXX/X, pretože žalovaná v 1. rade uznala, že táto bola postavená od základov počas trvania manželstva a v tejto časti preto žalobe vyhovel. Spornou zostala otázka, či rekonštrukciou domu počas manželstva pôvodne zakúpeného žalovanou v 1. rade vznikla nová vec v právnom slova zmysle a teda či sporná nehnuteľnosť - dom č. súp. XXXX patrí do BSM a na základe vykonaného dokazovania mal za to, že táto nehnuteľnosť netvorí spoločný majetok bývalých manželov. Vychádzajúc zo znenia uviedol, že na to, aby rekonštrukciou nehnuteľnosti vznikla nová vec, ku ktorej je možné nadobudnúť vlastnícke právo musí pôvodná stavba zaniknúť a za zánik stavby v zmysle práva treba považovať takú deštrukciu pôvodnej stavby, po ktorej prestalo byť poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia a v prejednávanom spore k vzniku novej veci nedošlo. K tomuto záveru dospel z výpovedí strán sporu a z vyžiadaných listinných dôkazov. Nie je sporné, že na dome č. súp. XXXX bola vykonaná rozsiahla rekonštrukcia, ktorú nebolo možné vykonať bez stavebného povolenia. Z tohto povolenia zo dňa 19.5.2004 vyplýva, že stavebné povolenie sa vydávalo pre C. E. A. na zmenu dokončenej stavby a táto sa mala uskutočniť podľa dokumentácie vypracovanej L. A. N.. Aj kolaudačné rozhodnutie zo dňa 10.12.2007 pojednáva o „povolení užívania stavby: prístavba, nadstavba a stavebné úpravy rodinného domu na pozemku č. XXX/X v kat. úz. G.“. Hoci žalobca tvrdil, že podstatný nie je obsah písomných rozhodnutí stavebného úradu ale to, čo sa skutočne vykonalo, ale nenavrhol ani neprodukoval žiadny dôkaz, ktorý by preukázal, že sa stavba realizovala iným spôsobom, ako bola povolená. Kolaudáciou sa pritom neskúma iba to, či je stavba spôsobilá na užívanie, ale aj to, či stavba bola vykonaná tak, ako bola povolená stavebným úradom, to znamená ako prístavba a nadstavba vrátane úprav. Z geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, ktorý bol vyhotovený pre účely porealizačného zamerania prístavby, ale aj z výpovedí strán sporu mal preukázané, že z pôvodnej stavby zostala zachovaná obvodová stena od parcely č. XXX, predná stena od cesty, ako aj bočná stena po pôvodný „vinkeľ“, v čom sa zhodovali aj výpovede strán a nezhody boli v ďalších búracích prácach, keď žalobca tvrdil, že okrem uvedeného sa zbúrali všetky ostatné steny a priečky a stena od dvora iba po schody. Táto výpoveď je však v rozpore s výpoveďou žalovaného v 2. rade a geometrickým plánom. Aj z fotografií predložených žalovanými je preukázané, že je rozpoznateľná pôvodná stavba rodinného domu zakúpeného žalovanou v 1. rade, keď nakoniec aj sám žalobca uviedol, že netvrdí, že dom bol kompletne zbúraný, keď zostalo stáť minimálne tzv. „účko“ a teda obvodové múry od susedy D., čelný múr a bočný múr od dvora v dĺžke 5,5 m. Strany sporu navrhovali výsluch svedkov, ktorí mali potvrdiť nimi uvádzané skutočnosti týkajúce sa rozsahu rekonštrukčných prác, avšak ich výsluch považoval za nadbytočný a predlžujúci konanie, pretože skutkový stav zistený výsluchom strán sporu a listinnými dôkazmi považoval za postačujúci pre záver o tom, že dom č. súp. XXXX s prístavbou nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej v 1. rade. Nakoľko rekonštrukciou rodinného domu nedošlo k takým zmenám, ktoré by odôvodňovali záver o vzniku novej stavby, žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa .

3. Rozsudok v jeho zamietavej časti napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zrušiť, uplatniac pritom odvolacie dôvody podľa , , , a , keď s poukazom na skutkový stav ustálený prvoinštančným súdom podľa neho vec nebola správne právne posúdená a neboli vykonané ním navrhované dôkazy. Naopak bolo preukázané, že došlo k zániku domu s chlievom, skladom ako veci v právnom slova zmysle a to vplyvom búracích prác. S poukazom na znalecký posudok L. M. mal za to, že nadzemné podlažie stavby bolo tvorené domom, chlievom a skladom. Trval aj na tom, že po búracích prácach už nebolo rozpoznateľné dispozičné riešenie domu, k čomu možno dospieť práve porovnaním stavu nehnuteľností pred búracími prácami a po nich. Pri svojich záveroch konajúci súd prihliadal len na neúplný zostatok vonkajších obvodových múrov domu napriek tomu, že niektoré obvodové múry boli deštruované úplne, keď súdna prax pri výklade týchto pojmov do pozornosti dáva aj zachovanie, resp. nezachovanie vnútorných priečok ako znak rozpoznateľnosti dispozície nadzemného podlažia. V podrobnostiach poukázal na svoje písomné podanie zo dňa 7.9.2020 s prílohami. Stavba domu, chlievu a skladu vplyvom búracích prác v právnom zmysle slova zanikla a po vykonaní stavebných prác vznikla podľa jeho názoru stavba úplne odlišná od pôvodnej stavby a to bez chlieva a skladu a to s novými priečkami vrátane garáže s kúpeľnou, práčovňou a chodbou, čím došlo ku zdvojnásobeniu objemu úplne novej časti stavby vzadu s novými základmi. Vplyvom toho priestorové riešenie a účelové zameranie pôvodnej stavby vplyvom búracích prác zaniklo a pre neznalého pozorovateľa nebolo možné rozpoznať dispozičné riešenie pôvodného nadzemného podlažia pôvodnej stavby. Súd prvej inštancie aj nesprávne ustálil skutkový stav ak tvrdil, že nosný múr je obvodový múr označený v geometrickom pláne písmenom S, keď je zrejmé, že nosným bol múr v pôvodnej stavbe ním označený na výkrese č. 1 ako múr č. 5. Polemizoval ďalej s tvrdeniami žalovaného v 2. rade, ktorý podľa neho mylne identifikoval pôvodný nosný múr. Navyše má za to, že žalovaní účinne nepopreli jeho tvrdenia o stave po búracích prácach, keďže k jeho vyjadreniu zo dňa 7.9.2020 s prílohami nepredložili svoje dôkazy o vonkajšom a vnútornom usporiadaní nadzemného podlažia pred búracími prácami a po nich. Konajúci súd neprihliadal ani na vôľu strán sporu pri ich konaní, keď je viac než zrejmé, že ich úmyslom ako stavebníkov bolo postaviť si nový dom, čo dokazuje rozsiahlosť búracích prác, ako aj prác na novom dome. Pre konanie je pritom podstatná práve skutočná vôľa strán sporu a nie predmet stavebného povolenia. Vytkol prvoinštančnému súdu, že nevyhovel jeho návrhu na vypočutie svedkov a opätovné vypočutie strán sporu po vyjadrení zo 7.9.2020, keď práve vypočutie navrhovaných svedkov a strán sporu malo viesť k preukázaniu rozsahu búracích prác, ktoré žalovaní začali spochybňovať a práve ďalšie dokazovanie by viedlo k preukázaniu jeho tvrdení o zániku pôvodnej stavby a nerozpoznateľnosti dispozičného riešenia po búracích prácach, čím mu súd odňal možnosť konať.

4. Krajský súd v Košiciach uznesením -289 z 30.8.2021 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie z 11.12.2020 v jeho napadnutej zamietavej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Vytkol prvoinštančnému súdu arbitrárnosť jeho rozhodnutia i postup, v dôsledkoch ktorého nevypočul navrhnutých svedkov, považujúc ich výpovede za nadbytočné a predlžujúce konanie, čo zásadne znevýhodnilo žalobcu pokúšajúceho sa preukázať, že v dôsledku stavebných prác došlo k zániku pôvodnej stavby a vzniku stavby novej.

6. Súd prvej inštancie ďalším rozsudkom -365 zo 17.6.2022 (t.j. teraz preskúmavaným rozhodnutím) žalobu o určenie, že rodinný dom, č. súpisné 2658 a prístavba k nemu, postavené na parc. č. XXX/X a zapísané na LV č. XXXX kat. územie J., obec G. patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovaným určenia, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. územie J., a to dom č. súpisné XXXX a prístavba k nemu postavené na parc. č. XXX/X ako aj hospodárska budova postavená na parc. č. 179/3 patria do jeho bezpodielového spoluvlastníctva so žalovanou v 1. rade. Poukázal na to, že žalovaní popierali skutkové tvrdenia žalobcu v tom smere, že za trvania manželstva nadobudli žalobca so žalovanou v 1. rade nehnuteľnosti špecifikované v žalobe, a to konkrétne rodinný dom s prístavbou, keďže tieto žalovaná nadobudla do svojho výlučného vlastníctva na základe platne uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 4.1.2002, a teda pred 20.9.2003, kedy došlo k uzavretiu ich manželstva. Zrekapituloval tvrdenia strán sporu prednášané počas konania a uviedol, že o návrhu žalobcu rozhodol už rozsudkom zo dňa 11.12.2020 tak, že žalobu zamietol v časti určenia, že rodinný dom č. súpisné 2658 a prístavba k nemu patria do BSM, avšak odvolací súd v zamietavej časti jeho rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zistil, že žalobca a žalovaná v 1. rade boli manželmi od 20.9.2003 a ich manželstvo zaniklo rozvodom ku dňu 3.1.2019. Žalovaná v 1. rade pred uzavretím manželstva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 4.1.2002 nadobudla do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v kat. území J., a to parc. č. XXX, K. XXX a dom súp. č. XXXX postavený na parc č. XXX, pričom v súčasnosti je na LV č. XXXX ako vlastník nehnuteľnosti evidovaný žalovaný v 2. rade, a to titulom darovacej zmluvy zo dňa 10.5.2017. Podrobne reprodukoval obsah vyjadrení strán sporu a poukázal na to, že Mesto Michalovce vydalo dňa 19.5.2004 pre žalovanú v 1. rade stavebné povolenie na zmenu dokončenej stavby: „Prístavba, nadstavba, stavebné úpravy rodinného domu“ na parc. č. XXX v kat. území J., a to podľa dokumentácie vypracovanej L. A. N.. Žalovaná v 1. rade dňa 9.5.2012 požiadala Správu katastra Michalovce o zakreslenie rodinného domu po vykonaní prístavby, nadstavby a stavebných úprav na základe kolaudačného rozhodnutia a Mesto Michalovce dňa 10.12.2007 predtým vydalo pre žalovanú rozhodnutie, ktorým povolilo užívanie stavby podľa priloženého geometrického plánu. Popísal ďalej zistenia zo znaleckého posudku znalca L. G. M. č. XXX/XXXX a podľa fotografií predložených žalovanými na nich rozpoznával pôvodnú stavbu rodinného domu, zakúpeného žalovanou v 1. rade, a to v rozsahu čelného múru pôvodného domu, keď z čelného pohľadu je rozoznateľný múr vľavo, vo výpovediach označovaný ako múr od susedy D., ako aj časť múru od dvora a rozpoznal aj nadstavbu na pôvodnom rodinnom dome. Reprodukoval ďalej podstatné časti výpovedí svedkov G. L., G. A., G. J., G. G., B. A., O. P., D. D., N. B., G. P., C. F. a A. F.. Zaoberal sa tiež fotodokumentáciou nehnuteľností predloženou žalovaným v 2. rade. Právne vec posúdil podľa , ako aj podľa a a mal za to, že na strane žalobcu je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže ako vlastník sporných nehnuteľností nie je evidovaná žalovaná v 1. rade, ako jeho bývalá manželka, ale žalovaný v 2. rade, ktorý ani nemôže byť stranou sporu o vyporiadanie BSM. Za nesporné označil, že žalovaná v 1. rade pred uzavretím manželstva nadobudla nehnuteľnosti pôvodne zapísané na LV č. XXXX v kat. území J. a medzi účastníkmi nebola ani sporná otázka vlastníckeho práva k hospodárskej budove postavenej na parc. č. XXX/X, pri ktorej žalovaná aj uznala, že táto bola postavená od základov počas trvania manželstva, kvôli čomu žalobe v tejto časti bolo vyhovené. Popísal princípy vychádzajúce z a uviedol, že na to, aby rekonštrukciou nehnuteľnosti vznikla nová vec musí pôvodná stavba zaniknúť, kedy je nevyhnutné preukázať takú deštrukciu pôvodnej stavby, po ktorej prestalo byť poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia, a teda stavebné úpravy musia spôsobiť také zmeny na nehnuteľnosti, že pôvodná stavba zanikne, k čomu v prejednávanom spore podľa jeho názoru nedošlo. Z výpovedí strán sporu ako aj z obsahu oboznámených listín nebolo sporné, že na dome súpisného č. 2658 bola vykonaná rozsiahla rekonštrukcia, ktorú nebolo možné realizovať bez stavebného povolenia, ktoré bolo vydané pre A. E. A. na zmenu dokončenej stavby, a to ako „Prístavba, nadstavba, stavebné úpravy rodinného domu na parc. č. XXX kat. územie J.“. Zdôraznil, že žalobca nenavrhol ani neprodukoval žiaden dôkaz preukazujúci, že stavba bola realizovaná iným spôsobom, ako bola povolená. Z geometrického plánu, ktorý bol vyhotovený pre účely porealizačného zamerania prístavby a tiež z výpovedí strán sporu mal preukázané, že z pôvodnej stavby zostala zachovaná obvodová stena od parc. č. XXX (vo výpovediach od susedy D.), predná stena od cesty ako aj bočná stena po pôvodný „vinkel“ a aj z fotografií predložených žalovanými je rozpoznateľná pôvodná stavba rodinného domu zakúpeného žalovanou v 1. rade. Aj zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom L. M. je zrejmé, že po rekonštrukcii sa nehnuteľnosť vrátane skladu zväčšila iba o necelých 12 m2. Po citácii vybraných častí výpovedi svedkov bol toho názoru, že ani po ich vyhodnotení nedošlo k zmene skutkového stavu a jeho právneho hodnotenia, keď títo uvádzali informácie tak, ako si ich pamätali a potvrdili stav nehnuteľnosti po búraní v rozsahu vyplývajúcom z predložených fotografií. Za nedôveryhodnú považoval výpoveď svedka D., ktorý oproti výpovediam ostatných svedkov tvrdil, že z obvodových múrov sa nebúralo nič, keďže ostatní svedkovia sa zhodli, že z pohľadu od cesty zostal stáť celý predný múr domurovaný do tzv. „áčka“, od dvora po dvere zostal stáť starý múr a za dverami sa domuroval už nový múr a z pohľadu od susedy zostal stáť pôvodný múr v dĺžke asi 2/3. Vyhodnotil aj novo predložené fotografie a dospel k záveru, že rekonštrukciou rodinného domu nedošlo k takým zmenám, ktoré by odôvodňovali záver o vzniku novej stavy, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa berúc do úvahy, že predmetom konania boli dva nároky žalobcu, a to určovacie žaloby týkajúce sa hospodárskej budovy a rodinného domu s prístavbou a vo výsledku obe strany sporu boli v časti nároku úspešné aj neúspešné, a preto žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

7. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním vo všetkých jeho výrokoch žalobca uplatniac pritom odvolacie dôvody podľa , , a a navrhol ho zrušiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Konajúci súd podľa neho opätovne nesprávne poukázal na obsah stavebného a kolaudačného rozhodnutia na podporu svojich záverov o tom, že k zániku stavby nedošlo, hoci stavebný úrad pri kolaudačnom konaní neriešil otázku vlastníckeho práva a vykonával iné dokazovanie ako v tomto konaní, a preto záver súdu sa nemôže opierať o vydané stavebné a kolaudačné rozhodnutie. Je podľa neho zrejmé, že úmyslom stavebníkov – strán sporu bolo postaviť si nový dom, čo dokazuje aj rozsiahlosť špecifikovaných búracích prác. Súd prvej inštancie nevyhodnotil skutkový stav zistený dokazovaním podľa zaväzujúceho právneho názoru odvolacieho súdu. Pri hodnotení toho, čo bolo zbúrané neprihliadal dostatočne na výpovede svedkov J., B. A. a G.. Ak súd uviedol, že zostala zachovaná obvodová stena od parcely XXX (od D.), predná stena od cesty a bočná stena po pôvodný vinkel, tak z tohto záveru nepriamo vyplýva, že bol zbúraný zadný múr do záhrady, čo potvrdili okrem neho aj vypočutí svedkovia G., J. a A.. Je podľa neho zrejmé, že pôvodne nadzemné podlažie stavby bolo tvorené domom, chlievom a skladom a pri konečnom rozhodnutí prvoinštančný súd nedostatočne uviedol, čo všetko – ktoré obvodové múry a v akom rozsahu, ktoré vnútorné priečky a v akom rozsahu boli zbúrané z nadzemného podlažia pôvodnej stavby, čo je dôležité pre záver, či došlo k zániku stavby alebo nie. Bol toho názoru, že po búracích prácach nezostala zachovaná ani jedna izba stavby domu, ani sklad, ani chliev a bol strhnutý strop celého podlažia. Preukázateľne bol teda zbúraný chliev a sklad ako aj zadný múr, ďalej viac ako polovica ľavého múru od D. i vnútorná priečka medzi prednými izbami, čo je dôležité pre záver o zániku stavby. V podrobnostiach poukázal na výpovede svedkov G. a A., že došlo k vybúraniu zadného múru domu, vybúraniu skladu, chlievu, stropu a strechy pôvodného domu ako aj vnútorných priečok a domurovali sa obvodové múry o cca 0,40 cm po obvode. Po týchto prácach teda nemohlo byť poznateľné dispozičné riešenie nadzemného podlažia, keďže boli vybúrané nielen vnútorné priečky v prednej časti domu, ale aj zadný múr smerom do záhrady spolu so stropom a strechou. Po dokončení stavebných prác vznikla stavba úplne odlišná od pôvodnej stavby, bez chlieva a skladu, v obývacej časti s novými priečkami a na celej zväčšenej ploche prvého nadzemného podlažia sa vybudovalo druhé nadzemné obývateľné podlažie, čím vznikol nový poschodový rodinný dom. Priestorové riešenie a účelové zamieranie pôvodnej stavby teda vplyvom búracích prác zaniklo a pre neznalého pozorovateľa už pôvodné dispozičné riešenie nebolo rozpoznateľné.

8. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 8.9.2022 navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a chronologicky zhrnul jednotlivé vyjadrenia žalobcu prednášané v priebehu konania, v zmysle ktorých si tento prispôsoboval skutkové tvrdenia podľa vývoja sporu a v tomto trende pokračoval i v rámci odvolania. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že pôvodná šopa bola súčasťou rodinného domu, keďže táto podľa vykonaného dokazovania nebola nehnuteľnou vecou a navyše šopa bola zbúraná ešte pred vydaním stavebného povolenia v čase, kedy výlučnou vlastníčkou pôvodného domu s pozemkom bola len žalovaná v 1. rade, ktorá s nehnuteľnou mohla nakladať podľa svojej vôle. Mal za to, že svedecké výpovede žalobcu i svedkov si vzájomne odporujú a svedkovia navrhnutí žalovanými ich tvrdenia vyvracali, rovnako ako fotografie predložené do súdneho konania. Podrobne sa zaoberal výpoveďami svedkov J., G. a A. ako aj L., ktoré sú aj v rozpore s fotodokumentáciou nachádzajúcou sa v spise. Podľa fotografií je zrejmé, že pôvodná strecha stála na obvodových múroch a priečke súbežnej s cestou, ktoré mali byť podľa týchto svedkov už dávno zbúrané a je zrejmé, že ľavý obvodový múr od Vargu nemohol byť zbúraný, keďže je stavebnotechnicky nemožné, aby strecha stála bez tohto obvodového múra od Vargu, čo odporuje aj zákonom logiky a statiky. Poukázal na ustálenú judikatúru súdov, z ktorej citoval a trval na tom, že v danom prípade v momente zbúrania zostali zachované obvodové múry a priečky na úrovni stropu okrem tých, ktoré sa dotýkali prístavby a neobstojí názor žalobcu, že dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia zaniklo. Z priložených fotografií je evidentné, že išlo o rekonštrukciu starého pôvodného domu vykonanú prístavbou a nadstavbou a rekonštrukciou nemohol vzniknúť nový dom, ale ostal len pôvodný rekonštruovaný dom, čo potvrdil aj stavebný úrad v stavebnom konaní.

9. V ďalšom vyjadrení z 12.9.2022 žalovaní v 1. a 2. rade k odvolaniu žalobcu spoločne navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať im náhradu trov konania majúc za to, že odvolanie žalobcu nespĺňa základné náležitosti podľa . Súd prvej inštancie podľa nich správne zistil a ustálil skutkový a právny stav veci, keď uviedol, že zmena vnútorného usporiadania domu nemá vplyv na zánik stavby ako takej, v právnom slova zmysle. Poukázali na vývoj argumentácie žalobcu deklarujúceho zánik pôvodnej stavby, čo sa však dôkazne nepotvrdilo. Trvali na tom, že pôvodný sklad nebol stavbou v zmysle stavebného zákona, pričom k jeho deštrukcii došlo ešte pred podaním návrhu na vydanie stavebného povolenia na rekonštrukciu prístavby a nadstavby a nie je dôvod sa ním zaoberať pri skúmaní rozsahu vykonaných búracích prác. Pre záver o zachovaní dispozičného riešenia prvého nadzemného podlažia bolo rozhodujúce skúmať, či došlo k úplnej alebo čiastočnej deštrukcii obvodových stien prvého nadzemného podlažia a s týmito skutočnosťami sa prvoinštančný súd v súlade so zákonom vysporiadal.

10. Rozsudok vo výroku, ktorým žiadnej zo strán sporu nebola priznaná náhrada trov konania napadli osobitne aj žalovaní v 1. a 2. rade, keďže podľa nich nebola dostatočne zohľadnená skutočnosť, že predmetom konania boli dva nároky žalobcu a oni v priebehu konania nespochybňovali vystavanie hospodárskej budovy za trvania manželstva, a preto voči prvému rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 11.12.2020 ani nepodali odvolanie. Pokiaľ sprvu aj rozporovali žalobu i v tomto smere, namietali nedostatok naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu na požadovanom určení. Je síce pravdou, že žalobca bol úspešný v časti určenia, že hospodárska budova patrí do BSM, avšak o tejto nehnuteľnosti sa takmer ani neviedlo dokazovanie a celé konanie bolo zamerané na rodinný dom. Navyše hodnota hospodárskej budovy ako samostatného celku je v zanedbateľnej výške oproti rodinnému domu, ktorého hodnotu sám žalobca orientačne určil na 120.000,- eur. Od doby, kedy nadobudol právoplatnosť prvý výrok rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 11.12.2020 už bolo konané len o druhom nároku žalobcu, v ktorej časti konania už mali úspech v celom rozsahu oni. Navrhli preto napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie zmeniť a priznať im voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania podľa ust. bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu voči výroku o zamietnutí žaloby vo veci samej nie je dôvodné.

12. Žalobca podal odvolanie z dôvodov upravených v , , a .

13. Odvolací dôvod podľa § je naplnený v prípade ak dôjde k vadám konania alebo aj vadám rozhodnutia v dôsledku ktorých súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Pod odňatím práva na spravodlivý proces treba vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä procesným postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza. Zároveň podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom, môže dôjsť nielen procesným postupom súdu tak ako je to vyššie uvedené, ale aj rozhodnutím samotným a to v prípade, ak rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

14. Odvolací dôvod podľa dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, t.j. vadami konania podľa sú iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia ,s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v , , .

15. Odvolací dôvod podľa ust. je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust., alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. ,193 a 205 , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

16. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

17. Berúc do úvahy všetky uplatnené odvolacie námietky žalobcu má odvolací súd za to, že tieto nie sú opodstatnené.

18. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že rodinný dom so súp. č. XXXX s prístavbou k nemu, zapísané na LV č. XXXX v kat. území J. patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov – jeho a žalovanej v 1. rade.

19. Súd prvej inštancie už v rozsudku -224 z 11.12.2020 (ktorým pôvodnej žalobe čiastočne právoplatne vyhovel) vyriešil otázku procesnej prípustnosti danej žaloby podľa , s ktorým názorom nepolemizoval ani odvolací súd vo svojom rozhodnutí z 30.8.2021.

20. Pre prípad úspechu žaloby týkajúcej sa rodinného domu č.s. 2658 s prístavbou musel žalobca preukázať, že v dôsledku vykonanej rekonštrukcie nehnuteľnosti došlo k vzniku novej stavby, na čo aj bolo zamerané dokazovanie pred súdom prvej inštancie.

21. Na základe výpovedí svedkov a predložených listinných dôkazov prvoinštančný súd dospel k záveru, že rekonštrukciou predmetného rodinného domu nedošlo k takým zmenám, ktoré by odôvodňovali záver o vzniku novej stavby, s čím sa stotožňuje aj odvolací súd.

22. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Odvolací súd odkazuje v celom rozsahu na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v časti týkajúcej sa jeho zamietavého výroku.

24. Podľa zaužívanej súdnej praxe pri posudzovaní toho, či rekonštrukciou pôvodná stavba zanikla a vznikla stavba nová je nutné vychádzať z toho, že nadzemná stavba zaniká a prestáva byť vecou v právnom slova zmysle vtedy, ak už nie je v dôsledku stavebných prác rozpoznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia, v dôsledku čoho zaniká aj stav poskytujúci obraz o dispozičnom riešení pôvodnej stavby. Z hľadiska posúdenia zániku pôvodnej stavby pritom nie je rozhodujúci objem novovybudovaných konštrukcií, keďže pôvodná stavba buď zanikla a novovybudovaná konštrukcia tvorí súčasť novej stavby alebo nezanikla a vtedy novovybudovaná konštrukcia tvorí súčasť pôvodnej stavby. Pri posudzovaní zániku pôvodnej stavby je teda významné to, čo bolo odstránené a nie to, čo bolo nanovo vybudované, pričom pre záver o zachovaní dispozičného riešenia prvého nadzemného podlažia je rozhodujúce, či došlo k úplnej alebo čiastočnej deštrukcii obvodových stien prvého nadzemného podlažia. Pri úplnej deštrukcii obvodových stien je nepochybné, že pôvodná stavba zanikla. Pri čiastočnom zbúraní stien je vždy nutné posúdiť mieru týchto zásahov. Ak nedôjde k takej deštrukcii obvodového muriva pod úroveň stropu, v dôsledku ktorej by zanikol stav poskytujúci obraz o dispozičnom riešení pôvodnej stavby, nemožno teda uvažovať o zániku stavby pôvodnej. Platí, že pri posudzovaní, či z hľadiska práva ide o zánik (demoláciu) pôvodnej stavby alebo jej prestavbu nie je rozhodujúce, ako bolo formulované stavebné povolenie, keďže stavebný úrad sa vecou zaoberá z iných - verejnoprávnych hľadísk, ako súdy rozhodujúce o vlastníctve budovy. Preto je možné v súdnom konaní prihliadať ku stavebnému povoleniu, avšak toto pre posúdenie veci nie je rozhodujúce. Posúdenie otázok zániku pôvodnej stavby či vzniku stavby novej je vecou právnej úvahy súdu a takáto úvaha musí vychádzať zo skutkových zistení vyplývajúcich z konania a právne závery musia byť vecou individuálneho posúdenia.

25. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci po oboznámení sa s listinnými dôkazmi a po výsluchu početných svedkov dospel k správnym skutkovým zisteniam a dostatočne a priliehavo vysvetlil svoju úvahu, prečo v tejto konkrétnej veci rekonštrukciou nehnuteľnosti nedošlo k vzniku novej veci v právnom slova zmysle. I podľa názoru odvolacieho súdu pri prestavbe nedošlo až k takej deštrukcii obvodového muriva pod úrovňou stropu, aby celkom zanikol stav umožňujúci vytvoriť si obraz o dispozícii pôvodnej stavby a aj pri čiastočnej deštrukcii obvodových stien prvého nadzemného podlažia v danom prípade dispozičné riešenie pôvodnej stavby bolo dostatočne rozpoznateľné.

26. Hoci pri posudzovaní rozsahu prestavby (či zániku) pôvodnej stavby nie je rozhodujúce formulovanie stavebného povolenia, nemožno neprihliadať na stavebné povolenie zo dňa 19.5.2004 vydané pre žalovanú v 1. rade a na rozhodnutie o povolení užívania stavby z 10.12.2007, ktoré sa týkali prístavby, nadstavby a stavebných úprav (existujúceho) rodinného domu a ktoré rozhodnutia nekalkulovali so zánikom pôvodnej stavby. Určitý obraz o rozsahu stavebných úprav poskytujú i fotografie nachádzajúce sa v spise, dokumentujúce stav nehnuteľnosti v čase jej úprav (č.l. 166 až 168 a č.l. 340 až 344 súdneho spisu), ktoré nenasvedčujú zániku pôvodnej stavby.

27. Vo veci bolo vypočutých viacero svedkov, popisujúcich rozsah vykonávaných stavebných úprav, ako ich oni vnímali, ale ani ich výpovede vo svojom súhrne neumožňujú prijať záver o zániku pôvodnej stavby a o vzniku stavby novej.

28. Podľa svedka G. L. (č.l. 299 až 301 súdneho spisu), ktorý pri búraní vnútorných priečok nebol sa búralo z ľavej strany domu a po búracích prácach zostala časť domu v tvare „U“. Svedok G. A. (č.l. 301 až 303 súdneho spisu) uviedol, že sa zbúrala časť domu z ľavej strany (časť zostala zachovaná) a stena na pravej strane zostala stáť. Po vykonaní búracích prác zostalo stáť tzv. „Učko“. Z výpovede svedka G. J. (č.l. 303-305 súdneho spisu) vyplynulo, že sa podieľal na murárskych prácach, kedy z nehnuteľnosti zostalo „Učko“, zostala stáť predná časť, časť obvodových múrov zľava a sprava, vnútorná priečka bola čiastočne vybúraná, keď bočné múry boli zbúrané stupňovite. Podľa svedka G. G. (č.k. 305-307 súdneho spisu) po búraní predná stena zostala stáť, aj časť, kde boli predné izby s tým, že z ľavej a pravej strany zostali stáť asi 2 m a ďalej sa steny kaskádovite zvažovali dole, zostala jedna vnútorná priečka. Svedok B. A. – otec žalobcu uviedol (č.l. 325 až 328 súdneho spisu), že predný múr vyzeral dosť solídne, preto ho chceli zachovať, nechali sčasti kaskádovitý i ľavý múr, zostal i múr z pravej strany a sčasti zostala zachovaná i vnútorná priečka. Podľa O. P. (č.l. 328-330 súdneho spisu), ktorý dom zatepľoval niečo na dome bolo nové a niečo staré, väčšia časť však bola v starom prevedení, keď čelná časť bola v tomto starom prevedení, v zadnej časti bolo staré murivo a na konci dva a pol až tri metre mohlo byť novšie murivo napojené na to staré, pričom od dvora bolo všetko murované v starom prevedení. Z výpovede D. D. (č.l. 330-333 súdneho spisu) vyplynulo, že na stavbe sa veľké búracie práce nerobili, väčšina „sa stavala v pôvodnom stave“, od cesty boli múry pôvodné, predné dve izby, z dvora po schodisko bola pôvodná stena, schodisko staré nijako urobené, z vonkajšej strany od susedov tam celý múr bol „nerušaný“, v časti bola odstránená omietka, čo sa robili prestavby a domurovávanie tam bolo asi v tej zadnej stene, lebo sa predlžovala miestnosť. Obdobne G. P. vo svojej výpovedi (č.l. 346-349 súdneho spisu) uviedol, že predný múr súbežne s cestou bol starý múr až do výšky, boli tam dve staré okná, z dvora bočný múr bol tiež starý, taký kratší a bočný múr od susedov bol tiež starý múr dlhší a vzadu bola priečka ešte súbežne s cestou, tak tá bola stará a boli tam jedny dvere naľavo a boli to starý múr a stará omietka až po vrch. Svedkyňa C. F. (č.l. 349-352 súdneho spisu) vo svojej výpovedi uviedla, že predná časť domu zostala celá aj so strechou, naľavo bočná stena od susedy stála a tá čo bola do záhrady bola čiastočne zbúraná, stála aj časť zadného múru smerom do záhrady. Podľa svedka A. F. (č.l. 352 až 356 súdneho spisu), na stavbe keď tam bol prvýkrát, tak obvodové múry stáli, z hlavnej cesty čelná stena, stena po pravej ruke a stena po ľavej ruke a priečka, ktorú nebolo vidno za čelnou stenou súbežne tiež stála, zvalený bol zadný múr.

29. Vyhodnocujúc výpovede svedkov má odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie za to, že konfrontujúc tieto aj s fotografiami vyhotovenými počas realizácie rekonštrukcie domu na tomto nedošlo až k takým zmenám, ktoré by odôvodňovali záver o vzniku novej stavby, čo opodstatnene prvoinštančný súd viedlo k zamietnutiu žaloby v tejto časti.

30. Ako už bolo uvedené, rozsudok vo výroku o trovách konania napadli odvolaním žalovaní, nárokujúci si voči žalobcovi priznanie práva na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Ich odvolanie posúdil odvolací súd ako čiastočne dôvodné, prihliadajúc aj na to, že i žalobca odvolaním napadol rozsudok (vrátane výroku o trovách konania) ako celok.

31. Podľa zaužívanej súdnej praxe v prípade, ak súd prejednáva v spoločnom konaní viacero právnych vecí, považuje sa pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania každá z týchto veci za samostatnú, kedy v takom prípade treba samostatne posúdiť mieru úspechu a neúspechu strán, keďže konania o čiastočných nárokoch majú spoločné len to, že sa o nich rozhoduje v jednom konaní.

32. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

33. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. V danej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal určenia charakteru práva k dvom rôznym nehnuteľnostiam – k hospodárskej budove postavenej na parc. č. XXX/X v kat. území J. a k rodinnému domu (s prístavbou) postavenému na parc. č. XXX/X v tom istom katastrálnom území.

35. Súd prvej inštancie vo vzťahu k hospodárskej budove na parc. č. XXX/X už v rozsudku z 11.12.2020 určil, že táto patrí do BSM žalobcu a žalovanej v 1. rade a táto časť rozsudku (pre nepodanie odvolania voči nemu) už nebola predmetom odvolacieho prieskumu. V tejto časti podľa názoru odvolacieho súdu mal žalobca plný úspech a patrí mu preto náhrada trov prvoinštančného konania.

36. V konaní o určenie práva k rodinnému domu s prístavbou na druhej strane úspešní boli žalovaní v 1. a 2. rade, ktorým preto voči neúspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v plnom rozsahu.

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).