Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-266-2012.pdf
PDF · 92.89 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/266/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľky: G. J., X. X. XX/B, X., zastúpenej JUDr. Danou Jelinkovou Dudzíkovou, advokátkou so sídlom Dolná 186/4, Šamorín, proti odporcom P. X. G.: N.. U. J., X. X. XX/B, X., P. X. G.: G. J., X. X. XX, X., P. X. G.: T. J., X. X. XX, X., o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16.mája 2012 č.k. 52C/114/2011-89, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcom v 1., 2. a 3. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia neplatnosti dohody o spôsobe splácania dlhu uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzi odporcom v 1. rade ako dlžníkom a odporcami v 2. a 3. rade ako veriteľmi a odporcom náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal z dohody o spôsobe splácania dlhu zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi odporcami v 2. a 3. rade ako veriteľmi a odporcom v 1. rade ako dlžníkom, na základe ktorej sa dlžník zaviazal splácať veriteľom ich pohľadávku (zo Zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX) v pravidelných mesačných splátkach o výške XXX,- Q.. S poukazom na ust. § 80 písm. c/ O.s.p. dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila ani nepreukázala naliehavý právny záujem na určovacom návrhu proti odporcom, preto jej návrh zamietol. Konštatoval, že uzavretím manželstva k obmedzeniu zmluvnej a kontraktačnej voľnosti manželov nedochádza, manželia majú aj po uzavretí manželstva spôsobilosť na právne úkony, t. j. spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti, a to aj bez súhlasu druhého manžela, ktorý je v zmysle konštantnej judikatúry potrebný len v prípade nakladania so spoločnou vecou, teda v prípade nakladania s už existujúcou masou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pokiaľ preto jeden z manželov sám bez druhého manžela uzavrie zmluvu, ktorá sa netýka spoločných vecí, je z tejto zmluvy oprávnený a povinný len on sám a druhý účastník zmluvného vzťahu môže požadovať splnenie zmluvných povinností len voči nemu samotnému (nie aj voči manželovi) a ustanovenie § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 40a Občianskeho zákonníka takýto právny úkon relatívnou neplatnosťou nepostihuje; relatívnou neplatnosťou zákon postihuje len tie právne úkony, na ktoré je potrebný súhlas druhého manžela, čo sa v tomto prípade nestalo. So zreteľom na uvedené mal za to, že ani prípadným určením neplatnosti dohody sa právne postavenie navrhovateľky, ktorá ani nie je účastníčkou tohto zmluvného vzťahu, nezmení, keď navrhovateľka nie je účastníčkou dohody, a tento právny úkon ju nijako a ničím nezaväzuje, nemôže byť voči nej predmetom súdneho konania a ani prípadného exekučného konania, pričom doposiaľ nedošlo ani k vymáhaniu zmluvných nárokov odporcami v 2. a 3. rade, z ktorého dôvodu je návrh tiež predčasne podaný. Pokiaľ prebieha súdne konanie o rozvod manželstva navrhovateľky a odporcu v 1. rade konštatoval, že právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva dôjde aj k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a teda môže dôjsť i k jeho vyporiadaniu súdom a v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd určuje, ktoré aktíva a pasíva do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria, pričom tieto v zmysle zákonných zásad vysporadúva a navrhovateľka tak bude mať možnosť v tomto konaní namietať zaradenie tejto pohľadávky do pasív bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Napokon poznamenal, že nakoľko sa navrhovateľka v konaní nedomáhala určenia neplatnosti Zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX a domáhala sa len neplatnosti dohody o spôsobe jej splácania, naliehavý právny záujem na určení dohody o spôsobe splácania dlhu ani nemôže byť daný, nakoľko aj keby bola dohoda o spôsobe splácania dlhu neplatná, dlh ako taký by existoval aj naďalej. Záverom uzavrel, že návrhom, tak ako bol navrhovateľkou podaný, nemôže byť odstránená spornosť navrhovateľkinho práva ani neistota v jej právnom postavení, pričom opačný záver by viedol k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a nakoľko si v konaní úspešný odporca v 1. rade náhradu trov konania v zákonnej lehote nevyčíslil, táto mu v zmysle § 151 ods. 2 O.s.p. nemohla byť priznaná a keďže si odporcovia v 2. a 3. rade náhradu trov konania neuplatnili, táto im nebola priznaná.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny tak, aby bolo jej návrhu vyhovené dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazovala na to, že odporcovia v priebehu konania nepreukázali poskytnutie pôžičky, nepredložili ani písomné vyhotovenie zmluvy o pôžičke, ku ktorej sa dohoda o spôsobe splácania dlhu vzťahuje a nepreukázali ani to, že odporca v 1.rade reálne údajnú pôžičku spláca vo výške XXX,- Q. mesačne a poskytnutie pôžičky potvrdili len ústnymi vyjadreniami na pojednávaní, pričom predložené doklady, ktorými mali byť výpisy z banky, nie sú relevantnými bankovými dokladmi. Navyše je podľa nej potrebné výpovede odporcov vyhodnotiť ako nevierohodné, vzhľadom na skutočnosť, že ide o syna a rodičov. Nesúhlasila so záverom súdu prvého stupňa, že v danej veci nepreukázala naliehavý právny záujem. V tomto smere poukázala na to, že odporca v 1.rade, ako jej bývalý manžel, ešte počas trvania manželstva sa odmietol podieľať na splácaní hypotekárneho úveru, ako aj na platení nákladov správcovi domu a elektrickej energie s odôvodnením, že uhrádza XXX,-Q. mesačne ako pôžičku poskytnutú odporcami v 2. a 3. rade, a teda všetky náklady na splácanie hypotekárneho úveru spláca od C. XXXX výlučne ona. Argumentovala tým, že bez určenia neplatnosti právneho úkonu je ohrozené jej majetkové právo a právo na rozhodovanie v iných veciach ako bežných veciach manželských, vrátane zákonom stanoveného práva na udelenie súhlasu druhého manžela, pokiaľ v takýchto veciach koná a svojím konaním zaťažuje bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Poukázala na to, že jej manželstvo s odporcom v 1. rade bolo právoplatne rozvedené, čím bola otázka naliehavého právneho záujmu preukázaná aj z dôvodu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov a potreby jeho následného vyporiadania. Keďže podľa zhodného vyjadrenia odporcov mala byť pôžička poskytnutá obom manželom, jednalo sa o spoločnú vec nad rámec bežných vecí. Opakovane zdôrazňovala, že nemala vedomosť a ani nedala súhlas k uzavretiu zmluvy o pôžičke a ani k dohode o spôsobe splácania dlhu. Dôvodila tým, že do právoplatnosti rozsudku o rozvode splácal odporca v 1.rade sumu XXX,- Q. mesačne zo spoločných peňazí, patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda sa jedná o použitie spoločných vecí a nakladanie s už existujúcou masou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kedy je súhlas druhého manžela potrebný. V prípade, ak by bola vyslovená neplatnosť právneho úkonu v tomto konaní, údajne poskytnutá pôžička by bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nezaťažovala a jej právne postavenie by sa zmenilo v tom zmysle, že by nemusela znášať všetky náklady na hypotéku a náklady spojené s užívaním bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a jej postavenie v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov by bolo priaznivejšie, nakoľko by miera jej zaťaženia pasívami bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebola vo výške XXX,- Q. mesačne, ako je tomu teraz, ale polovica z uvedenej výšky a jej právne postavenie by sa stalo, ohľadom jej majetkového postavenia a zaťaženia pasívami bezpodielového spoluvlastníctva manželov, istým. Vyjadrila presvedčenie, že poskytnutie pôžičky bolo fiktívne za účelom vytvorenia priaznivého majetkového postavenia pre odporcu v 1.rade, ktorý údajne spláca fiktívny dlh, zatiaľ čo ona spláca hypotekárny úver a náklady na byt v bezpodielovom spoluvlastníctva manželov. Dodala, že ak by aj bolo preukázané poskytnutie finančných prostriedkov odporcami v 2. a 3. rade odporcovi v 1.rade, nešlo by o zmluvu o pôžičke, ale o vrátenie bezdôvodného obohatenia, respektíve inú nepomenovanú zmluvu, na základe ktorej malo dôjsť k finančnému vyrovnaniu v súvislosti s nadobudnutím bytu.
Odporca v 1.rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a stanoviskách, poskytnutie pôžičky považoval za preukázané bankovými výpismi. Navrhovateľka podľa neho vedela o poskytnutí pôžičky, ktorá bola použitá na kúpu bytu a jeho zariadenia.
Odporcovia v 2. a 3.rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky zotrvali na svojom vyjadrení pred súdom prvého stupňa, že finančné prostriedky poskytli pre odporcu v 1.rade a navrhovateľku na nákup bytu.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a v medziach dôvodov odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods.1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.
V posudzovanej veci súd prvého stupňa venoval otázke platnosti dohody o spôsobe splácania dlhu náležitú pozornosť, na jej posúdenie vykonal všetko potrebné dokazovanie (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 145, § 40a) v spojení s § 80 písm. c/ O.s.p., ktoré aj správne vyložil v súlade s konštantnou judikatúrou a ustálenou súdnou praxou a svoje dôvody vedúce k záveru, že navrhovateľka nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení, aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa podrobne a právne precízne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentami sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s predmetom konania.
Navrhovateľka vo svojom odvolaní už len zopakovala svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom prvého stupňa, ktorý sa v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vysporiadal s tým, prečo na ne neprihliadol, a v dostatočnom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvého stupňa za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvého stupňa k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Obsah odvolania navrhovateľky nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie, z hľadiska ňou uplatňovaných odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ O.s.p., keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol tento ustálený súdom prvého stupňa, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne posúdenie veci.
V odvolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.).
So zreteľom na uvedené odvolací súd stotožňujúc sa s odôvodnením súdu prvého stupňa v celom rozsahu, napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že považuje za potrebné ho doplniť - na zdôraznenie jeho správnosti, o dôvody poukazujúce na niektoré právne významné aspekty prípadu z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľky.
Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
V súlade s ustálenou súdnou praxou aj odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je základnou podmienkou prípustnosti meritórneho prejednania určovacej žaloby a dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje navrhovateľa. Určovacou žalobou sa možno domáhať vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívne určenie) alebo tu nie je (negatívne určenie), pokiaľ má navrhovateľ na takomto určení naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že jeho právne postavenie je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté a výrok súdu o určení toto ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení navrhovateľa odstraňuje bez toho, aby ukladal splnenie nejakej povinnosti. Naliehavý právny záujem na určení je potom daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ohrozenie, či neistota právneho postavenia navrhovateľa znamená, že buď musí ísť u neho o právny vzťah (právo) už existujúci alebo o takú jeho procesnú prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Určovací návrh je teda prostriedkom, ktorý umožňuje poskytnutie ochrany právneho postavenia navrhovateľa skôr, než toto jeho postavenie bolo porušené, a preto jeho cieľom je zásadne poskytnutie preventívnej ochrany.
Ak však k porušeniu práva už došlo, a je možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva, nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa § 80 písm. c/ O.s.p. žiadny význam a zmysel a navrhovateľ má právny záujem len na odstránení následkov porušenia práva, teda už na plnení. Naliehavý právny záujem na určení však môže byť daný i v prípade, keby bolo možné žalovať na plnenie, a to vtedy, ak sa určovacou žalobou vytvorí pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov a predíde sa tak do budúcnosti prípadným ďalším sporom o plnenie, alebo ak žalobou na určenie možno riešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu alebo práva.
Pokiaľ navrhovateľka odvodzovala naliehavý právny záujem od skutočnosti, že jej manželstvo s odporcom v 1.rade bolo už právoplatne rozvedené, poukazuje odvolací súd na to, že určenie neplatnosti dohody o spôsobe splácania dlhu (pôžičky) súdnym rozhodnutím nebude mať žiaden vplyv na vyporiadanie rozvodom zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov a neprivodí navrhovateľke priaznivejšie právne postavenie v prípadnom súdnom konaní.
K argumentu navrhovateľky, že do rozvodu manželstva boli splátky pôžičky uhrádzané zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM účastníkov, odvolací súd dodáva, že v tomto prípade ide o nárok navrhovateľky na vrátenie toho, čo bolo zo spoločného majetku patriaceho do BSM vynaložené na splácanie výlučného záväzku odporcu v 1.rade zo zmluvy o pôžičke, ktorý si navrhovateľka môže uplatniť v rámci vyporiadania BSM účastníkov, a na ktorý nemá vplyv to, či tento svoj výlučný záväzok uhrádzal odporca v 1.rade zo spoločného majetku na základe platnej alebo neplatnej dohody o spôsobe splácania dlhu. Ani tá skutočnosť, že splátky pôžičky sa uhrádzajú zo spoločných peňazí, neopodstatňuje posudzovať dohodu o spôsobe splácania dlhu ako právny úkon nakladania so spoločnými vecami v zmysle § 145 Obč. zák., na ktorý by bol potrebný súhlas druhého manžela. Pokiaľ totiž nebol potrebný súhlas druhého manžela (navrhovateľky) k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke odporcom v 1.rade z dôvodov, uvádzaných súdom prvého stupňa v odôvodnení jeho rozhodnutia, ktoré odvolací súd považuje za správne, nemožno vyvodzovať potrebu súhlasu ani k úkonu, ktorým manžel ako (výlučný) dlžník (odporca v 1.rade) dojednal zmenu záväzku zo zmluvy o pôžičke, čo do spôsobu jej splácania.
Pokiaľ by aj bola zmluva o pôžičke neplatným právnym úkonom, neplatnosť dohody o spôsobe jej splácania, nijako neovplyvní záväzok odporcu v 1.rade vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky veriteľom, keďže táto povinnosť mu vznikne na inom právnom základe (vydaním bezdôvodného obohatenia).
Zhodne so závermi súdu prvého stupňa poukazuje aj odvolací súd na tú skutočnosť, že vyriešenie otázky neplatnosti dohody o spôsobe splácania dlhu by samé o sebe nevytvorilo pevný právny základ pre ďalšie právne vzťahy účastníkov vzniknuté medzi nimi po zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, aby sa predišlo do budúcnosti prípadným ďalším sporom, a ani by neriešilo celý obsah sporného právneho vzťahu. Odvolací súd tak dospel k záveru zhodnému so záverom súdu prvého stupňa, že určovacia žaloba nie je v danom prípade vhodným (účinným) a správne zvoleným procesným nástrojom ochrany majetkových práv navrhovateľky.
Nakoľko pre nedostatok naliehavého právneho záujmu bolo potrebné návrh ako procesne neprípustný zamietnuť bez jeho bližšieho meritórneho prejednania a bez potreby ďalšieho dokazovania vzťahujúceho sa k samotnej podstate veci, nepovažoval odvolací súd za potrebné zaoberať sa odvolacími námietkami navrhovateľky ohľadne preukazovania toho, či skutočne došlo k poskytnutiu pôžičky odporcovi v 1.rade.
Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa by odvolací súd posudzovaním ďalších odvolacích námietok navrhovateľky už len opakoval správnosť právnych záverov súdu prvého stupňa, ktorý v súlade so zákonnou právnou úpravou dôkladne vyhodnotil relevantnosť jej argumentácie v prvostupňovom konaní, na ktorej zotrvala aj v odvolacom konaní.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p., a úspešným odporcom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nepodali návrh v odvolacom konaní na rozhodnutie o povinnosti nahradiť im trovy odvolacieho konania podľa § 151 ods. 1 vety prvej O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.