Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-143-2013.pdf
PDF · 75.28 KB
Case nature
Subarea
7P/143/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota samosudkyňou Mgr. Alicou Žingorovou v právnej veci mal. Z. C., nar. XX. XX. XXXX a mal. Z. C., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom u otca, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote, ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matky - P. C., nar. XX. XX. XXXX, t. č. na neznámom mieste zast. opatrovníčkou Z. K., súdna tajomníčka tun. súdu a otca - Z. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. B., R. XXXX/X zast. JUDr. Danou Ďalakovou, advokátka, Rimavská Sobota, Daxnerova 2 o návrhu navrhovateľa - otca na zverenie do výchovy a určenie výživného na maloleté deti takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e mal. Z. C., nar. XX. XX. XXXX a mal. Z. C., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti otca - navrhovateľa, ktorý ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Matka sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletých sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima (v súčasnosti 27,13 €, spolu 54,26 €) na neplnoleté, nezaopatrené dieťa, a to vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred do rúk otca, počnúc dňom 01. 09. 2013.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01. 09. 2013 do 31. 10. 2013 vo výške 108, 52 € je matka povinná zaplatiť do 31. 12. 2013.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ - otec maloletých detí podal na tunajší súd dňa 17. 09. 2013 návrh, ktorým sa domáhal zverenia maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti a určenia výživného zo strany matky. Návrh odôvodnil tým, že v jeho faktickej starostlivosti sú maloleté deti od narodenia, pretože matka maloletých detí žije túlavým spôsobom života, maloleté deti opustila hneď po narodení a odvtedy sa o ich výchovu nezaujíma. Na ich výživu prispieva nepravidelne.
Podľa ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 citovaného zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 citovaného zákona každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ods. 4 citovaného zákona pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ods. 5 citovaného zákona výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ods. 2 citovaného zákona súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ods. 2 citovaného zákona výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Súd vychádzal pri schvaľovaní výšky výživného z ust. § 2 písm. c/ Zákona č. 601/2003 o životnom minime. V zmysle § 5 citovaného zákona sa sumy uvedené v § 2 upravia vždy k 01. 07. bežného kalendárneho roka. Od 01.07.2010 zákonná minimálna výška výživného predstavuje čiastku 27,13 eur mesačne na jedno dieťa.
Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti otca, pričom výživné zo strany matky určil v zákonnej minimálnej výške.
Súd o trovách konania rozhodol analogicky podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, lebo účastníci konania sa po vyhlásení rozsudku vzdali odvolania voči nemu.