Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-173-2012.pdf
PDF · 126.37 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/173/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Tomášom Kušnírom, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, p r o t i žalovanému L. U., V. M. XXX/XX, X. O. Z., za účasti vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 2.146,39 € s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
O trovách konania súd r o z h o d n e do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 8.6.2012 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.146,39 € s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 1.684,64 € od 24.9.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že zmluvou zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.9.2009 uzatvorenou medzi postupcom GE Money, a.s. a žalobcom bola postúpená pohľadávku voči žalovanému. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému zaslané a pohľadávka bola nadobudnutá dňom 1.4.2006 na základe Zmluvy o predaji podniku.
Dňa 23.4.2008 bola so žalovaným uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, a obchodné podmienky pre jeho poskytnutie a vydávanie a používanie platobnej karty aj sadzobných poplatkov sú súčasťou zmluvy. Na základe Zmluvy o úvere bol poskytnutý žalovanému úver vo výške 1.991,65 €. Ďalej bola odôvodnená tým, že žalovaný sa zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas, pričom zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti Zmluvy o úvere podľa §497 - 507 Obchodného zákonníka.
Nakoľko žalovaný mesačné splátky nesplácal a nedodržiaval podmienky dohodnuté v zmluve, dostal sa do omeškania s úhradou dlžnej sumy.
Žalobca uviedol, že položky dlžnej sumy sú uvedené v Platobnej histórií a boli vypočítané v súlade s Obchodnými podmienkami a Sadzobníkom poplatkov. Žalovaný z ceny úveru do dňa postúpenia pohľadávky uhradil splátky, ktorých prehľad a započítanie je uvedené v Platobnej histórií pod položkou s názvom „Započítanie Vašej platby“.
Žalovaný bol podľa Obchodných podmienok v omeškaní s platením viac ako troch splátok, došlo k zosplatneniu úveru ku dňu, keď je v Platobnej histórií uvedená položka s názvom „Zrieknutie sa budúceho poplatku za vedenie účtu“, čím bola platnosť zmluvy v súlade so zmluvnými podmienkami ukončená. V prípade pochybnosti ohľadom ukončenia zmluvy je potrebné túto žalobu považovať za ukončenie zmluvy.
Započítanie jednotlivých splátok je uvedené v jednotlivých stĺpcoch istina, úrok, sankčný úrok, sankčný poplatok, poplatky. V súlade s Obchodnými podmienkami zmluvy o úvere žalobca započítaval platby od žalovaného v nasledovnom poradí - úrok z úveru, poplatky, istina, úrok z omeškania, zmluvné pokuty. Istina uplatnená v žalobe predstavuje rozdiel medzi poskytnutou istinou a započítanou platbou na istinu. Úrok z omeškania uplatnený v návrhu predstavuje podľa Sadzobníka poplatkov 0,1 % denne za každú splátku v omeškaní. Nakoľko žalovaný neplnil včas, porušil tým zmluvu, pričom sa dostal do omeškania s troma splátkami a zároveň postupca bol oprávnený požadovať okamžité predčasné splatenie celého zostatku poskytnutého úveru. Zmluvná pokuta uplatnená v návrhu (sankčný poplatok) vyplýva z bodu 6.1 a nasl. Obchodných podmienok podľa Sadzobníka poplatkov, a to 20 % z každej omeškanej splátky, minimálne 3,32 €.
Dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavuje rozdiel súm v jednotlivých stĺpcoch vyčíslených v platobnej histórií ku dňu 1.1.2009 v riadku označenom ako „Konverze měny na EUR - N“ a platbami započítanými po tomto dátume na jednotlivé položky istina, úrok, sankčný úrok, sankčný poplatok.
Žalovaný odo dňa postúpenia pohľadávky neuhradil ani časť z vymáhanej sumy prestavujúcej 2.146,39 €, pozostávajúcej z istiny vo výške 1.684,64 € (t.j. rozdiel medzi poskytnutým úverom a súčtom všetkých platieb započítaných na istinu), z úroku vo výške 377,24 € (t.j. rozdiel medzi úrokmi a platbami započítanými na úroky), z úroku z omeškania vo výške 0,00 €, zo zmluvnej pokuty a poplatkov vo výške 84,51 € (t.j. sankčné poplatky, poplatky za službu, poplatky za výber v hotovosti a iné poplatky spolu).
Žalobca si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 24.9.2009, t.j. dňom nasledujúcim po účinnosti postúpenia pohľadávky.
Dňa 14.9.2012 bolo súdu doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania.
Podaním doručeným súdu dňa 20.03.2013 vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania.
Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril
Súd v prvom rade posúdil aktívnu legitimáciu žalobcu - táto plynie z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 23.9.2009 podpísaného pôvodným veriteľom - GE Money, a.s. a postupníkom - žalobcom (čl. 6).
Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa ustanovenia § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.9.2009, spoločnosť GE Money, a.s., postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.
Na vznik právneho vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi pôvodným veriteľom GE Money, a.s. a žalovaným dňa 23.4.2008 a nároky z neho plynúce, súd aplikoval ustanovenia zákona
č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii (ďalej len zákon č. 258/2001 Z.z.) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy - do 31.7.2008 (pred účinnosťou zákona č. 270/2008 Z. z.).
Druhý odsek ust. §-u 1 zákona č. 258/2001 Z.z., negatívnym spôsobom vymedzoval pôsobnosť zákona vo vzťahu k tam uvedeným zmluvám.
Podľa ust. §-u 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z., sa pre účely tohto zákona rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady (definované v ust. písm.c) spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ust. §-u 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa ust. §-u 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Spotrebiteľská povaha zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania bola súdom konštatovaná, preto súd poukazuje:
V súlade s čl. 7 ods. 2 ústavy SR, boli zákonom č. 150/2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov prevzaté právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe zákona: Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29 34), Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/47/ES z 26. októbra 1994 o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 280, 29/10/1994, str. 83 87), Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch
predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 171, 7/7/1999, str. 12 16).
Účinnosťou spomínaného zákona č. 150/2004 Z. z. (1. apríla 2004) bol Občiansky zákonník doplnený o úpravu piatej hlavy 1. časti Občianskeho zákonníka (Spotrebiteľské zmluvy).
Na posudzovaný právny vzťah je potrebné aplikovať aj úpravu piatej hlavy 1. časti Občianskeho zákonníka (Spotrebiteľské zmluvy) v znení zákona č. 568/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 1.januára 2008.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Týmto istým zákonom bolo novelizované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka tak, že podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Vo vzťahu k vymáhanej zmluvnej pokute a sankčným poplatkom treba spomenúť § 53 ods. 4 písm. k) OZ, podľa ktorého za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje aj ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Vyššie citovaná úprava je osobitnou právnu úpravou vo vzťahu k úprave záväzkov podľa prvej hlavy ôsmej časti Občianskeho zákonníka (všeobecné ustanovenia záväzkového práva), preto v prípade zistenia podmienok zníženia zmluvnej pokuty súdom podľa § 545a OZ, musí súd v prípade spotrebiteľskej zmluvy konštatovať absolútnu neplatnosť takejto
zmluvnej podmienky podľa § 39 OZ pre jej rozpor so zákonom - teda pre rozpor s § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k) OZ.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať:
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 3, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Z obsahu kópie zmluvy o úvere súd zistil, že táto neobsahuje podstatné náležitosti uvedené v ust. §-u 4 ods. 2 písm. h), k) zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, čo má za následok, že podľa ust. §-u 4 ods. 3 veta posledná, sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Nad rámec uvedeného súd uvádza, že zákonom č. 568/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 1.januára 2008, bolo novelizované aj ustanovenie § 566 ods. 2 OZ tak, že pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Žalobca sám priznáva, že plnenie žalovaného započítaval najprv na úroky z úveru a poplatky - teda v rozpore s vyššie citovaným ustanovením.
Právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o úvere súd posudzoval podľa vyššie uvedených právnych noriem bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka).
Prednostná aplikácia osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv má za následok, že námietku premlčania vznesenú najprv vedľajším účastníkom a neskôr na pojednávaní konanom dňa 10.9.2013 aj samotným žalovaným, súd posudzoval v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Právny vzťah, ktorý existuje medzi žalobcom a žalovaným, je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver. Ako vyplýva z dokumentu „Platobná história“ (čl. 13) a sám to uvádza aj žalobca v odôvodnení žaloby, po omeškaní odporcu so splatením viac ako troch po sebe idúcich splátok došlo k zosplatneniu úveru a ku dňu uvedeného v platobnej histórii ako
„Zrieknutie sa budúceho poplatku za vedenie účtu“ bola platnosť zmluvy ukončená - teda dňa 6.4.2009.
Za moment „actio nata“ súd považuje 7.4.2009 - od tohto dňa začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba. Nárok bol uplatnený žalobou zo dňa 5.6.2012 - teda po uplynutí premlčacej doby.
Márne uplynutie premlčacej doby ako objektívna právna skutočnosť má za následok premlčanie práva, o ktoré ide. Za premlčané sa považuje právo, ktoré sa nevykonalo v dobe ustanovenej zákonom. Premlčacia doba je stanovená presnou dobou začiatku plynutia (právna skutočnosť vyvolajúca začiatok plynutia premlčacej doby) a koncom. Z toho dôvodu je nevyhnutné, aby súd stanovil konkrétny dátum, odkedy premlčacia lehota začala plynúť, pretože inak nie je možné posúdiť, kedy premlčacia doba skutočne uplynula.
Žalovaný vzniesol na pojednávaní konanom dňa 10.09.2013 námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku. Premlčanie (inveteratio) je jedným z právnych následkov márneho uplynutia času ustanoveného zákonom bez toho, aby veriteľ uplatnil svoje právo na súde. Pokiaľ dlžník - žalovaný oprávnene vznesie námietku premlčania, súd nemôže priznať veriteľom vymáhaný nárok. Je však treba zdôrazniť, že ak sa žalovaný dovolá pred súdom premlčania, subjektívne právo oprávneného naďalej trvá v podobe naturálnej obligácie, to znamená, že dobrovoľné plnenie zo strany žalovaného by nezakladalo bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu.
Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo priznať.
Na vyššie uvedenom konštatovaní súdu nič nemení ani žalobcom predložená „Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ (ďalej len „Dohoda“).
Súd poukazuje na to, že žalobca ničím nepreukázal oprávnenosť osoby podpísanej na uvedenej Dohode konať za žalobcu. Žalobca je na Dohode označený svojim obchodným menom s tým, že je zastúpený Ing. Michalom Šoltésom, konateľom. Na mieste podpisu zástupcu spoločnosti (žalobcu) je však uvedené „34, Mgr. Ivan Mozola“ - bez toho, aby bolo zrejmé na základe čoho koná za žalobcu.
Súd na tomto mieste poukazuje na rozdielny postup, ktorý zvolil pôvodný veriteľ pri uzatváraní úverovej zmluvy (čl. 8). Zo zmluvy vyplýva (posledný odsek), že obchodný zástupca je splnomocnený spoločnosťou GE Money na podpis zmluvy.
Podľa druhej vety § 13 ods. 1 Obch. zák. právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
V zmysle § 14 ods. 1 Obch. zák., prokúrou splnomocňuje podnikateľ prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Prokúru možno udeliť len fyzickej osobe.
V zmysle § 15 ods. 1 Obch. zák., kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.
Podľa § 133 ods. 1 Obch. zák., štatutárnym orgánom spoločnosti (s ručením obmedzeným - pozn. súdu) je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
Z výpisu z obchodného registra žalobcu (OS Bratislava I, oddiel Sro, Vložka číslo: 15294/B) nevyplýva pre osobu menom Mgr. Ivan Mozola, žiadne oprávnenie konať za žalobcu - a ani zo samotného textu Dohody.
Poukazujúc na vyššie uvedené súd vyhodnotil žalobcom predloženú Dohodu ako absolútne neplatnú pre jej rozpor so zákonom (vyššie citované ustanovenia o konaní právnickej osoby) v zmysle § 39 OZ, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Už aj s poukazom na vyššie uvedené súd nepriznal právne účinky ani „Uznaniu záväzku“ v bode 2 cit. Dohody. Tento „prejav vôle“ žalovaného súd posudzoval cez kritériá kladené na právny úkon ustanoveniami štvrtej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka.
Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Súd z výpovede žalovaného a spôsobu, akým žalobca „dosiahol“ právny úkon žalovaného, prijal záver o nesúlade vôle žalovaného s jej prejavom, ktorý bol vyvolaný nekalou obchodnou praktikou osoby navonok konajúcej za žalobcu, ktorá je v zmysle nižšie uvedenej úpravy zakázaná, teda ako contra legem v rozpore so zákonom a v dôsledku nej vykonaný právny úkon je absolútne neplatný podľa už citovaného § 39 OZ.
Poukazujúc na vec sa vzťahujúci zákon č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, účinný v čase „uzavretia“ Dohody:
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
Podľa prvej vety § 7 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z., za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9.
Podľa § 8 ods. 1 písm. d) zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo
vzťahu k cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody - v prejednávanej veci ide o Dohodu navrhnutú veriteľom (žalobcom) splatiť cenu poskytnutého úveru v splátkach, ktorá je prezentovaná ako zdanlivo výhodná možnosť splniť záväzok spotrebiteľa.
Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
Súd poukazuje na skutočnosť, že v texte Dohody nie je ani zmienka o tom, že žalovaný bol poučený o význame premlčania a o význame uznania záväzku v zmysle účinkov druhej vety § 110 ods. 1 OZ. Umiestnenie textu o uznaní záväzku (a vedomosti premlčaného dlhu) nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktoré predpokladá osobitú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej praktike.
Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka.
Zatiaľ čo uznanie premlčaného práva z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1 druhá veta OZ nie je viazané na vedomosť dlžníka o tom, že uznal premlčané právo (R 51/1968), úprava obsiahnutá v § 558 OZ pre vznik domnienky trvania (existencie) dlhu vyžaduje, aby ten, kto uznal premlčaný dlh, o premlčaní vedel. Pokiaľ dlžník o premlčaní nevedel, uznanie dlhu nemá právny následok v podobe tejto domnienky - aj tak však dôjde k založeniu plynutia novej premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 OZ.
Právne platným podpísaním dohody by došlo k začatiu plynutia novej desaťročnej premlčacej doby, teda právny účinok v spojení s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, t. j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej desaťročnej premlčacej doby, ktorý v tomto prípade nastal. Z tohto dôvodu by sa žalovaný nemohol brániť námietkou premlčania.
Z predloženej Dohody však pre už vyššie uvedené dôvody neplynú žiadne účinky pre jej absolútnu neplatnosť, a nakoľko vedľajší účastník na strane žalovaného a žalovaný vzniesli námietku premlčania, súd žalobu zamietol v celom rozsahu.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku podľa §151 ods. 3 OSP, a to z dôvodu, že v čase, kedy bol súd
povinný doručiť účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi rozsudok (na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený), súd nemohol predvídať účasť, či neúčasť účastníka na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, pričom ide o úkon právnej služby uvedený v § 14 ods. 5 písm b vyhl. č. 655/204 Z.z.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).
Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.