Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/29/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej, v právnej veci navrhovateľa: 1/ E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. P. č.XX, 2/ A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. P. č.XX, 3/ U. P., bytom K. XXX, zastúpených JUDr. Dušanom Černákom, advokátom so sídlom Námestie osloboditeľov 25, Michalovce, proti odporcovi: Q. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č. XX, zastúpenému JUDr. Oľgou Šompľákovou, advokátkou so sídlom Námestie slobody 19, Humenné o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. -262 zo dňa 27.11.2012, takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o trovách konania.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľov v 1/ až 3/ rade zamietol. Navrhovateľom uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Ďalším výrokom opravil uznesenie Okresného súdu Humenné č.k. -186 zo dňa 31.10.2011 vo výrokovej časti tak, že toto znie : Súd pripúšťa zmenu žaloby (petitu), ktorý znie: „Súd určuje, že nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXX k.ú. C. ako parc. č.92/1 orná pôda o výmere 2935 m2, parc. č. 124/2 orná pôda o výmere 4788 m2, parc. č. 163/2 orná pôda o výmere 4278 m2, parc. č. 172/2 orná pôda o výmere 6808 m2, parc. č. 189/1 trvalé trávne porasty o výmere 1444 m2, parc. č. 190/1 orná pôda o výmere 2975 m2, parc. č. 198/1 trvalé trávne porasty o výmere 836 m2, parc. č. 283/1 orná pôda o výmere 5308 m2, zapísané pôvodne v pozemnoknižnej vložke č. 22 k. ú. C., patria do podielového spoluvlastníctva žalobcu 1. E. T. v podiele 1/3, U. P. rod. T. v podiele 1/3 a do dedičstva po E. E. rod. T. v podiele 1/3.“

V odôvodnení uviedol, že navrhovatelia, resp. ich právni predchodcovia podali na súde dňa 30.01.2007 žalobu o zrušení notárskeho osvedčenia o vlastníctve nehnuteľnosti č. N 38/97, Nz 42/97 zo dňa 25.02.1997 uvedené na LV č. XXX kat. úz. C., nakoľko skutkové okolnosti nadobudnutia vlastníckeho práva právnym predchodcom odporcu E. J. v označenom osvedčení nie sú dané.

Návrh bolo odôvodnený tým, že rozhodnutím bývalého Štátneho notárstva v Humennom zo dňa 15.08.1999, č.k D/1077/91 nadobudli majetok poručiteľa E. T. zapísaný vo vložke č. 22 kat. úz. C., z ktorého každý nadobudol podiel po 1/3-ine, a tento majetok bol zapísaný na LV č. XXX, kat. úz. C.. Uvedené nehnuteľnosti si nechal zapísať ako svoje vlastníctvo na LV č. XXX, kat. úz. C. pôvodný odporca

vydaním uvedeného osvedčenia spísaného notárskou zápisnicou N 38/97, Nz 42/97 zo dňa 25.02.1997. Oni neurobili žiaden úkon smerujúci k tomu, aby predmetné nehnuteľnosti nadobudol pôvodný odporca, zápis vlastníckeho práva v jeho prospech je urobený na základe nepravdivých skutočností a údajov, preto žiadajú notárske osvedčenie zrušiť.

Počas konania zomreli účastníci, a to navrhovateľka v 2/ rade a odporca, preto do konania nastúpili ich dedičia.

Počas konania navrhovatelia opakovanie žiadali o zmenu návrhu, o čom súd naposledy rozhodol uznesením č.k. -186 zo dňa 31.10.2011, ktorým súd pripustil zmenu žaloby (petitu), ktorý znie: Súd určuje, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k. ú. C. ako parc. č. 92/1 orná pôda o výmere 2935 m2, parc. č. 124/2 orná pôda o výmere 4788 m2, parc. č. 163/2 orná pôda o výmere 4278 m2, parc. č. 172/2 orná pôda o výmere 6808 m2, parc. č. 189/1 trvalé trávne porasty o výmere 1444 m2, parc. č. 190/1 orná pôda o výmere 2975 m2, parc. č. 198/1 trvalé trávne porasty o výmere 836 m2, parc. č. 283/1 orná pôda o výmere 5308 m2, zapísané pôvodne v pozemnoknižnej vložke č.22 k. ú. C., patria do podielového spoluvlastníctva žalobcu 1. E. T. v podiele 1/3, U. P. rod. T. v podiele 1/3 a do dedičstva po E. E. rod. T. v podiele 1/3. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.11.2011.

Navrhovatelia žiadosťou zo dňa doručenia súdu 21.08.2012 požiadali o vykonanie opravy uvedeného uznesenia vo výrokovej časti, lebo v písomnom podaní zo dňa 15.11.2011, ktorým navrhli pripustiť zmenu žalobného petitu došlo k chybe v písaní v rozpore s pôvodným návrhom, keď výmera parcely č. 198/1 je uvedená 836 m2 namiesto správnej výmery 1530 m2 a bola vynechaná parcela č. 214/2 orná pôda o výmere 7947 m2 a tiež parcela 242/1 trvalé trávne porasty o výmere 836 m2. Došlo tak k vynechaniu časti textu. Súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenie opravil uvedenú chybu v písaní spočívajúcu vo vynechaní časti textu pôvodne navrhovanej zmeny žalobného petitu. Opravil preto svoje uznesenie tak, ako to je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Pôvodný odporca i jeho právny nástupca žiadali návrh zamietnuť.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a citujúc ustanovenie , , , a a ako aj zistil, že navrhovatelia sa domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností a že podiel E. E. na týchto nehnuteľnostiach patrí do dedičstva po nej a to na základe vydržania ich právnym predchodcom E. T., ktorý užíval predmetné nehnuteľnosti nerušene, v domnení, že je ich vlastníctvom a tieto užíval nepretržite počas zákonom stanovenej vydržacej lehoty a následne ich užívali aj oni. Predmetné nehnuteľnosti mali nadobudnúť na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Humennom č. D/1077/91 v dedičskom konaní po poručiteľovi E. T. - ich otcovi. Tento mal predmetné nehnuteľnosti nadobudnúť na základe rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. . Uvedený rozsudok bol však zrušený rozsudkom Najvyššieho súdu SSR č.k. s tým, že rozhodnutie je nezákonné. Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že právny predchodca navrhovateľov v dôsledku zrušenia rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. zo dňa 17.12.1969 teda nebol vlastníkom nehnuteľností zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. 22, k. ú. C..

Súd prvého stupňa sa stotožnil s tvrdeniami pôvodného odporcu a svedkov v tom, že nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu užívali právny predchodca odporcu a pôvodného odporcu a to v zákonom stanovenej lehote, ktorá odôvodňovala vykonanie záznamu o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním na základe osvedčenia o prehlásení účastníka o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnostiam pojatého do notárskej zápisnice N 38/97, Nz 42/97 zo dňa 25.02.1997.

Nestotožnil sa však s tvrdeniami navrhovateľov o dobromyseľnosti držby. Dobromyseľnosť, ako právom predpokladaná skutočnosť nadobudnutia vlastníckeho práva sa musí posudzovať s ohľadom na všetky okolnosti, nakoľko sa jedná o subjektívny prvok, teda vedomostný vzťah subjektu k predmetu držby. V tomto prípade navrhovatelia, resp. ich právny predchodca už v roku 1972 vedel, na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej socialistickej republiky sp. zn. ( č. 1Cz/115/72 správne má byť ) zo dňa 24.11.1972, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu v Humennom sp. zn. zo dňa 17.12.1969, ktorým bolo určené, že E. T. je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na PKV č. 22 k.ú. C., že nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností. V žiadnom prípade teda nemohol byť dobromyseľný

pri užívaní predmetných nehnuteľností, aj ak by ich užíval ako svoje vlastné, nakoľko musel vedieť, že mu dané nehnuteľnosti nepatria.

Z vyššie uvedených dôvodov preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že pokiaľ navrhovatelia žiadali, aby súd určil, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX kat. úz. C. ako parcely č. 92/1, č. 124/2, 163/2, 172/2, 189/1, 190/1, 198/1, 214/2, 242/1, 283/1, konkrétnej kultúry a výmery, zapísané pôvodne v pozemnoknižnej vložke č. 22 kát. úz. C., patria do podielového spoluvlastníctva navrhovateľa v 1/ rade E. T. v podiele 1/3, U. P. rod. T. v podiele 1/3 a do dedičstva po E. E. rod. T. v podiele 1/3, tvrdiac, že predmetné parcely nadobudol ich právny predchodca vydržaním, toto svoje tvrdenie nepreukázali. Vydržanie pritom odvádzali od darovacej zmluvy, ktorú mal ich právny predchodca uzatvoriť so R. T. a jeho manželkou E. rod. R., pričom sa zmluva nezachovala a navrhovatelia nepreukázali jej existenciu iným, právne relevantný spôsobom. Jediný dôkaz, ktorý navrhli, bol dôkaz svedkom R. H. a E. H., ktorých tvrdenia súd nepovažoval za preukázané.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením a a zaviazal navrhovateľov na náhradu trov konania s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie navrhovatelia, navrhli rozsudok podľa , zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytýkali nesprávne a nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne hodnotenie. Výrok o trovách konania považovali tiež za nesprávny, neurčitý, nekonkrétny bez výšky trov konania a ich druhu, bez spôsobu, akým trovy treba zaplatiť, či ide o delenú, či spoločnú alebo solidárnu povinnosť.

Ďalší výrok, ktorým súd prvého stupňa opravil uznesenie o pripustení zmeny žalobného petitu nepovažovali za správny, lebo ide o porušenia ustanovenia , lebo účastníkom konania bola odňatá možnosť konať pred súdom a to čo sa týka definitívnej verzie petitu žaloby.

V ďalšom odvolatelia poukázali na nepravdivé prehlásenie E. J. do notárskej zápisnice zo dňa 25.2.1997 ohľadom užívania predmetných nehnuteľností, lebo neuviedol, odkedy tieto užíval a či ich on vniesol v roku 1952 do užívania JRD. V zápisnici z 25.02.1997 je až v predposlednom odseku uvedený zoznam nehnuteľností, ktoré mali byť vyznačené ako vlastníctvo E. J..

Poukázali na konanie Okresného súdu Humenné, sp. zn. o určení vlastníckeho práva, kde E. J. tvrdil, že nadobudol parcelu č. EN 326/9 ornú pôdu vo výmere 1487 m2 z pozemnoknižnej zápisnice č. 22 kat. úz. C.. Táto parcela mala pri zrušení spoluvlastníctva reálnou deľbou pripadnúť starým rodičom matky navrhovateľa I. a E. R., ktorí ju mali darovať rodičom navrhovateľa a tí navrhovateľovi E. J.. Teda E. J. tvrdil, že dostal jedinú jednu parcelu. Do notárskej zápisnice z 25.02.1997 už tvrdil, že dostal všetky parcely zo zápisnice č. 22 kat. úz. C., a že ich dostal nie v roku 1945 ale v roku 1947.

Odvolatelia ďalej poukázali na konanie Okresného súdu Humenné pod sp. zn. , ktorým súd určil, že vlastníkom nehnuteľnosti v pozemnoknižnej vložke č. 22 kat. úz. C. je E. T., právny predchodca navrhovateľov. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť 20.01.1970. Tento rozsudok síce bol zrušený rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 1Cz/115/72 zo dňa 24.11.1972 a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie, súd prvého stupňa sa však nezaoberal, ako prebiehalo ďalšie konanie a ako bolo rozhodnuté.

V rozhodnutí Štátneho notárstva v Humennom sp. zn. D/1077/91 z 15.08.1991 po poručiteľovi E. T. bolo rozhodnuté, že nehnuteľnosti v pozemnoknižnej zápisnici č. 22 kat. úz. C. nadobudli navrhovateľ v 1/ a 3/ rade a E. E., matka navrhovateľa v 2/ rade v rovnakých podieloch po 1/3. Týmto rozhodnutím sa súd prvého stupňa nezaoberal, nechal ho bez povšimnutia.

V celom konaní preukazovali, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol ich otec E. T., ktoré ich užíval, kým ich neodovzdal do užívania JRD. Svedkovia vypočutý súdom prvého stupňa navrhnutý odporcom vypovedali tendenčne, nezrozumiteľne a ovplyvnene odporcom. Nevedeli o ktoré pozemky ide, nevedeli ich identifikovať. Aj svedkyňa U. R. vypovedalo zaujato tendenčne, zrejme nepravdivo.

Vyslovili svoj názor, že nie je možné a správne, aby sa notárskym osvedčením vydaným na základe nepravdivého prehlásenia právneho predchodcu odporcu zmenili vlastnícke pomery k nehnuteľnostiam v pozemnoknižnej zápisnici č. 22 kat. úz. C. tak, aby oni ako navrhovatelia sa nemohli domôcť svojho vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, ktoré vzniklo vydržaním a bolo deklarované súdnym rozhodnutím v zrejme neskončenom konaní a ako to bolo konštatované v dedičskom konaní ŠN Humenné č. D/1077/91. Do konania boli predložené potvrdenia Obecného úradu Slovenské Krivé o tom, že R. T. s E. T. v roku 1935 darovali predmetné nehnuteľnosti a že v roku 1972 boli tieto nehnuteľnosti odovzdané Spoločnosti poľnohospodárov družstva A. P.. Rozhodnutím Okresného súdu Humenné sp. zn. bola žaloba E. J., právneho predchodcu žalovaného proti E. T., terajšiemu navrhovateľovi v 1/ rade, ktorého predmetom boli nehnuteľností z pozemnoknižnej zápisnice č. 22 kat. úz. C. zamietnutá. Bolo preukázané v uvedenom konaní, že E. J. nebol vlastníkom ani užívateľom nehnuteľností z pozemnoknižnej vložky č. 22 kat. úz. C.. V dôsledku jednostranného tvrdenia právneho predchodcu a právnymi dôsledkami notárskej zápisnice z roku 1997 o vklade vlastníctva E. J., boli pri zápise vlastníckeho práva poškodení.

Navrhli ich návrhu vyhovieť, aby sa obnovil stav, ktorý v katastri jestvoval do vydania záznamu o vlastníctve na základe osvedčenia v prospech otca odporcu z roku 1997.

K odvolaniu sa vyjadril odporca tak, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny. Navrhol ho potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania vo výške celkom 66,32 eur. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.11.1972, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. , predmetom ktorého boli nehnuteľností z pozemnoknižnej zápisnice č. 22 kaz. úz. C., navrhovatelia nemohli dedením v konaní, Štátne notárstvo v Humennom sp. zn. D/1077/91, nadobudnúť sporné nehnuteľnosti od svojho právneho predchodcu, ktorý nebol ich vlastníkom. Keďže ani pôvodný spis sp. zn. ani spis sp. zn. sa nenachádzajú v archíve, lebo boli skartované, popreli tiež tvrdenie, aby E. T. odovzdal do spoločného obhospodarovania v roku 1972 predmetné nehnuteľností, nakoľko ich nevlastnil jeho nebohý otec E. T..

Odporca považuje za správny aj výrok rozsudku súdu prvého stupňa čo do trov konania, ako aj výrok o oprave uznesenia.

S poukazom na a veta 1 Notárskeho poriadku, ako aj tvrdil, že on a jeho právny predchodca nadobudli sporné nehnuteľnosti originálnym spôsobom zo zákona - vydržaním, ktoré osvedčil zákonným spôsobom formou notárskej zápisnice č. N 38/97, Nz 42/97 zo dňa 25.02.1997 v zmysle v znení zmien a vlastníctvo sporných nehnuteľnosti nadobudol v zmysle , . Navrhovatelia v konaní neuniesli dôkazné bremeno, ktorým by preukázali opak osvedčený v notárskej zápisnici a taktiež nepreukázali naliehavý právny záujem v zmysle ustanovenia

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ), preskúmal rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu prechádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením , s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnený na úradnej tabuli dňa 10.10.2013 a zistil, že odvolanie navrhovateľov je dôvodné iba čiastočne.

Odvolací súd v zmysle ustanovenia sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okrem výroku o trovách konania. Súd prvého stupňa totiž v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú vec, a z ktorých vyvodil svoje správne závery. Na uvedenom sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa čo do veci samej odvolací súd uvádza, že navrhovatelia ak odvodzujú svoje vlastnícke právo od rozhodnutia Štátneho notárstva v Humennom v dedičskom konaní sp. zn. D/1077/91 zo dňa 15.08.1991, v ktorom bol prejednaný nehnuteľný majetok po poručiteľovi E. T. na základe rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. , a to čo sa týka nehnuteľností zapísaných v pozemnoknižnej vložky č. 22 kat. úz. C., no v dôsledku zrušenia uvedeného

rozsudku Najvyšším súdom SSR č. 1Cz/115/72 zo dňa 24.11.1972, nemohli sa stať spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností. Rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. bol totiž zrušený ako nezákonný, preto na základe neho nikto nemohol nadobudnúť žiadne práva a povinnosti. Nemohli sa stať vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných v pozemnoknižnej zápisnice č. 22 kat. úz. C. navrhovatelia, ako dedičia po nebohom E. T.. V čase prejednania dedičstva po nebohom, tento totiž nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností, ma základe titulu uvedeného ako nadobudnutie vlastníctva nebohým poručiteľom, lebo tento titul rozsudok bol zrušený ako nezákonný. Správne súd prvého stupňa preto konštatuje, že po vydaní rozsudku Najvyššieho súdu SSR zo dňa 24.11.1972 nemohol byť E. T. dobromyseľný v tom, že mu nehnuteľností zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 22 kat. úz. C. patria. Preto správne súd prvého stupňa konštatuje, že navrhovatelia nepreukázali oprávnenosť svojho nároku, preto bolo správne návrh v celom rozsahu zamietnuť.

K ďalším odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že aj v prípade, ak by odporca nenadobudol predmetné nehnuteľnosti v zmysle zákona, aktívne legitimovaným na podanie žaloby proti odporcovi by bol vlastník predmetných nehnuteľností. V konaní však bolo preukázané, že takýmito vlastníkmi navrhovatelia nie sú.

Aj čo sa týka ďalšej odvolacej námietky, a to odňatia možnosti konať pred súdom navrhovateľom čo do výroku o oprave uznesenia Okresného súdu Humenné sp. zn. -186 zo dňa 31.10.2011, ktorým súd prvého stupňa postupom podľa opravil uznesenie, ktorým pripustil zmenu petitu, odvolací súd uvádza, že práve navrhovateľom musí byť zjavný predmet konania. Navrhovatelia sami v podaní zo dňa 15.júna 2011 vyšpecifikovali petit návrhu, o ktorom súd prvého stupňa rozhodol uznesením zo dňa 31.10.2001 s tým, že už uvedený návrh navrhovateľov v petite bol napísaný chybne, preto samotný navrhovatelia požiadali o opravu na správny text tak, ako to urobil súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Nie je preto možné súhlasiť s tvrdením odvolateľov, že súdom prvého stupňa bola im odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko práve navrhovatelia musia mať jasno, čo je predmetom konania. A ak navrhovatelia sa domáhali určenia vlastníckeho práva ku všetkým nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č. 167 kat. úz. C., z uvedeného listu vlastníctva nachádzajúceho sa na čl. 109 spisu vyplýva, ktoré parcely v akých výmerách a akého druhu sú predmetom konania. Chybu navrhovateľov preto nemožno povýšiť na ich výhodu.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok, okrem výroku o trovách konania, postupom podľa ako vo výrokoch vecne správny potvrdil.

Výrok o trovách konania, ktorým súd prvého stupňa uložil navrhovateľom povinnosť zaplatiť odporcovi trovy, o výške ktorých mal rozhodnúť samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia právne odôvodnil podľa ustanovenia a Vzhľadom na úspech odporcu v konaní bolo na mieste aplikovať pre danú vec a uložiť navrhovateľom povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania. Ustanovenie však umožňuje súdu v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatnených v konaní, možno rozhodnúť o trovách konania do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Ak teda súd prvého stupňa má v úmysle aplikovať pre daný prípad ustanovenie mal vysloviť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Ak chcel súd prvého stupňa rozhodnúť o trovách konania tak, že namiesto určenia výšky trov chcel priznať náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom s tým, že po právoplatnosti rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením, mal aplikovať ustanovenie Súd prvého stupňa svojim výrokom o trovách konania rozhodol tak, že tento nekorešponduje s ustanovením , ktorým svoje rozhodnutie odôvodnil.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd výrok rozsudku súdu prvého stupňa, čo do trov konania, postupom podľa zrušil a postupom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť o trovách konania, svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby zodpovedalo ustanoveniu a aby v prípade potreby výrok o trovách konania bolo možné preveriť. Súd prvého stupňa rozhodne vo svojom novom rozhodnutí aj o trovách

odvolacieho konania. Je tiež potrebné, aby súd prvého stupňa vzhľadom na to, že sú traja navrhovatelia, ich práva a povinnosti vo vzťahu k odporcovi, čo do trov konania náležite špecifikoval tak, aby bolo zrejme o akú ich povinnosť, čo do trov konania u navrhovateľov vo vzťahu k odporcovi ide.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.