Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-141-2013.pdf
PDF · 80.95 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-6Er/141/2013
Uznesenie
Okresný súd Ružomberok v právnej veci oprávneného: V. B., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXX/XX, XXX XX W.Á. Ľ., zast. JUDr. Vladimír Koman, advokát, 17. novembra 31, 064 01 Stará Ľubovňa, proti povinnému: R. B., nar. XX.X.XXXX, H. Č.. XXX, XXX XX J. I., v exekučnom konaní pre vymoženie zameškaného výživného vo výške 360,- eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii doručené súdnej exekútorke JUDr. Barbore Hovanovej, Exekútorský úrad so sídlom Spišská Nová Ves, Ing. Kožucha 1 dňa 18.4.2013, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného sa dňa 1.3.2013 začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej vykonateľným rozsudkom Okresného súdu W. Ľ. č.k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 14.9.2010 titulom zameškaného výživného vo výške 360,- eur s prísl.
Vykonaním vyššie uvedenej exekúcie poveril tunajší súd dňa 27.3.2013 pod číslom 5508*025894 súdnu exekútorku JUDr. Barboru Hovanovú, Exekútorský úrad so sídlom Spišská Nová Ves, Ing. Kožucha 1.
Dňa 18.4.2013 bolo súdnej exekútorke doručené podanie povinného označené ako "vyjadrenie k nedoplatkom na výživnom voči V. B.Á., EX 107/2013-7", ktoré súd podľa obsahu posúdil ako námietky povinného proti exekúcii. Povinný vo svojom podaní uviedol, že je si vedomý, že nezaplatil výživné v celkovej sume ako mu určil súd rozsudkom č.k. XC/XX/XXXX vzhľadom na jeho vtedajšiu finančnú situáciu. Potom platil výživné ako mal, keď V. ukončila povinnú školskú dochádzku, platil naďalej plnú sumu, aby si mohol vyrovnať dlh voči nej. Preto požiadal súd oneskorene o zrušenie vyživovacej povinnosti. K svojmu podaniu priložil aj rozsudok Okresného súdu v W. Ľ. č.k. XC/X/XXXX-XX, ktorý ruší povinnosť k 1.1.2013, kópie bankových výpisov, kde zaplatil ešte mesiac január a fabruár 2013 a v decembri 2012 zaplatil len 50,- eur. Podľa povinného rozdiel v sume, ktorú požaduje oprávnený nie je správny, malo by to byť len 70,- eur, ktoré je ochotný zaplatiť okamžite.
Po zistení, že povinný podal námietky v zákonom stanovenej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie súd sa ďalej zaoberal dôvodnosťou podaných námietok.
Podľa § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.(exekučný poriadok) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní zo dňa 3.5.2013 v znení jeho doplnenia doručeného súdu dňa 20.8.2013 uviedol, že trvá na podanom návhu v plnom rozsahu. Povinný uhrádzal výživné v zmysle rozsudku Okresného súdu W. Ľ. č.k. XC/XX/XXXX zo dňa 14.9.2010 obom dcéram jednou platbou, a to sumou 220,- eur. Oprávnený má z vypisov predložených povinným za to, že povinný si nikdy nesplnil povinnosť zaplatiť výživné do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca, pretože stále s platbou meškal. Platby za mesiace január 2011 a november 2011 chýbajú, v mesiaci august 2011 je uhradená iba suma 210,- eur a v decembri 2012 je zreteľne uvedené pri sume 150,- eur - výživné B., čo oprávnený považuje za určenie dlžníka, v prospech koho výživné zasiela. Povinný sám určoval na aký účel zasiela peniaze, konkrétne 29.11.2012 výživné - B. na Rakúsko, 27.2.2013 B. - lyžiarsky. Je pravdou, že bolo zaplatené výživné aj v mesiaci január 2013 a február 2013, no to, že na Okresný súd v W. Ľ. bol podaný návrh na zrušenie povinnosti sa oprávnený dozvedel až 22.2.2013 a odporca (povinný) predsa nemohol vedieť dopredu, ako súd na pojednávaní dňa 18.3.2013 rozhodne. V tejto veci súd naozaj rozhodol dňa 18.3.2013 o zrušení vyžiovovacej povinnosti voči navrhovateľke (oprávnenej), a to so spätnou platnosťou k 1.1.2013, no podľa zákona o rodine sa spotrebované výživné nevracia, čiže nemôže byť zarátané ako dlžné výživné. Návrh na vykonanie exekúcie za neuhradené výživné v mesiacoch január 2011 a november 2011 podala aj mladšia dcéra B., no pri tejto nemal povinný žiadne námietky a nežiadal žiadne započítavanie. Výživné uhradené v jauári 2013 a vo februári 2013 povinný nežiadal započítať ako dlžné výživné. Oprávnený nevidí dôvod, prečo by u jednej dcéry malo byť brané uhradené výživné v mesiacoch 1/2013 a 2/2013 ako bežné a u druhej ako dlžné výživné, keďže sa jedná o jednu spoločnú platbu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený trvá na exekúcii a dlh povinného tak ako on uvádza nepredstavuje 70,- eur a alej naďalej 360,- eur + 10 eur za nedoplatek v auguste 2011.
Preskúmaním predložených námietok, ako aj spisového materiálu súd zistil, že v danom prípade nie je dôvod na vyhovenie námietkam povinného a následné zastavenie exekúcie.
Exekučné konanie proti povinnému sa vedie na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu W. Ľ. č.k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 14.9.2010, v zmysle ktorého bol povinný zaviazaný prispievať na výživu maloletej V. B. mesačne sumou 120,- eur a na výživu mal. B. mesačne sumou 100,- eur, a to vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. detí, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom k tomu, že povinný dobrovoľne riadne neplnil čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, podala dcéra povinného V. B.Š. prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie ohľadne vymoženia zameškaného výživného vo výške 360,- eur (dlžné výživné za mesiac január 2011, november 2011 a december 2012 po 120,- eur, spolu 360,- eur).
Pokiaľ povinný vo svojich námietkach namietal výšku požadovaného výživného, s tým, že správne by malo byť predmetom exekúcie len vymoženie sumy 70,- eur, súd má za to , že podanie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie ohľadne sumy 360,- eur ako zameškaného výživného za mesiace január 2011, november 2011 a december 2012 je dôvodné. Z fotokópie bankových výpisov, ktoré povinný k námietkam priložil vyplýva, že povinný uhrádzal výživné na obe dcéry jednou platbou, a to vo výške 220,- eur. Úhradu mesačného výživného vo výške 120,- eur na V. B. za mesiace január 2011, november 2011 nepreukázal. Čo sa týka výživného za mesiac december 2012, z bankového výpisu bolo súdom zistené, že suma 150,- eur bola uhradená v prospech B., teda uvedená platba nebola započítaná ako výživné v prospech V.. Ako už aj sám oprávnený zdôraznil, a vyplynulo to aj z bankových výpisov, povinný si sám určoval, na aký účel zasiela peniaze (napr. 29.11.2012 - výživné B. na Rakúsko, 27.2.2013 - B. lyžiarsky). Z predložených bankových výpisov je tiež zrejmé, že povinný neuhrádzal stanovené výživné včas, v súdom určenej lehote, t.j. do 15- dňa toho ktorého mesiaca (s výnimkou mesiaca máj 2011, kedy bolo výživné uhradené dňa 9.5.2011). Súd mal zároveň preukázané, že Okresný súd W. Ľ. rozsudkom č.k. XC/X/XXXX-XX zo dňa 18.3.2013 zrušil vyživovaciu povinnosť voči žalovanej (oprávnenej) počnúc dňom 1.1.2013 a súčasne aj skutočnosť, že povinný uhradil v mesiaci
január 2013 a február 2013 výživné v prospech V. V tejto súvislosti však súd poukazuje na ust. § 78 ods. 2 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., v zmysle ktorého, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Z uvedeného teda vyplýva, že spotrebované výživné nemôže byť zarátané ako dlžné výživné.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti možno skonštatovať, že povinný si neplnil vyživovaciu povinnosť riadne v plnej výške a včas v zmysle vykonateľného exekučného titulu, a to rozsudku Okresného súdu W. Ľ. č.k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 14.9.2010. Súd preto považuje návrh oprávneného na vymoženie zameškaného výživného vo výške 360,- eur za dôvodný. Pokiaľ však oprávnený vo svojom vyjadrení k námietkam povinného proti exekúcii uviedol, že okrem vymoženia zameškaného výživného vo výške 360,- eur trvá aj na vymožení 10,- eur ako nedoplatku výživného za mesiac august 2011, súd poukazuje na to, že predmetom konania v nárhu na vykonanie exekúcie bolo vymoženie zameškeného výživného vo výške 360,- eur, preto exekúcia môže prebiehať len ohľadne vymoženia tejto sumy.
Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu, t.j. v tomto prípade rozsudku Okresného súdu Y. č.k. XC/XX/ XXXX-XX zo dňa 14.9.2010. Povinný však súdu nepreukázal, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo že sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Námietky proti exekúcii nie sú opravným prostriedkom, ich cieľom nie je zmena alebo zrušenie vykonávaného rozhodnutia, ale sú obranou proti neprávom vedenej exekúcii povinného s cieľom dosiahnuť zastavenie exekúcie celkom alebo čiastočne. Vzhľadom na to, že námietky povinného neobsahujú žiaden konkrétny dôvod pre, ktorý by mohla byť exekúcia zastavená, súd tieto námietky ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustné odvolanie. (§202 OSP).
Podľa § 374 ods. 4 OSP proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného
čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu,
ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť
sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak
sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti
rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon
odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a
opätovne rozhodne sudca.
Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom možno
s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie proti tomuto rozhodnutiu
podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia odvolanie na tunajší súd.
Podľa § 205 ods.1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42
ods.3 ) uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, musí byť podpísané a datované je potrebný počet rovnopisov a s
prílohami, aby jeden rovnopis zostal na súde, aby každý účastník dostal jeden
rovnopis , ak je to potrebné.