Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36C-279-2012.pdf
PDF · 80.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-36C/279/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu: H. F., narodený: XX.X.XXXX, bytom: Č. Č.. X, Y., proti žalovanému: Správcovské bytové družstvo IV Košice, sídlo: Levočská č. 3, Košice, IČO: 00 216 666, zastúpený advokátom: JUDr. Tibor Sásfai, sídlo: Fejova č. 4, Košice, v konaní o určenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze vlastníkov bytov s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Žaloba sa v plnom rozsahu zamieta.
II. Žalobca je povinný nahradiť trovy konania žalovaného vo výške 244,37 eur, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu advokátovi JUDr. Tiborovi Sásfaiovi v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Trovy konania v plnom rozsahu predstavujú nárok na nahradenie trov právneho zastúpenia žalobcu.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 9.10.2012 v spojení s jej upresneniami zo dňa 18.11.2012 a 24.1.2013 domáhal proti žalovanému vydania rozsudku, v tomto znení: „Súd ruší nezákonné uznesenia členskej schôdze vlastníkov zo dňa 1.10.2012 označené v zápisnici zo schôdze v bode č. 8 písmenami c, d, e.“ Žalobca si ako príslušenstvo uplatnil nárok na nahradenie trov súdneho konania. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tvrdením, že schôdza vlastníkov bytov prijatím uznesenia dňa 1.10.2012 opätovne rozhodla, aby žalovaný pre roky 2011 a nasledujúce roky vykonával rozúčtovanie spotreby tepla tak, ako v roku 2010, teda odlišne od znenia podľa § 7 ods. 1 vyhl. ÚRSO č. 358/2009, s použitím nesprávnych koeficientov pre zohľadnenie nepriaznivej polohy miestností.
Neskôr žalobca svojim podaním zo dňa 18.11.2012 navrhol zmeniť žalobu tak, aby bol žalovaný zaviazaný tiež nahradiť vlastníkom bytov škodu, ktorá im v súvislosti s aplikáciou nezákonného uznesenia o rozúčtovaní spotreby tepla vznikla. O tomto návrhu žalobcu na zmenu žaloby konajúci súd rozhodol svojim Uznesením zo dňa 11.1.2013 tak, že navrhovanú zmenu žaloby nepripustil.
Žalovaný sa k veci vyjadril tak, že navrhol žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať na nahradenie trov konania žalovaného. Svoje stanovisko odôvodnil skutočnosťou, že žalovaný iba vykonáva správu bytov a nebytových priestorov vo vlastníctve vlastníkov a v ich mene a na ich účet. Poukázal na to, že napadnuté uznesenie nebolo úkonom žalovaného (správcu), ktorý nehlasoval a ani nemohol za toto rozhodnutie hlasovať, keďže oprávnení na hlasovanie sú iba vlastníci bytov. Z uvedeného dôvodu žalovaný namietal svoju vecnú pasívnu legitimáciu v tomto spore.
Žalobca je vlastníkom bytu na Č. O. Č.. X v Y. a žalovaný je správcom bytového domu, v ktorom sa byt žalobcu nachádza. Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu a z vyjadrenia žalovaného zo dňa 25.3.2013.
Žalobca svojim listom zo dňa 29.5.2012 požiadal žalovaného o zmenu vyúčtovania nákladov na dodávku tepla v období od 1.1.2011 do 31.12.2011 a to s odôvodnením, že toto vyúčtovanie je v rozpore s § 7 ods. 1 - 9 vyhl. ÚRSO č. 358/2009 Z.z.. Predmetný list bol žalovanému doručený dňa 29.5.2012. Tieto skutočnosti súd zistil z citovaného listu žalobcu.
Žalobca sa pojednávania, ktoré bolo vo veci nariadené na deň 22.10.2013, bez akéhokoľvek ospravedlnenia nezúčastnil a vo veci okrem vyššie citovaného listu zo dňa 29.5.2012 žiadny iný listinný dôkaz nepredložil, a ani nenavrhol vykonanie žiadneho konkrétneho dôkazu.
Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (Správa domu vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome): „Na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len "spoločenstvo"), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len "správca"), najmä s bytovým družstvom.“
Podľa § 8 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov: „Správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.“
Podľa § 14 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov: „Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým.“
Podľa § 14 ods. 2 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov: „Pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených; to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa odseku 3, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i), § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4.“
Podľa § 14 ods. 4 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov: „Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.“
Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku: „Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.“
Podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku: „Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.“
Uznesením konajúceho súdu zo dňa 8.3.2013 doručeným žalobcovi dňa 15.3.2013 bol žalobca poučený podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.
Po vykonaní dokazovania a právnom posúdení veci súd dospel k názoru, že žalobný nárok je neoprávnený. Konajúci súd sa stotožnil so stanoviskom žalovaného účastníka, ktorý namietal svoji vecnú pasívnu legitimáciu. Je skutočne pravdou, že v danom prípade žalovaný účastník konania nie je hmotnoprávne vôbec zodpovedný za výsledok hlasovania, t.j. za prijatie sporného rozhodnutia. Toto rozhodnutie je spoločným rozhodnutím vlastníkov bytov v príslušnom bytovom dome podľa hlasovania v zmysle § 14 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Pokiaľ žalobca s prijatým rozhodnutím vlastníkov bytov nesúhlasil a bol prehlasovaným vlastníkom bytu, tak potom v zmysle platného právneho stavu a v súlade s § 14 ods. 4 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov mal právo domáhať sa určenia neplatnosti, respektíve rozhodnutia na súde, avšak to vo vzťahu voči ostatným vlastníkom bytov a spoluvlastníkom bytového domu, t.j. nie voči správcovi domu, teda voči žalovanému.
Bez ohľadu na nedostatok hmotnoprávnej pasívnej legitimácie žalovaného, súd nemohol žalobnému návrhu vyhovieť tiež z dôvodu, že žalobca svoj nárok dostatočne nepreukázal. V prvom rade žalobca vôbec konajúcemu súdu nepredložil napadnuté rozhodnutie vlastníkov bytov a tiež nepreukázal, že v rámci hlasovania o tomto rozhodnutí bol prehlasovaným vlastníkom bytu, ktorý by bol oprávnený na podanie žaloby v súlade s §14 ods. 4 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca bol konajúcim súdom poučený o jeho procesných právach a povinnostiach podľa § 120 ods. 4. Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože žalovaný mal vo veci úspech v plnom rozsahu. Náhrada trov konania v náhrade trov právneho zastúpenia, pretože žalovaný bol v konaní zastúpený advokátom. Trovy právneho zastúpenia predstavujú: 1. odmenu za 3 úkony právnej pomoci v hodnote po 60,07 eur (prevzatie zastúpenia, písomné podanie z 25.3.2013 a účasť na pojednávaní dňa 22.10.2013), 2. 3 x tzv. režijný paušál po 7,81 eur a 3. príslušnú daň z pridanej hodnoty (t.j. 20% z: 3 x 60,07 + 3 x 7,81 eur). To všetko v súlade s § 10 ods. 1, §14 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) obsahovať údaje o tom, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť iba nasledovnými skutočnosťami: 1, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. ( 1 ) O.s.p., 2, konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené (§ 205a O.s.p.), 6, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.