Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10C-45-2022.pdf
PDF · 136.59 KB
Case nature
Subarea
10C/45/2022
Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobcu: A.. V. B., N.. XX.X.XXXX, S. XXX/XX, XXX XX B. W., zast.: AK NOVIKMEC s.r.o., advokátska kancelária, Rázusova 125, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovaným: 1./ V.. Q. X., N.. XX.XX.XXXX, S. XXX/XX, XXX XX B. W. a 2./ P. X., T.. K., N.. XX.XX.XXXX, S. XXX/XX, XXX XX B.Č. W., zast.: JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s.r.o., Južná trieda 28, Košice o nariadení neodkladného opatrenia
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žalovaní 1. a 2. m a j ú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, vrátane trov odvolacieho konania Krajského súdu v Prešove vedeného pod spisovou značkou 18Co/61/2022.
odôvodnenie:
1. Žalobca v pôvodnom návrhu navrhol súdu, aby nariadil voči žalovaným toto neodkladné opatrenie. I. Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zdržať sa akýchkoľvek úkonov na pozemku parcely registra „C“ s parcelným č. XXXX o výmere 1852 m2, druh pozemku záhrada nachádzajúcom sa v katastrálnom území B. W., obec B. W., okres M. N. C., zapísanom na LV č. XXX, evidovaným Okresným úradom Vranov nad Topľou, katastrálny odbor, ktoré by bránili žalobcovi vo výkone práva údržby a opravy rodinného domu, postaveného na parcele č. XXXX, so súpisným č. XXX, nachádzajúcom sa v katastrálnom území B. W., obec B. W., okres Vranov nad Topľou, zapísanom na LV č. XXX, evidovaným Okresným úradom Vranov nad Topľou, katastrálny odbor. II. Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne strpieť výkon práva údržby a opravy rodinného domu postaveného na parcele č. XXXX, so súpisným č. XXX, nachádzajúcom sa v katastrálnom území B. W., obec B. W., okres Vranov nad Topľou, zapísanom na LV č. XXX, evidovaným Okresným úradom Vranov nad Topľou, katastrálny odbor na pozemku parcely registra „C“ s parcelným č. XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku záhrada nachádzajúcom sa v katastrálnom území B. W., obec B. W., okres Vranov nad Topľou, zapísanom na LV č. XXX, evidovaným Okresným úradom Vranov nad Topľou, katastrálny odbor.
Svoj návrh odôvodnil tak, že žalobca je väčšinovým podielovým spoluvlastníkom pozemku, parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX, zapísaného na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Vranov nad Topľou, katastrálny odbor, okres Vranov nad Topľou, obec B. W., katastrálne územie B. W.. Žalobca je väčšinovým podielovým spoluvlastníkom stavby, na parcele č. XXXX, súpisné číslo XXX, druh stavby rodinný dom, zapásanej na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Vranov nad Topľou, katastrálny odbor, okres Vranov nad Topľou, obec B. W., katastrálne územie B.Á. W.. Žalovaní V.. Q. X. a P. X., T.. K. majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov pozemok, parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX, zapísaný na LV č. XXX, vedený Okresným úradom Vranov nad Topľou, katastrálny odbor, okres Vranov nad Topľou, obec B. W., katastrálne územie B. W.. Na rodinnom dome žalobcu je nevyhnutná oprava rodinného domu za účelom ktorej je potrebný vstup na pozemok žalovaných. Nutné opravy a prístup na pozemok, parcelné číslo XXXX vo vlastníctve žalovaných je len v nevyhnutnej miere a
na nevyhnutný čas. Prístup je potrebný len v maximálnej šírke 1m od spoločnej hranice pozemkov a v dĺžke 40 metrov, keďže od spoločnej hranice pozemkov má žalobca k fasáde rodinného domu približne 0,6 - 0,7 m priestor. Z tohto dôvodu je predpoklad, že na pozemok žalovaných bude zasahovať len lešenie, ktoré je nevyhnutné na opravu rodinného domu a aj to v minimálnej miere. Žalobca v rámci dobrých susedských vzťahov písomným oznámením zo dňa 16.05.2022, žalobcov informoval o vstupe na pozemok vo vlastníctve žalovaných, s presne vymedzeným časovým a priestorovým obmedzením. Žalobca tiež informoval žalovaných a zaviazal sa nahradiť preukázanú škodu, ktorá vznikne v súvislosti s konaním žalobcu. Dňa 31.05.2022 pristúpil žalobca k oprave rodinného domu. Žalovaná v 2./rade P. X., T.. K. začala brániť výkonu týchto prác a to tým, že sa postavila na hranicu pozemku. Nemala prilbu ani iné ochranné pomôcky. Svojím konaním tak zabránila žalobcovi vo výkone prác, v ktorých nepokračoval, z dôvodu toho, aby nedošlo k ublíženiu na zdraví žalovanej. Rovnako konaním žalovanej tak bola spôsobená aj škoda, keďže žalobca musel platiť objednaných pracovníkoch aj za čas, keď nepracovali. Firma, ktorú si žalobca objednal na opravu domu, faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 06.06.2022 vyfakturovala žalobcovi aj navýšenie stavebných prác, ktoré boli spôsobené tým, že žalovaná neumožnila vstup pracovníkom na pozemok. Žalobca na základe vzniknutej situácie privolal aj hliadku PZ SR, ktorá sa snažila žalovanej dohovoriť. Privolaná hliadka telefonicky požiadala starostu obce o prítomnosť, ktorý na mieste potvrdil, že oznámenie o stavebných úpravách bolo obci doručené. Vzhľadom na konanie žalovanej, ktorá aktívne bráni oprave rodinného domu je dôvodné predpokladať rovnaké konanie žalovanej aj pri ďalších pokusoch žalobcu o opravu a odvráteniu možných hroziacich škôd. Tento predpoklad je podporený aj tým, že žalovaní (teda ako žalovaná 1., tak i žalovaný 2.) po márnom pokuse o opravu, úmyselne umiestnili betónové tvárnice na hranice pozemkov. 4. Žalovaní dňa 10.6.2022 zrejme usúdili, že umiestnenie tvárnic je málo efektívne a málo obmedzujúce, tak navyše umiestnili plechovú zátarasu, aby tak naďalej zabraňovali vo výkone prác. 5. Hmotnoprávne žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil § 127 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).
2. O návrhu Okresný súd Vranov nad Topľou rozhodol tak, že Uznesením sp. zn. 10C/45/2022-30 zo dňa 30.06.2022 návrhu vyhovel a nariadil ho s doplnením poučovacieho výroku podľa § 377 Civilného sporového poriadku a výroku o trovách konania.
3. Na odvolanie žalovaných Krajský súd v Prešove Uznesením sp. zn. 18Co/61/2022-96 zo dňa 09.01.2023 uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou o nariadení neodkladného opatrenia zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. V zrušujúcom uznesení nadriadený súd uviedol, že z doterajšieho priebehu konania je zrejmé, že vo veci ide o dočasnú úpravu medzi susediacimi nehnuteľnosťami v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj v ustanoveniach Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Požadovaný prístup v prospech žalobcu zo susedného pozemku, ktorého sú bezpodieloví spoluvlastníci vlastníkmi práve žalovaní v 1. a 2. rade je v súlade so zákonom (§ 127 ods. 3 OZ). Súd prvej inštancie vychádzal z tvrdení a predložených dôkazov žalobcu a v čase rozhodovania o návrhu rozhodol vecne správne. V podanom odvolaní žalovaní v 1.a 2. rade však uviedli skutočnosti a predložili dôkazy, ktoré menia doterajšie dôvody, z ktorých vychádzal súd prvej inštancie pri vydanom rozhodnutí. Konkrétne, žalovaní predložili fotografie, z ktorých je zrejmé, že žalobca nezačal len s prácami na zatepľovaní rodinného domu, ale aj s realizáciou výstavby nového oplotenia (ods. 13 odôvodnenia zrušujúceho uznesenia).
5. Táto skutočnosť značne spochybňuje tvrdenia a dôkazy žalobcu pri podaní návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, v zmysle deklarovaného slušného postupu vo vzťahu k vlastníkom susediacej nehnuteľnosti, keď v podanom návrhu a predložených dôkazoch o stavbe nového oplotenia nie je žiadna zmienka. Pritom realizácia nového oplotenia na hranici pozemkov susediacich nehnuteľností je významnou skutočnosťou pre obe strany sporu, teda vlastníkov susediacich pozemkov (ods. 14 odôvodnenia zrušujúceho uznesenia).
6. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní žalovaných vychádzajúc z stavu veci v čase jeho rozhodovania, t.j., že žalobca nepokračuje v začatých stavebných prácach, odvolací súd rozhoduje o odvolaní v zimnom období, nedisponuje vedomosťami o dodržaní postupu žalobcu pri stavbe nového oplotenia v súlade s ustanoveniami napr. povinností v zmysle stavebného zákona. Preto považoval za správne zrušiť nariadené uznesenie súdom 1. inštancie a vrátiť na ďalšie konanie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP (ods. 15 odôvodnenia zrušujúceho uznesenia).
7. V zmysle ustanovenia CSP o zákonných podmienkach pre nariadenie neodkladného opatrenia síce nemusí súd prvej inštancie vykonať dôkazy na bezpečné zistenie skutkového stavu, nemusí vo veci nariadiť pojednávanie. V danom prípade je potrebné na jednej strane umožniť žalobcovi prístup z pozemku žalovaných pre výkon stavebných prác na rodinnom dome (čo žalovaní v 1. a 2. rade musia rešpektovať). Na strane druhej žalovaní majú právo vedomosti o rozsahu stavebných prác a to na základe vopred oznámenej primeranej lehote na realizáciu stavebných prác, považuje za potrebné zvoliť postup konajúceho súdu cestou výsluch oboch strán (ods. 16 odôvodnenia zrušujúceho uznesenia).
8. Následne tak nadriadený súd nariadil súdu prvej inštancie nariadiť vo veci pojednávanie a na ňom vypočuť všetky strany sporu, oboznámiť sa s predloženými dôkazmi, vrátane stanoviska obce a opätovne rozhodnúť v súlade s právnou úpravou o úprave pomerov vlastníkov susediacich pozemkov v súlade s ustanoveniami CSP o nariadení neodkladného opatrenia. Zároveň zaviazal následne súd prvej inštancie rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP.
9. Podľa § 391 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
10. Súd tak súc viazaný právne záväzným právnym názorom nadriadeného súdu (§ 391 ods. 2 CSP) vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal a vypočul všetky sporové strany, t.j. žalobcu, žalovaného 1. a žalovanú 2. a procesným spôsobom v súlade s CSP vykonal aj všetky listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise, vrátane stanoviska obce nariadeného vykonať nadriadeným súdom. Okrem toho vykonal aj obrazové záznamy (fotografie) doložené sporovými stranami k návrhu, resp. k odvolaniu.
11. Žalobca vo veci vypovedal, že začal rekonštrukciu domu a fasády. I napriek tomu, že suseda tvrdí, že išlo o plot, on tvrdí, že to bola fasáda. Začal to robiť v dostatočnom predstihu, na základe čoho jej poslal oznámenie o stavebných prácach. Na to mu suseda začala robiť prieky, nechcela ho pustiť. Čiže stavebníci tam boli 2 až 3 dni bez práce aj napriek tomu, že tam prišli, nakoľko ho susedia nepustili na svoj susediaci pozemok. Akonáhle susedia zistili, že súdnou cestou navrhol nariadenie neodkladného opatrenia, začali robiť ďalšie prieky. Postavili tam nejaký provizórny plot. Momentálne nariadenie neodkladného opatrenia a vstup na ich pozemok potrebuje za tým účelom, aby vykopal odpad, vložil tam odpadové rúry, aby mohol tak odvádzať dažďovú vodu do kanalizácie. V susedstve a susediaceho pozemku žalovaných má ešte vlastný pás pozemku o šírke zhruba 70 centimetrov. Má v pláne zviesť dažďovú vodu podzemným spôsobom po tomto svojom pozemku a zviesť ju do obecnej kanalizácie. Potrebuje na to vykopať na tomto svojom pozemku o šírke cca 30 až 40 centimetrov a do spádovej hĺbky na jednom konci zhruba do 50 až 60 centimetrov a na opačnom zhruba do 20-tich centimetrov na tomto svojom pozemku a takto tam uložiť rúru, ktorá má priemer zhruba 10 až 15 centimetrov na podzemné odvedenie dažďovej vody. Za tým účelom potrebuje vstup na pozemok žalovaných, aby tento výkop mohol zrealizovať minibagrom. Momentálne na tomto pozemku u žalovaných susedov rastie len tráva a burina. Po vykonaní týchto stavebných prác je pripravený uviesť pozemok do pôvodného stavu. Susediaci pozemok žalovaných 1. a 2. má celkovú šírku odhadom podľa neho cca 25 až 30 metrov, pričom on potrebuje v susedstve svojho domu vstup na tento pozemok o šírke cca 5 až 6 metrov, aby sa tam mohol dostať uvedeným minibagrom. K otázke súdu, že v zrušujúcom uznesení krajského súdu tento nadriadený súd namieta, že prekročil rozsah nariadeného neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie tak, že tam mal postaviť oplotenie podľa tvrdenia žalovaných, uviedol, že podľa neho to nie je žiadne oplotenie, ale fasáda. Má za to, že fasáda je všetko čo je spojené s celým domom a celým múrom. Toto všetko už má hotové. K otázke súdu, či by nebolo jednoduchšie a lacnejšie tento výkop na odvod dažďovej vody urobiť manuálne, tak žeby si na túto zavolal nejakých chlapov, uviedol, že aj keby to tak urobil, žalovaná 2. stále namietala akýkoľvek pohyb v susedstve jeho domu a pohyb jeho pracovníkov, ktorých si na toto najal. Preto za tým účelom potrebuje fixovať právne vzťahy súdnou cestou. Na otázku právneho zástupcu žalovaných prečo sa o týchto odkvapových systémoch nezmienil v samotnom návrhu na podanie neodkladného opatrenia, resp. skôr, ale až vo vyjadrení zo dňa 06.06.2023, uviedol, že má za to, že odkvapový systém patrí do rekonštrukčných prác a nepotreboval za potrebné ho zmieňovať osobitne. Na otázku žalovaných ubezpečil súd, že tento podzemný zvod vody mieni umiestniť výlučne na svojom pozemku v susedstve odvodového múra svojho domu a pozemku žalovaných, ktorý má podľa neho cca 70 centimetrovú šírku.
12. Žalovaní v 1. a 2. rade však zhodne namietali, že medzi odvodovým múrom svojho domu a ich pozemkom už žiaden pozemok žalobca nemá. Na to žalobca namietal a navrhol žalovaným, aby si prostredníctvom autorizovaného geodeta dali pozemok vymerať, čo ale oni odmietajú. Ďalej na námietku žalovaných, že zvod dažďovej vody z jeho domu sa dá riešiť aj vzduchom, prípadne ho zviesť do nejakej nádrže, žalobca toto riešenie odmietol ako neefektívne. Žalovaný v 1. rade tiež namietal, že žalobca nemá kade zviesť podzemným spôsobom zvod vody, nakoľko záver v susedstve svojho pozemku úplne zabetónoval. Toto tvrdenie žalobca odmietol ako nepravdu. Žalobca ďalej uviedol, že neustále ak chcel tieto práce aj po nariadení neodkladného opatrenie realizovať, žalovaní na neho volali policajné hliadky, čím mu bránili v realizovaní týchto stavebných a rekonštrukčných prác domu a preto sa tieto práce aj predĺžili.
13. Žalovaný v 1.rade pri svojom výsluchu k veci uviedol: V prvom rade si myslím, že ide o neodôvodnené konanie. Ide vlastne o to, že rodina B. si postavila prístavbu za rodinným domom. Potom neskôr urobila plot bez povolení. Neboli sme účastníkmi žiadnych stavebných konaní. Pričom ide o rozlohu väčšiu ako päť krát päť metrov, čo sme účastníkmi konania byť mali. Potom neskôr dokonca zvalili starý múr a to až do základov, aj tie vybrali. Dokonca pri tom mali pneumatickú vŕtačku a bager. Potom postavili úplne nový múr a to betónový, ktorý presahuje výšku 2 metrov a to taktiež bez búracieho alebo stavebného povolenia robili tieto práce. Ako stavali plot, sme vôbec nenamietali, kde je hranica pozemku, ani sme ich vôbec nenapadali. Sami si určili kde je hranica pozemku, a aj tak to nedodržali, čo mali sami vymerané a zasahujú do našich území a to betónovými základmi. Čo sme ostro protestovali. Toto všetko vykonávali bez stavebných povolení. Keď videli, že nesúhlasíme s ich postupmi, zaslali nám list, že budú robiť, a že budú dokončovať tú opravu. Oni nám poslali 16.teho alebo 17.teho mája 2023 list, kde bolo vymedzené, že budú pracovať maximálne dva mesiace od 18.mája do 18.júla. Je to tam taxatívne vymedzené a maximálne využijú meter nášho pozemku. To nie je pravda, pretože po pozemku chodili ako chceli. My sme tam postavili taký mini plôtik plechový, pretože pred rokom či dvoma, že ako nám chodil kosiť traktor, tak nedopatrením zavadil o ich fasádu a poškodil ju. Keďže bol jún a traktor mal prísť, tak sme ten postavili, aby sa to už neopakovalo. Oni to začali robiť skôr ako sme prevzali tie papiere. Oni 18.mája už nastúpili a robili a my sme to nemali ešte prevzaté. Vyjadrili sme nesúhlas s tým, že tam chodia po našom pozemku. A keďže sme im aktívne bránili, aby tam mohli chodiť tak sme opakovane volali policajné hliadky. Oni prišli celá rodina a kedykoľvek na nás útočili rôznymi prostriedkami. A to verbálne i brachiálne. Nakoniec ten plot aj tak dokončili a to aj napriek našej nevôli, čiže my sme robotníkom nebránili, aby pracovali. Keď nás videli, že tam sme, tak vybehli na svoj pozemok, aj keď tam nič nerobili, vybehli jeden či dvaja. Poprípade sa postavili, že akože vtedy držia lešenie. Nikdy som ich nevidel aktívne pracovať na tomto pozemku. Pokiaľ sa bavíme o tých odkvapových rúrach, nevidím tam problém, aby ich zviedli k sebe do záhrady, je to iba pár metrov prechodu do ich záhrady. Čiže nie je potrebné, aby sa k nám dostali. Tvrdím, že nie je možné, aby oni robili tak ako tvrdia, že budú robiť, lebo ako robili ten betónový základ, tak ho zabetónovali, úplne až do nášho pozemku zasahuje. Nemajú tam žiadny priestor a musí viesť cez náš pozemok. Nemajú žiaden priestor na to, aby si to tam vybudovali, minimálne 3 až 4 metre. Na otázky ďalej žalovaný uviedol, že pri výkone týchto rekonštrukčných prác a pri vstupe na ich pozemok im žalobca spôsobil škodu, nepustil im tam traktor, keď chcel ísť kosiť, zahatával to svojimi autami, nerešpektoval absolútne nič, nedodržiaval ani vlastné časové sledy, ktoré si sám určil. Škodu im spôsobil tak, že im rozhádzal plôtik, ktorý mali postavený, zničil rastliny, ktoré mala manželka nasadené pri plote, bránil im chodiť na vlastný pozemok, dokonca ich z neho vyhadzoval. Ďalej uviedol, že geometrický plán za účelom vyznačenia hraníc pozemkov si nedali vypracovať, nakoľko akceptovali, kde je hranica a žalobca túto hranicu aj tak nedodržiaval. Počas výkonu prác po nariadení neodkladného opatrenia súdom ho žalobca aj fyzicky napadol. Zo strany žalobcu neboli nikdy informovaní o tom, žeby mal záujem vstúpiť na ich pozemok len za účelom v tomto momente už iba dokončenia odkvapového systému.
14. Žalovaná 2. k veci uviedla: Žalobca tento súd zavádza a klame. My sme mu nikdy nebránili v tom, aby si on namontoval odkvapový systém. Nikdy nás k tomu nevyzval, že si ide robiť odkvapový systém a mal dosť času na to, aby si ho urobil. Nikdy nám nešpecifikoval práce, ktoré ide robiť. Napríklad ako bol spomínaný múr, čiže búranie starého múra, potom základy nového múra, výstavba nového múra. Podotýkam, že ten múr má viacej ako 25 m2 a my sme nikdy neboli účastníkom žiadneho stavebného konania ohľadom neho. Ďalej chcem uviesť, že mal dosť času na to, aby si ten odkvapový systém urobil, keďže vykonateľnosť toho neodkladného opatrenia bola od augusta a Krajský súd v Prešove to neodkladné opatrenie zrušil v januári. Chcem podotknúť, že v neodkladnom opatrení nás žiadal o zateplenie rodinného domu. Lenže tento ich rodinný dom je zateplený X rokov, čo žalovaný aj potvrdil.
Čiže chcem upozorniť súd, že ide vystavenú čiernu stavbu, na ktorú nebolo vydané žiadne stavebné povolenie, pretože my sme nikdy neboli účastníkmi nejakého stavebného povolania ohľadom toho. Ďalej chcem povedať, že keď nás vyzval žalobca, že chce vstupovať na náš pozemok listom, tak z nášho pozemku žiadal, že používať šírku iba 1 meter a dĺžku 40 metrov. Ďalej uviedla, že ich pozemok v susedstve žalobcu je široký podľa jej odhadu okolo 20 metrov a dlhý zhruba 100 metrov. Medzi nimi - žalovanými a žalobcom dochádzalo ku konfliktom ohľadom vstupu žalobcu na ich pozemok. Ak chcela žalobcu kamerovať a fotiť čo robia, tak žalobca prišiel na stred pozemku, schmatol jej z ruky mobil ipad a odhodil ho asi 10 metrov. Nikdy nedodržiaval žiadne lehoty, aj tie ktoré si sám určil na práce. Na čierno tam postavil prístavbu a odkvap chce urobiť práve na tejto čiernej prístavbe a nie na stavbe rodinného domu, v ktorom býva. Čiernou stavbou je nielen prístavba, ktorú postavil k tomu, ale aj novopostavený múr - oplotenie, ktoré je po dĺžke asi 60 metrov a jeho základy presahujú na pozemok žalovaných. Na svoj pozemok si nedal nič, ale na ich pozemok si dal celý betón. Je to čiernou stavbou, pretože toto oplotenie nikdy ohlásil. Odkvapové rúry si môže viesť aj vzduchom. Podľa Občianskeho zákonníka má sused využiť vstup na pozemok suseda len v krajnom prípade, keď neexistuje iné riešenie. On za domom v susedstve má síce od obvodovej steny domu zhruba 60 centimetrov pozemku, ale teraz tam už nemá nič, pretože si na tejto časti pozemku postavil nový múr - oplotenie. Zostal mu tak možno 1 centimeter, možno 2 svojho vlastného pozemku a keď chce urobiť podzemný odvod dažďovej vody, tak by ho musel uložiť nie do svojho vlastného pozemku, ale žalovaných po stavbe tohto múra, resp. plota. Plánom žalobcu bolo to postaviť a dodatočne to zlegalizovať. Porušil ako zákon, tak aj ich vlastnícke právo a stavebný zákon. Riešia sa aj trestné oznámenia, pretože žalobca ich fyzicky napadol.
15. Na otázky ďalej uviedla, že o náhradu škôd na tomto pozemku nežiadali, nakoľko on sa zaviazal sám listom, ktorý im zaslal, že keď im spôsobí škodu, tak ju odstráni. Preto on mal vyzvať ich na oznámenie, či im spôsobil nejaké škody. Geometrický plán za účelom vyznačenia hraníc pozemku žalovaní nemajú.
16. Na dodatočné otázky súdu, ktorých nutnosť položenia vyplynula z výsluchov žalovaných a totiž, či žalobca mieni realizovať odkvapy na nelegálnej prístavbe k domu, žalobca uviedol, že nejde o žiadnu nelegálnu stavbu, ale chce tieto odkvapy robiť reálne na svojom rodinnom dome.
17. Súd vykonal aj listinné dôkazy a to: faktúra č. 02 06 2022 dodávateľa V. B..T..Y.. odberateľovi V. B. na zaplatenie 2.400,-, žiadosť obce B. W. advokátskej kancelárie AK NOVIKMEC z 06.06.2022, podací lístok - odosielateľ A.. V. B. adresa P. X., potvrdenie pošty o podaní doporučeného listu 2.triedy dňa 16.05.2022 - čl.12, list odosielateľa A.. V. B. adresátovi V.. Q. X., teda podací lístok, podací lístok - odosielateľ A.. V. B. - adresát Obecný úrad B. W., list A.. V. B. adresovaný MUDr. Q. X. a P. X. - oznámenie o stavebných úpravách z 16.05.2022 s prílohou geometrické zameranie spoločnej hranice pozemkov geodetom, výpis z LV č. XXX pre katastrálne územie B. W., výpis z LV č. XXX, katastrálne územie B. W., oznámenie obce B. W. adresované súdu z 28.03.2023 k sp. zn. 10C/45/2022. Samosudca konštatuje, že tu ide o nadriadeným súdom nariadené vyžiadanie si stanovisko obce a jeho vykonanie podľa ods. 17 odôvodnenia zrušujúceho uznesenia. Ďalej súd vykonáva list Obecného úradu B. W. vo veci: Ohlásenie drobnej stavby k betónovému oploteniu, list obce B. W. vo veci: Ohlásenie drobnej stavby z 22.09.2021 s prílohami list V.. Q. X. z 17.09.2021 doručený Mestu Vranov nad Topľou dňa 20.09.2021, list z obce B. W. vo veci: Konanie podľa § 88a stavebného zákona Výzva z 03.11.2021, list A.. F. B. adresované obci B. W. vo veci: Odvolanie proti rozhodnutiu z 02.12.2021, list v záhlaví V. B. adresovaný obci B. W.
- Žiadosť o dodatočné povolenie stavby. Súd konštatuje, že ide o pretlač, v ktorom je rukou vpísané, ale je to nečitateľná kópia, pravdepodobne sken, list obce B. W. adresovaná V. B. P. F. B. z 16.05.2021 vo veci: Prístavba zimnej záhrady - žiadosť o dodatočné povolenie - výzva, list obce B. W. z 07.02.2022, list obce B. W. z 08.10.2021 - Pozvánka na miestne šetrenie z 28.10.2021, doručenka pošty s adresátom V. B. odosielateľom Mesto Vranov nad Topľou a nečitateľným podpisom prevzatia dňa 23.05.2022.
18. Súd si k predmetnej veci vyžiadal stanovisko obce ako stavebného úradu v zmysle nariadenia nadriadeného súdu v zrušujúcom uznesení (ods. 17 zrušujúceho uznesenia KS PO).
19. Obec B. W. na žiadosť súdu podala svoje oznámenie (stanovisko) z 28.03.2023 (čl.139 súdneho spisu). V stanovisku uviedli, že dňa 21.09.2021 A.. V. B. (žalobca) a F. B. do podateľne Obecného úradu v B. W. podali Žiadosť o dodatočné povolenie stavby - prístavba zimnej záhrady. V konaní nebolo vydané oznámenie stavebného úradu, že nemá námietky k ohláseniu drobnej stavby. Dňa 03.09.2021 na OcÚ B. W. bolo zaevidované podanie vo veci ohlásenia drobnej stavby - betónové oplotenie na parcele CKN č. XXXX/X, k.ú. B. W., ktoré podal V. B.. Šetrením na mieste samom zistili, že na parcele CKN č. XXXX/
X je zrealizované oplotenie systému W. J., ktoré bolo realizované od 12.09.2021 do 18.09.2021, t.j. skôr ako stavebný úrad vo veci právoplatne rozhodol. Dňa 06.12.2021 podal F. B. odvolanie proti rozhodnutiu (výzva stavebného úradu), v ktorom uviedol, že nie je dôvodné podať ohlásenie drobnej stavby, pretože sa jedná len o výmenu oplotenia a jeho častí a nie o výstavbu nového plota. Dňa 10.05.2022 bola obci B.Á. W. doručená žiadosť Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou o predloženie spisového materiálu vo veci stavby plotu stavebníkmi rod. B. z dôvodu, že bol podaný podnet, ktorým sa podávateľ domáha preskúmania zákonnosti postupu, resp. nečinnosti Obce B. W. ako stavebného úradu. V konaní nebolo vydané oznámenie stavebného úradu, že nemá námietky k ohláseniu drobnej stavby. Vo veci „údržby a opravy rodinného domu“ č. s. XXX na parcele C KN č. XXXX Obec B. W. neeviduje žiadne podanie o vydanie stavebného povolenia.
20. Súd vykonal aj obrazové záznamy (fotografie), ktoré do spisu doložili sporové strany (čl.6-9, 4, 39-43, 73-81). Sporovým stranám umožnil nahliadať na uvedené obrazové záznamy, ktoré právo využili žalovaný v 1. a žalovaná v 2.rade a súdu k jednotlivým fotografiám uvádzali, čo sa na nich nachádza.
21. 7. Podľa § 324 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
22. Podľa § 324 ods. 3 CSP, Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
23. Podľa § 325 ods. 1 CSP, Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
24. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia CSP, Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
25. Podľa § 354 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
28. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
29. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
30. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi,
parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka, Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.
31. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
32. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
33. Podľa čl. 20 ods. 3 cit. Ústavy SR, Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.
34. Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona, Stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.
35. Podľa § 55 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) - ďalej len „SZ“, Ohlásenie stavebnému úradu postačí a) pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí, b) pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie; c) pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti; d) pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou, e) pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení) umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2,5 m a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby, f) pri prízemných stavbách elektronických komunikačných sietí, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 4,5 m, g) pri výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na existujúcich stavbách elektronických komunikačných sietí, keď nedôjde k zmene stavby, h) pri reklamných stavbách, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
36. Podľa § 57 ods. 1 SZ, Stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.
37. Podľa § 139b, ods. 7 písmeno b) stavebného zákona, Drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, a to podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m, napríklad pivnice, žumpy.
38. Podľa 139b ods. 8, stavebného zákona, Za drobné stavby sa považujú aj b) oplotenie, c) prípojky stavieb a pozemkov na verejné rozvodné siete a kanalizáciu všetkých stavieb a pozemkov a pripojenie drobných stavieb a pozemkov na rozvodné siete a kanalizáciu hlavnej stavby.
39. Podľa 139b ods. 16 stavebného zákona, Udržiavacími prácami, pri ktorých nie je potrebné ani ohlásenie (bežné udržiavacie práce), sú najmä a) opravy fasády, opravy a výmena strešnej krytiny alebo povrchu plochých striech, výmena odkvapových žľabov a odtokových zvodov, opravy oplotenia a výmena jeho častí, ak sa tým nemení jeho trasa, b) opravy a výmena nepodstatných stavebných konštrukcií, najmä vnútorných priečok, omietok, obkladov stien, podláh a dlažby, komínov, okien, dverí a schodišťových zábradlí, c) údržba a opravy technického, energetického alebo technologického vybavenia stavby, ako aj výmena jeho súčastí, ak sa tým zásadne nemení jeho napojenie na verejné vybavenie územia ani nezhorší vplyv stavby na okolie alebo na životné prostredie, najmä výmena klimatizačného zariadenia, výťahu, vykurovacích kotlov a telies a vnútorných rozvodov, d) výmena zariaďovacích predmetov, najmä kuchynských liniek, vaní, vstavaných skríň, e) maliarske a natieračské práce.
40. Podľa § 54 stavebného zákona, Stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.
41. Po opätovnom posúdení návrhu, pripojených listín, ale aj po vykonaní dôkazov v zmysle zrušujúceho uznesenia nadriadeného súdu vo vzťahu k uzneseniu, ktorým pôvodne súd prvej inštancie neodkladné opatrenie nariadil súd rozhodol, že nie súd dané predpoklady pre vyhovenie návrhu a nariadenie neodkladného opatrenia.
42. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je rozsah dôkazných prostriedkov zúžený. Nie je potrebné a vzhľadom na časovú neodkladnosť ani vhodné vykonávať dokazovanie v takom rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej, avšak je nutné aby boli základné skutočnosti, ktoré tvoria podklad pre rozhodnutie aspoň osvedčené. Za osvedčené možno považovať tie skutočnosti, o ktorých boli predložené dôkazy, resp. sú medzi stranami nesporné.
43. Účelom neodkladného opatrenia je v zásade dočasná, ale ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami aj trvalá úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach strán v konaniach o neodkladnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní o neodkladnom opatrení. Všeobecný súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ustanovených pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s poukazom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd strán konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu (porovnaj napr. Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/253/2016 z 22.12.2016, Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/207/2016 z 01.12.2016, atď.).
44. Nad rámec uvedeného (teda osvedčenia relevantnej skutočnosti) súd v súlade s právne záväzným pokynom nadriadeného súdu vykonal i dokazovanie. A to výsluchom sporových strán (žalobca, žalovaný 1, žalovaná 2.), vykonaním listín, vrátane nadriadeným súdom nariadeného oboznámenia stanoviska obce ako stavebného úradu a vykonaním obrazových záznamov.
45. Z uvedených dôkazov dodatočne vyplynulo, že nielenže nie sú osvedčené skutočnosti, ale priamo nie sú preukázané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali návrhu vyhovieť a nariadiť navrhované neodkladné opatrenie z nasledujúcich dôvodov:
46. V prvom rade nebol osvedčený ani preukázaný základný právny titul pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a totižto oznámenie stavebného úradu (obce), že nemá námietky voči ohláseniu stavebných a udržiavacích prác, resp. konkrétne podzemnému umiestneniu zvodu dažďových vôd do kanalizácie, prípadne stavebné povolenie na uskutočnenie takýchto stavebných prác. Súd poukazuje na § 139b ods. 16 stavebného zákona, podľa ktorého udržiavacími prácami, pri ktorých nie je potrebné ani ohlásenie, sú najmä opravy fasády, opravy a výmena strešnej krytiny alebo povrchu plochých striech, výmena odkvapových žľabov a odtokových zvodov. V tomto konaní zámerom žalobcu ako stavebníka nie je výmena odkvapových žľabov a odtokových zvodov, ale jeho novo - realizácia a
to cestou podzemného uloženia. Takže to nespadá pod režim, kedy nie je potrebná žiadna kooperácia so stavebným úradom v zmysle cit. § 139b ods. 16 stavebného zákona. Pritom súd podotýka, že obzvlášť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je kompetentným orgánom skúmať o aký druh žalobcom mienenej stavby v zmysle stavebného zákona ide (jednoduchá stavba, drobná stavba a pod.) a o aký druh stavebného konania (povoľovacie konanie, ohlasovacie konanie atď.) by malo ísť. O týchto skutočnostiach je kompetentným a stavebne profesionálne zdatným orgánom správny orgán (stavebný úrad), ktorému je stavebným zákonom daná kompetencia skúmať a riešiť tieto skutočnosti niektorým druhom stavebného konania (povoľovacie konanie, ohlasovacie konanie atď.). Súd sa však domnieva, že prinajmenšom by bolo nutné zakresliť nejakú schému uloženia podzemného odvodu vody, (v prípadnom ohlasovacom konaní), resp. eventuálne z dôvodu námietok žalovaných susedov toto umiestnenie oficiálne geodeticky zamerať v povoľovacom konaní.
47. Z oboznámeného stanoviska obce je zrejmé, že mu nebola ohlásená ani údržba a oprava rodinného domu, ako ani žalobcom tvrdení zámer podzemného uloženia zvodu dažďovej vody.
48. Vyššie konštatované právne závery súdu sú relevantné obzvlášť s poukazom na skutočnosti, ktoré medzi stranami zostali sporné. V konaní nebola preukázaná, ba ani osvedčená tá skutočnosť, že by žalobca mal možnosť tento podzemný odvod dažďovej vody umiestniť na svojom pozemku, ktorý by podľa jeho tvrdenia mal predstavovať medzi obvodovým múrom jeho domu a pozemkom žalovaných šírku cca 70 centimetrov vhodných na toto umiestnenie. Žalovaní totiž tvrdia, že tento svoj pozemok obmuroval plotom, čím ho zúžil a z tohto pozemku mu zostali maximálne 2 až 3 centimetre, ak vôbec niečo. Dokonca na hranici pozemkov toto celé zamuroval. Bol by tak nútený podzemný zvod dažďovej vody umiestniť na pozemku žalovaných. Okrem toho žalovaní tvrdia aj tú skutočnosť, že tento zvod dažďovej vody žalobca nemieni realizovať na svojom rodinnom dome v zmysle petitu navrhovaného neodkladného opatrenia, ale na nelegálnej prístavbe, ktorú k domu pristavil. Ako súd uviedol preukazovanie týchto základných hmotnoprávnych podmienok ďaleko presahuje možnosti súdu v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení. A zrejme v prípade ďalšej spornosti bude nutné iniciovať riadny súdny spor vo veci samej medzi sporovými stranami.
49. A napokon, k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vedie aj tá skutočnosť, že v pôvodnom návrhu, (ktorému súd vyhovel) na nariadenie neodkladného opatrenia žiadal žalobca súd nariadiť neodkladné opatrenie v rozsahu zdržania sa akýchkoľvek úkonov a strpieť výkon práva údržby a opravy rodinného domu žalovaných na pozemku susediacom s jeho rodinným domom. Už zo zistenia odvolacieho súdu, ktorý rozhodoval o odvolaní žalovaných voči tomuto nariadenému neodkladnému opatreniu však vyplýva (čo v odvolaní tvrdili žalovaní), že rámec nariadeného neodkladného opatrenia žalobca prekročil tým, že realizoval výstavbu nového oplotenia. Túto skutočnosť žalobca de iure pri svojom výsluchu na pojednávaní aj potvrdil. Zároveň však na pojednávaní uviedol, že žiada teraz už prakticky o tretíkrát zmenený rozsah nariadenia neodkladného opatrenia a totiž o podzemné umiestnenie zvodu dažďovej vody. Aj toto je skutočnosť, ktorá kvalifikuje nielen neosvedčenie, ale dokonca nepreukázanie skutočnosti, ktoré by umožnili v zmysle § 324 a nasl. CSP návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.
50. Nakoľko žalovaní boli v konaní plne úspešní a nepochybne im trovy v tomto konaní o vydanie neodkladného opatrenia vznikli, súd im priznal plnú náhradu trov konania. A to vrátane trov odvolacieho konania Krajského súdu v Prešove vedeného pod č.k. 18Co/61/2022, v ktorom možno konštatovať, že boli rovnako plne úspešní a tento nadriadený súd nariadil súdu prvej inštancie rozhodnúť aj o trovách tohto odvolacieho konania (ods. 17 veta in fine odôvodnenie zrušujúceho uznesenia Krajského súd v Prešove v spojení s § 396 ods. 3 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.