Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_17P-39-2012.pdf
PDF · 84.29 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/39/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom vo veci starostlivosti o maloleté deti B. R., nar. 9. 4. XXXX, B. R., nar. XX. 2. XXXX a O. R., nar. XX. 7. XXXX deti rodičov Q. Y., nar. 1. 3. XXXX, trvale bytom J., A. XXXX/XX, prechodne bytom J., R. B. 13 a O. R., nar. XX. 5. XXXX, trvale bytom J., Z. XX, prechodne bytom E., I. XXX u M. O., zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Zvolen, o návrhu kolízneho opatrovníka na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom takto
rozhodol:
Otec mal. detí je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. detí O. R., nar. XX. 7. XXXX, B. R., nar. XX. 2. XXXX a B. R., nar. 9. 4. XXXX sumou XX % zo sumy životného minima mesačne, na každé dieťa zvlášť, ktorá je splatná vždy do 26-teho dňa v mesiaci do rúk matky maloletých detí od 23. 8. 2012.
Zameškané výživné za obdobie od 23. 8. 2012 do konca októbra 2013 v sume 765,52 Eur je otec maloletých detí p o v i n n ý splácať po 20,- Eur spolu s bežným výživným do rúk matky maloletých detí a to až do úplného zaplatenia zameškaného výživného.
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
Týmto rozsudkom d o c h á d z a k zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 17P 39)12-38 zo dňa 16. 8. 2012 v časti určenia výživného.
odôvodnenie:
Kolízny opatrovník dňa 1. 7. 2013 podal návrh s tým, aby súd rozhodol o výživnom pre všetky 3 maloleté deti, keďže predchádzajúcim rozsudkom boli maloleté deti zverené do výchovy a opatery matky, otec bol zaviazaný platiť výživné s tým, že nebolo uvedené, že toto výživné má byť platené na každé dieťa zvlášť. V priebehu konania kolízna opatrovník svoj návrh upresnil, povedal, že sa jedná o riadny návrh a žiada, aby súd určil výživné na každé dieťa zvlášť a to od právoplatnosti pôvodného rozsudku 17P 39/12-38 t.j. od 23. 8. 2012.
Matka mal. detí uviedla, že s návrhom súhlasí.
Otec mal. detí sa k návrhu nevyjadril, hoci mal doručenie vykázané riadne a včas.
Súd vykonaným dokazovaním a to z vyjadrení matky mal. detí, kolízneho opatrovníka, zo správ Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Zvolen, Sociálnej poisťovne zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 17P 39/12-38 zo dňa 16. 8. 2012 súd zveril maloleté deti do výchovy a opatery matky, otca zaviazal platiť na ne výživné 30 % zo sumy životného minima mesačne a to dňom právoplatnosti rozsudku. Následne na to, po právoplatnosti tohto rozsudku podal návrh kolízny opatrovník a žiadal, aby súd stanovil výživné na každé dieťa zvlášť od právoplatnosti tohto rozsudku. Kolízny opatrovník žiadal, aby suma bola stanovená vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Matka maloletých detí uviedla, že ona s návrhom súhlasí, uviedla, že poberá sociálne dávky, spolu s výživným vo výške 200, - Eur mesačne, iný príjem nemá. Úrad práce oznámil, že matka maloletých detí poberá dávky v hmotnej núdzi a príspevky k dávke, spolu s maloletými deťmi vo výške 93,60 Eur mesačne. Súčasne oznámili, že otec maloletých detí nie je v evidencii poberateľov dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke. Sociálna poisťovňa oznámila, že matka maloletých detí a otec maloletých detí nepoberajú žiadnu dávku, vyplácanú sociálnou poisťovňou. Úrad práce oznámil, že matka maloletých detí a otec maloletých detí nie sú zaradení v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Zo správy zo šetrenia pomerov ďalej vyplýva, že príjem matky pozostáva z dávky v hmotnej núdzi vo výške 120, Eur a náhradného výživného vo výške 80,- Eur.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen, č.k. 17P 39/12 - 38 zo dňa 16. 8. 2012 súd zveril všetky 3 maloleté deti do výchovy a opatery matky a otca zaviazal platiť na všetky 3 maloleté deti výživné v sume 30 % zo sumy životného minima mesačne, ktorá je splatná vždy do 26-teho dňa v mesiaci do rúk matky maloletých detí dňom právoplatnosti rozsudku. Tento rozsudok sa stal právoplatným dňa 23. 8. 2012. Následne na to podal kolízny opatrovník návrh a žiadal, aby súd nanovo určil výživné na maloleté deti s tým, aby bola stanovená suma výživného na 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa mesačne, na každé dieťa zvlášť. Matka maloletých detí s takýmto návrhom súhlasila. Otec maloletých detí sa k návrhu nevyjadril. Otec maloletých detí má vyživovaciu povinnosť voči všetkým trom svojim maloletým deťom. Pokiaľ pôvodne bolo stanovené výživné len na jedno maloleté dieťa súd týmto rozsudkom stanovil výživné na všetky 3 maloleté deti a to odo dňa právoplatnosti pôvodného rozsudku, t.j.odo dňa 23. 8. 2012. Súd stanovil výšku výživného na 30 % zo sumy životného minima, nakoľko otec maloletých detí je nezamestnaný, nemá žiadny príjem. Za takýchto okolností súd nemohol stanoviť otcovi maloletých detí platiť vyššie výživné, iba výživné v minimálnom rozsahu tak, ako to stanovuje zákon. Za obdobie od augusta 2012 do júna 2013 bolo minimálne výživné vo výške 26,65 Eur. Za mesiac august 2012 má odporca zameškané výživné za 9 dní, čo predstavuje sumu 7,70 Eur. Za mesiace september až jún 2013 má zameškané výživné za 10 mesiacov, čo pri sume 26,65 Eur na mesiac predstavuje sumu 266,50 Eur. Okrem toho otec malol. detí má zameškané výživné aj za mesiace júl - október 2013 čo sú 4 mesiace, pričom v tomto čase bolo už minimálne výživné vo výške 27,13 Eur a teda za obdobie 4 mesiacov to predstavuje
sumu 108,52 Eur, spolu zameškané výživné za obdobie od 23. 8. 2012 do konca októbra 2013 teda predstavuje sumu 765,52 Eur. Vzhľadom na to, že otec maloletých detí je bez finančného príjmu súd umožnil otcovi maloletých detí platiť zameškané výživné spolu s bežným výživným po 20,- Eur až do úplného zaplatenia zameškaného výživného.
Týmto rozsudkom súčasne dochádza k zmene pôvodného rozsudku 17P 39/12-38 zo dňa 16. 8. 2012 a to v časti určenia výživného.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Nakoľko v tomto prípade sa mohlo konanie začať aj bez návrhu, súd o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.)