Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-79-2008.pdf
PDF · 142.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-7C/79/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou v právnej veci navrhovateľa: Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 088 833, správca úpadcu RADOMA spol. s r.o., v konkurze, so sídlom Továrenská 1, 900 65 Záhorská Ves, IČO: 17 308 861, právne zastúpený BOĽOŠ Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 866 261 proti odporcovi: U. I., E.. XX.XX.XXXX, I. D. XXX o zaplatenie 2.563,90 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 672,97 eur spolu s
8,8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 49,79 eur od 1.11.2004 do zaplatenia,
8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 49,79 eur od 1.12.2004 do zaplatenia,
8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 49,79 eur od 1.1.2005 do zaplatenia,
8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 49,79 eur od 1.2.2005 do zaplatenia,
6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 49,79 eur od 1.3.2005 do zaplatenia,
6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 49,79 eur od 1.4.2005 do zaplatenia,
6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 49,79 eur od 1.5.2005 do zaplatenia,
6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 49,79 eur od 1.6.2005 do zaplatenia,
6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 49,79 eur od 1.7.2005 do zaplatenia,
6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 49,79 eur od 1.8.2005 do zaplatenia,
6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 49,79 eur od 1.9.2005 do zaplatenia,
6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 49,79 eur od 1.10.2005 do zaplatenia,
6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 31,53 eur od 1.11.2005 do zaplatenia,
6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 26,56 eur od 1.12.2005 do zaplatenia a
6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 17,39 eur od 1.1.2006 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku sa návrh zamieta.
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Spoločnosť RADOMA spol. s r.o. (ďalej len navrhovateľ) sa návrhom podaným na Okresnom súde Trnava dňa 24.1.2005 domáhal zaplatenia sumy 2.563,90 eur (pôvodne 77.240,- Sk) s 8,8 % úrokom z omeškania od 11.9.2004 do zaplatenia a náhrady trov konania. V odôvodnení návrhu uviedol, že odporca pracoval u navrhovateľa v pracovnom pomere ako skladník so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, pričom v nadväznosti na inventúrne súpisy mal odporca navrhovateľovi zaplatiť sumu 77.240,- Sk. Na výzvu súdu navrhovateľ špecifikoval žalovanú sumu podľa jednotlivých položiek na celkovú sumu 75.040,- Sk, čo súd posúdil ako čiastočné späťvzatie návrhu, s čím však odporca nesúhlasil, na čo súd konanie v časti o zaplatenie sumy 2.200 Sk uznesením zo dňa 16.1.2012 nezastavil.
Odporca žiadal návrh zamietnuť, nakoľko si nebol vedomý vzniknutého schodku, namietal určenie jeho výšky a aj úrok z omeškania z celej sumy, keďže v časti sumy sa dohodli na splátkach.
Súd vykonal dokazovanie vyjadrením navrhovateľa a správcu navrhovateľa, výpoveďou odporcu, oboznámením spisového materiálu, a to výpismi z obchodného registra na navrhovateľa, pracovnou zmluvou z 2.12.2002, dohodou o skončení pracovného pomeru z 28.7.2004, dohodou o uzatvorení a vyplatení záväzku z 28.7.2004, dohodou o uznaní záväzku z 4.12.2003, dohodou o uznaní záväzku z 3.2.2004, dohodou o uznaní záväzku z 10.8.2004, dohodou o hmotnej zodpovednosti z 2.1.2003, zápisnicami z inventúry zásob z 25.6.2004 a 26.5.2004, platobným rozkazom Okresného súdu Trnava č.k. 19Ro/67/2005 -23, uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 16C/104/2005, rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 36C/86/2005, č.k. 26C 127/05 a č.k. 24C/59/2006, dohodou o kolektívnej hmotnej zodpovednosti z 2.1.2003, dodatkami k pracovnej zmluve č. 1,3,4,a5, písomným upozornením z 3.11.2003, a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ ako zamestnávateľ uzavrel s odporcom ako zamestnancom dňa 2.12.2002 platne písomnú pracovnú zmluvu, na dobu určitú do 30.11.2003, s dňom nástupu do práce 2.12.2002, s dohodnutou skúšobnou dobou v trvaní 3 mesiace, s dohodnutým druhom práce ako skladník a miestom výkonu práce v Radome Sokolovce 214/9. Dodatkami 1, 3, 4 a 5 k pracovnej zmluve bola menená len mzda, resp. doplnený rozsah práce, resp. predĺžená pracovná zmluva do 30.12.2004.
Dňa 2.1.2003 uzavrel navrhovateľ s odporcom písomnú dohodu o hmotnej zodpovednosti, podľa ktorej odporca okrem iného prevzal dňa 2.1.2003 na základe inventarizácie vykonanej dňa 31.12.2002 tovar v hodnote 22.595.530,- Sk v nákupných cenách s tým, že inventúrny zoznam je prílohou tejto dohody, avšak navrhovateľ inventúrny zoznam ako prílohu súdu nepredložil. Odporca sa zaviazal v súlade s platnými právnymi predpismi a pokynmi a predpismi navrhovateľa vyúčtovávať a vyplácať sumy podľa preložených a navrhovateľom odsúhlasených účtovných dokladov. Odporca prevzal hmotnú zodpovednosť za prevzaté a zverené hodnoty, hotovosti, ceniny, zásoby materiálu, ktoré prevezme počas výkonu svojej práce a v súvislosti s ním. Odporca prevzal zodpovednosť i za prípadný schodok na týchto hodnotách, pokiaľ by nepreukázal, že tento schodok nezavinil. V prípade zisteného schodku na zverených hodnotách sa odporca zaviazal nahradiť ho v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce v plnej hodnote. Odporca sa zviazal bez meškania písomne upozorniť navrhovateľa na všetky nedostatky, ktoré by mu znemožnili riadne vykonávanie práce spojenej s hmotnou zodpovednosťou. Navrhovateľ sa zaviazal vytvoriť a dodržiavať také pracovné podmienky, ktoré budú odporcovi umožňovať riadne vykonávať prácu spojené s hmotnou zodpovednosťou.
Dňa 2.1.2003 uzavrel navrhovateľ s odporcom W. O. D., O. Q., A. Š., A. K., A. K., Ľ. A. W. O. G. písomnú dohodu o kolektívnej hmotnej zodpovednosti, podľa ktorej odporca a ostatné uvedené osoby prevzali kolektívnu zodpovednosť za uskladnený tovar v hodnote 22.595.530,- Sk, a to podľa inventarizácie
uskutočnenej k 31.12.2002 a za premety, materiál, polotovary, ktoré počas trvania kolektívnej hmotnej zodpovednosti za vyúčtovanie prevezmú.
Dňa 3.11.2003 bolo pod hlavičkou navrhovateľa vydané písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny a možnosť výpovede pre odporcu, že dňa 30.10.2003 porušil povinnosti zamestnanca tým, že porušil vnútrozávodné nariadenie ohľadom prijímania tovaru na sklad a pripravenia tovarových požiadaviek šoférov, za čo mu môže byť daná výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh.
Dňa 4.12.2003 bola pod hlavičkou navrhovateľa spísaná dohoda o uznaní záväzku a splátke za manko na tovare, v zmysle ktorej odporca v nadväznosti na inventúrny súpis hydiny k 7.11.2003 uznal schodok 103.956,- Sk na tovare zistený inventúrou k uvedenému dátumu a zaviazal sa zaplatiť sumu 14.850,- Sk, a to zrážkami zo mzdy po 700,- Sk. Dohodu podpísal navrhovateľ i odporca.
Dňa 3.2.2004 bola pod hlavičkou navrhovateľa spísaná dohoda o uznaní záväzku a splátke za manko na tovare, v zmysle ktorej odporca v nadväznosti na inventúrny súpis k 31.12.2003 uznal schodok na tovare zistený inventúrou k uvedenému dátumu a zaviazal sa zaplatiť sumu 18,124,- Sk. Dohodu podpísal navrhovateľ i odporca. Uvedená dohoda je v spise doložená dva krát pričom v jednom z vyhotovení je aj uvedená výška zrážok zo mzdy v sume po 800,- Sk mesačne.
Dňa 28.7.2004 bola medzi navrhovateľom ako zamestnávateľom a odporcom ako zamestnancom spísaná dohoda o uzatvorení a vyplácaní záväzku, v zmysle ktorej navrhovateľ a odporca súhlasili s rekapituláciou záväzkov odporcu voči navrhovateľovi v sumách 14.850,- Sk, 18.124,- Sk a 35.500 Sk, čo je spolu 68.474,- Sk, z čoho bolo už 9.700,- Sk zaplatené, teda zostáva zaplatiť 58.774,- Sk.
Písomnou dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 28.7.2004 bol pracovný pomer odporcu u navrhovateľa ukončený ku dňu 9.8.2004.
Dňa 10.8.2004 bola pod hlavičkou navrhovateľa vypracovaná dohoda o uznaní záväzku a splátke za manko na tovare, v zmysle ktorej mal odporca v nadväznosti na inventúrny súpis k 11.6.2004 uznať schodok na tovare zistený inventúrou k uvedenému dátumu a zaviazať sa zaplatiť ho v sume 24.966,- Sk, a to formou zrážok zo mzdy po 700,- Sk. Dohoda je podpísaná zamestnávateľom, avšak nie je podpísaná odporcom ako zamestnancom s uvedením, že ju odmietol podpísať.
Zo zápisnice z inventúry zásob z 26.5.2004 vyplýva, že pri vyhodnotení fyzickej inventúry zásob uložených na centrálnom sklade vykonanej dňa 30.4.2004 bolo po poskytnutej lehote na dohľadanie rozdielu vyčíslené manko na zásobách medzi operatívnou evidenciou zásob a zisteným fyzickým stavom v hodnote 248.505,55 Sk. Medzi podpismi hmotne zodpovedných osôb je aj podpis odporcu.
Zo zápisnice z inventúry zásob z 25.6.2004 vyplýva, že pri vyhodnotení fyzickej inventúry zásob uložených na centrálnom sklade vykonanej v dňoch 11.6.2004 bol zistený rozdiel - manko medzi operatívnou evidenciou zásob a zisteným fyzickým stavom v hodnote 174.763,62 Sk. V uvedenej zápisnici je dopísané, že s výsledkom inventúry boli oboznámení skladníci: K., Q., Š., I. dňa 10.8.2004 o 15.00 hod. Medzi podpismi hmotne zodpovedných osôb podpis odporcu nie je.
Navrhovateľ súdu doložil právoplatné rozhodnutia Okresného súdu Trnava vo veci navrhovateľa a O. D., Ľ. A., O.E. G., O. Q., Č. A. K., v zmysle ktorých buď rozsudkami pre uznanie nároku, či platobným rozkazom, resp. uznesením o zastavení konania pre späťvzatie návrhu z dôvodu úhrady pohľadávky, boli skončené konania o náhradu za schodok na zverených hodnotách.
Navrhovateľ špecifikoval, že žalovaná pohľadávka pozostáva zo sumy 14.850,- Sk, z ktorej bola zaplatená suma 6.300,- Sk, teda zostáva 8.550,- Sk, a to na základe inventúrneho súpisu k 7.11.2003, kde bol zistený schodok na tovare, ktorý odporca písomne dňa 4.12.2003 v sume 14.850,- Sk uznal, zo sumy 18.124,- Sk, z ktorej bola zaplatená suma 6.400,- Sk, teda zostáva 11.724,- Sk, a to na základe inventúrneho súpisu k 31.12.2003, kde bol zistený schodok na tovare, ktorý odporca písomne dňa 3.2.2004 v sume 18.124,- Sk uznal, zo sumy 35.500,- Sk, z ktorej bola zaplatená suma 5.700,- Sk,
teda zostáva 29.800,- Sk, a to na základe inventúrneho súpisu k 30.4.2004, kde bol zistený schodok na tovare, pričom k sume 35.500,- Sk účastníci spísali dohodu o uzatvorení a vyplatení záväzku dňa 28.7.2004 a zo sumy 24.966,- Sk, a to na základe inventúrneho súpisu k 11.6.2004, pričom odporca dohodu o uznaní záväzku z 10.78.2004 odmietol podpísať. Spolu tak žalovaná pohľadávka predstavuje sumu 75.040,- Sk.
Právny zástupca navrhovateľa poukázal na skutočnosť, že úpadca už má len fragmenty účtovníctva pôvodného navrhovateľa a v súčasnosti už nemá k dispozícii inventúrne zápisy k 7.11.2003, k 31.12.2003, k 30.4.2004 a k 11.6.2004. Ak by tieto mal, predložil by ich súdu už skôr. Navrhovateľ má za to, že uznanie záväzku zo 04.12.2003 na sumu 14.850,- Sk, z ktorej odporca uhradil 6.300,- Sk, je platné, rovnako ako uznanie záväzku z 03.02.2004 na sumu 18.124,- Sk, z ktorej odporca uhradil 6.400,- Sk. Odporca čiastočne plnil aj schodok vo výške 35.500,- Sk, z ktorého uhradil 5.700,- Sk, čím teda čiastočným plnením uznal svoj záväzok voči navrhovateľovi. Navrhovateľom bola spísaná aj dohoda o uznaní záväzku 10.08.2004 na sumu 24.966,- Sk, ktorú odporca odmietol podpísať a z tejto sumy neuhradil žiadnu časť. Keďže odporca na základe uznaní čiastočne svoj záväzok plnil, dlh v čase uznania existoval.
Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že vypočutie svedkov navrhnutých odporcom by nijako neobjasnilo skutkový stav veci, nakoľko sa sami podieľali na vzniku manka a mohlo by to ovplyvniť aj ich výpoveď.
Odporca v podanom odpore uviedol, že zo sumy 58.774,- Sk uvádzanej v dohode zo dňa 28.7.2004 mu bola zo mzdy strhnutá ešte suma 7.200,- Sk, pričom namietal aj splatnosť zvyšnej pohľadávky. Vo vzťahu k sume 24.966,- Sk odporca uviedol, že si nie je vedomý zodpovednosti za tento schodok.
Odporca v konaní uviedol, že mu navrhovateľ nevytváral také pracovné podmienky, ktoré by mu umožnili správny výkon jeho povinností. Odporca namietal, že v sklade nebol tovar riadne uložený, k čomu doložil aj fotografie. Ďalej namietal, že tovar vydávali aj osoby, ktoré nemali podpísanú hmotnú zodpovednosť, avšak na tieto skutočnosti upozorňoval len ústne, nikdy nie v písomnej forme. Odporca uviedol, že dohody o uznaní záväzku z 4.12.2003 a 3.2.2004 sú absolútne neplatné, nakoľko sú nejaské, nezrozumiteľné, neurčité a podpísané pod nátlakom. Odporca tovar zo skladu vydával na základe výdajky, či pokladničného bloku.
Odporca navrhol v konaní vypočuť ako svedkov svojich spolupracovníkov A. Š. W. O. Q. na preukázanie skutočností, že dohody o uznaní záväzku boli aj týmito osobami podpísané pod nátlakom.
Odporca vo výpovedi uviedol, že u navrhovateľa pracoval ako skladník, pričom po 3 mesiacoch s ním bola uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti, ale už v skúšobnej dobe vydával tovar. Všetky čiastočné úhrady na zistených schodkoch mu boli vždy zrážané zo mzdy. Nikdy tieto neplnil iným spôsobom. Je pravdou, že dňa 04.12.2003 a 03.02.2004 podpísal dohody o uznaní záväzku, pričom tieto podpísať musel, ak si chcel udržať prácu, inak by dostal výpoveď. Skutočnosť, že by bol k podpisu týchto dohôd donútený pod nátlakom, nemá ako preukázať. V podstate si ich zavolal riaditeľ s tým, že bolo zistené manko na tovare a aj s kolegami dohody o uznaní záväzku podpísali. V tom čase u navrhovateľa zarábal pekné peniaze a myslel si, že sa to nejako dá do poriadku. Je pravdou, že jeho kolegami boli aj O. D., ktorý bol vedúci skladník, ako aj Ľ. A. W. O. G.. Čo sa týka odpisu znehodnoteného materiálu na sklade, toto mal na starosti hlavný skladník. Čo sa týka skladu, v tomto nebol dostatočný poriadok. Veľa vecí bolo na zemi, nie v regáloch, nedalo sa tam prejsť ani vysokozdvižným vozíkom, na čo upozorňovali cez hlavného skladníka. Veľakrát boli v práci aj v sobotu, aby tovar v sklade usporiadali, hlavne pred inventúrou. Niekedy sa stalo, že vyložili i tovar naviac, s ktorým sa však nič nerobilo, ani sa nevrátil. Odporca si nie je vedomý, že by mal mať také manká, aké mu boli dané v pomernej časti na podpis v rámci dohôd o uznaní záväzku, preto už dohodu z 10.08.2004 nepodpísal. Tiež je otázne, či v inventúrnych súpisoch bol zohľadnený tovar, ktorý bol na odpis, teda ktorý bol znehodnotený. Čo sa týka inventúrnych súpisov, o týchto vie, že ich kontrolovali pán K. s hlavným skladníkom. Odporca doplnil, že sa stávalo, že v sklade vydávali tovar aj tí, čo nemali podpísanú hmotnú zodpovednosť ako napr. pán W. a pamätá si jednu situáciu pred Vianocami, asi to bolo v roku 2003, kedy boli dovezené kačice, čo bola jednorazová dodávka a tieto boli vydané skôr, ako prešli skladom, pričom z tohto tovaru aj niečo chýbalo, čo však nevie preukázať, ale keď za nimi prišli, aby podpísali výdajku, toto odporca odmietol z dôvodu, že nevedel, koľko bolo tovaru dodaného. Nakoniec to bolo nejako doriešené s hlavným skladníkom.
Podľa § 182 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. (ďalej len Zákonník práce), ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
Podľa § 182 ods. 2 Zákonníka práce, dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
Podľa § 183 ods. 1, ods. 2 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá alebo ak zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí oznámiť zamestnávateľovi písomne. Dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.
Podľa § 184 ods. 2 Zákonníka práce, na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej zodpovednosti so všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami
a) pri skončení všetkých týchto dohôd,
b) pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov,
c) pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu,
d) na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve,
e) pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti.
Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení účinnom do 31.12.2004 (ďalej len Zákon o účtovníctve), inventarizáciou overuje účtovná jednotka, či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti.
Podľa § 30 ods. 2 Zákona o účtovníctve, inventúrny súpis je účtovný záznam, ktorý zabezpečuje preukázateľnosť účtovníctva. Inventúrny súpis musí obsahovať tieto údaje:
a) obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky; právnické osoby uvedú sídlo, fyzické osoby bydlisko a miesto podnikania, ak sa líši od miesta bydliska,
b) deň začatia inventúry, deň, ku ktorému bola inventúra vykonaná, a deň skončenia inventúry,
c) stav majetku s uvedením jednotiek množstva a ceny podľa § 25,
d) miesto uloženia majetku,
e) meno, priezvisko a podpisový záznam hmotne zodpovednej osoby za príslušný druh majetku,
f) zoznam záväzkov a ich ocenenie podľa § 25,
g) zoznam skutočného stavu rozdielu majetku a záväzkov,
h) odporúčania na posúdenie reálnosti ocenenia majetku a záväzkov k dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, zistené pri vykonávaní inventúry na účely úpravy ocenenia majetku a záväzkov podľa § 26 a 27, ak sú takéto skutočnosti známe osobám, ktoré vykonali inventúru,
i) meno, priezvisko a podpisový záznam osôb zodpovedných za zistenie skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov,
j) poznámky.
Podľa § 30 ods. 3 Zákona o účtovníctve, stav majetku, záväzkov, rozdielu majetku a záväzkov v inventúrnych súpisoch sa porovnáva so stavom majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve a výsledky porovnania sa uvedú v inventarizačnom zápise. Inventarizačný zápis je účtovný záznam, ktorým sa preukazuje vecná správnosť účtovníctva a ktorý musí obsahovať
a) obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky; právnické osoby uvedú sídlo, fyzické osoby bydlisko a miesto podnikania, ak sa líši od miesta bydliska,
b) výsledky vyplývajúce z porovnania skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov s účtovným stavom,
c) výsledky vyplývajúce z posúdenia reálnosti ocenenia majetku a záväzkov podľa § 26 a 27,
d) meno, priezvisko a podpisový záznam osoby alebo osôb zodpovedných za vykonanie inventarizácie v účtovnej jednotke.
Podľa § 558 prvá veta Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Z vykonaného dokazovania súd vyvodil právny záver, že návrh navrhovateľa bol z časti dôvodný.
Predpokladmi zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať sú existencia pracovného pomeru, platná dohoda o hmotnej zodpovednosti, škoda vo forme schodku na zverených hodnotách, zavinenie zamestnanca, ktoré sa predpokladá a že ku škode došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. Zamestnávateľ preukazuje len platné uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti, existenciu schodku na zverených, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a ich nevyúčtovanie. Zavinenie zamestnávateľ nepreukazuje, naopak zamestnanec musí preukázať vlastnú nevinu.
Medzi navrhovateľom a odporcom existoval od 2.12.2002 pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 2.12.2002, pričom odporca pracoval u navrhovateľa ako skladník. Medzi navrhovateľom a odporcom bola dňa 2.1.2003 platne uzavretá písomná dohoda o hmotnej zodpovednosti a súčasne aj dohoda o kolektívnej hmotnej zodpovednosti, ktorej účastníkmi bolo ďalších sedem pracovníkov skladu, ktorí prevzali kolektívnu hmotnú zodpovednosť za uskladnený tovar v hodnote 22.595.530,- Sk, a to podľa inventarizácie uskutočnenej k 31.12.2002 a za premety, materiál, polotovary, ktoré počas trvania kolektívnej hmotnej zodpovednosti za vyúčtovanie prevezmú. Vyjadrenie odporcu, že po skúšobnej dobe s ním bola uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti a tovar vydával ešte počas skúšobnej doby je nepresná, nakoľko pracovný pomer vznikol 2.12.2002 a už 2.1.2003 bola medzi účastníkmi uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti aj dohoda o kolektívnej hmotnej zodpovednosti, pričom dohodu o hmotnej zodpovednosti je možné uzavrieť aj v skúšobnej dobe.
K pojmu schodok treba uviesť, že schodkom je rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, a medzi údajmi účtovnej evidencie, o ktorý je skutočný stav nižší ako účtovný stav. Základnou právnou charakteristikou schodku, je že tovar musí chýbať. Ak by tovar nechýbal, ale bol by poškodený či znehodnotený, nešlo by o tento druh zodpovednosti. Za schodok sa nepovažuje ani tzv. účtovný schodok, v prípade ktorého ide len o chyby v evidencii. Schodok sa obvykle zisťuje na základe inventarizácie. Inventarizácia však nie je jediným spôsobom zistenia schodku. Ak schodok nie je preukázaný inventarizáciou, zamestnávateľ musí inými dôkaznými prostriedkami preukázať stav hodnôt, ktoré zamestnanec prevzal k vyúčtovaniu a skutočnosť, že došlo ku škode na zverených hodnotách. V danej právnej veci navrhovateľ opieral svoj nárok zo zodpovednosti odporcu za schodok o inventúrne súpisy zo dňa 7.11.2003, zo dňa 31.12.2003, zo dňa 30.4.2004 a zo dňa 11.6.2004. Navrhovateľ však v konaní nepredložil ani jeden inventúrny súpis k danému dňu s poukazom na skutočnosť, že z účtovníctva navrhovateľa existujú len fragmenty, a tieto súpisy navrhovateľ nemá k dispozícii. V priebehu konania navrhovateľ predložil súdu zápisnicu z inventúry zásob zo dňa 26.5.2004 týkajúcej sa inventúry zásob vykonanej k 30.4.2004, ako aj zápisnicu z inventúry zásob zo dňa 25.6.2004 týkajúcej sa inventúry zásob vykonanej k 11.6.2004, avšak tieto zápisnice nemajú náležitosti inventúrneho súpisu, či inventúrneho zápisu v zmysle § 30 Zákona o účtovníctve. Hoci odporca zápisnicu z inventúry zásob zo dňa 26.5.2004 podpísal, nemožno tento úkon odporcu posudzovať ako uznanie dlhu, nakoľko nespĺňa zákonné náležitosti takéhoto právneho úkonu. V zápisnici z inventúry zo dňa 25.6.2004 je na zápisnici len dopísané, že aj odporca bol s výsledkami inventúry oboznámený.
Vzhľadom k tomu, že predložené zápisnice z inventúry zo dňa 26.5.2004 a zo dňa 25.6.2004 nemajú náležitosti inventúrneho súpisu a inventúrneho zápisu, ktoré sú v zmysle Zákona o účtovníctve podkladom pre inventarizáciu a tým aj pre preukázanie zisteného schodku na zvedených hodnotách, navrhovateľ vo vzťahu k schodku zisteného k 30.4.2004 a k 11.6.2004 nepreukázal existenciu ním tvrdeného schodku a tým aj pomeru zodpovednosti odporcu za tento schodok s ohľadom na kolektívnu hmotnú zodpovednosť. Vo vzťahu ku schodkom zisteným k 7.11.2003 a k 31.12.2003 navrhovateľ súdu taktiež nepredložil zápisnice z inventúr vykonaných k týmto dňom. Existenciu schodku k 7.11.2003, k 31.12.2003, k 30.4.2004 a k 11.6.2004 prostredníctvom inventúrnych súpisov a inventúrnych zápisov k uvedeným dňom navrhovateľ v konaní nepreukázal, avšak poukázal na skutočnosť, že odporca dlh uznal na základe dohody o uznaní záväzku zo dňa 4.12.2003 a zo dňa 3.2.2004, ako aj na základe dohody o uzatvorení a vyplatení záväzku zo dňa 28.7.2004, z ktorej časť záväzku splácal, čím ho uznal. Vo vzťahu k dohode o uznaní záväzku zo dňa 10.8.2004 navrhovateľ uviedol, že túto odporca odmietol podpísať a z tohto záväzku ani žiadnu časť neuhradil, čo potvrdil aj odporca.
Súd sa vo vzťahu k predloženým dohodám o uznaní záväzku, resp. dohode o uzatvorení a vyplácaní záväzku zaoberal tým, či uvedenými dohodami došlo k platnému uznaniu dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka.
Uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorý zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Uznaním dlhu nevzniká nový záväzok. V prípade sporu veriteľ nemusí dokazovať, že v čase uznania dlh existoval, ani jeho výšku. Dlžník, ktorý by namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že zanikol napríklad splnením alebo inak, by to však musel preukázať.
Navrhovateľ súdu predložil dve dohody o uznaní záväzku zo dňa 4.12.2003 a 3.2.2004, ktoré odporca aj podpísal, čo v konaní odporca nenamietal, avšak uviedol, že tieto dohody považuje za neplatné, nakoľko sú nejaské, nezrozumiteľné, neurčité a podpísané pod nátlakom. Vo vzťahu k týmto dvom dohodám súd skúmal, či majú náležitosti uznania dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka. Hoci v oboch prípadoch ide o dvojstranný právny úkon, súd posudzoval, či z jeho obsahu vyplýva jednostranné vyhlásenie odporcu o uznaní dlhu. Obe dohody majú písomnú formu, pričom odporca tieto dohody podpísal. Ním tvrdenú skutočnosť, že ich podpísal pod nátlakom, odporca v konaní nijako nepreukázal. Aj keď odporca navrhol k tomuto vypočuť ako svedkov A. Š. W. O. Q., súd návrh na ich vypočutie zamietol, nakoľko obaja svedkovia boli účastníci kolektívnej hmotnej zodpovednosti, teda spoločne sa podieľali na vzniknutom schodku, pričom O. Q. pred súdom žalovanú pohľadávku uznal, na základe čoho bol vydaný rozsudok pre uznanie. Okrem toho odporca k forme nátlaku uviedol, len skutočnosť, že ak by dohody o hmotnej zodpovednosti nepodpísal, dostal by výpoveď, čo však nemožno považovať za nátlak
zo strany zamestnávateľa, nakoľko ak je určitá pracovná pozícia viazaná na hmotnú zodpovednosť zamestnanca a tento by od nej odstúpil, je to dôvod na výpoveď pre nesplnenie predpokladov na výkon dohodnutej práce v zmysle Zákonníka práce, čo však nemožno považovať za formu nátlaku, skôr išlo zo strany zamestnávateľa o oznámenie právnych následkov toho, ak by odporca odmietol zistený schodok uhradiť alebo od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpiť. Vo vzťahu k navrhnutým svedkom má súd za to, že by v konaní nepreukázali nejakú formu nátlaku na odporcu, nakoľko sami dohody o uznaní záväzku podpísali a O. Q. dokonca svoj záväzok uznal aj pred súdom. Aj samotný odporca počas trvania pracovného pomeru nič nenamietal k zrážkam zo mzdy, ktorými mu bola časť uznaného schodku zo mzdy zrážaná. Ich výpovede i o prípadnom nátlaku by tak neboli dostatočne vierohodné, preto ich vypočutie ako svedkov súd zamietol. Okrem toho odporca inú formu nátlaku ako hrozbu výpovede ani v konaní netvrdil, k čomu súd už uviedol, že takéto vyjadrenia zamestnávateľa by bolo možné posúdiť len ako upozornenie na možné pracovnoprávne zákonné následky odstúpenia od dohody o hmotnej zodpovednosti. Obe uvádzané písomné dohody o uznaní záväzku majú všetky zákonné náležitosti uznania dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka. Odporca v týchto dohodách zo dňa 4.12.2003 a 3.2.2004, ktoré podpísal, jasne, určite a nezameniteľne uznal schodok na tovare zistený inventúrou, a to v nadväznosti na inventúrny súpis k 7.11.2003 vo výške 14.850,- Sk a k 31.12.2003 vo výške 18.124,- Sk, pričom v oboch prípadoch sa zaviazal splatiť uvedenú sumu, a to v splátkach po 700 Sk, resp. 800 Sk. Uvedené dohody tak jednoznačne obsahujú uvedenie dôvodu (kauzy) vzniku pohľadávky, a to konkrétne inventúrne súpisy, ako aj presne určujú výšky pohľadávky a taktiež obsahujú prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Dohody o uznaní záväzku zo dňa 4.12.2003 a 3.2.2004 majú všetky náležitosti uznania dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, preto súd vychádzal z predpokladu, že dlh v čase uznania trval. Navrhovateľ v konaní uviedol, že z dlhu odporcu vo výške 14.850,- Sk bola zaplatená suma 6.300,- Sk, teda zostáva zaplatiť 8.550,- Sk a z dlhu odporcu vo výške 18.124,- Sk bola zaplatená suma 6.400,- Sk, teda zostáva zaplatiť 11.724,- Sk. Odporca v konaní nepreukázal, že by z tejto časti jeho záväzku uhradil väčšiu časť ako uviedol navrhovateľ. Odporca vo vzťahu k týmto dvom dohodám v konaní nepreukázal, že by dlh v čase uznania neexistoval, alebo že by zanikol vo väčšom rozsahu, ako uviedol navrhovateľ. S poukazom na takto vyhodnotené dohody o uznaní záväzku, súd na základe uznaní dlhu odporcom a jeho čiastočným úhradám uvádzaným navrhovateľom, odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 672,97 eur (pôvodne 20.274,- Sk), čo predstavuje rozdiel medzi uznanými dlhmi vo výške 14.850,- Sk a 18.124,- Sk a ich čiastočnými úhradami vo výške 6.300,- Sk a 6.400,- Sk (14.850,- Sk + 18.124,- Sk = 32.974,- Sk - 6.300,- Sk - 6.400,- Sk = 20.274,- Sk).
Vo vzťahu k dohode o uzatvorení a vyplatení záväzku zo dňa 28.7.2004, v zmysle ktorej navrhovateľ a odporca súhlasili s rekapituláciou záväzkov 14.850,- Sk, 18.124,- Sk a 35.500,- Sk, z čoho bolo zaplatených 9.700,- Sk, teda zostáva zaplatiť 58.774,- Sk, treba uviesť, že táto dohoda nespĺňa náležitosti uznania dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, nakoľko tento písomný prejav odporcu neobsahuje žiadny dôvod vzniku pohľadávky. Vo vzťahu k sume 35.500 Sk, ktorá sa síce v uvedenej dohode uvádza a ktorá by podľa navrhovateľa mala byť časťou schodku k 30.4.2004 vzťahujúceho sa k odporcovi, nie je v tejto písomnej dohode uvedená kauza vzniku pohľadávky, teda táto dohoda zo dňa 28.7.2004 nespĺňa náležitosti platného uznania dlhu. Keďže navrhovateľ vo vzťahu k sume 35.500,- Sk nepredložil ani inventúrne súpisy a inventúrne zápisy, navrhovateľ vo vzťahu k tejto žalovanej sume zníženej o čiastočnú úhradu 5.700,- Sk nepreukázal existenciu schodku a ani to, že by odporca dlh v tejto časti platne uznal. K tvrdeniu navrhovateľa, že čiastočné splácanie uvedeného dlhu odporcom, má účinky uznania zvyšku dlhu, treba uviesť, že uvedený právny režim sa vzťahuje na obchodnoprávne vzťahy v zmysle § 407 Obchodného zákonníka, pričom danú právnu vec súd posudzuje podľa Zákonníka práce a Občianskeho zákonníka. Okrem toho čiastočné plnenie zo strany odporcu nebolo dobrovoľné, nakoľko bolo realizované vždy zrážkami zo mzdy.
Vo vzťahu k dohode o uznaní záväzku zo dňa 10.8.2004 treba uviesť, že uvedená dohoda nie je odporcom podpísaná, pričom samotný odporca uviedol, že dohodu odmietol podpísať, čo je uvedené aj na tejto dohode. Keďže na dohode o uznaní záväzku, ktorá by inak spĺňala náležitosti uznania dlhu, chýba podpis odporcu, nespĺňa táto dohoda podstatnú náležitosť uznania dlhu, a to písomnú formu, čo znamená, že písomné vyhlásenie odporcu musí byť ním podpísané. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ vo vzťahu k sume 24.966,- Sk nepredložil ani inventúrne súpisy a inventúrne zápisy, navrhovateľ vo vzťahu k tejto žalovanej sume nepreukázal existenciu schodku a ani to, že by odporca dlh v tejto časti platne uznal.
Z vykonaného dokazovania tak vyplynulo, že zo žalovanej pohľadávky 77.240,- Sk navrhovateľ síce zobral v časti o 2.200,- Sk návrh späť, ale keďže odporca so späťvzatím nesúhlasil, súd v tejto časti konanie nezastavil, pričom navrhovateľ v časti sumy 2.200,- Sk jeho nárok nijako nepreukazoval s tým, že v tejto časti prišlo k čiastočnej úhrade. Zo zostávajúcej časti 2.490,87 eur (pôvodne 75.040,- Sk), ktorú navrhovateľ žaloval, mu súd priznal sumu 672,97 eur (pôvodne 20.274,- Sk) a vo zvyšnej časti jeho návrh zamietol, nakoľko navrhovateľ v konaní nepreukázal v tejto časti existenciu schodku a ani platného uznania dlhu.
Navrhovateľ si v konaní uplatnil aj úroky z omeškania zo žalovanej sumy, a to vo výške 8,8 % zo sumy 77.240,- Sk od 11.9.2004 do zaplatenia. Keďže súd zo žalovanej pohľadávky navrhovateľovi priznal len sumu 672,97 eur (20.274,- Sk) úrok z omeškania mu mohol priznať len z tejto sumy. Navrhovateľ žiadal priznať úrok z omeškania z celej žalovanej sumy vo výške 8,8 % ročne od 11.9.2004, avšak odporca v konaní namietol, že vo vzťahu k sume 14.850,- Sk boli dohodnuté splátky po 700 Sk a k sume 18.124,- Sk boli dohodnuté splátky v sume 800 Sk, ktoré sa v týchto sumách aj realizovali, ako to vyplýva zo súm čiastočných úhrad. Medzi účastníkmi nebolo dohodnuté, že by neuhradením niektorej zo splátok, bol splatný celý dlh, teda odporca bol oprávnený zvyšok pohľadávky 8.550,-Sk a 11.724,- Sk splácať v splátkach.
Odporca zo sumy 14.850,- Sk, ktorú uznal dňa 4.12.2003, uhradil sumu 6.300,- Sk, čo predstavuje 9 splátok po 700 Sk, ktoré boli aj odporcovi strhávané do skončenia pracovného pomeru zo mzdy, teda v období od januára 2004 do septembra 2004 (9 mesiacov x 700,- Sk = 6.300,- Sk), kedy mu bola vyplatená posledná výplata za august 2004, nakoľko ku skončeniu pracovného pomeru došlo 9.8.2004. Z tejto sumy zostáva uhradiť 8.550,- Sk, čo pri splátkach po 700 Sk predstavuje 12 splátok mesačne po 700 Sk a 13. splátka v sume 150 Sk (12 x 700 Sk = 8.400 Sk + 150 Sk).
Odporca zo sumy 18.124,- Sk, ktorú uznal dňa 3.2.2004, uhradil sumu 6.400,- Sk, čo predstavuje 8 splátok po 800 Sk, ktoré boli aj odporcovi strhávané do skončenia pracovného pomeru zo mzdy, teda v období od februára 2004 do septembra 2004 (8 mesiacov x 800,- Sk = 6.400,- Sk). Z tejto sumy zostáva uhradiť 11.724,- Sk, čo pri splátkach po 800 Sk predstavuje 14 splátok mesačne po 800 Sk a 15. splátka v sume 524 Sk (14 x 800 Sk = 11.200 Sk + 524 Sk).
Navrhovateľ v konaní nepreukázal, ku ktorému dňu v mesiaci boli odporcovi vykonávané zrážky zo mzdy, teda kedy sa následne odporca dostal do omeškania, ak k uvedenému dňu neboli už vykonané zrážky zo mzdy, preto súd úroky z omeškania z jednotlivých splátok priznal od prvého dňa nasledujúceho mesiaca, kedy sa odporca so splátkou dostal do omeškania, keďže navrhovateľ v konaní nepreukázal presný dátum splatnosti splátok v danom mesiaci. Vzhľadom k tomu, že odporcovi trval pracovný pomer u navrhovateľa do 9.8.2004, bola mu ešte vyplatená mzda za august, a to v mesiaci september 2004, čo zodpovedá aj výške vykonaných splátok po uznaní dlhu. S ďalšou splátkou sa tak odporca dostal do omeškania od 1.11.2004, od kedy súd navrhovateľovi priznal úroky z omeškania z jednotlivých splátok, pričom v nasledujúcich 12 mesiacoch boli súčasne splatné splátky po 700 Sk aj 800 Sk, čo je 1.500,- Sk = 49,79 eur, 13. mesiac bol splatný zostatok zo sumy 8.550 Sk, teda suma 150 Sk a splátka po 800 Sk, čo je 950 Sk = 31,53 eur, 14. mesiac bola splatná len splátka po 800 Sk = 26,56 eur a 15. mesiac bol splatný zostatok zo sumy 11.724 Sk, teda suma 524 Sk = 17,39 eur. Vo vzťahu ku každej splátke súd priznal navrhovateľovi zákonný úrok z omeškania v poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platný v čase vzniku z omeškania, ktorý však nemohol byť vyšší ako navrhovateľom uplatňovaný úrok z omeškania.
Navrhovateľovi tak súd z priznanej sumy priznal aj:
8,8 % úrok z omeškania ročne zo sumy 49,79 eur od 1.11.2004 do zaplatenia,
8 % úrok z omeškania ročne zo sumy 49,79 eur od 1.12.2004 do zaplatenia,
8 % úrok z omeškania ročne zo sumy 49,79 eur od 1.1.2005 do zaplatenia,
8 % úrok z omeškania ročne zo sumy 49,79 eur od 1.2.2005 do zaplatenia,
6 % úrok z omeškania ročne zo sumy 49,79 eur od 1.3.2005 do zaplatenia,
6 % úrok z omeškania ročne zo sumy 49,79 eur od 1.4.2005 do zaplatenia,
6 % úrok z omeškania ročne zo sumy 49,79 eur od 1.5.2005 do zaplatenia,
6 % úrok z omeškania ročne zo sumy 49,79 eur od 1.6.2005 do zaplatenia,
6 % úrok z omeškania ročne zo sumy 49,79 eur od 1.7.2005 do zaplatenia,
6 % úrok z omeškania ročne zo sumy 49,79 eur od 1.8.2005 do zaplatenia,
6 % úrok z omeškania ročne zo sumy 49,79 eur od 1.9.2005 do zaplatenia,
6 % úrok z omeškania ročne zo sumy 49,79 eur od 1.10.2005 do zaplatenia,
6 % úrok z omeškania ročne zo sumy 31,53 eur od 1.11.2005 do zaplatenia,
6 % úrok z omeškania ročne zo sumy 26,56 eur od 1.12.2005 do zaplatenia a
6 % úrok z omeškania ročne zo sumy 17,39 eur od 1.1.2006 do zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal vo veci pomerný úspech, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnil. Navrhovateľovi bola z pôvodne žalovanej sumy 77.240,- Sk priznaná suma 20.274,- Sk, čo predstavuje 26%, teda v konaní bol odporca úspešný na 74%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.