Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_10Cpr-1-2011.pdf
PDF · 121.13 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cpr/1/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: V.. T.. B. P., O.., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., B. X, zastúpeného JUDr. Františkom Komkom, advokátom so sídlom Prešov, Hlavná 27 a JUDr. Jánom Garajom, advokátom so sídlom Prešov, Floriánova 2, proti odporcovi: Prešovská univerzita v Prešove, 17. novembra 15, Prešov, IČO: 170 707 75, zastúpeného JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom Prešov, Sládkovičova 8, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy takto
rozhodol:
návrh z a m i e t a ,
o trovách konania bude rozhodnuté v lehote do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 02.09.2011 žiadal navrhovateľ určiť, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané mu odporcom listom zn. XXX/XXXX-P. zo dňa 14.07.2011 je neplatné a zároveň žiadal o náhradu mzdy za obdobie od 15.07.2011 do budúcna mesačne v sume 1200,50 Eur s príslušenstvom.
Predmetný návrh odôvodnil skutočnosťou, že medzi účastníkmi konania trval pracovnoprávny vzťah, pričom z dôvodu pokynu zamestnávateľa bol nútený čerpať
nevyčerpanú dovolenku za rok 2010, a to v roku 2011, ktorú vypísal, a to v mesiaci apríl v trvaní 19 dní a v mesiaci máj v trvaní 15 dní. Túto však reálne nečerpal a následne nevyčerpanú starú dovolenku čerpal v mesiaci jún 2011. Voči tomu čerpaniu neboli pripomienky zo strany zamestnávateľa a až následne bolo toto použité ako dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru.
Odporca nesúhlasil s podaným návrhom, poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nemal podpísaný dovolenkový lístok a napriek poučeniu zo strany zamestnávateľa sa nedostavil na pohovor, na ktorý bol predvolaný. Týmto spôsobom závažne porušil pracovnú disciplínu, čo je dôvodom pre skončenie pracovného pomeru.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkov prof. Š., doc. A., Ing. C., V. O., PhDr. P., P.. R., M.. M., M.. A., O.. A., p. O., Ing. A., prof. M., oboznámením pracovnej zmluvy, dohody o zmene pracovnej zmluvy, vymenovania do funkcie vedúceho katedry, odvolania z funkcie prodekana, oznámenia o udelení titulu, vymenovania za dekana, oznámenia o prijatí určenia tarifného platu, dochádzkového listu za mesiace apríl až jún 2011, záznamu o porušení pracovnej disciplíny,
okamžitého skončenia pracovného pomeru, oznámenia o trvaní na ďalšom zamestnaní, kolektívnej zmluvy odporcu, pracovného poriadku odporcu, plánu čerpania dovoleniek, dovolenkových lístkov, stanoviska odborov, záverečných mesačných evidencií dochádzky, registračného listu fyzickej osoby, žiadosti o opravu dátumu začiatku prerušenia, zápisníc zo zasadnutí katedry, potvrdení o termíne konaní štátnych skúšok, oznámenia o porušení pracovnej disciplíny, oznámenia prof. L., správy o autenticite, čestného vyhlásenia N. P., dochádzkového listu, knihy odchodov a príchodov, správ záverečného hodnotenia, mailovej komunikácie z pracoviska navrhovateľa, kópie dochádzkového listu za mesiac jún 2011, harmonogramu akademického roku 2010/2011, zápisníc zo zasadnutí Katedry financií a účtovníctva Fakulty manažmentu Prešovskej univerzity, správy zo záverečných hodnotení predmetu štúdia podnikové financie, dochádzkových listov, ako aj ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený tento skutkový stav:
Navrhovateľ pracoval na základe pracovnej zmluvy uzavretej s odporcom vo funkcii vysokoškolského učiteľa odborného asistenta od 01.09.2006. Na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy bol pracovný pomer uzavretý na dobu určitú do 30.11.2013. Od 01.12.2008 bol vymenovaný do funkcie vedúceho katedry financií a účtovníctva. Zároveň od 27.10.2009 bol vymenovaný za prodekana pre vzdelávanie Fakulty manažmentu. Z tejto funkcie bol odvolaný dňa 13.05.2011. Od 16.05.2011 mu bol určený funkčný plat vo výške 1200,50 Eur mesačne. Počas výkonu funkcie prodekana navrhovateľ v oblasti podpisovania dovoleniek spadal do kompetencie dekana fakulty. Po tom, čo bol odvolaný z tejto funkcie od 13.05.2011, bola jeho nadriadenou vedúca katedry. Z dôvodu pokynu vedenia odporcu navrhovateľ mal vyčerpať 36 pracovných dní dovolenky za rok 2010, pričom túto čerpal v trvaní 19 dní v mesiaci apríl a zvyšok v mesiaci máj 2011. Počas tejto doby navrhovateľ plnil svoje pracovné povinnosti sčasti na svojom pracovisku a sčasti v domácom prostredí. Na základe podnetu dekanovi fakulty bola zostavená komisia na posúdenie autenticity jeho publikačnej činnosti, ktorá dospela k záveru, že habilitačná práca navrhovateľa je v celkovom rozsahu asi 70 strán textu v úplnej zhode s diplomovou prácou z roku 2007, čo je približný rozsah celého textu kontrolovanej diplomovej práce. V dôsledku záveru tejto správy bol navrhovateľ predvolaný na pohovor u dekana, pričom bolo zistené, že sa nezdržiava na pracovisku a je odcestovaný v zahraničí, čo oznámil formou SMS správy tajomníkovi katedry, ktorý zisťoval, kde sa nachádza. Následne bol telefonicky kontaktovaný vedúcou katedry, ktorá mu oznámila, aby sa 27.06.2011 dostavil k nej z dôvodu problému okolo jeho nevypísanej dovolenky a neúčasti na pracovisku. Dňa 26.06.2011 oznámil navrhovateľ svojej nadriadenej, vedúcej katedry, že z dôvodu promócií dcéry zostáva v Bratislave do 29.06.2011, a preto príde do práce až 30.06.2011, kedy bol upozornený na porušenie pracovnej disciplíny a nevypísanie dovolenkového lístku.
Dňa 14.07.2011 doručil odporca navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu porušenia článku VI. bod 3 pracovného poriadku, a to čerpanie dovolenky bez písomného súhlasu nadriadeného v dňoch 14.06.2011 - 24.06.2011, čím došlo k závažnému spôsobu porušenia pracovnej disciplíny. Predmetné konanie bolo posúdené ako neospravedlnené zameškanie práce aj po vyjadrení zástupcov odborov. Navrhovateľ podaním zo dňa 18.07.2011 oznámil, že nesúhlasí s okamžitým skončením pracovného pomeru a trvá na ďalšom zamestnávaní.
Pokiaľ sa týka čerpania dovolenky u zamestnávateľa navrhovateľa, prax bola taká, že vypísaný dovolenkový lístok bol predložený osobe zodpovednej za schvaľovanie dovolenky, pričom následne bolo oznámené pracovníkovi, či bola jeho dovolenka príslušným pracovníkom schválená alebo nie. Až v prípade podpísaného dovolenkového lístku mohol nastúpiť zamestnanec na dovolenku. Priamym nadriadeným navrhovateľa do 13.05.2011 bol dekan fakulty, ktorý uviedol, že bez podpísaného dovolenkového lístku nebolo možné čerpať dovolenku zo strany jeho podriadených, čo potvrdila aj vedúca katedry, ktorá bola priamym nadriadeným navrhovateľa po 13.05.2011, kedy prestal vykonávať funkciu prodekana. Takýto postup vyplýva aj z pracovného poriadku zamestnávateľa.
Dňa 15. a 22.06.2011 vykonal navrhovateľ záznam v systéme MAIS o tom, že vykonal skúšku v termínoch, ktoré si vopred naplánoval, pričom v tomto čase sa fyzicky nezdržiaval na pracovisku. Navrhovateľ sa nezapisoval do knihy príchodov a odchodov, ktorá bola vedená na sekretariáte s tým, že v praxi sa to od neho nevyžadovalo do 13.05.2011, kedy bol vo funkcii prodekana. Následne, napriek tomu,
že už takúto funkciu nevykonával, sa nezapisoval v zmysle pracovného poriadku do knihy príchodov a odchodov.
Na pracovisku odporcu fungujú informačné systémy ohľadom personálnej agendy, a to systém dochádzkový, stravovací a ekonomický, ktorý má na starosti vedúca útvaru ľudských zdrojov Rektorátu Prešovskej univerzity. Základom pre fungovanie týchto systémov je dochádzkový systém, do ktorého sa prenášajú údaje z jednotlivých fakúlt a od tohto systému sú potom odvodené aj systémy pre systém stravovací, či ekonomický. Pokiaľ sa týka otázky neprítomnosti navrhovateľa na pracovisku v dňoch 14.-24.06.2011 k ručným zmenám ohľadom zapísania, či nezapísania dovolenky došlo tak, že v súbore, ktorý bol nahratý do centrálneho ekonomického súboru, bola zaevidovaná u navrhovateľa absencia po tom, čo jeho neúčasť v práci oznámila fakulta a následne bolo aj vykonané oznámenie na sociálnu poisťovňu ohľadom prerušenia poistenia navrhovateľa v sociálnej poisťovni, ktorú oznámil jeho zamestnávateľ, a to za obdobie od 14.06.-29.06.2011. Formulár o oznámení vzniku prerušenia sociálneho poistenia v sociálnej poisťovni bol vydaný odporcom dňa 22.06.2011 a následne dátum zániku prerušenia bol oznámený dňa 30.06.2011, pričom dňa 17.06.2011 bola odoslaná žiadosť na odborový orgán o prerokovanie a vydanie súhlasného stanoviska k rozhodnutiu o neospravedlnenom zameškaní práce. Z dôvodu, že stanovisko odborov nebolo jednoznačné, vedúca útvaru ľudských zdrojov v obave, aby nedošlo k neoprávnenému skráteniu výplaty za mesiac jún 2011 u navrhovateľa, dala pokyn, aby došlo k ručnej oprave údajov v systéme tak, že za uvedené obdobie bola vedená u navrhovateľa dovolenka a následne mal vyplatenú mzdu s tým, že v prípade kladného stanoviska odborov bude nasledovať ďalšie výplatné obdobie, kedy bude možno započítať neoprávnene vyplatenú mzdu. Vedúca útvaru ľudských zdrojov tak konala z dôvodu, aby nedošlo k žalobe zo strany navrhovateľa o neoprávnené nevyplatenie mzdy, pričom konala tak z dôvodu, že 12.07.2011 bol výplatný termín na výplatu mzdy za mesiac jún, pričom v tomto čase ešte nebolo doručené stanovisko odborov ohľadom posúdenia, či sa jedná o neoprávnenú absenciu v práci, ku ktorému došlo až dňa 13.07.2011. Následne dňa 12.08.2011 bola realizovaná zrážka za neospravedlnené zameškanie práce v mesiaci jún zo mzdy navrhovateľa za mesiac júl. Z týchto dôvodov došlo k oprave verzie evidencie dochádzky za obdobie od 14.06.2011 do 29.06.2011.
Po oznámení dekana Fakulty manažmentu na rektorát Prešovskej univerzity, že navrhovateľ sa zdržiava v zahraničí bez podpísaného dovolenkového lístka, bola dňa 17.06.2011 zaslaná žiadosť o prerokovanie a vydanie súhlasného stanoviska k rozhodnutiu o neospravedlnenom zameškaní práce na odborový orgán a dňa 24.06.2011 žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z dôvodu posúdenia jeho neúčasti na pracovisku ako neospravedlnenej neprítomnosti považované za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Následne odborový zväz požiadal navrhovateľa o písomné stanovisko k jeho neprítomnosti na pracovisku, na základe čoho navrhovateľ mailovou formou dňa 28.06.2011 oznámil odborovému zväzu, že v apríli 2011 bol povinný dočerpať dovolenku za rok 2010, pričom u neho to činilo 36 dní. Napriek vypísanej dovolenke, ktorú fyzicky čerpať nemohol, chodil každý deň do práce a plnil svoje pracovné povinnosti. Na mesiac máj mu zostalo ďalších 17 dní, preto dňa 02.05.2011 vypísal dovolenkový lístok so žiadosťou o možnosť ich vyčerpania. Tento dovolenkový lístok mu zo strany dekana nebol podpísaný s tým, že sekretárka mu oznamovala, že nevie o tom, či bol lístok podpísaný, že dekan tam nie je a pod. Z tohto dôvodu v mesiaci máj dovolenku fyzicky nečerpal. Následne ústne dňa 10.06.2011 oznámil vedúcej katedry, že dovolenku si dočerpe v mesiaci jún a zároveň dal žiadosť o podpísanie dovolenky na mesiac jún. Hneď v prvý deň pobytu na dovolenke mal telefonát od vedúcej katedry, že je problém s čerpaním dovolenky. Uviedol, že došlo k chybe aj zo strany organizácie a navrhol riešiť situáciu tak, aby z 36 dní starej dovolenky, ktoré fyzicky nevyčerpal, boli vykryté jeho dni neprítomnosti na pracovisku. Dňa 29.06.2011 odborový zväz sa vyjadril k doručeným žiadostiam zo strany zamestnávateľa tak, že pred výpoveďou navrhuje písomné napomenutie pre porušenie pracovnej disciplíny, pričom pochybenie je na oboch stranách z dôvodu nedostatočnej obojstrannej komunikácie. Následne dňa 30.06.2011 odborový zväz zaslal svoje stanovisko rektorovi univerzity, kde uviedol, že k pochybeniu došlo na oboch stranách a navrhuje písomné napomenutie zamestnancovi. Dňa 07.07.2011 rektorát Prešovskej univerzity opakovane požiadal o prerokovanie a vydanie súhlasného stanoviska k rozhodnutiu o neospravedlnenom zameškaní práce a žiadosť o opätovné prerokovanie, resp. potvrdenie stanoviska k žiadosti o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru, z dôvodu, že z vyjadrenia odborového zväzu nebolo zrejmé, či považujú neprítomnosť navrhovateľa na pracovisku za dôvodnú alebo nie. Na následnom zasadnutí dňa 12.07.2011 sa dostavil rektor univerzity, kde objasnil chronológiu
prípadu a následne zo stanoviska odborov vyplýva, že zo strany zamestnanca bola porušená pracovná disciplína čerpaním dovolenky bez súhlasu zamestnávateľa, pričom v písomnom stanovisku zo dňa 12.07.2011 uviedli odbory, že súhlasia aj so zamýšľaným postupom zamestnávateľa pri okamžitom skončení pracovného pomeru.
Ako vyplýva z obsahu spisu navrhovateľ počas mesiaca apríl 2011, kedy mal vypísanú dovolenku, plnil svoje pracovné povinnosti, a to vo forme preštudovaní záverečných prác študentov a vypracovaní oponentských, resp. konzultantských posudkov pri magisterských a bakalárskych prácach, ktoré mali byť odovzdané do 15.04.2011. Zároveň sa zúčastnil porád na katedre financií a účtovníctva v dňoch 04.05. a 19.04.2011. Taktiež vykonával úkony v súvislosti s evidenčnou povinnosťou pri veciach týkajúcich sa doktorantov.
V súvislosti so závermi komisie, ktorá posudzovala autenticitu habilitačnej práce navrhovateľa, bol predvolaný navrhovateľ k dekanovi aj dňa 10.05.2011, pričom na tomto stretnutí požiadal okamžite navrhovateľ o uvoľnenie z funkcie prodekana, čo pokladal za dostatočné riešenie tejto situácie a považoval vec za ukončenú.
Na základe uvedeného súd právne uzatvára:
Podľa § 252g ods. 1 veta druhá zákona č. 311/2001 Z. z. v znení účinnom od 01.09.2011, právne úkony urobené pred 01.09.2011 a nároky, ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do 31.08.2011.
Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce účinného v čase podania okamžitého skončenia pracovného pomeru, t. j. účinného do 31.08.2011 (ďalej ZP), pracovný pomer možno skončiť a) dohodou
b) výpoveďou
c) okamžitým skončením
d) skončením v skúšobnej dobe.
Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ ZP, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa článku 16 bod 3 Pracovného poriadku Prešovskej univerzity v Prešove, dovolenkový lístok je zamestnanec povinný vypísať najmenej jeden deň pred nástupom na dovolenku. Zamestnanec môže čerpať dovolenku len po podpísaní dovolenkového lístka priamym vedúcim zamestnancom pred nástupom na dovolenku, v opačnom prípade sa jeho neprítomnosť v práci považuje za absenciu. Dovolenkové lístky sa zakladajú ku evidencii dochádzky.
Podľa § 81 písm. b/ ZP, zamestnanec je povinný najmä byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času.
Podľa § 74 ZP, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde ku prerokovaniu platí, že k prerokovaniu došlo.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca ukončil pracovný pomer s navrhovateľom okamžitým skončením dňa 14.07.2011, pričom z obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplýva, že
dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo neprítomnosť v mieste výkonu práce bez písomného súhlasu nadriadeného, nakoľko navrhovateľ oznámil odporcovi, že čerpá dovolenku, hoci takéto čerpanie nebolo schválené.
Podľa názoru súdu I. stupňa dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol v písomnom vyhotovení okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedený tak, že je zrejmé aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú zamestnávateľa k rozviazaniu pracovného pomeru, pričom nevznikli tu pochybnosti o tom, čo chcel účastník pracovnoprávneho vzťahu svojím úkonom prejaviť. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo vyhotovené v písomnej forme a doručené zamestnancovi, pričom dôvod, ktorý v tomto bol skutkovo vymedzený, je vymedzený tak, že ho nie je možné zameniť s iným dôvodom. Z uvedeného jednostranného právneho úkonu nepochybne vyplýva, že neúčasť navrhovateľa na pracovisku v dňoch 14.06 - 24.06.2011 bez písomného súhlasu zamestnávateľa považoval zamestnávateľ za závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru.
Okamžité skončenie pracovného pomeru je platné za podmienky svojej písomnej formy a doručenia zamestnancovi, ktoré je vymedzené tak, že skutkový dôvod nie je možné zameniť s iným dôvodom, musí byť zároveň vopred prerokované s príslušným odborovým orgánom, pričom účinky splnenia povinnosti zamestnávateľa prerokovať s príslušným odborovým orgánom okamžité skončenie pracovného pomeru nastanú len vtedy, pokiaľ žiadosť zamestnávateľa obsahuje náležitosti v zmysle Zákonníka práce. Z vykonaného dokazovania, a to z výsluchu rektora Prešovskej univerzity ako aj kompletného spisového materiálu, ktorý bol zaslaný na odborový zväz, podľa názoru súdu nepochybne vyplynulo, že odporca žiadal o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru ako to vyplýva z č. l. 162 spisu a opakovanej žiadosti z č. l. 172 spisu. Taktiež tento záver nepochybne vyplýva z výsluchu svedkov, a to členov odborového zväzu pracovníkov školstva. Zo zápisnice č. 8 vyplýva záver, že odborový zväz sa uzniesol, že zo strany zamestnanca bola porušená pracovná disciplína, no stanovisko z 30.06.2011 odborový zväz nezmenil a v tomto navrhol udeliť písomné napomenutie, napriek tejto skutočnosti v stanovisku odborového zväzu zo dňa 12.07.2011 vyplýva, že odborový zväz súhlasí s postupom zamestnávateľa pri okamžitom skončení pracovného pomeru. Napriek rozporom v záveroch, ktoré vyplývajú zo zápisnice z mimoriadneho zasadnutia a s písomným stanoviskom však súd má za to, že bola splnená podmienka prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov vopred, teda pred jeho doručením, nakoľko platnosť výpovede neovplyvňuje situácia, ak zamestnávateľ okamžité skončenie pracovného pomeru prerokoval so zástupcom zamestnancov a tento v rámci prerokúvania vyjadril negatívny postoj. Podmienkou pre okamžité skončenie pracovného pomeru je len prerokovanie tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru bez vydania pozitívneho stanoviska zo strany odborového orgánu, preto súd má za to, že vyššie uvedené disproporcie medzi závermi zasadnutia a písomným stanoviskom podpísaným predsedom Rady odborového zväzu nespôsobujú neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle § 74 Zákonníka práce.
Žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru obsahovala všetky náležitosti, ktoré má obsahovať platný právny úkon, a to okamžité skončenie pracovného pomeru, čím bola zabezpečená ochrana zamestnanca pred tým, aby zamestnávateľ nezneužil svoje postavenie a nedôvodne neprepúšťal zamestnanca z pracovného pomeru.
O tom, že táto povinnosť zo strany zamestnávateľa bola dôsledne rešpektovaná svedčí aj to, že personálny útvar Prešovskej univerzity bez toho, aby nemal súhlasné stanovisko k tomu, či sa jedná o neospravedlnenú absenciu navrhovateľa na pracovisku alebo nie, zásahom do systému opravil údaje ohľadom jeho neprítomnosti na pracovisku od 14.-29.06. na čerpanie dovolenky práve v záujme toho, aby sa vyhol prípadnému nevyplateniu mzdy, čo následne spôsobilo situáciu, ktorá vytvárala pochybnosti v prospech navrhovateľa ohľadom možného falšovania údajov v dochádzkovom systéme, ktoré však podľa názoru súdu boli dostatočne vysvetlené zodpovedným pracovníkom práve z dôvodu rešpektovania stanoviska odborového zväzu, ktoré nebolo vydané v čase, ktorý bol nutný pre prípravu miezd za mesiac jún 2011. Súd má za to, že aj tieto skutočnosti, na ktoré poukazoval navrhovateľ, boli dostatočne vysvetlené odporcom a nepreukazujú to, že by zamestnávateľ špekulatívnym spôsobom zasahoval do dochádzkovej agendy v snahe ex post pozmeniť rozhodujúce údaje.
Pokiaľ sa týka preukázania skutočnosti, či uvedeným konaním navrhovateľ porušil pracovnú disciplínu tak závažným spôsobom, že toto konanie odôvodňuje postup zamestnávateľa vo forme okamžitého skončenia pracovného pomeru, súd dospel k záveru, že aj táto podmienka bola splnená.
Povinnosť zamestnanca dodržovať pracovnú disciplínu je základnou povinnosťou zamestnanca, ktorá vyplýva z jeho pracovného pomeru, pričom jeho povinnosťou je plniť úlohy stanovené právnym predpismi, pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou, či nadriadeným zamestnancom. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny postihnuteľné okamžitým skončením pracovného pomeru, musí takéto porušenie zo stany zamestnanca byť zavinené, minimálne vo forme nedbanlivosti, a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Základným hľadiskom pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je jeho intenzita, pričom hodnotenie intenzity sa odvíja od osoby zamestnanca, funkcie, ktorú zastáva, od jeho doterajšieho postoja k plneniu pracovných povinností, spôsobu a intenzity porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácie, v ktorej k porušeniu došlo, v dôsledkoch porušenia pre zamestnávateľa, či toto porušenie spôsobilo zamestnávateľovi škodu alebo nie. V danom prípade bolo predmetom posudzovania intenzity porušenia pracovnej disciplíny konanie navrhovateľa spočívajúce v jeho neospravedlnenej absencii na pracovisku v dňoch 14.06.2011 až 24.06.2011. Na úvod je však nutné uviesť, že navrhovateľ sa bez ospravedlniteľného dôvodu nezúčastňoval pracovného procesu, a teda mal absenciu v dňoch 14.06-24.06.2011, nakoľko súd hodnotil len obdobie, ktoré bolo dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Doterajšia judikatúra jednoznačne považovala neospravedlnenú reťazovú absenciu zamestnanca na pracovisku za dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Z hodnotenia osoby zamestnanca vyplynulo, že tento počas svojho pôsobenia v trvaní približne 5 rokov u zamestnávateľa nebol disciplinárne riešený, a ani neboli vážnejšie výhrady voči jeho práci. Donedávna, v čase pred okamžitým skončením pracovného pomeru, zastával funkciu prodekana, ktorej sa však vzdal v dôsledku preukázaných podozrení ohľadom autenticity jeho habilitačnej práce. Podľa názoru súdu je nutné brať do úvahy pri hodnotení tohto prípadu aj to, že navrhovateľ v tak vysokej funkcii sa dopustil plagiátorstva, čo podľa názoru súdu je u vysokoškolského pedagóga s tak dosiahnutým stupňom vedecko-pedagogickej hodnosti za neprípustné a jedná sa o konanie minimálne v rozpore s dobrými mravmi, ktoré nepochybne poškodzuje dobré meno a povesť zamestnávateľa. Podľa názoru súdu z jeho mailovej komunikácie s odborovým zväzom nepochybne vyplynulo, že navrhovateľ si bol vedomý v čase nástupu na „dovolenku“, teda v čase, keď odcestoval do Egypta, že nemal podpísaný dovolenkový lístok zo strany jeho nadriadeného, čo nepochybne podľa názoru súdu súviselo s predchádzajúcim rozhodnutím navrhovateľa vzdať sa miesta prodekana, práve v súvislosti s vyššie uvedeným konaním pri vypracovaní jeho vedeckej práce. Tento záver vyplýva z č. l. 167 spisu, v ktorej uviedol navrhovateľ, že nadriadený nereagoval na jeho žiadosť o podpísanie dovolenky, no napriek tomu oznámil, že nebude prítomný na pracovisku. Podľa názoru súdu jedná sa o úmyselné konanie navrhovateľa vysokej intenzity, ktoré spočíva v neplnení si žiadnych povinností zamestnanca počas pomerne dlhej doby. Napriek tomu, že navrhovateľ sa nenachádzal na pracovisku, v skúškovom systéme mal zaznačené to, že skúša napriek tomu, že nemal daný súhlas na to, aby bol zastúpený na týchto skúškach, čo navrhovateľ vysvetlil tým, že nemal vedomosť, ako má zmeniť tento počítačový systém. Podľa názoru súdu sa jedná o úmyselné konanie navrhovateľa, ktoré je neprípustné s plnením povinností vysokoškolského pedagóga, ktorý vykonáva skúšky u študentov nielen tým, že pripravuje testy a otázky pre ich vypracovanie, ale pokiaľ nie je osobne prítomný pri týchto skúškach, je v zmysle pracovného poriadku povinný o tom informovať svojho nadriadeného a učiniť tak len s jeho súhlasom, čo v danom prípade učinené nebolo. Vzhľadom na charakter pracovného zaradenia navrhovateľa, ktorý ako vysokoškolský pedagóg nepochybne môže plniť časť svojich pracovných povinností aj v inom mieste, než je jeho pracovisko poskytnuté mu zamestnávateľom, súd má za to, že ku vzniku konkrétnej škody u zamestnávateľa vo forme nejakej materiálnej ujmy, ktorá by mohla byť jednoznačne materiálne ocenená, nedošlo.
Z týchto ukazovateľov a kritérií vyplýva, že navrhovateľ napriek skutočnosti, že počas 5 rokov vykonával riadne svoje pracovné povinnosti bez nejakých problémov a nebol disciplinárne stíhaný, sa dopustil porušenia pracovnej disciplíny vysokej intenzity a to tým, že úmyselne bez podpísaného dovolenkového lístka sa nedostavil na pracovisko, mal vedomosť o tejto skutočnosti a až následne žiadal o započítanie času, ktorý strávil na pracovisku napriek podpísanej dovolenke v mesiaci apríli 2011, s časom, kedy nemal podpísanú dovolenku. Ako vyplýva aj z listinných dôkazov v mesiaci jún je povinný zamestnávateľ, teda vysoká škola vykonávať skúšky študentov, teda jedná sa o zakončenie celého akademického
roka, preto podľa názoru súdu, pokiaľ došlo k porušeniu pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa tým, že sa bezdôvodne nedostavil na pracovisko práve v tomto období akademického roka, došlo k jeho porušeniu pracovnej disciplíny tak závažným spôsobom, že je daný dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru aj napriek skutočnosti, že sa jedná o výnimočný spôsob, kedy dochádza k najzávažnejšiemu postihu zamestnanca z pohľadu trvania jeho pracovnoprávneho vzťahu. Podľa názoru súdu nie je spravodlivé od zamestnávateľa vyžadovať, aby zamestnanca zamestnával ešte počas trvania výpovednej doby pri zistení takéhoto porušenia pracovnej disciplíny. Neospravedlnená neprítomnosť zamestnanca na pracovisku v trvaní 11 dní podľa názoru súdu je tak intenzívnym porušením pracovnej disciplíny, ktorému nemožno priznať súdnu ochranu vo forme vyhovenia žaloby o neplatné skončenie pracovného pomeru. Tento záver zodpovedá doterajšej súdnej praxi pri otázkach posudzovania absencie ako dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru v rozhodnutiach súdov Slovenskej republiky.
Z výpovede tajomníka fakulty ako aj z výsluchu ostatných svedkov nevyplynul záver, že spôsob, na ktorý poukazoval navrhovateľ ohľadom zámeny skutočne čerpanej a podpísanej dovolenky, nebol praxou v podmienkach organizácie, čím súd považoval jeho obranu za nedôvodnú.
V tejto súvislosti súd má za to, že ani skutočnosť, že navrhovateľ plnil svoje pracovné povinnosti v čase, keď mal riadne vypísanú dovolenku, a to v mesiaci apríl 2011, nemôžu v porovnaní s ďalšími okolnosťami, absencia v práci bez podpísanej dovolenky aj následné nedostavenie sa na pohovor so zamestnávateľom, ospravedlniť správanie sa navrhovateľa. Podľa názoru súdu aj skutočnosť, že navrhovateľ v čase výkonu svojej funkcie prodekana, ale aj následne po tom, čo sa funkcie vzdal, sa nezapisoval do knihy príchodov a odchodov ozrejmuje to, že napriek nepodpísanej dovolenke odišiel na dovolenku v zahraničí.
Z týchto dôvodov súd považoval okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu dané navrhovateľovi dňa 14.07.2011 za platné a návrh ako nedôvodný zamietol, čo platí aj pre súvisiaci nárok na náhradu mzdy za obdobie od 15.07.2011 do budúcna po 1.200,50 Eur s 9,5 % úrokom z omeškania.
O trovách konania bude rozhodnuté podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v lehote do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej z dôvodu zložitosti prípadu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.