Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/13/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: AUTO CARLO SLOVAKIA s.r.o., Poľská 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 795 654, zast. Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., Šumavská 3, 821 08 Bratislava, IČO: 36 856 592, proti žalovanému: Allianz

- Slovenská poisťovňa, a.s., Pribinova 19, 811 09 Bratislava, IČO: 00 151 700, v konaní o zaplatenie 5.403,74 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -288 zo dňa 13. júna 2019 v znení opravného uznesenia č.k. -349 zo dňa 30.11.2020, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -288 zo dňa 13. júna 2019 v znení opravného uznesenia č.k. -349 zo dňa 30.11.2020 potvrdzuje.

Žalobca má proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) I. výrokom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.403,74 eur spolu s 6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.403,74 eur od 07.11.2005 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. výrokom súd priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. III. výrokom súd priznal štátu proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenie , , , a , , a (ďalej len „“), , nariadenia vlády SR č. , , , , , (ďalej len „“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu 10.11.2008 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 162.793,- Sk, t.j. 5.403,74 eur z titulu nevyplateného poistného plnenia dôvodiac, že ako poistený uzatvoril so žalovaným ako poisťovateľom poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie osobného motorového vozidla zn. Škoda Fabia, ečv A. XXXGY, číslo karosérie: TMBPB16Y823555775, rok výroby 2002. Dňa 27.12.2004 sa stala dopravná nehoda - poistná udalosť, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla, ktorá bola riadne nahlásená žalovanému. Poistná udalosť je u žalovaného evidovaná pod číslom 05/404/00579. Zamestnanci žalovaného vykonali ohliadku a doobhliadku motorového vozidla. Žalobca si nechal poškodené motorové vozidlo opraviť vo svojom autoservise KARLO, Pod záhradami č. 2, 841 02 Bratislava, IČO: 34 301 097. Náklady na opravu predstavovali celkom 5.403,74 eur a boli vyúčtované faktúrou č. 1702/003/2005 vyhotovenou dňa 17.02.2005. Listom zo dňa 09.02.2005 požiadal žalobca o vyplatenie poistného plnenia v súvislosti

s dopravnou nehodou zo dňa 27.12.2005. Listom zo dňa 11.10.2005 žalobca požiadal žalovaného poukazujúc na to, že žalovanému boli doručené všetky doklady potrebné k likvidácii uvedenej poistnej udalosti, aby sa vyjadril k stavu, v akom sa nachádza predmetná likvidácia poistnej udalosti. Následne listom zo dňa 01.06.2007 žalobca opätovne požiadal žalovaného o vyjadrenie k predmetnej poistnej udalosti. Žalobca odpoveď na svoje žiadosti nedostal, pričom do dnešného dňa aj napriek viacerým výzvam žalobcu poistné plnenie na základe poistnej zmluvy nevyplatil. Žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu dňa 05.05.2009 žiadal žalobu zamietnuť a na svoju obranu uviedol, že v priebehu likvidácie vznikli pochybnosti o tom, či deklarované poškodenie korešponduje s popísaným priebehom nehodového deja. Z vypracovanej expertízy spoločnosti SLOVEDKRA č. z 24.08.2005 vyplynulo, že k dopravnej nehode nedošlo spôsobom uvedeným v podkladových materiáloch, rozsah poškodenia nezodpovedá deklarovanému priebehu nehody. Následne na podnet žalovaného bolo začaté trestné stíhanie na základe oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu. Zároveň bol ustanovený znalec z odboru cestnej dopravy na podanie posudku vo veci trestného činu poisťovacieho podvodu v štádiu pokusu. Podaním doručeným súdu dňa 07.05.2019 doplnil žalovaný svoju obranu tak, že k dopravnej nehode nemohlo dôjsť tak, ako to tvrdí žalobca, resp. vodič motorového vozidla, keď expertíza znalca vypracovaná k predmetnej poistnej udalosti potvrdila, že rozsah poškodení na motorovom vozidle z technického hľadiska nezodpovedá priebehu dopravnej nehody deklarovanému poisteným. K poistnej udalosti popisovanej žalobcom teda, podľa žalovaného, nikdy nedošlo a v prípade, ak nastala iná poistná udalosť (s iným priebehom), táto žalovanému nahlásená nebola. Nakoľko žalobca uviedol žalovaného do omylu o podstatných skutočnostiach ohľadom vzniku poistnej udalosti, žalovaný mu v súlade s článkom 8 ods. 9 VPP neposkytol poistné plnenie. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č.k. -151 z 01.06.2015 tak, že žalobu žalobcu zamietol. Súd druhej inštancie uznesením č.k. -165 z 28.09.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd konštatoval, že žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie poistného plnenia. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany tvrdil, že ho žalobca uviedol do omylu o podstatných skutočnostiach ohľadom vzniku poistnej udalosti, pretože k dopravnej nehode neprišlo spôsobom ako ho popísal žalobca, a preto mu žalovaný v súlade s článkom 8 ods. 9 VPP neposkytol poistné plnenie. Strany neurobili spornou tvrdenú skutkovú okolnosť uzatvorenia poistnej zmluvy, predmetom ktorej bolo poistenie motorového vozidla zn. Škoda Fabia, EČV: A. XXXGY na riziko poškodenia, zničenia a krádeže a ani tú skutočnosť, že v momente poškodenia poisteného motorového vozidla poistná zmluva trvala. Žalovaný nesporoval ani výšku poistného plnenia, ktorú si žalobca uplatnil, sporoval právny základ nároku. Z poistnej zmluvy, všeobecných poistných podmienok a zmluvných dojednaní, na ktoré zmluva odkazuje vyplýva, že strany dojednali poistenie majetku - motorového vozidla zn. Škoda Fabia, EČV: A. XXXGY, teda poistná ochrana zahŕňala predmetné motorové vozidlo a poistenie proti všetkým poistným rizikám, ktoré ho môžu poškodiť alebo znehodnotiť (tzv. allriskové poistenie) s výnimkou tých, ktoré sú uvedené vo výlukách z poistenia. Žalobca ako poistený a poistník tvrdil vznik nároku na poistné plnenie a tento svoj nárok odôvodňoval vznikom poistnej udalosti, keď v dôsledku nárazu s vozidlom do pevnej prekážky, pretože sa dostatočne nevenoval riadeniu vozidla na ceste, ktorá bola v rekonštrukcii, došlo k poškodeniu poisteného motorového vozidla. Mal za to, že boli naplnené podmienky vzniku jeho nároku na poskytnutie poistného plnenia. Na uvedený nárok žalobcu sa vzťahuje všeobecné pravidlo , podľa ktorého právo na plnenie vznikne, ak nastane poistná udalosť. Súd uviedol, že žalobca opísal udalosť, s ktorou spájajú zmluvné dojednania (čl. 3 ods. 2 písm. a)) vznik nároku na poistné plnenie. Nešlo o taký priebeh škodového deja, ktorý by spadal do výluk z práva na poistné plnenie tak, ako sú tieto definované v článku 4 ods. 1 zmluvných dojednaní (právo na plnenie nie je, ak .....), preto vzniklo, podľa súdu, žalobcovi právo na plnenie, keď došlo ku škodovej udalosti predpokladanej zmluvnými dojednaniami (čl. 3 ods. 2 písm. a)), v dôsledku poistnou zmluvou predpokladanej udalosti vznikla škoda na poistenom motorovom vozidle, a túto nebolo možné podradiť pod žiadnu z výluk uvedených v čl. 4 ods. 1 zmluvných dojednaní. Skutočnosť, či opis priebehu dopravnej nehody zodpovedá alebo nezodpovedá rozsahu poškodení havarijne poistného motorového vozidla bola podľa súdu v tomto prípade bez významu, pretože povinnosť žalovaného ako poistiteľa, a teda vznik práva žalobcu na poistné plnenie nebolo podľa dojednaní obsiahnutých v poistnej zmluve, resp. jej všeobecných poistných podmienkach a zmluvných dojednaniach podmienené existenciou príčinnej súvislosti medzi škodovým dejom a rozsahom poškodení, tak ako je to v prípade vyvodzovania zodpovednosti za škodu. V tomto prípade s poukazom na čl. 3 ods. 1, 2 zmluvných dojednaní postačovalo, že prišlo k udalosti, pričom jej kvalita bola vymedzená len negatívne, a to výlukami (teda predpokladom vzniku nároku na poistné plnenie bola akákoľvek udalosť s výnimkou

tej, ktorá spadala do výluk z poistenia) a súčasne prišlo k vzniku škody na vozidle. Pokiaľ ide o samotnú udalosť, ktorej priebeh je sporný v konaní, jej definíciu, okrem predpokladu jej náhodilosti (uvedené však v konaní sporné nebolo), poistná zmluva, jej VPP ani zmluvné dojednania neobsahovali, s výnimkou demonštratívneho (teda príkladmého a nie taxatívneho) výpočtu takých situácií, ktoré je potrebné za udalosť v zmysle poistných podmienok považovať (vyjadrené slovami “ .... zásahom cudzej osoby, nárazom vozidla na prekážku a podobne.“ / čl. 3 ods. 2 písm. a) zmluvných dojednaní/). Podľa súdu je potom prípustné a nutné (výklad zmluvy, resp. jej dojednaní contra proferentem) akúkoľvek udalosť považovať za takú, s ktorou spája poistná zmluva, resp. jej VPP a zmluvné dojednania vznik nároku na poistné plnenie, za predpokladu vzniku škody na predmete poistnej ochrany a nie je potrebné preukazovať či škoda na vozidle vznikla ako dôsledok škodovej udalosti tak, ako ju popísal poistený alebo udalosti, ktorej priebeh bol odlišný ako popis, ktorý poskytol poistený. Dojednané poistné plnenie má podľa súdu charakter poistenia škodového výsledku. Súlad popisu udalosti s rozsahom poškodení, ktoré vznikli na poistenom vozidle nemalo podľa súdu žiaden vplyv na vznik nároku žalobcu na poistné plnenie a bolo významným len vo vzťahu k posúdeniu naplnenia predpokladov pre právo žalovaného ako poisťovne odmietnuť poskytnúť poistné plnenie podľa čl. 8 ods. 9 VPP. Súd uviedol, že napriek účelu nie je možné poistné plnenie stotožniť s plnením a nárokom titulom zodpovednosti za škodu, pretože právnym dôsledkom udalosti, ktorou je spôsobená škoda, nie je zodpovednosť poisťovateľa za túto škodu, ale povinnosť poskytnúť poistenému poistné plnenie za podmienok dojednaných v poistnej zmluve. Preto nie je predpokladom vzniku povinnosti poisťovne poskytnúť poistné plnenie existencia príčinnej súvislosti medzi škodou a škodovou udalosťou, z ktorej škoda vznikla, s výnimkou ak by existencia príčinnej súvislosti bola výslovne uvedená v poistnej zmluve ako podmienka vzniku nároku na poistné plnenie. V prejednávanej veci však vznik nároku na poistné plnenie bolo spojené s udalosťou, ktorá bola príkladmo vymedzená v zmluvných dojednaniach, teda v zásade akejkoľvek udalosti, ktorá nespadala pod výluky z poistenia uvedené v čl. 4 ods. 1 zmluvných dojednaní a vznikom škody. Obe podmienky žalobca naplnil. Žalovaný nesporoval v konaní, že by neprišlo k poistnej udalosti, teda že by neprišlo k udalosti, v dôsledku ktorej vznikla na poistenom vozidle škoda, resp. udalosť spadala do niektorej z výluk z poistenia. Žalovaný sporoval len, že neprišlo k poistnej udalosti popisovanej žalobcom a v prípade, ak nastala iná škodová udalosť (s iným priebehom škodového deja), táto nebola žalovanému nahlásená. Z uvedeného dovodzoval žalovaný, že bol žalobcom uvedený do omylu o podstatných skutočnostiach ohľadom vzniku poistnej udalosti a boli naplnené podmienky pre odmietnutie poistného plnenia podľa čl. 8 ods. 9 VPP. Vo vzťahu k vzniku a existencii podmienok pre odmietnutie poistného plnenia však bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno znášal žalovaný a nie žalobca. Žalovaný však netvrdil a nepreukázal úmyselné konanie žalobcu, teda neposkytol tvrdenia o tom, v čom vidí úmysel žalobcu a takisto neposkytol súdu tvrdenia o tom, ktoré okolnosti s poukazom na čl. 8 ods. 9 VPP sa týkajú vzniku nároku na poistné plnenie a jeho výšku a považuje ich za podstatné a v čom spočíval omyl, do ktorého uviedol žalobca žalovaného, teda o ktorých okolnostiach uviedol žalobca žalovaného do omylu a v čom považuje žalovaný okolnosť priebehu škodového deja, v ktorej bol žalobcom uvedený do omylu za takú, ktorá sa vôbec týka vzniku nároku na poistné plnenie alebo výšky a ak sa týka, neposkytol žalovaný súdu tvrdenia o dôvodoch, pre ktoré považuje túto okolnosť za podstatnú pre vznik nároku na poistné plnenie. Pretože žalovaný podľa súdu neuniesol bremeno tvrdenia o skutočnostiach rozhodných pre posúdenie vzniku jeho práva odmietnuť poistné plnenie v zmysle dojednania čl. 8 ods. 9 VPP, neuniesol ani dôkazné bremeno v uvedenom smere, a súd teda dospel k záveru, že žalovaný nedôvodne odmietol poskytnúť žalobcovi poistné plnenie. Pre úplnosť súd uviedol, že ak by aj vychádzal z obsahu Znaleckého posudku č. 53/2014 znalkyne Ing. Eleny Akinšinovej (Koblíškovej) a jeho doplnenia č. 1 (znalecký úkon 55/2018) ako aj z obsahu Znaleckého posudku č. 077/03/2011 znaleckej organizácie VÚSO s.r.o. a Znaleckého posudku č. 5/2009 vyhotoveného znalcom Ing. Pavlom Drobným, nemohol by dospieť k záveru o úmyselnom uvedení žalovaného žalobcom do omylu ohľadom okolností týkajúcich sa vzniku nároku na poistné plnenie alebo jeho výšky. Žalobca popísal vznik a priebeh dopravnej nehody a jej okolnosti tak ako tieto vnímal v priebehu škodovej udalosti, resp. bezprostredne po nej a urobil tak v ohlásení poistnej udalosti, ktorá sa stala podkladom pre znalecké posudzovanie jednak v priebehu tohto konania ako aj v priebehu trestného konania. Vodič poškodeného motorového vozidla vychádzal pri stanovení rýchlosti, ktorou sa vozidlo pohybovalo ako aj opise prekážky, do ktorej vozidlo narazilo len z údajov, ktoré on odhadoval a priebeh nehodovej udalosti opísal tak, ako ho subjektívne vnímal. Zo záverov Znaleckého posudku č. 077/03/2011 vyhotoveného znaleckou organizáciou VÚSO s.r.o. v rámci trestného konania vedeného pred OS Bratislava III sp. zn. vo veci obž. K. Š. totiž vyplýva, že nie je možné technicky vylúčiť, že k poškodeniu predmetného osobného motorového vozidla zn. Škoda Fabia mohlo dôjsť spôsobom, aký je dokumentovaný na fotodokumentácii. K presnejšiemu, resp. jednoznačnejšiemu

posúdeniu chýbali znaleckej organizácii ďalšie informácie a opis priebehu nehodového deja vodičom považovala za nepresný. Zo záverov Znaleckého posudku č. 5/2009 vyhotoveného znalcom Ing. Pavlom Drobným v rámci trestného konania vyplynulo, že rozsah poškodenia vozidla nekorešponduje s deklarovaným priebehom nehodového deja, možno však konštatovať, že k poškodeniu motorového vozidla zn. Škoda Fabia, ečv A.-XXXGY mohlo dôjsť nárazom na nízku pevnú prekážku v rýchlosti približne 20-30 km/h. Znalec v rámci svojho výsluchu v trestnom konaní uviedol na otázku súdu, že v prípade, ak by vodič jazdil rýchlosťou menšou ako uvádza, teda menšou ako 40 km/h, rozsah devastácie vozidla by bol taký, ako prezentuje vodič vozidla. Znalkyňa Ing. Elena Akinšinová (Koblišková) v ňou podanom Znaleckom posudku č. 53/2014 ako aj jeho doplnení č. 1 konštatovala, že dopravná nehoda sa nestala tak, ako ju opísal vodič vozidla. Znalkyňa pri analýze však vychádzala z okolností tak, ako tieto subjektívne a nepresne popísal vodič motorového vozidla a konštatovala, že pri absencii technického zdokumentovania dopravnej nehody nie je možné zistiť vzájomnú korešpondenciu poškodenia motorového vozidla a prekážky, do ktorej malo naraziť; východiskovým bodom na posúdenie prijateľnosti popisovaného priebehu dopravnej nehody je aj miesto dopravnej nehody a konečná poloha vozidla po dopravnej nehode. Znalecký posudok Ing. Akinšinovej teda nedával odpoveď na prípadné variácie rýchlosti, ktorou sa motorové vozidlo mohlo pohybovať alebo tvar prekážky, do ktorej toto narazilo, ale išlo o závery vychádzajúce výlučne z popisu daného vodičom motorového vozidla, ktorý však nebol nikdy presným a objektívnym. Nakoniec súd uviedol, že podľa rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. z 26.09.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.10.2011, bol obž. K. Š., vodič motorového vozidla, oslobodený spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako pokus trestného činu poisťovacieho podvodu, ktorého sa mal dopustiť tak, že poisťovni urobil vyhlásenie poistnej udalosti z havarijného poistenia za účelom vylákania poistného plnenia vediac, že k poškodeniu vozidla neprišlo spôsobom, aký udal poisťovni, čím sa pokúsil poisťovňu uviesť do omylu a spôsobiť jej škodu. Súd je viazaný rozsudkom vydaným v trestnom konaní, pretože ide o prípad, keď sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskoprávnom konaní. Žalovaný teda podľa súdu svoje tvrdenie o tom, že žalobcom popisovaný priebeh škodovej udalosti nezodpovedá rozsahu poškodení poisteného motorového vozidla nepreukázal. Sumarizujúc vyššie uvedené dospel súd k záveru o dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku, keď žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia, a teda ani dôkazné bremeno ohľadom podmienok vzniku jeho práva na odmietnutie poskytnúť poistné plnenie. Pretože žalovaný výšku žalobcom uplatneného nároku nesporoval, priznal súd žalobcovi nárok na zaplatenie poistného plnenia v celej ním uplatnenej výške 5.403,74 eur. Žalovaný nesporoval v prejednávanej veci sadzbu žalobcom uplatneného úroku z omeškania ani moment omeškania sa s poistným plnením. Na základe uvedeného priznal súd žalobcovi proti žalovanému nárok na zaplatenie poistného plnenia v celej ním uplatnenej výške spolu so 6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.403,74 eur od 07.11.2005 až do zaplatenia. V konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške proti neúspešnému žalovanému. Súd priznal štátu proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko štátu vznikli trovy konania v súvislosti so znaleckým dokazovaním.

2. Opravným uznesením č.k. -349 zo dňa 30.11.2020 súd opravil v písomnom vyhotovení rozsudku č.k. -288 zo dňa 13.06.2019 záhlavie v časti označenia právneho zástupcu žalobcu tak, že správne označenie právneho zástupcu žalobcu znie: „Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., so sídlom Šumavská 3, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 856 592“.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa , rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa . Poukázal na to, že poistná udalosť je právna skutočnosť, s ktorou sa spája povinnosť poisťovateľa (t.j. žalovaného) poskytnúť poistné plnenie za predpokladu, že sú splnené dve základné podmienky, a to vznik náhodnej udalosti bližšie špecifikovanej vo VPP, ku ktorej došlo počas trvania poistenia a z nej vzniknutá škoda. Za účelom odstránenia sporných skutočností (a v záujme objektívneho záveru o technickej ne/prijateľnosti vzniknutých poškodení) súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou Ing. Elenou Akinšinovou, v tom čase Kobliškovou (ďalej aj „znalkyňa“). Zo záverov Znaleckého posudku č. 53/2014 jednoznačne vyplýva, že rozsah a charakter poškodení na poistenom motorovom vozidle

technicky nekorešpondujú s vonkajším poškodením výstuhy predného nárazníka, ľavého predného nosníka, ako aj s aktiváciou airbagu s poškodením bezpečnostných pásov. Podmienky aktivácie airbagov znalkyňa rovnako nepovažuje za splnené, nakoľko nedošlo k takému poškodeniu prednej časti poisteného motorového vozidla, ktoré by týmto podmienkam zodpovedalo. Na základe vykonaného dokazovania, najmä s ohľadom na závery Znaleckého posudku č. 53/2014 a doplnenia č. 1 k Znaleckému posudku č. 53/2014, mal žalovaný za to, že poškodenia poisteného motorového vozidla nekorešpondujú s popísaným priebehom udalosti a zadokumentovanými poškodeniami na vozidle, a preto nahlásenú udalosť zo dňa 27.12.2004 nemožno považovať za náhodnú poistnú udalosť, z ktorej by vznikla žalovanému povinnosť plniť a žalobcovi nárok na poistné plnenie. Nesúhlasil so záverom súdu, že náhodilosť udalosti v konaní nebola spornou, kedy spornosť priebehu vzniku nehodového deja a poškodení bola žalovaným od začiatku súdneho sporu napádaná. Nestotožnil sa so záverom súdu v bode 21. rozsudku, v zmysle ktorého „je potom prípustné a nutné (výklad zmluvy, resp. jej dojednaní contra preferentem) akúkoľvek udalosť považovať za takú, s ktorou spája poistná zmluva, resp. jej VPP a zmluvné dojednania vznik nároku na poistné plnenie, za predpokladu vzniku škody na predmete poistnej ochrany a nie je potrebné preukazovať, či škoda na vozidle vznikla ako dôsledok škodovej udalosti tak, ako ju opísal poistený alebo udalosti, ktorej priebeh bol odlišný ako popis, ktorý poskytol poistený.“ Ak by sme pripustili uvedenú argumentáciu súdu, rozhodnutie súdu by predstavovalo nebezpečný precedens, v zmysle ktorého by poisťovňa bola povinná hradiť akúkoľvek nahlásenú škodu na poistených motorových vozidlách vrátane tých, ktoré vykazujú znaky poistného podvodu, resp. aj vtedy, ak existujú pochybnosti, či vôbec poistná udalosť nastala. Mal za to, že žalobca svoj nárok na plnenie (resp. ani vznik samotnej udalosti) pri likvidácii predmetnej udalosti nepreukázal, keď zo žalovaným zabezpečenej expertízy znaleckej organizácie bol zrejmý jednoznačný záver, v zmysle ktorého k udalosti nemohlo dôjsť spôsobom deklarovaným žalobcom, pričom táto skutočnosť bola potvrdená aj v predmetnom konaní znaleckým posudkom Ing. Akinšinovej. Spornosť a technická neprijateľnosť vzniku škody pri popísanom nehodovom deji vyplýva aj zo Znaleckého posudku č. 5/2009 znalca Ing. Pavla Drobného, vypracovaného v rámci trestného konania. S rozpormi preukazujúcimi technickú neprijateľnosť poškodení sa však súd žiadnym spôsobom nevysporiadal. Súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že jednotlivé poškodenia na poistenom motorovom vozidle sa vzájomne vylučujú, čím vznikajú pochybnosti o samotnom vzniku udalosti. Žalovaný zastával názor, že súd vyhovel žalobe bez toho, aby bol náležite preukázaný právny základ nároku, a teda samotný vznik udalosti, nakoľko existujú viaceré zjavné pochybnosti ohľadom poškodení na poistenom motorovom vozidle. Mal za to, že v konaní neboli dostatočne preukázané tvrdenia žalobcu o priebehu udalosti, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s existujúcimi poškodeniami poisteného motorového vozidla. Podotkol, že skutočnosť, či je potrebné skúmať príčinnú súvislosť popísaného priebehu udalosti a z nej vzniknutej škody v konaní žalobca ani nenamietal, nakoľko priebeh celého konania sa sústredil len na správnosť záverov znaleckého posudku Ing. Akinšinovej. Poukázal na to, že po vrátení veci súdu uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.09.2017, v ďalšom konaní aj napriek tomu, že bolo žalobcovi umožnené klásť znalkyni doplňujúce otázky, znalkyňa svoj záver o neprijateľnosti vzniknutých poškodení nezmenila. Nakoľko v opätovnom konaní pred súdom neboli preukázané žiadne nové skutočnosti, ale práve naopak, potvrdili sa závery, na základe ktorých považoval súd v roku 2015 žalobou uplatnený nárok za nepreukázaný, žalovaný mal za to, že mal súd žalobu opätovne zamietnuť. Namietal, že súd rozhodol v rozpore so závermi znaleckého dokazovania. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 12.02.2020. Zastával názor, že napadnutý rozsudok je zákonný a správny, súd sa podrobne vysporiadal so všetkými relevantnými argumentmi strán prednesenými v priebehu prvoinštančného konania. S odôvodnením rozsudku sa stotožnil. Nerozumel z akých dôvodov žalovaný v podanom odvolaní nepovažuje nahlásenú udalosť za náhodnú udalosť. V prípade, ak by o nešlo o náhodnú udalosť, skutkové okolnosti by nasvedčovali naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu poisťovacieho podvodu. K spáchaniu tohto trestného činu však nedošlo (viď ods. 26). Tvrdenie žalovaného o „nebezpečnom precedense,“ v zmysle ktorého by poisťovňa bola povinná hradiť akúkoľvek nahlásenú škodu na poistených motorových vozidlách vrátane tých, ktoré vykazujú znaky poistného podvodu, resp. aj vtedy, ak existujú pochybnosti, či vôbec poistná udalosť nastala, považoval za scestné a v hrubom rozpore s odôvodnením rozsudku. Tvrdenie žalovaného, že priebeh celého konania sa sústredil len na správnosť záverov znaleckého posudku Ing. Akinšinovej, sa nezakladá na pravde. Poukázal aj na záverečnú reč žalobcu, v ktorej poskytol súdu aj právny rozbor, z ktorého vyplýva dôvodnosť žaloby, resp. nedôvodnosť obrany

žalovaného. Strana nie je ani v konaní povinná poskytnúť právne posúdenie tej-ktorej sporovej veci, pretože právne posúdenie je povinný vykonať súd. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s , a oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. -288 zo dňa 13. júna 2019 v znení opravného uznesenia č.k. -349 zo dňa 30. novembra 2020 je potrebné potvrdiť ako vo výroku vecne správny.

7. Podľa (ďalej len „“), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

8. Podľa , poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).

9. Podľa , právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

10. Podľa , právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

11. Podľa , plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

12. Podľa , poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.

13. Podľa , kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

14. Podľa , ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

15. Podľa čl. 1 ods. 2 všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku (ďalej len „VPP“) poistenie slúži na výplatu poistného plnenia za škodu, spôsobenú poistnou udalosťou. Poistná udalosť je náhodná udalosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovne plniť. Náhodná udalosť je taká udalosť, o ktorej účastníci poistenia v čase dojednania poistnej zmluvy predpokladajú, že môže vzniknúť, avšak nie je isté, či nastane, prípadne kedy nastane.

16. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. g) VPP, poistený je povinný oznámiť poisťovni písomne bez zbytočného odkladu písomne, že nastala poistná udalosť a preukázať jej vznik a rozsah.

17. Podľa čl. 6 VPP, poisťovňa je povinná najmä a) prerokovať s poisteným výsledky vyšetrenia, nevyhnutného na zistenie rozsahu a výšky škody vzniknutej poistnou udalosťou, b) vyplatiť plnenie z poistnej udalosti v zmysle podmienok poistnej zmluvy.

18. Podľa čl. 8 ods. 1 VPP, právo na plnenie vznikne ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovne plniť (poistná udalosť).

19. Podľa čl. 8 ods. 2 veta prvá VPP, poistený má právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške podľa spôsobu a rozsahu poistenia dojednaného v poistnej zmluve, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

20. Podľa čl. 8 ods. 3 VPP, plnenie je splatné do 15 dní, len čo poisťovňa skončila vyšetrenie nutné na zistenie rozsahu povinnosti poisťovne plniť.

21. Podľa čl. 8 ods. 5 veta prvá a veta tretia VPP, poisťovňa je oprávnená poistné plnenie za vedomé porušenie povinností uvedených v článku 5 bod 1 okrem písm. a) a k) znížiť, ak toto malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Poisťovňa je ďalej oprávnená plnenie z poistnej zmluvy odmietnuť, ak poistený porušil povinnosti uvedené v čl. 5, bod 1, písm. a), k). Odmietnutím plnenia poistenie zanikne. 22. Podľa čl. 8 ods. 9 VPP, ak poistený uvedie poisťovňu úmyselne do omylu o podstatných okolnostiach týkajúcich sa vzniku nároku na poistné plnenie alebo jeho výšku, nie je poisťovňa povinná poskytnúť plnenie z poistnej udalosti.

23. Podľa čl. 3 ods. 1 zmluvných dojednaní pre poistenie motorových vozidiel pre prípad poškodenia, zničenia alebo krádeže motorového vozidla (ďalej len „zmluvné dojednania“), poistenie sa dojednáva pre prípad poškodenia, zničenia alebo krádeže motorového vozidla alebo jeho časti. Poistené je vozidlo, jeho časti a jeho povinná a obvyklá výbava.

24. Podľa čl. 3 ods. 2 zmluvných dojednaní, z poistenia pre prípad poškodenia, zničenia alebo krádeže vozidla alebo doplňujúcej výbavy vznikne právo na plnenie, ak: a) poistené vozidlo alebo doplňujúca výbava boli poškodené alebo zničené požiarom, výbuchom, bleskom, víchricou, povodňou alebo záplavou, ľadovcom, zosúvaním pôdy, zrútením skál a zemín, zosúvaním alebo zrútením lavín, pádom stromov, stožiarov a iných predmetov, zemetrasením dosahujúcim aspoň 6. stupeň medzinárodnej stupnice udávajúcej makroskopické účinky zemetrasenia, zásahom cudzej osoby, nárazom vozidla na prekážku a podobne. b) poistené vozidlo, jeho časti k nemu pripevnené alebo v ňom uzamknuté alebo pripevnená povinná a obvyklá výbava boli ukradnuté.

25. Podľa čl. 6 ods. 3 veta prvá zmluvných dojednaní, ak vzniklo právo na plnenie za poistnú udalosť, ktorou vozidlo alebo poistená výbava boli ukradnuté alebo poškodené tak, že primerané náklady na jeho opravu po odpočítaní ceny zvyškov nahradzovaných častí vozidla neprevyšujú cenu, ktorú malo vozidlo bezprostredne pred poistnou udalosťou, poisťovňa je povinná až do výšky tejto ceny vyplatiť sumu zodpovedajúcu primeraným nákladom na jeho opravu, od ktorej odpočíta cenu použiteľných zvyškov nahradzovaných častí vozidla.

26. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

27. Odvolací súd sa v zmysle v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I č.k. -288 zo dňa 13. júna 2019 v znení opravného uznesenia č.k. -349 zo dňa 30. novembra 2020, pretože vo výroku vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní

uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

28. Predmetom konania je žalobcom uplatnený nárok voči žalovanému na zaplatenie sumy 5.403,74 eur s príslušenstvom. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. -151 zo dňa 01.06.2015 tak, že žalobu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 309,32 eur titulom hotových výdavkov na vypracovanie znaleckého posudku. Na základe odvolania podaného žalobcom Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -165 zo dňa 28.09.2017 rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -151 zo dňa 01.06.2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd po opätovnom preskúmaní prejednávanej veci žalobe žalobcu vyhovel a I. výrokom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.403,74 eur spolu s 6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.403,74 eur od 07.11.2005 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. výrokom súd priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. III. výrokom súd priznal štátu proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný s uvedeným nesúhlasil a rozhodnutie súdu napadol odvolaním, namietajúc odvolacie dôvody podľa , , .

29. Žalobca si žalobou uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie poistného plnenia. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany tvrdil, že ho žalobca uviedol do omylu o podstatných skutočnostiach ohľadom vzniku poistnej udalosti, pretože k dopravnej nehode neprišlo spôsobom ako ho popísal žalobca, a preto mu žalovaný v súlade s článkom 8 ods. 9 VPP neposkytol poistné plnenie. Strany neurobili spornou tvrdenú skutkovú okolnosť uzatvorenia poistnej zmluvy, predmetom ktorej bolo poistenie motorového vozidla zn. Škoda Fabia, EČV: A. XXX X. na riziko poškodenia, zničenia a krádeže a ani tú skutočnosť, že v momente poškodenia poisteného motorového vozidla poistná zmluva trvala. Žalovaný nesporoval ani výšku poistného plnenia, ktorú si žalobca uplatnil, sporoval právny základ nároku.

30. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie zastáva názor, že nie každé poškodenie poisteného motorového vozidla má nutne za následok plnenie z poistnej zmluvy, predovšetkým v prípade, ak nie je preukázané, aký je rozsah poškodenia motorového vozidla a či medzi poistnou udalosťou a vzniknutou škodou je príčinná súvislosť (či škoda zakladajúca nárok na poistné plnenie vznikla pri poistnej udalosti). Pre vymedzenie poistnej udalosti v poistení majetku je totiž dôležité, že sa skladá z príčiny (poistné riziko) a z následku (vznik majetkovej ujmy). O poistnej udalosti preto môžeme hovoriť iba vtedy, ak majetková škoda na predmete poistenia bola spôsobená poistným rizikom. Napriek vyššie uvedenému odvolací súd považuje napadnuté rozhodnutie vo výroku za vecne správne.

31. Žalovaný v konaní sporoval, že neprišlo k poistnej udalosti popisovanej žalobcom a v prípade, ak nastala iná škodová udalosť (s iným priebehom škodového deja), táto nebola žalovanému nahlásená. Z uvedeného žalovaný dovodzoval, že bol žalobcom uvedený do omylu o podstatných skutočnostiach ohľadom vzniku poistnej udalosti, a preto mu žalovaný v súlade s článkom 8 ods. 9 VPP neposkytol poistné plnenie. Vo vzťahu k vzniku a existencii podmienok pre odmietnutie poistného plnenia však bremeno tvrdia a dôkazné bremeno znášal žalovaný a nie žalobca. Súd v tomto smere správne uviedol, že žalovaný netvrdil a nepreukázal úmyselné konanie žalobcu, teda neposkytol tvrdenia o tom, v čom vidí úmysel žalobcu a takisto neposkytol súdu tvrdenia o tom, ktoré okolnosti s poukazom na čl. 8 ods. 9 VPP sa týkajú vzniku nároku na poistné plnenie a jeho výšku a považuje ich za podstatné a v čom spočíval omyl, do ktorého uviedol žalobca žalovaného, teda o ktorých okolnostiach uviedol žalobca žalovaného do omylu a v čom považuje žalovaný okolnosť priebehu škodového deja, v ktorej bol žalobcom uvedený do omylu za takú, ktorá sa vôbec týka vzniku nároku na poistné plnenie alebo výšky a ak sa týka, neposkytol žalovaný súdu tvrdenia o dôvodoch, pre ktoré považuje túto okolnosť za podstatnú pre vznik nároku na poistné plnenie. Žalovaný tak neuniesol bremeno tvrdenia o skutočnostiach rozhodných pre posúdenie vzniku jeho práva odmietnuť poistné plnenie v zmysle dojednania čl. 8 ods. 9 VPP a neuniesol ani dôkazné bremeno v uvedenom smere.

32. Na základe vykonaného dokazovania, najmä s ohľadom na závery Znaleckého posudku č. 53/2014 a doplnenia č. 1 k Znaleckému posudku č. 53/2014, mal odvolateľ za to, že poškodenia poisteného motorového vozidla nekorešpondujú s popísaným priebehom udalosti a zadokumentovanými poškodeniami na vozidle, a preto nahlásenú udalosť zo dňa 27.12.2004 nemožno považovať za náhodnú poistnú udalosť, z ktorej by vznikla žalovanému povinnosť plniť a žalobcovi nárok na poistné plnenie. Poukazoval na to, že zo žalovaným zabezpečenej expertízy znaleckej organizácie bol zrejmý

jednoznačný záver, v zmysle ktorého k udalosti nemohlo dôjsť spôsobom deklarovaným žalobcom, pričom táto skutočnosť bola potvrdená aj v konaní znaleckým posudkom Ing. Akinšinovej. Namietal, že s rozpormi preukazujúcimi technickú neprijateľnosť poškodení sa súd žiadnym spôsobom nevysporiadal a nevysporiadal sa ani so skutočnosťou, že jednotlivé poškodenia na poistenom motorovom vozidle sa vzájomne vylučujú. Žalovaný preto zastával názor, že súd vyhovel žalobe bez toho, aby bol náležite preukázaný právny základ nároku, a teda samotný vznik udalosti, nakoľko existujú viaceré zjavné pochybnosti ohľadom poškodení na poistenom motorovom vozidle.

33. Odvolací súd sa s uvedenou argumentáciou žalovaného nestotožnil. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že už v zrušujúcom uznesení č.k. -165 zo dňa 28.09.2017 poukazoval na skutočnosť, že súd mal k dispozícii aj rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. zo dňa 26.09.2011, ktorým bol obžalovaný K. Š. oslobodený spod obžaloby. Odvolací súd v predmetnom uznesení konštatoval, že súd poukázal na Znalecký posudok č. 5/2009 Ing. Drobného, avšak v rozsudku poukázal aj na znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, z ktorého vyplýva, že „nemožno z technického hľadiska jednoznačne vylúčiť, že nemohla vzniknúť poistná udalosť tak, ako uviedol vodič v hlásení škodovej udalosti zo dňa 10.01.2005 a v dotazníku k oznámeniu poistnej udalosti zo dňa 06.08.2005. Taktiež nie je možné technicky vylúčiť, že ku škode mohlo dôjsť tak, ako je zdokumentované na fotodokumentácii“. Odvolací súd sa ďalej v predmetnom zrušujúcom uznesení nestotožnil s tvrdením súdu, že vyjadrenie spoločnosti ŠKODA AUTO Slovensko s.r.o. nemá vplyv na právne posúdenie veci, keď uvedené vyjadrenie prinajmenšom spochybňuje tvrdenie Ing. Kobliškovej ohľadne poškodenia airbegu pri rýchlosti 40 km. V rozhodnutí č.k. -165 zo dňa 28.09.2017 odvolací taktiež súd konštatoval, že v znaleckom posudku Ing. Kobliškovej sa o.i. uvádza, že ani v dotazníku, ani v hlásení škodovej udalosti nie je uvedená informácia o aktivácii airbegu. Odvolací súd poukázal v tejto súvislosti na hlásenie o škodovej udalosti (č.l. 132), kde v kolónke „popis priebehu škodovej udalosti“ vodič opísal priebeh škodovej udalosti. Nebolo jeho povinnosťou uviesť poškodenie airbegu, ale len opísať priebeh udalosti, čo aj urobil. Informácia o poškodení airbegu je však uvedená v zápise o poškodení vozidla zo dňa 11.01.2005, ktorý spísal likvidátor poistnej udalosti J. V. (č.l. 17). Okrem toho sa odvolací súd stotožnil s tvrdením žalobcu, že „skutočnosť, že vodič uviedol, že narazil do betónového múriku a o viac ako pol roka neskôr uviedol, že narazil do predmetov stavebného charakteru, nezakladá rozpor v jeho výpovediach a tieto sa vzájomne nevylučujú, a preto nezakladajú dôvod k úsudku, že dopravná nehoda sa nestala tak, ako to vodič popisuje. Taktiež nesúhlasil so záverom znalkyne, že priebeh nehody nezodpovedá popisu uvedenému vodičom, ktorý uviedol, že k nej došlo pri rýchlosti 40 km/h. Znalkyňa došla k záveru, že nehoda sa musela stať pri nižšej rýchlosti, a preto považuje rýchlosť uvádzanú žalobcom ako dôvod toho, že k nehode nedošlo tak, ako ju vodič popísal. Rýchlosť 40 km/h nie je možné považovať za exaktný údaj o rýchlosti nárazu, ide len o odhad vodiča“. Odvolací súd preto v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí uložil súdu, aby v ďalšom konaní doplnil dokazovanie.

34. Podľa názoru odvolacieho súdu na základe vykonaného dokazovania, po zohľadnení záverov znaleckých posudkov, nemožno dospieť k záveru o úmyselnom uvedení žalovaného žalobcom do omylu ohľadom okolností týkajúcich sa vzniku nároku na poistné plnenie alebo jeho výšky. Súd v tomto smere dôvodne konštatoval, že žalobca popísal vznik a priebeh dopravnej nehody a jej okolnosti tak ako tieto vnímal v priebehu škodovej udalosti, resp. bezprostredne po nej a urobil tak v ohlásení poistnej udalosti, ktorá sa stala podkladom pre znalecké posudzovanie jednak v priebehu tohto konania ako aj v priebehu trestného konania. Vodič poškodeného motorového vozidla vychádzal pri stanovení rýchlosti, ktorou sa vozidlo pohybovalo ako aj opise prekážky, do ktorej vozidlo narazilo len z údajov, ktoré on odhadoval a priebeh nehodovej udalosti opísal tak, ako ho subjektívne vnímal. Ako správne poukázal súd, zo záverov Znaleckého posudku č. 077/03/2011 vyhotoveného znaleckou organizáciou VÚSO s.r.o. v rámci trestného konania vedeného pred OS Bratislava III sp. zn. vo veci obž. K. Š. totiž vyplýva, že nie je možné technicky vylúčiť, že k poškodeniu predmetného osobného motorového vozidla zn. Škoda Fabia mohlo dôjsť spôsobom, aký je dokumentovaný na fotodokumentácii. K presnejšiemu, resp. jednoznačnejšiemu posúdeniu chýbali znaleckej organizácii ďalšie informácie, a opis priebehu nehodového deja vodičom považovala za nepresný. Súd tiež poukázal na to, že zo záverov Znaleckého posudku č. 5/2009 vyhotoveného znalcom Ing. Pavlom Drobným v rámci trestného konania vyplynulo, že rozsah poškodenia vozidla nekorešponduje s deklarovaným priebehom nehodového deja, možno však konštatovať, že k poškodeniu motorového vozidla zn. Škoda Fabia, ečv A.-XXXGY mohlo dôjsť nárazom na nízku pevnú prekážku v rýchlosti približne 20-30 km/h. Znalec v rámci svojho výsluchu v trestnom konaní uviedol na otázku súdu, že v prípade, ak by vodič jazdil rýchlosťou menšou ako uvádza, teda menšou ako 40 km/h, rozsah devastácie vozidla by bol taký, ako prezentuje vodič vozidla. Ako

uviedol súd, znalecký posudok Ing. Akinšinovej nedával odpoveď na prípadné variácie rýchlosti, ktorou sa motorové vozidlo mohlo pohybovať alebo tvar prekážky, do ktorej toto narazilo, ale išlo o závery vychádzajúce výlučne z popisu daného vodičom motorového vozidla, ktorý však nebol nikdy presným a objektívnym. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že podľa rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. z 26.09.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.10.2011, bol obž. K. Š., vodič motorového vozidla, oslobodený spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako pokus trestného činu poisťovacieho podvodu, ktorého sa mal dopustiť tak, že poisťovni urobil vyhlásenie poistnej udalosti z havarijného poistenia za účelom vylákania poistného plnenia vediac, že k poškodeniu vozidla neprišlo spôsobom, aký udal poisťovni, čím sa pokúsil poisťovňu uviesť do omylu a spôsobiť jej škodu. Ani v tomto konaní nebolo zo strany žalovaného preukázané, že k poškodeniu vozidla neprišlo spôsobom, aký bol udaný poisťovni, a teda žalovaný nepreukázal, že by predmetnú udalosť zo dňa 27.12.2004 nebolo možné považovať za náhodnú poistnú udalosť, resp. že škoda zakladajúca nárok na poistné plnenie nevznikla pri danej poistnej udalosti. Súd potom správne uzavrel, že žalovaný svoje tvrdenie o tom, že žalobcom popisovaný priebeh škodovej udalosti nezodpovedá rozsahu poškodení poisteného motorového vozidla, nepreukázal. Odvolací súd teda zhodne so súdom konštatuje, že žalovaný v konaní neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno ohľadom vzniku jeho práva na odmietnutie poskytnúť poistné plnenie. Keďže výška žalobcom uplatneného nároku nebola zo strany žalovaného sporovaná, súd postupoval správne, keď priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na zaplatenie poistného plnenia v celej ním uplatnenej sume.

35. Za nedôvodné považoval odvolací súd námietky žalovaného vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov, resp. že súd rozhodol v rozpore so závermi znaleckého dokazovania. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné pripomenúť, že hodnotenie dôkazov je vecou súdu, a nie sporových strán. Podľa názoru odvolacieho súdu z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov ( SR). Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé z ktorých dôkazov súd vychádzal, ako dôkazy vyhodnotil a akými úvahami sa spravoval.

36. Odvolací súd považuje za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. ).

37. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -288 zo dňa 13. júna 2019 v znení opravného uznesenia č.k. -349 zo dňa 30. novembra 2020 v zmysle potvrdil ako vo výroku vecne správny.

38. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s v spojení s tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

39. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).