Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Cb-193-2013.pdf
PDF · 79.74 KB
Case nature
Area
Subarea
9Cb/193/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Marekom Kohútom v právnej veci žalobcu: BSP Lawyer Partners a.s., so sídlom Benediktiho 5, Bratislava, IČO: 35 944 471, práv. zást. JUDr. Miroslav Pavelka, advokát, AK so sídlom Vajnorská 48, Bratislava, proti žalovanému: GEWECON s.r.o., so sídlom Horská 307/10, Nová Lesná, IČO: 36 496 243, v konaní o zaplatenie 6,64 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
Žalobca n e m á právo na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.7.2006 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 6,64 eur ako aj náhrady trov konania.
V návrhu žalobca uviedol, že na žalobcu bola na základe verejnej obchodnej súťaže postúpená pohľadávka, ktorú si uplatňuje v tomto konaní. S postúpením tejto pohľadávky zo Slovenského rozhlasu na žalobcu bol žalovaný oboznámený zo strany Slovenského rozhlasu oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 20.10.2005 a zároveň bol zo strany Slovenského rozhlasu vyzvaný na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov vo výške spolu 6,63 eur. Táto pohľadávka žalobcu voči žalovanému vznikla z titulu nezaplatených koncesionárskych poplatkov za obdobie vyšpecifikované vo výpise nedoplatkov žalovaného v celkovej výške 6,63 eur. Žalobca si uplatňuje v tomto konaní len nepremlčanú časť dlhu, a to vo výške 6,63 eur. Podľa žalobcu si žalovaný svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zák. č. 212/1995 Z. z. neplní ani v súčasnosti, pričom poukázal aj na ust. § 3 ods. 3 a ust. § 4a ods. 1 a 2 zák. č. 212/1995 Z. z.. Podľa žalobcu si žalovaný svoju povinnosť na zaplatenie koncesionárskych poplatkov neplní a je v omeškaní s ich úhradou.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 9Rob/181/2013-13 dňa 20.6.2013. Nakoľko platobný rozkaz nebolo možné doručiť do vlastných rúk žalovanému súd ho uznesením č. k. 9Rob/181/2013-18 dňa 11.7.2013 zrušil v plnom rozsahu v zmysle § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a vo veci nariadil pojednávanie.
Na pojednávanie konané dňa 21.10.2013 sa neustanovil právny zástupca žalobcu, s tým, že svoju neúčasť ospravedlnil elektronickým podaním doručeným súdu dňa 10.10.2013, v ktorom zároveň súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Žalovaný, sa rovnako na uvedené pojednávanie neustanovil s tým, že súd mal jeho predvolanie riadne a včas vykázané doručovaním predvolania na adresu sídla žalovaného - fikciou doručenia s tým, že zásielka s predvolaním sa vrátila súdu neprevzatá
späť. S poukazom na uvedené súd preto pojednával v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav:
Z realizačnej zmluvy č. 1 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 15.7.2005, v ktorej nie je uvedený dátum podpisu a nie je ani opatrená podpismi zmluvných strán súd zistil, že podľa tejto nepodpísanej a nedatovanej zmluvy malo byť jej predmetom postúpenie pohľadávok postupcu - Slovenského rozhlasu z koncesionárskych poplatkov na postupníka - žalobcu. Podľa článku III. postupované pohľadávky sú špecifikované identifikáciou dlžníkov a výškou pohľadávky s tým, že identifikácia dlžníka podľa článku III. bodu 3.2 písm. b) má u právnických osôb obsahovať obchodné meno, sídlo a IČO.
Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 153 ods. 1 OSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Po vykonanom dokazovaní predloženými listinnými dôkazmi uvedenými vyššie a samotnej žaloby, má súd za to, že žalobca vo veci žalobné bremeno neuniesol. Žalobca jednak nepreukázal, aj keď bol o svojej dôkaznej povinnosti osobitne poučený uznesením č. k. 9Cb/193/2013-23, že na neho bola postúpená pohľadávka, ktorú údajne mal Slovenský rozhlas z titulu nezaplatených koncesionárskych poplatkov voči žalovanému, keď jednak zo samotnej predloženej realizačnej zmluvy č. 1 nemožno vyvodzovať, že táto bola platne uzavretá, nakoľko neobsahuje obligatórnu náležitosť písomne dojednaných zmluvných vzťahov, a to podpisy zmluvných strán a naviac z nej nie je možné posúdiť, nakoľko nie je datovaná, kedy táto zmluva, ktorej predmetom malo byť postúpenie pohľadávky na žalobcu nadobudla platnosť a účinnosť, keďže podľa článku IV. bodu 4.5 mala nadobudnúť platnosť a účinnosť dňom jej podpísania zmluvnými stranami, ktorý sa však v tejto zmluve, rovnako ako podpisy zmluvných strán, nenachádza.
Naviac žalobca nepreukázal, že žalovaný bol vlastníkom rozhlasového prijímača, z ktorého vlastníctvom je spojené platenie koncesionárskych poplatkov, o čom nepochybne, v prípade vzniku povinnosti žalovaného platiť koncesionárske poplatky, musel existovať nejaký doklad, podľa ktorého žalobca resp. jeho právny predchodca vypočítal výšku poplatku, nakoľko táto sa okrem iného odvíjala od počtu rozhlasových prijímačov, ktorých množstvo bez súčinnosti žalovaného nebolo možné zistiť, teda nebolo ani možné vypočítať samotnú výšku koncesionárskeho poplatku.
Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného § 120 ods. 1 OSP, ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania uvedenou v ustanovení § 18 ods. 1 OSP.
Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporovom konaní založené na prejednacej zásade, ktorá je vyjadrená v citovanom ustanovení § 120 ods. 1 prvá veta OSP. Sporové konanie ovládané touto zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou účastníkov. Zistený skutkový stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov.
Aby mohol žalobca, ktorého primárne v občianskom súdnom sporovom konaní uspieť, musí preto ku svojim skutkovým tvrdeniam navrhnúť také dôkazy, z ktorých by súd mohol po ich vykonaní a zhodnotení
dospieť k záveru, že žalobca má právo, ktorého uspokojenia sa vo veci domáha. Pri zisťovaní skutkového stavu, súd v zásade (s výnimkou ust. § 120 ods. 1 tretia veta OSP) vždy vychádza len z tých dôkazov, ktoré boli na návrh účastníkov vykonané. Ak žalobca potrebné dôkazy nepredloží, znamená to, že neuniesol dôkazné bremeno, následkom čoho súd nemôže žalobe vyhovieť.
Z uvedených dôvodov súd podľa ustanovenie § 153 ods. 1 OSP rozhodoval podľa skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, pričom dospel k záveru, že dôkazy predložené žalobcom nie sú postačujúce na to, aby preukázali jeho tvrdenia uvedené v žalobe, a to najmä, že žalobca je aktívne legitimovaným účastníkom, t. j. že na neho bola zo strany jeho právneho predchodcu postúpená údajná pohľadávka a rovnako nepreukázal ani tú skutočnosť, že jeho právnemu predchodcovi - Slovenskému rozhlasu vznikla táto pohľadávka z titulu nezaplatených koncesionárskych poplatkov žalovaným, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keďže žalovaný mal v konaní plný úspech, nakoľko súd žalobu v celom rozsahu zamietol, preto žalobca nemá právo na náhradu trov konania. Vzhľadom na to, že žalovaný si v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. trovy konania neuplatnil a zo spisu žiadne trovy žalovaného nevyplývajú, súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) Občianskeho súdneho poriadku uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.