Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-30-2002.pdf
PDF · 101.87 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/30/2002
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Šramelovej a sudcov: JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Vladimíra Tencera, v trestnej veci proti obžalovanej D. Q. pre trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 odsek 5 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. októbra 2013, takto
rozhodol:
obžalovaná D. Q. nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. L. č. XXX okres H., referentka Kalypsa Tip, a. s. Košice, na slobode ,
j e v i n n á , ž e
- ako fyzická osoba podnikajúci pod názvom D. Q. so sídlom Z. L. č. XXX v zdaňovacom období I. štvrťroka roku 2000 vystavila pre odberateľa firmu Grátis Sereď, ul. Pod Hrádzou č. 41 faktúru č. 1/2000 zo dňa 10.01.2000 na celkovú sumu 35.000,- Sk, faktúru č. 2/2000 zo dňa 07.02.2000 na celkovú sumu 35.000,- Sk a faktúru č. 3/2000 zo dňa 20.03.2000 na celkovú sumu 27.000,- Sk, pričom pri týchto faktúrach neuplatnila daň z pridanej hodnoty a daň na výstupe neuviedla ani v daňovom priznaní podanom na Daňový úrad v Galante dňa 25.04.2000, hoci tak bola povinná vykonať v zmysle ustanovenia § 8 Zák. č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, čím v zdaňovacom období I. štvrťroku roku 2000 skrátila daň v celkovej sume 22.310,- Sk,
- v zdaňovacom období II. štvrťroku roku 2000 vystavila pre odberateľa firmu Grátis Sereď, ul. Pod Hrádzou č. 41 faktúru č. 4/2000 zo dňa 10.04.2000 na celkovú sumu 35.000,- Sk, faktúru č. 5/2000 zo dňa 17.04.2000 na celkovú sumu 27.000,- Sk, faktúru č. 6/2000 zo dňa 02.05.2000 na celkovú sumu 35.000,- Sk a faktúru č. 7/2000 zo dňa 23.05.2000 na celkovú sumu 35.000,- Sk, pričom pri týchto faktúrach neuplatnila daň z pridanej hodnoty a daň na výstupe neuviedla ani v daňovom priznaní podanom na Daňovú úrad v Galante dňa 24.07.2000, hoci tak bola povinná vykonať v zmysle ustanovenia § 8 Zák. č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, čím v uvedenom období skrátila daň v sume 30.360,- Sk,
- v zdaňovacom období IV. štvrťroku roku 2000 vystavila pre odberateľa Grátis Sereď, ul. Pod hrádzou č. 41 faktúru č. 11/2000 zo dňa 23.10.2000 na sumu 70.000,- Sk, faktúru č. 13/2000 zo dňa 16.10.2000 na sumu 35.000,- Sk, faktúru č. 16/2000 zo dňa 08.11.2000 na sumu 35.000,- Sk, faktúru č. 17/2000 zo dňa 27.11.2000 na sumu 35.000,- Sk a faktúru č. 20/2000 zo dňa 07.12.2000 na sumu 70.000,- Sk, pričom pri týchto faktúrach neuplatnila daň z pridanej hodnoty a daň na výstupe neuviedla ani v daňovom priznaní podanom na Daňovom úrade Galanta dňa 25.01.2001, hoci tak bola povinná vykonať v zmysle ustanovenia § 8 Zák. č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, čím skrátila daň v sume 56.350,- Sk,
- čím neoprávnene znížila základ dane a skrátila daň z príjmu fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2000 vo výške 109.020,- Sk, všetko ku škode štátneho rozpočtu Slovenskej republiky,
t e d a
-skrátila daň v rozsahu nie malom
č í m s p á c h a l a
-trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 odsek 1 Trestného zákona
za to sa:
o d s u d z u j e :
Podľa § 148 odsek 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 k trestu odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.
Podľa § 58 odsek 1 písmeno a/ a § 59 odsek 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 sa obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.
odôvodnenie:
Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní, a to výsluchom obžalovanej (č. l. 676 - 678), výsluchom svedkov O. Y. (č.l. 728 - 729), J. P. , Ing. J. L., Ing. R. L., J. B. (č. l. 781 - 783), Ing. N. B., čítaním svedeckých výpovedí svedkov: O. Z. č. l. 39 a č. l. 507, Y. T. č. l. 87 a č. l. 512, D. L. č. l. 90, J. P. č. l. 93, č. l. 513, Ing. S. L. č. l. 96, č. l. 513, J. T. č. l. 99, č. l. 514, Ing. D. T. č. l. 102, T. K. č. l. 105, č. l. 515, K. Y. č. l. 42, č. l. 508, R. Q. č. l. 45, č. l. 508, Y. P. č. l. 59, č. l. 545, J. R., č. l. 49, č. l. 545, čítaním znaleckého posudku znalca Ing. R. R. L. PhD - AUDIT CONSULT, s r.o. Trnava, ako aj oboznámením spisového dokumentačného materiálu súd zistil skutkový stav, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.
I.
Obžalovaná D. Q. v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní a tiež na hlavnom pojednávaní pri doplnení dokazovania vo vzťahu k firme Grátis Sereď uviedla, že prepravu chrenu z Maďarskej republiky do konzervárne v Českej republike sprostredkovala. Na prepravu si najímala prepravcov v danom prípade svedkov R. Q., J. R. a K. Y.. Prepravcom však uhradila nižšiu sumu než akú prijala od obchodnej firmy Grátis (obchodné meno F. Z. - Grátis č. l. 215).
V danom prípade sa jednalo o medzinárodnú prepravu, ktorá bola v čase skutku v zmysle ustanovenia § 39 Zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov oslobodená od dane, faktúry za prepravu preto pre daňový subjekt - obžalovanú D. Q. vystavovali bez uplatnenia dane z pridanej hodnoty. Tým, že prepravcom R. Q., J. R. a K. Y. uhradila sumu vždy nižšiu, než akú v skutočnosti od obchodnej firmy Grátis prijala, bola povinná uplatniť daň z pridanej hodnoty.
Podľa názoru Najvyššieho súdu SR uvedeného v zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 17.12.2008 sp. zn. 3To/17/2007 bola povinná uplatniť daň z pridanej hodnoty najmenej z ceny predstavujúcej rozdiel medzi sumou, ktorú sama za prepravu fakturovala a ktorú uhradila prepravcom.
V tejto súvislosti preto krajský súd doplnil dokazovanie vyjadrením Daňového úradu Trnava, pobočka Galanta ( č. l. 726 - 727) a znaleckým dokazovaním Ing. R. R. L. PhD - AUDIT CONSULT, s. r. o.
Daňový úrad vo vyjadrení uviedol, že v predmetnej veci postupoval správne, v súlade s platnými právnymi normami a to z nasledujúcich dôvodov: 1.Daňový subjekt prijal službu - Medzinárodnú prepravu tovaru v zmysle § 39 Zák. č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ktorá bola oslobodená od dane. Dodaná služba bola daňovému subjektu fakturovaná prepravcom. 2.Daňový subjekt následne túto službu fakturoval inej osobe, za cenu vyššiu, akú mu fakturoval prepravca, pričom k cene neuplatnil daň (považoval toto poskytnutie služby za oslobodené). 3.Správca dane v tomto prípade využil ustanovenie § 8 odsek 4 citovaného zákona v zmysle ktorého, ak platiteľ prijal službu od iného platiteľa a požaduje za túto službu úhradu od inej osoby, je povinný uplatniť daň najmenej z ceny, bez dane, za ktorú službu prijal, a vo výške platnej sadzby dane. 4.Danový subjekt pri podpise a prejednaní predmetného protokolu voči tomuto postupu nenamietal, pričom túto skutočnosť vlastnoručne uviedol do protokolu.
Znalec v písomnom znaleckom posudku, jednak vyčíslil uplatnenú daň z pridanej hodnoty z rozdielu tak, ako to požadoval Najvyšší súd SR, a to vo výške 48.208,- Sk, avšak v súlade so zákonom vyčíslil výšku dane z pridanej hodnoty, ktorú mala obžalovaná uplatniť ako podnikateľský subjekt v roku 2000 na základe faktúr 1 - 20 (č. l. 2-10) Protokolu Daňového úradu v Galante zo dňa 30.04.2001 č. j. 615/2200/20571/ SME, SNY vo výške 109.020,- Sk.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, krajský súd rovnako ako Najvyšší súd SR vinu obžalovanej D. Q. vo vzťahu k žalovanému trestnému činu na základe výpovede obžalovanej, svedkov K. Y., R. Q. a J. R., vyjadrenia Daňového úradu Trnava, pobočka Galanta, a závery znaleckého posudku považuje za preukázanú. S prihliadnutím na to, že výpočet výšky dane z pridanej hodnoty správcom dane je v súlade so zákonom, túto krajský súd ponechal na sume 109.020,- Sk.
II.
K ďalšej trestnej činnosti, keď obžalovaná sa ako daňový subjekt dopustila v konkrétnych zdaňovacích obdobiach krátenia dane podľa obžaloby Krajského prokurátora Trnava sp. zn. 2Kv/26/02, krajský súd vykonal ďalšie dokazovanie v zmysle pokynov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3To/117/07 zo dňa 17.decembra 2008.
Z výpovede obžalovanej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.06.2012 (č. l. 676-678) vyplýva: k obchodovaniu s firmou XOIN s.r.o. vypovedala, že nevie povedať s kým konkrétne z firmy rokovala, keď prišiel zástupca tejto firmy, predložil jej občiansky preukaz a výpis z obchodného registra, tak mu dôverovala. Keďže mali na predaj pšenicu, tak túto pšenicu nakupovala, resp. sprostredkovávala jej nákup. Čo sa týka konkrétnych osôb, nevedela sa vyjadriť o koho išlo, vtedy však mala k dispozícii občiansky preukaz a výpis z obchodného registra, meno tejto osoby si nezaznamenávala. Táto osoba mala byť konateľom firmy, takto sa predstavila. Čo sa týka svedka O. Y., tohto si pamätá, nakoľko bol vypočutý. V čase hlavného pojednávania si už nepamätala, či za firmu jednal on, alebo niekto iný. Pokiaľ si pamätá, za firmu jednal s ňou vždy ten istý človek, nevie sa však rozpamätať, či to bol O. Y.. Táto firma dodávala do mlynov pšenicu, niekedy raž. Takéto sprostredkovanie pre firmu robila jedenkrát, alebo dvakrát. Na upresnenie uviedla, že predmetom bolo sprostredkovanie pšenice, niekedy išlo aj o raž. V danom prípade obilie išlo do Mlyna Pohronský Ruskov, firma pre ňu vystavila faktúru a ona vystavila faktúru pre Mlyn Pohronský Ruskov.
K obchodovaniu s firmou DOPPRAVOSTROJ spol. s. r.o. uviedla, že taktiež išlo o sprostredkovanie pšenice. Konkrétne si nepamätala s kým jednala, zástupca firmy sa však preukázal občianskym preukazom a výpisom z obchodného registra. Tomuto dôverovala, ani pri tejto spoločnosti si inak neoverovala kontaktnú osobu, dôverovala, keď kontaktná osoba predložila občiansky preukaz a výpis z obchodného registra. Pre ňu bolo smerodajné to, že spoločnosť tovar dodala v takom rozsahu, v akom sa dohodli. Keď bol tovar dodaný rovnakým spôsobom ako pri predchádzajúcej spoločnosti vystavovali sa faktúry. K obchodovaniu s firmou DELISA spol. s r.o uviedla, že rovnako išlo o sprostredkovanie pšenice pre Mlyny Pohronský Ruskov. Faktúry, ktoré mala k dispozícii, buď odovzdala, alebo tieto dodatočne predložila na výzvu ( č. l. 651 - 654). Ak nebola v danom prípade spísaná sprostredkovateľská zmluva, čo si už nepamätá, jednala rovnakým spôsobom so zástupcom firmy ako pri predchádzajúcich firmách, to znamená, že jej zástupca firmy predložil občiansky preukaz a výpis z obchodného registra, ak teda nešlo o spísanú sprostredkovateľskú zmluvu, neporovnávala meno na občianskom preukaze s menom konateľa firmy vo výpise z obchodného registra, ktorý jej bol predložený. Konkrétne na osoby z firmy si nepamätala, platby prebiehali rovnako ako pri predchádzajúcich spoločnostiach, to znamená, že ona fakturovala mlynom, keď dostala peniaze, vyplatila tieto v hotovosti firme DELISA spol. s r.o Čo sa týka firmy HOLL-DELISA s r. o. vyjadrila sa, že išlo o tú istú firmu, pričom nevedela, kedy si firma zmenila obchodné meno. Keď s firmou obchodovala, zástupca firmy jej predložil výpis na spoločnosť, konkrétne nevedela uviesť, s ktorou osobou jednala. K obchodovaniu s firmou EGOMAX, spol. s. r.o. uviedla, že konkrétne si nepamätá s kým jednala, rovnako išlo o predaj pšenice - sprostredkovanie predaja pšenice. Rovnako ako v predchádzajúcich prípadoch vystavila faktúru mlynom a firma vystavila faktúru jej. K obchodovaniu s firmou V.S.V. spol. s r. o. uviedla, že bola spísaná sprostredkovateľská zmluva, za túto firmu jednal priamo konateľ. V danom prípade išlo o sprostredkovanie pšenice. Zástupca firmy predložil výpis z obchodného registra a občiansky preukaz, pravosť dokladov iným spôsobom neoverovala. K obchodovaniu s firmou GRYF, spol. s r.o. uviedla, že s touto spoločnosťou obchodovala rovnako ako s predchádzajúcimi spoločnosťami. Sprostredkovala dodávanie pšenice do mlynov. Rovnako zástupcovia firmy predložili výpis z obchodného registra a občiansky preukaz, neporovnávala meno z občianskeho preukazu s menom konateľa firmy vo výpise z obchodného registra. Podľa nej muselo ísť o svedka B.. Usudzuje preto, že to bol pán B., pretože, keď bol on predstaviteľ firmy, zrejme jednal s ňou on. Rovnakým spôsobom s firmou obchodovala, ako pri predchádzajúcich firmách.
Ďalej krajský súd vypočul svedka O. Y. (č. l. 728 - 729), pričom z jeho výpovede zistil, že podľa jeho vyjadrenia s obžalovanou neobchodoval, obžalovanú pozná len z videnia, nakoľko jej sestra sa kamarátila s jeho manželkou. Vyjadril sa na hlavnom pojednávaní, že si nepamätá, akú mala firmu, nakoľko t. č. nepodniká. Nevedel sa vyjadriť čo to bolo za firmu XOIN s.r.o. Bratislava, nakoľko on v tom období pracoval na stavbách, bol riadne zamestnaný, ale nevedel uviesť, v ktorej firme. S čím obchodovala firma XOIN s. r.o. nevedel uviesť, nakoľko podľa jeho samotného vyjadrenia bol len biely kôň. Vedel však o tom, že sa na neho píše firma, ale ľudí nepoznal. Týmto ľuďom dal len doklady, niečo mu sľúbili, a to konkrétne peniaze okolo 5.000,- Sk, ale nedostal nič. Vzhľadom na rozpory vo výpovediach krajský súd prečítal výpoveď svedka na č. l. 63 - 66, č. l. 507 - 508 a oboznámil jeho písomné vyjadrenie č. l. 517. Svedok k výpovedi na č. l. 63 - 66 uviedol, že vypovedal pravdu, výpoveď, ktorá mu bola prečítaná, je pravdivá. Čo sa týka sumy, ktorú dostal, tak sa mu zdá, že bolo to tých 10.000,- Sk. K výpovedi na č. l. 508 - 509 uviedol, že táto jeho výpoveď je tiež pravdivá. K č. l. 517 uviedol, že podpis je jeho, ale súdu on nič nedodal, lebo nič ani nemal, u notára bol len vtedy keď sa prevádzala firma, potom už u notára nebol. Potvrdil, že mal na seba tri až štyri firmy a všetky vznikli takým spôsobom ako aj firma XOIN s r.o. Bratislava.
Čo sa týka spoločnosti DOPRAVOSTROJ spol. s r. o. Trnava, krajský súd vypočul svedka Ing. J. L., ktorý vypovedal aj k firme V.S.V. spol. s r.o. Trnava (č. l. 782), Ing. R. L. tiež k firme V.S.V. spol. s r.o. (č. l. 782), pričom z ich tvrdenia vyplýva (č. l. 782-783), že svedok Ing. J. L. bol vo firme DOPRAVOSTROJ spol. s r.o. Trnava ako jediný spoločník, ale táto firma bola založená len na odkúpenie firmy V.S.V. s r.o. Trnava. Bol teda jediný spoločník a jediný konateľ. Firmu V.S.V. spol. s r.o. nakoniec neodkúpil, nakoľko nebol úspešný v konkurze. Následne nastúpil ako zamestnanec v Bratislave. Vie, že firma V.S.V. spol. s r.o. Trnava, bola v rámci konkurzu zrušená. Firmu DOPRAVOSTROJ spol. s r. o. Trnava preto odpredal, ale už nevie komu. Odpredaj firmy sa uskutočnil približne v roku 2003-2004. Či v rámci toho, keď firma V.S.V. spol. s r.o. bola v konkurze, niekto v jej mene obchodoval, k tomu sa nevedel vyjadriť. Pokiaľ bol informovaný firma V.S.V. spol. s r.o. sa v rámci konkurzu zrušila. Od roku 1994 v tejto firme nebol konateľom a preto k ďalšiemu obchodovaniu sa vyjadriť nevedel. K predloženým dokladom zo strany obhajcu uviedol, že firma V.S.V. spol. s r.o. Trnava začala fungovať od 01.01.1993, do konca roku 1992 fungovala ako akciová spoločnosť BAZ Trnava. Ďalej k dokladu o založení spoločnosti V.S.V. spol. s r,o. dňa 14.11.1991 sa vyjadril, že môže to byť, nakoľko táto spoločnosť sa zakladala a prichystávala na činnosť k privatizácii. V tejto dobe sa všetky závody v rámci BAZ, a to v Trnave, v Nitre, v Skalici museli privatizovať. Administratíva sa robila skôr, aby spoločnosť od 01.01.1993 mohla fungovať ako súkromná spoločnosť. Uvedený dátum založenia spoločnosti sa svedkovi však zdal skorý, myslí si, že príprava sa robila v priebehu roku 1992. K sprostredkovateľskej zmluve firmy V.S.V. spol. s r,o. s obžalovanou svedok uviedol, že vo firme V.S.V. spol. s r.o. bol ako konateľ, na listine (č. l. 374) sú razítka, ktoré sa používali, ale rozhodne svedok poprel, že by bol na listine jeho podpis. Obchodovanie s obilím v živote nerobili, nakoľko boli strojári. Vyjadril sa, že môže preukázať vlastnoručným podpisom, že podpis na listine nie je jeho.
Svedok Ing. R. L. potvrdil, že do roku 1998 sa spoločnosť zaoberala len strojárskou výrobou s tým, že nakupovala strojárske výrobky a komponenty na tieto stroje. Inou činnosťou sa nezaoberali. Spoločnosť V.S.V. spol. s r.o. mala 4 konateľov, svedok bol jedným z nich; každý z konateľov mohol konať samostatne. Spoločnosť V.S.V. spol. s r.o. zakladal svedok J. L. v zmysle pokynov Ministerstva hospodárstva pred privatizáciou. Rovnako bola svedkovi predložená k nahliadnutiu zmluva o sprostredkovaní medzi spoločnosťou V.S.V. spol. s r.o. a obžalovanou, ktorá je podpísaná Ing. J. L.. Svedok tiež potvrdil, že podpis nepatrí Ing. J. L..
Svedok Ing. N. B. potvrdil svoje predchádzajúce vyjadrenia.
Svedok J. B. vypovedal ohľadne spoločnosti GRYF spol. s r.o. Nové Zámky (č. l. 783) a vyjadril sa, že obžalovanú nepozná, s obžalovanou neobchodoval. To, čo uvádzal na minulom hlavnom pojednávaní, že sa našli fiktívne faktúry nielen čo sa týka obchodovania s obžalovanou, ale aj obchodovania s inými firmami, pričom jedným z produktov bola aj motorová nafta, resp. ropné produkty, nevie kto tieto faktúry vystavoval. Vyjadril sa ďalej, že bol vypočutý vo viacerých trestných veciach, mená obvinených však nevedel uviesť. Podľa jeho vyjadrenia možno by to mohli vedieť tí, ktorí mu spoločnosť predali. Svedok v rámci spoločnosti GRYF spol. s r.o. Nové Zámky nevyvíjal žiadnu činnosť, nakoľko nedostal úver. Mal podnikateľský zámer, ktorý aj predložil banke, bola to výroba zmrzliny a jej balenie, avšak keď nedostal úver, nepodnikal, spoločnosť teda nechal tak a potom bola zrejeme zrušená. Spoločnosť nepredal. Nevedel konkrétne uviesť od koho spoločnosť odkúpil, takých spoločností, ako bola spoločnosť GRYF spol. s r. o. kúpil štyri. V ostatných spoločnostiach sa mal zaoberať stavebnými prácami, keďže však úver nedostal, nič z toho nebolo.
Svedkyňa J. P. (č. l. 781) na hlavnom pojednávaní vypovedala aj k listinám, ktoré jej boli predložené zo strany obhajoby. Uviedla, že pracovala u notára JUDr. Jozefa Opatovského do konca roku 1997 a od 01.01.1998 sa už starala o svoju chorú matku. V tejto dobe teda pracovala ako opatrovateľka, a to do konca roku 2003. K JUDr. Jozefovi Opatovskému sa už nevrátila; listiny, na ktorých na razítku osvedčenia pravosti je podpis svedkyne, a to výpis z obchodného registra spoločnosti V.S.V. spol. s. r. o. Okresného súdu Bratislava - vidiek zo dňa 19.09.2000, podpis bol overený 21.09.2000, ďalej osvedčenie o registrácii pre DPH zo dňa 01.12.rok nečitateľný, overené dňa 08.05.2000, ďalej výpis z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica spoločnosti GRYF spol. s r. o. overené dňa 09.10.2000, kde je uvedené na razítku overenia, že listina sa skladá z jednej strany, čo nie je pravdivé, ďalej výpis z Obchodného registra Bratislava 1 na spoločnosť DELISA spol. s r. o. s dátumom overenia dňa 09.06.2000, osvedčenie o registrácii pre DPH zo dňa 23.01.1996 s dátumom overenia 09.06.2000, výpis z obchodného registra Okresného súdu Bratislava 1 na spoločnosť EGOMAX, spol. s. r.o. s dátumom overenia 18.09.2000 uviedla, že ani na jednej listine nie je jej podpis, pečiatky používala čierne, keď v roku 1997 odchádzala, JUDr. Opatovský dal vyrobiť pečiatky, ktoré sa už nenamáčali do podušky, pričom na uvedených listinách sú evidentne pečiatky, ktoré sa namáčali do podušky. Pečiatky, ktoré používali, boli čiernej farby. Čo sa týka podpisu, vždy sa pri overovaní podpisovala celým menom - J. P.. Takýto podpis s celým menom sa vyžadoval v zmysle notárskeho poriadku.
Svedka Y. P. nebolo možné zabezpečiť, nakoľko je bezdomovcom.
Obžalovaná v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3To/17/2007 predložila podklady k obchodovaniu s firmami, ktoré sú založené na č. l. 650 - 670.
Krajský súd tiež v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3To/17/2007 vykonal dopyty podľa výpisov z obchodného registra na SLOVAK MILLS, a. s., Košútska 967, Sládkovičovo, Mlyn Pohronský Ruskov, a. s., MLYN ŠTÚROVO, a. s. , MONY, spol. s r.o., (č. l. 691 - 694), z ktorých v podstate vyplýva, že spoločnosti v zmysle zákona o archívoch a registráciách a v zmysle daňových a účtovných predpisov už neevidujú žiadne doklady z roku 2000.
Hodnotiac vyššie uvedené dôkazy, krajský súd dospel k záveru, že obhajoba obžalovanej v tom smere, že s uvedenými spoločnosťami obchodovala, nebola vyvrátená. Od počiatku sa bránila tým, že sa na ňu nakontaktovali pre ňu neznáme osoby, ktoré vystupovali ako zástupcovia konkrétnej spoločnosti, predložili jej overenú fotokópiu výpisu z obchodného registra, fotokópiu o registrácii DPH a občiansky preukaz. Na základe týchto predložených dokladov, ktoré naviac boli notársky overené, nemala obžalovaná žiaden dôvod neveriť neznámym osobám a neuzavrieť s nimi zmluvu o sprostredkovaní predaja pšenice. V roku 2000 ani nemala žiadnu možnosť reálne si preveriť totožnosť osôb. Z dokazovania vyplynulo (svedok O. Y., Y. P. ), že tzv. biele kone mali na seba napísané firmy, o ktorých nič nevedeli, boli opečiatkované dokumenty nie pravou pečiatkou a podpísané sfalšovaným podpisom (svedkyňa J. P.) a v mene spoločnosti obchodovali neznáme osoby.
Krajský súd preto uznal vinu obžalovanej len vo vzťahu k firme F. Z.-Grátis s tým, že obžalovaná ku škode štátneho rozpočtu SR skrátila daň vo výške 109.020,- Sk, nakoľko ďalšie konanie obžalovanej nebolo preukázané v uvedenom rozsahu krajský súd upravil skutkovú vetu na rozdiel od obžaloby.
Vzhľadom na výšku, o ktorú obžalovaná neoprávnene znížila daň, t. j. 109.020,- Sk, krajský súd právne kvalifikoval konanie obžalovanej ako trestný čin skrátenie dane a poistného v zmysle ustanovenia § 148 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Vychádzal pritom z určenej minimálnej mzdy a z nej vyplývajúceho výpočtu výšky škody k 31.12.2005.
Pri určení druhu a výmery trestu krajský súd vychádzal z ustanovenia § 23 a § 31 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, pričom prihliadol na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, na možnosť nápravy a pomery obžalovanej. V intenciách citovaných zákonných ustanovení uložil obžalovanej trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 8 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súd na Najvyšší súd SR.