Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Uznesenie_6C-50-2020.pdf
PDF · 79.17 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/50/2020
Uznesenie
G. súd Malacky, v právnej veci žalobkyne: J. zast. JUDr. Alžbeta Boriková, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Predmestská 57, Žilina, IČO: 47 249 587, proti žalovanému: Z. o zaplatenie 5.268,- Eur, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 29.06.2020 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 5.268,- Eur s príslušenstvom. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 20.04.2022, na ktorom právny zástupca žalovaného navrhol výsluch znalcov, ktorí vykonali znalecké dokazovanie v uvedenej veci a vykonať konfrontáciu na posúdenie nároku žalobkyne uplatneného v tomto konaní. Keďže v danom prípade sú závery znalcov L.j a L. v zrejmom rozpore, súd vyhovel návrhu žalovaného a za účelom posúdenia týchto skutočností nariadil znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou.
2. Po doručení znaleckého posudku vypracovaného znaleckou organizáciou, vzala podaním doručeným súdu dňa 20.04.2023 žalobkyňa žalobu späť, žiadala konanie zastaviť a žalovanému s poukazom na § 257 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) nepriznať náhradu trov konania. Späťvzatie žaloby odôvodnila tým, že nesúhlasí so závermi znaleckej organizácie vyslovenými v znaleckom posudku, ale je si vedomá svojej dôkaznej situácie. Použitie § 257 CSP odôvodnila tým, že má nízky príjem, z ktorého nebude schopná uhradiť trovy právneho zastúpenia žalovaného. Zároveň uviedla, že je potrebné prihliadnuť aj na charakter žalovaného nároku. Žalobkyňa si dala obodovať sťaženie spoločenského uplatnenia súdnou znalkyňou, o ktorej záveroch nemala dôvod pochybovať. Obzvlášť za situácie, že v danom období psychologické vyšetrenie svedčalo o existencii odškodniteľných duševných porúch, čo napokon uvádza aj znalecká organizácia. Žalobkyňa ako laik tak nemala dôvod spochybňovať závery znaleckého posudku L. keďže šlo o výsostne odbornú, medicínsku (nie právnu) otázku, a preto by nebolo spravodlivé, aby znášala povinnosť nahradiť trovy konania žalovaného.
3. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci vzala žalobkyňa žalobu späť až po začatí pojednávania, k zastaveniu konania je potrebný súhlas žalovaného. Žalovaný dňa 20.04.2023 súdu doručil súhlas so späťvzatím žaloby, spolu s vyjadrením k žalobkyňou navrhovanej aplikácii ustanovenia § 257 CSP v súvislosti s trovami konania. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa súdu predložila len jednu výplatnú pásku za obdobie február 2023 vo výške 856,75 Eur, čo prevyšuje minimálnu mzdu určenú pre rok 2023 (tzn. nejde o osobu v stave materiálnej núdze). Zároveň uviedol, že žalobkyni nič nebráni v dohode o možnosti splácania trov konania. Žalovaný poukázal aj na majetkové pomery žalobkyne, ktorá je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. C., zapísaných na LV č. XXXX, konkrétne rodinného domu a prislúchajúcich pozemkov. Identifikované nehnuteľnosti sú pritom bez akejkoľvek ťarchy. Okrem toho je žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou ďalších nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Lozorno, zapísaných na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX ,XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX. Na strane žalobkyne tak nie sú splnené predpoklady aplikácie § 257 CSP z dôvodu majetkových pomerov. K dôvodu žalobkyne pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému, že nemala dôvod spochybňovať závery L. na základe ktorých iniciovala súdny spor žalovaný tiež nesúhlasí, keďže žalobkyňa preukázateľne mala vedomosť o tom, že závery L.. boli spochybnené/vyvrátené znaleckým posudkom znaleckej organizácie N. - znalecký organizácia psychiatrická spol. s r.o. (č. 7/2020 zo dňa 5.3.2020). Identifikovaný znalecký posudok bol pritom vypracovaný v priebehu likvidácie poistnej udalosti (t.j. ešte pred poddaním žaloby) a na základe jeho záverov bolo žalobkyni oznámené zamietavé stanovisko vo vzťahu k nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia za položku č. XXX Vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkých poraneniach hlavy. Písomné vysvetlenie zamietnutia nároku bolo žalobkyni zaslané listom zo dňa 09.03.2020 (je súčasťou spisu). Ak sa napriek tomu žalobkyňa rozhodla iniciovať súdny spor, musela si byť vedomá potenciálneho procesného neúspechu. Ďalej žalovaný uvádza, že žalovaný svojím správaním neprispel k realizácii späťvzatia žaloby a následnému zastaveniu konania (z jeho strany nedošlo k čiastočnému plneniu nároku, ani zmene postoja, ktorý bol od zamietnutia nároku žalobkyne v rámci likvidácie poistnej udalosti konštantný). Rovnako je nevyhnutné zohľadniť, že žalovaný v rámci šetrenia poistnej udalosti poskytol žalobkyni plnenie za preukázané nároky v celkovej výške 12.973,64 Eur, konkrétne náhradu bolestného vo výške 8.938,- Eur, náhradu straty na zárobku počas práceneschopnosti vo výške 597,63 Eur, náhradu nákladov spojených s liečením vo výške 78,44 Eur, náhradu straty na zárobku počas práceneschopnosti vo výške 448,47 Eur (ide o doplatok poukázaný na základe až dodatočne poskytnutých dokladov zo strany žalobkyne), náhradu straty na zárobku počas práceneschopnosti vo výške 227,56 Eur (ide o doplatok poukázaný na základe až dodatočne poskytnutých dokladov zo strany žalobkyne), náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 2.683,54 Eur (poukázané na účet zdravotnej poisťovne žalobkyne DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s.). Žalovaný tak ani v rámci šetrenia poistnej udalosti, ktorú likvidoval riadne a včas (na základe poskytnutých podkladov), nedal žalobkyni dôvod spochybňovať jeho postup, či závery. Práve naopak, postupoval korektne, promptne a žalobkyňu / jej zástupcu obratom informoval o výsledku šetrenia vo vzťahu k jednotlivým uplatneným nárokom. Žalovaný má teda za to, že žalobkyňa zapríčinila vznik a rovnako aj zastavenie súdneho konania. Dôvodom späťvzatia žaloby je údajná dôkazná situácia žalobkyne, keďže žalobkyňa sa nestotožňuje ani so závermi znaleckého posudku Psychiatrickej nemocnice U.. Tieto skutočnosti však nemôžu byť na ťarchu žalovaného, ktorý bol v dôsledku neakceptovania odborných záverov žalobkyňou nútený hájiť svoje práva. V danom prípade neexistujú výnimočné okolnosti na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP a žalobkyňa je plne zodpovedná za zavinený procesný neúspech v konaní. Vzhľadom na späťvzatie žaloby sa žalovaný domáha nároku na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
9. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12. Ustanovenia CSP o náhrade trov konania vychádzajú zo zásady procesného zavinenia, čo znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Súd v danom prípade konštatuje, že zastavenie konania procesne zavinila žalobkyňa, keďže vzala žalobu späť, a preto náhrada trov konania patrí žalovanému. K žalobkyňou navrhovanej aplikácii ustanovenia § 257 CSP súd uvádza, že táto prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú aj dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad a nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu. Použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala nárok na náhradu trov konania, preto aplikácia tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Súd v danej veci nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre použitie ustanovenia § 257 CSP. Žalobkyňa svoju žiadosť o aplikáciu § 257 CSP a nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému odôvodnila svojim nízkym príjmom cca 600,- Eur mesačne, z ktorého nebude schopná uhradiť trovy právneho zastúpenia žalovaného. V tejto súvislosti si súd vyžiadal lustráciu v Sociálnej poisťovni a zistil, že žalovaná v roku 2022 mala priemerný mesačný príjem z pracovného pomeru vo výške 810,90 Eur a zároveň jej je poskytovaná dávka dôchodkového poistenia vo výške 228,30 Eur. Žalovaná je vlastníčkou viacerých nehnuteľností v katastrálnom území C.. Z uvedeného dôvodu súd nedospel k záveru, že by sa úhradou trov konania žalobkyňa dostala do tak závažnej sociálnej alebo majetkovej situácie, ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa.
13. Žalobkyňa tiež žiadala prihliadnuť na charakter žalovaného nároku - žalobkyňa si dala obodovať SSU znalkyňou, o ktorej záveroch nemala dôvod pochybovať. V súvislosti s tým súd dodáva, že už počas likvidácie poistnej udalosti žalovaným, t.j. pred podaním žaloby mala žalobkyňa k dispozícii posudok znaleckej organizácie N. - znalecký organizácia psychiatrická spol. s r.o. (č. 7/2020 zo dňa 5.3.2020). Na základe jeho záverov, ktoré spochybňovali posudok L. sa mohla žalobkyňa slobodne rozhodnúť, či iniciuje konanie vo veci samej a žalobu podá. Ak teda za tejto situácie žalobkyňa žalobu podala musí znášať procesné následky spojené s tým, že sa rozhodla v konaní nepokračovať z dôsledku dôkaznej situácie. V konaní o zaplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia už bola žalobkyňa s ohľadom na charakter konania vo výhodnejšej pozícii oproti bežnému žalobcovi, nakoľko jej zákon priznáva oslobodenie od platenia súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
14. V danom konaní žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, keďže žalobu vzala späť po zvážení všetkých právne rozhodných skutočností, pričom k späťvzatiu žaloby nedošlo pre správanie žalovaného, a preto súd žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.
15. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.