Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51C-52-2006.pdf
PDF · 120.53 KB
Case nature
Area
Subarea
51C/52/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v právnej veci navrhovateľky: T. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. Ľ.. Š. Č.. X, XXX XX V. A., zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Veselým, so sídlom ul. Mierová č. 1, Veľký Krtíš, proti odporcovi: Slovenský plynárenský priemysel, a. s., Mlynské Nivy č. 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256, o zaplatenie 426,44 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 21,24 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 05.09.2005, doručeným súdu dňa 06.09.2005, sa navrhovateľka domáhala, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 12 847,- Sk (od 01.01.2009 suma 426,44 €) s príslušenstvom titulom nevyplateného podielu na hospodárskom výsledku za rok 2001 (zrejme omylom nesprávne uvedený rok 2002) vo výplatnom termíne za mesiac august 2002, t. j. 10.09.2002.
Navrhovateľka návrh na začatie konania odôvodnila tým, že u právneho predchodcu odporcu v Slovenskom plynárenskom priemysle š. p. bola v pracovnom pomere. Dňa 10.12.2003 bola oboznámená s tým, že v dôsledku rozhodnutia o organizačnej zmene sa stala nadbytočnou a jej pracovný pomer u odporcu skončil dohodou dňom 29.12.2003.
Navrhovateľka nárok na vyplatenie podielu na hospodárskom výsledku za rok 2001 odvodzuje od § 14 Kolektívnej zmluvy uzatvorenej na roky 2001 až 2003 uzavretej medzi Slovenským plynárenským priemyslom š.p. a Plynárenským odborovým zväzom, podľa ktorého sa zamestnávateľ zaviazal zabezpečiť v príslušnom roku tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v predchádzajúcom roku. Termín vyplatenia podielov bol v kolektívnej zmluve stanovený na výplatný termín za mesiac august príslušného roka.
Akciová spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel bola založená zakladateľskou listinou zo dňa 11.06.2001 v súlade s §§ 154 až 220 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, na základe Uznesenia vlády SR č. 317/220 zo dňa 11.4.2001 o privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu, štátny podnik. Slovenský plynárenský priemysel š. p. bol zrušený bez likvidácie. Majetok, práva, povinnosti a záväzky (i neznáme), okrem práv podľa § 16 zákona č. 92/1991 Zb., zrušeného štátneho podniku prešli na Fond národného majetku SR, ktorý tento majetok, práva, povinnosti a záväzky dňa 01.07.2001 vložil do akciovej spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel. Odporca podiel navrhovateľky na hospodárskom výsledku v sume 12.847,- Sk navrhovateľke nevyplatil, preto
sa navrhovateľka domáha, aby jej súd priznal túto žalovanú pohľadávku spolu s úrokom z omeškania 16,5% ročne odo dňa 11.09.2002 a náhradu trov konania.
Súd vo veci vydal dňa 23.11.2005 platobný rozkaz pod č. k. 31Ro/4259/2005-30, proti ktorému včas odporca podal odpor. V odpore uviedol, že podmienky na vyplatenie podielov na hospodárskom výsledku v roku 2001 neboli splnené. Vo veci konal v súlade so zákonom o kolektívnom vyjednávaní sprostredkovateľ a rozhodca. Rozhodca v tejto veci vydal rozhodnutie, pričom zamestnávateľ využil svoje právo, ktoré mu dáva zákon o kolektívnom vyjednávaní a podal námietky voči rozhodnutiu rozhodcu na Krajský súd v Bratislave.
Súd vec prejednal v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľky, ktorej neúčasť ospravedlnil jej právny zástupca, ktorý súhlasil, s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti.
Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 21.10.2013 uviedol, že pokiaľ ide o dodatok č. 3, ktorý bol podpísaný, tento nesúvisí s podielom na hospodárskom výsledku za rok 2001, nepojednáva sa v ňom o tom, že tieto straty alebo zisky budú alebo nebudú vyplatené. V tejto súvislosti poukázal na čestné prehlásenia osôb, ktoré podpisovali tento dodatok: Ing. L. K., Ing. F. E. a J. A., z obsahu ktorého vyplýva, že dodatok č. 3 bol podpísaný len pre rok 2001, pričom účinnosť tejto zmluvy nastala podpisom 11.12.2001 a skončila posledným dňa roka 2001 a mala sa týkať len výplaty podielov na hospodárskom výsledku za rok 2000, pretože odporca v tomto roku nevykazoval zisk. Tieto prehlásenia boli založené v spise Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.: 6Sp/2/2008, právnej veci navrhovateľa: POZ proti odporcovi Ing. A., rozhodcovi. Právny zástupca ďalej uviedol, že odporca svoj dlh z časti uznal, keď ponúkol, že vyplatí zamestnancom sumu, kt. zodpovedala 50 % z ich priemerného mesačného platu.
Odporca na pojednávaní konanom dňa 21.10.2013 uviedol, že Dodatok č. 3 sa týkal hospodárskeho výsledku za rok 2001, nakoľko ďalšie paragrafy boli prečíslované. Pokiaľ ide o predložený dôkaz - čestné prehlásenia a tvrdenie, že tento dodatok sa týkal podielu zamestnancov na hospodárskom výsledku za rok 2000, a nie za rok 2001, poukazuje odporca na samotné načasovanie podpisu tohto dodatku. V čase jeho podpisu už boli známe hospodárske výsledky za rok 2000, pričom navyše tento dodatok, pokiaľ by bolo tvrdenie navrhovateľky pravdivé, bol podpísaný až po splatnosti podielov za rok 2000, tieto boli splatné v septembri 2001, a teda nebol dôvod, aby tento dodatok bol v takomto znení pre rok 2000 bol podpisovaný a aby sa rušil § 14 Kolektívnej zmluvy z tohto dôvodu. Ak by súd tento výklad pripustil, tak dodatok č. 3 by pôsobil retroaktívne. Navyše v danom období už nebol dôvod na rušenie tohto ustanovenia, keď bolo jasné že za toto obdobie odporca vykázal stratu. Dodatok č. 3 nemal jednoznačne vymienenú účinnosť, čo dokazuje aj to, že nasledujúci dodatok č. 4 sa už netýkal a neriešil účinnosť dodatku č. 3 a znenie § 14 bolo nanovo upravené až v novej Kolektívnej zmluve, ktorá bola uzatvorená na roky 2002-2004. Dodatok č. 3 teda pôsobil do budúcnosti a týkal sa na podielu na hospodárskom výsledku za rok 2001. Navyše odporca poukázal na to, že v roku 2001 nedosiahol zisk, a preto nebol splnený základný predpoklad pre vyplatenie podielu na hospodárskom výsledku odporcu. Ak zamestnávateľ dosiahne v danom roku stratu a zamestnanci majú mať podľa kolektívnej zmluvy právo na vyplatenie podielu na hospodárskych výsledkoch, musí byť hospodárenie zamestnávateľa kladné. Je logické, že ak sa má odmena vyplácať, tak je možné ju vyplatiť len pri kladnom hospodárskom výsledku.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov predložených účastníkmi konania a zadovážených súdom (pracovná zmluva navrhovateľky, mzdový list navrhovateľky za rok 2001, dohoda o skončení pracovného pomeru zo 10.12.2003, Kolektívna zmluva SPP, š. p. uzatvorená na roky 2001 až 2003, vrátane jej Dodatkov 1, 2, 3 a 4, Výkaz ziskov a strát v plnom rozsahu k 31.12.2001 odporcu, Kolektívna zmluva SPP, a. s. na roky 2002 až 2003, výpis z obchodného registra odporcu, rozhodnutia rozhodcu pre riešenie kolektívnych sporov Ing. P. A. zo dňa 01.06.2004 a zo dňa 17.12.2007, uznesenia Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4Sp/34/2006-183 zo dňa 28.9.2007 a č.k. 3Sp 28/2011-129 zo dňa 10.01.2012 a čestné prehlásenia vystavené Ing. L. K., Ing. F. E. a p. J. A. a zistil tento skutkový stav veci:
Z Pracovnej zmluvy zo dňa 08.05.1975, uzavretom medzi navrhovateľkou a odporcom súd zistil, že pracovný pomer navrhovateľky u právneho predchodcu odporcu vznikol dňa 08.05.1975. Miestom výkonu práce boli Veľké Zlievce.
Pracovný pomer navrhovateľky u odporcu skončil dňa 29.12.2003 dohodou uzavretou dňa 10.12.2003. Dôvodom skončenia pracovného pomeru bolo rozhodnutie zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť, v dôsledku ktorého sa zrušilo pracovné miesto zamestnanca.
Z výpisu z obchodného registra odporcu súd zistil, že akciová spoločnosť bola založená zakladateľskou listinou zo dňa 11.06.2001 v súlade s §§ 154 až 220 zák. č. 513/91 Zb. v znení noviel, s dňom zápisu do obchodného registra 01.07.2001, v dôsledku Rozhodnutia Vlády Slovenskej republiky č. 317/2001 zo dňa 11.04.2001 o privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu, štátny podnik, IČO: 00 211 290 zrušeného bez likvidácie. Majetok, práva, povinnosti a záväzky (i neznáme), okrem práv podľa § 16 zák. č. 92/1991 Zb., zrušeného štátneho podniku prešli na Fond národného majetku SR, ktorý ich dňa 01.07.2001 vložil do akciovej spoločnosti, Slovenský plynárenský priemysel, a. s..
Podľa § 14, s názvom Podiely na hospodárskych výsledkoch, Kolektívnej zmluvy SPP š.p. uzavretej dňa 15.11.2000 na roky 2001 až 2003 medzi SPP, š. p. ako zamestnávateľom a odborovými základnými organizáciami pôsobiacimi v SPP, š.p., zastúpenými predsedom Plynárenského odborového zväzu J. A., zamestnávateľ zabezpečí v príslušnom roku tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v SPP, š.p. v predchádzajúcom roku. Konkrétny postup vyplatenia podielov bude upravený vnútropodnikovým predpisom vopred prerokovaným s POZ. Termín vyplatenia je stanovený vo výplatnom termíne za mesiac august príslušného roka.
Dňa 11. decembra 2001 uzavreli odporca a predseda Plynárenského odborového zväzu J. A. Dodatok č. 3 ku Kolektívnej zmluve SPP, akciovej spoločnosti uzavretej na roky 2001 až 2003, ktorým sa pre rok 2001 zrušil celý paragraf 14 "Podiely na hospodárskych výsledkoch". Nasledujúce paragrafy sa prečíslovali na § 14 "Doplnkové dôchodkové poistenie" atď. Dodatok sa stal neoddeliteľnou súčasťou Kolektívnej zmluvy SPP, akciovej spoločnosti na roky 2001 až 2003 a nadobudol účinnosť dňom podpisu zmluvnými stranami, t. j. 11.12.2001.
Podľa Výkazu ziskov a strát v plnom rozsahu k 31.12.2011 odporcu, ktorý tvoril prílohu k daňovému priznaniu k dani z príjmov odporcu, hospodárskym výsledkom odporcu v roku 2001 bola strata.
Rozhodca pre kolektívne spory č. 11 Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ing. P. A. v kolektívnom spore o plnenie kolektívnej zmluvy medzi Slovenským plynárenským priemyslom, a.s. a Plynárenským odborovým zväzom rozhodnutím zo dňa 01.06.2004 rozhodol tak, že zamestnávateľ Slovenský plynárenský priemysel, a.s. je povinný zaplatiť každému zamestnancovi, ktorý ku dňu 31.12.2001 vykonával u odporcu práce v hlavnom pracovnom pomere sumu 12 847,- Sk (od 01.01.2099 suma 426,44 €), a to ako podiel na hospodárskom výsledku za rok 2001.
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28.09.2007 č. k. 4Sp/34/2006-183 na návrh Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. rozhodnutie rozhodcu Ing. P. A. zo dňa 01.06.2004 zrušil pre jeho nepreskúmateľnosť a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bolo úlohou rozhodcu vec opätovne prejednať.
Rozhodnutím zo dňa 17.12.2007 rozhodca Ing. P. A. v kolektívnom spore o plnenie kolektívnej zmluvy rozhodol tak, že nárok na vyplatenie podielov na hospodárskom výsledku za rok 2001 podľa § 14 Kolektívnej zmluvy SPP, š. p. uzatvorenej na roky 2001 až 2003 z 15.11.2000 nepriznal.
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 10.01.2012 č.k.: 3 Sp 28/2011-129 rozhodol tak, že rozhodnutie rozhodcu Ing. P. A., rozhodcu pre kolektívne spory Ministerstva práce, sociálnych vecí a
rodiny SR v kolektívnom spore o plnenie kolektívnej zmluvy zo dňa 17.12.2007 vo veci vyplatenia podielu na hospodárskom výsledku za rok 2001 zrušil a vec rozhodcovi vrátil na ďalšie konania. Zároveň v odôvodnení uviedol, že napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi (Slovenský plynárenský priemysel, a.s.) na ďalšie konanie, pričom bude povinnosťou odporcu a konajúceho orgánu vo veci nárokov na vyplatenie podielu na hospodárskom výsledku za rok 2001 opätovne rozhodnúť. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.01.2012.
Z oznámenie rozhodcu Ing. P. A. z 15.10.2012 súdu vyplynulo, že tento vo veci ďalej nekoná, ani nevydal nové rozhodnutie.
V Čestnom prehlásení vystavenom dňa 16.01.2008, podpísanom J. A. je uvedené, že J. A. týmto prehlasuje, že ako predseda POZ podpísal Dodatok č. 3 ku kolektívnej zmluve SPP, a.s. uzavretej na roky 2001 až 2003 dňa 11.12.2001 s tým, že jeho motívom ako aj cieľom bolo umožniť vyplatenie podielov na hospodárení pre zamestnancov na rok 2000, pričom mali za to, že nové ustanovenie § 14 Kolektívnej zmluvy na roky 2001 až 2003 im to znemožňuje. Ďalej menovaný uviedol, že úmyslom oboch strán podpisujúcich predmetný dodatok nebol zrušiť platnosť predmetného ustanovenia, ale iba pozastaviť platnosť ustanovenia, kým nebudú vyplatené podiely na hospodárskom výsledku za rok 2000, podľa predchádzajúcej platnej kolektívnej zmluvy, čo vyplývalo z analýz vypracovaných právnym oddelením SPP, a.s. a to len odo dňa podpisu dodatku dňa 11.12.2001 do 31.12.2001 o čom svedčí aj textácia v dodatku "pre rok 2001", pričom účinnosť tejto zmeny nastala podpisom 11.12.2001 a skončila posledným dňom roka 2001.
V Čestnom prehlásení vystavenom dňa 16.01.2008, podpísanom Ing. F. E., predsedom predstavenstva SPP, a.s. sa uvádza, že menovaný podpísal dodatok č. 3 ku kolektívnej zmluve, pričom cieľom a motívom bolo riešenie odmien zamestnancov pre rok 2000, keď sa nie ich vinou dostala spoločnosť do straty v dôsledku uznesenie a NR SR o dodatkovom odvode do ŠR SR pre š.p. SPP. Tým., že dodatkovým odvodom nebol vytvorený zisk, nemohli byť vyplatené podiely na hospodárskom výsledku, preto po schválení v DR spoločnosti boli vyplatené jednorazové odmeny pre zamestnancov, avšak za tým účelom bolo potrebné zrušiť § 14 KZ. Toto sa vykonalo predmetným dodatkom č. 3. Zrušenie § 14 KZ sa dotýkalo roku 2001, avšak vo vzťahu k podielom za rok 2000. Účinnosť dodatku č. 3 bola odo dňa podpisu 11.12.2001 do 31.12.2001.
V Čestnom prehlásení vystavenom dňa 22.07.2008, podpísanom Ing. L. K., členom predstavenstva SPP, a.s. sa uvádza, že menovaný podpísal dodatok č. 3 ku kolektívnej zmluve, pričom tento riešil odmeňovanie zamestnancov za rok 2000. V tomto roku spoločnosť dosahovala straty v dôsledku dodatkového odvodu do štátneho rozpočtu, týmto krokom došlo k tomu, že hospodársky výsledok spoločnosti bol záporný. Z toho dôvodu predstavenstvo vykonalo kroky vedúce k možnosti vyplatiť zamestnancom spoločnosti za rok 2000 náhradu za podiely na hospodárskom výsledku. Následne bol podpísaný dodatok č. 3 ku Kolektívnej zmluve na roky 2001-2003. Z uvedeného je zrejmé, že dodatkom nemal nič spoločné s podielmi na hospodárskom výsledku za rok 2001.
Navrhovateľka navrhla, aby súd vypočul svedkov: Ing. L. K., Ing. F. E. a p. J. A., nakoľko dodatok treba vykonať podľa prejavu vôle zástupcov zmluvných strán, ktorí ho podpisovali. Súd s poukazom na zásadu hospodárnosti nevykonal dokazovanie výsluchom navrhovaných svedkov, nakoľko nemohli z ich výpovedí vyplynúť žiadne skutočnosti, ktoré mohli mať význam pre rozhodnutie súdu.
Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
Podľa § 20 zák. č. 65/1965 Zb. v znení účinnom v rozhodnom období od 01.5.2001 do 01.4.2002 (Zákonník práce, ďalej len "ZP"), postup pri uzavieraní kolektívnych zmlúv (podnikových a vyššieho stupňa) ustanovuje zákon.
V kolektívnych zmluvách možno upravovať mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky v rámci danom pracovnoprávnymi predpismi. Ak tento zákon ustanovuje, v ktorých prípadoch možno v kolektívnych zmluvách zvyšovať alebo rozširovať pracovnoprávne nároky zamestnancov, vzťahuje sa to na zamestnávateľov, ktorí prevádzkujú podnikateľskú činnosť, ak sa výslovne neustanovuje inak. Zamestnávateľmi, ktorí prevádzkujú podnikateľskú činnosť, sa na účely tohto zákona rozumejú všetci zamestnávatelia, ktorí nie sú rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej výdavky na mzdy a ostatné pracovnoprávne nároky sú zabezpečované jej finančným vzťahom na rozpočet zriaďovateľa.
Nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým zamestnancom, sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru.
Podľa § 111 ZP zamestnancom prislúcha za vykonanú prácu mzda.
Mzdou sa rozumie tarifná mzda (základná mzda, mzdová tarifa), mzdové príplatky a ostatné mzdové zložky ustanovené v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách.
Mzda nesmie byť nižšia než minimálna mzda.
Zamestnávatelia samostatne rozhodujú o uplatnení príslušnej formy základnej mzdy (úkolovej, podielovej alebo časovej), prípadne popri nej o uplatnení ďalších mzdových foriem ustanovených v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách.
Podľa § 112 ZP zamestnávatelia poskytujú zamestnancom mzdu podľa kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa a v ich rámci podľa podnikových kolektívnych zmlúv, prípadne vnútorných mzdových predpisov alebo pracovných zmlúv. Pokiaľ poskytovanie mzdy neupravujú kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, poskytujú zamestnávatelia zamestnancom mzdu podľa mzdových predpisov a v ich rámci podľa podnikových kolektívnych zmlúv, prípadne vnútorných mzdových predpisov alebo pracovných zmlúv.
Zamestnancom sa nezávisle od celkových výsledkov zamestnávateľov zaručujú nároky vzniknuté na tarifnú mzdu a mzdové príplatky ustanovené v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa.
Zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancom v súvislosti s pracovným pomerom iné plnenia peňažnej hodnoty, naturálne požitky, prípadne iné nepeňažné plnenia iba vtedy, ak to ustanovuje právny predpis.
Pojem mzda z právneho hľadiska vychádza z jej ekonomickej úlohy. Súvisí s účasťou zamestnanca v spoločenskej výrobe a v službách vo forme pracovnoprávneho vzťahu. Predstavuje odmenu za vykonanú prácu, ktorá sa realizuje podľa vopred stanovených zásad mzdovej politiky konkretizovaných najmä v mzdových sústavách a ustanoveniach kolektívnych zmlúv. Mzda za prácu má peňažnú formu, vyjadruje určité množstvo a kvalitu práce podľa vopred stanovených noriem, odráža celkovú efektívnosť príslušnej organizácie, význam príslušnej pracovnej profesie, jej kvalifikačnú náročnosť a individuálny výkon a prínos zamestnanca. Z tohto hľadiska mzda vyjadruje na jednej strane individuálne oprávnenie zamestnanca na mzdu, na druhej strane najmä povinnosť zamestnávateľa odmeňovať zamestnancov za vykonanú prácu nielen v predpísanej miere, ale aj progresívnym spôsobom.
Mzda sa teda viaže na existenciu pracovnoprávneho vzťahu, predovšetkým pracovného pomeru a predstavuje odmenu, ktorú je zamestnávateľ povinný vyplácať zamestnancom za jeho vykonanú prácu podľa množstva, akosti a vopred stanovených noriem.
Mzda je splatná za predchádzajúce mesačné obdobie, prémie a odmeny sa môžu vyplatiť za dlhšie časové obdobie. Ak dôjde ku skončeniu pracovného pomeru, mzda je splatná v deň jeho skončenia. Prémie a iné pohyblivé zložky mzdy, výška ktorých nie je v čase skončenia pracovného pomeru známa, sú splatné v najbližšom výplatnom termíne po zistení ich výšky. U odporcu bol deň určený na výplatu mzdy stanovený na 10. deň nasledujúceho mesiaca.
Kolektívna zmluva môže byť prameňom práva zásadne len vtedy, ak jej ustanovenia sú všeobecnej povahy a záväzne upravujú celú skupinu právnych vzťahov rovnakého druhu a neurčitého počtu. Ide o tzv. normatívnu zmluvu, ktorú nevyhnutne treba odlišovať od individuálnych právnych aktov vzťahujúcich sa len na určitý individuálny, výnimočný prípad, ktoré zakladajú, menia a rušia práva a povinnosti konkrétne určených subjektov pracovnoprávnych vzťahov. Okrem normatívnej časti obsahuje aj záväzkovú časť, ktorá reprezentuje záväzky zmluvnej povahy a záväzky morálne. Z normatívnej časti kolektívnej zmluvy upravujúcej mzdové a pracovné podmienky vznikajú pre pracovníka nároky, ktoré môže uplatniť rovnako ako ostatné nároky vyplývajúce z pracovnoprávneho pomeru.
Prínos práce zamestnanca pre zamestnávateľa nemožno vždy oceniť v rámci zamestnancovej základnej mzdy alebo platu. K jeho motivácii slúžia aj podiely na hospodárskych výsledkoch zamestnávateľa. Pravidlá pre ich poskytovanie musia byť stanovené pre vyplatenie určitej peňažnej čiastky (časti mzdy) vopred a nárok na ich vyplatenie vznikne na základe splnenia vopred stanovených merateľných ukazovateľov.
V danom prípade podmienkou priznania podielov na hospodárskych výsledkoch a ich tvorba bola odvíjaná od hospodárskeho výsledku zamestnávateľa za rok 2001, z ktorého mal zamestnávateľ zabezpečiť tvorbu podielov vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v SPP, š.p..
Súd sa v prvom rade musel zaoberať definíciou pojmu "hospodársky výsledok". Vychádzajúc z bežne dostupných zdrojov sa pod pojmom hospodárky výsledok rozumie výsledok ekonomickej činnosti podniku za určité obdobie, ktorý je charakterizovaný rozdielom medzi celkovými nákladmi a celkovými výnosmi za toto obdobie. Tento rozdiel (kladný alebo záporný) je hospodárskym výsledkom podniku.
Hospodársky výsledok môže mať dve podoby:
1. účtovný hospodársky výsledok - rozdiel medzi nákladmi a výnosmi po zdanení a
2. daňový hospodársky výsledok - je ten hospodársky výsledok, ktorý podlieha zdaneniu, je definovaný zákonom o daniach z príjmu.
Hospodársky výsledok po skončení roku prechádza ako disponibilný zisk do nasledujúceho roku, kde sa rozdeľuje podľa všeobecne záväzných predpisov, podľa stanov, alebo podľa spoločenskej zmluvy a podľa toho o akú právnu formu podniku ide.
Teda platí, že ak sú náklady vyššie ako výnosy, potom hospodárskym výsledkom je strata a ak sú výnosy vyššie ako náklady, potom hospodárskym výsledkom je zisk. Zdrojom pre vyčíslenie hospodárskeho výsledku je účtovníctvo podniku. Preto sa hospodársky výsledok označuje ako účtovný zisk alebo účtovná strata.
Z uvedeného teda vyplýva, že kladným hospodárskym výsledkom treba rozumieť stav, keď zamestnávateľ v príslušnom období, v tomto prípade kalendárnom roku 2001, dosiahne zisk - kladný hospodársky výsledok - po tom, čo splní všetky svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona, zmluvy, resp. iných právnych skutočností.
Z Výkazu ziskov a strát k 31.12.2001, ktorý odporca podal na príslušný daňový úrad spolu s daňovým priznaním za rok 2001, je zrejmé, že odporca vykázal v riadku 60 hospodársky výsledok za účtované obdobie roka 2001 v mínusovej hodnote, teda vykázal stratu.
Pracovná zmluva, prípadne kolektívna zmluva by mali stanoviť pravidlá a podmienky pre vznik nároku na výplatu tejto pohyblivej zložky mzdy. Pohyblivé zložky mzdy sú zložkami nie nárokovateľnými, na ich výplatu zamestnanec získa nárok po splnení vopred stanovených podmienok, či pravidiel. Pokiaľ neexistuje norma upravujúca priznanie podielov podľa vopred vydaných interných predpisov, dojednaní v dohodách o mzde, prípadne kolektívnej zmluve, je rozhodnutie o priznaní podielov celkom v kompetencii zamestnávateľa a len ťažko si možno nárokovať jej priznanie. Výplata pohyblivej zložky mzdy závisí na jej priznaní, ak je priznaná - teda existuje nárok na jej vyplatenie napríklad v kolektívnej zmluve - stane sa jej vyplatenie zložkou nárokovou. V danom prípade už v čase podania návrhu na súd, bolo ustanovenie kolektívnej zmluvy a to § 14 "Podiely na hospodárskych výsledkoch" - pre rok 2001 zrušené Dodatkom č. 3 ku Kolektívnej zmluve SPP, akciovej spoločnosti dňa 11.12.2001, ktorý dodatok za POZ uzavrel a podpísal jeho predseda J., ktorý za POZ rovnako uzavrel a podpísal aj Kolektívnu zmluvu SPP, š.p. uzavretú na roky 2001 až 2003, všetky jej predchádzajúce dodatky č. 1, 2 ako aj posledný dodatok č. 4 a Kolektívnu zmluvu SPP, akciovej spoločnosti na roky 2002 až 2003.
Nové ustanovenie upravujúce poskytnutie podielov na hospodárskom výsledku za rok 2001 v Kolektívnej zmluve SPP, akciovej spoločnosti nebolo prijaté, preto sa vyplatenie podielov na hospodárskom výsledku za rok 2001 nemohlo stať nárokovou zložkou mzdy navrhovateľa. V danom prípade dňa 01.04.2002 nadobudla účinnosť nová Kolektívna zmluva Slovenského plynárenského priemyslu, a.s., na roky 2002 až 2003, ktorou sa ukončila platnosť Kolektívnej zmluvy SPP š. p., na roky 2001 až 2003.
Pokiaľ ide o tvrdenie uvedené v Čestných prehláseniach, súd toto považuje za účelové. Znenie Dodatku č. 3 jednoznačne uvádza, že pre rok 2001 sa ruší celý § 14 a zároveň uvádza, že nasledujúce paragrafy sa prečíslujú na § 14 atď. V danom prípade nie je možné zo znenia textu dodatku žiadnym logickým ani právnym výkladom vyvodiť, že by sa tento dodatok č. 3 mal vzťahovať na iný rok ako rok 2001. Tvrdenie navrhovateľky neobstojí aj z toho dôvodu, že dodatok č. 3 bol podpísaný dňa 11.12.2001, pričom splatnosť podielov za rok 2000 bola vo výplatnom termíne za mesiac august 2001, teda pol roka pred podpisom tohto dodatku, pričom vo výplatnom termíne (august 2001) už bolo známe, že odporca v danom roku 2000 dosiahol záporný hospodársky výsledok. Pokiaľ by súd pripustil výklad navrhovateľky, musel by tento dodatok mať spätnú (retroaktívnu) platnosť, čo však z uvedeného znenia dodatku nevyplýva a takýto výklad je neprípustný.
Avšak aj v prípade, že by nárok navrhovateľky na zaplatenie podielov na hospodárskych výsledkoch za rok 2001 nezanikol uzavretím Dodatku č. 3 ku Kolektívnej zmluve SPP, a.s., pre vyplatenie podielov na hospodárskom výsledku za rok 2001, nebola v danom prípade splnená základná podmienka, pretože odporca nedosiahol v rozhodnom období (v roku 2001) kladný hospodársky výsledok. Z uvedeného dôvodu odporca nie je povinný zaplatiť navrhovateľke podiel na hospodárskych výsledkoch za rok 2001.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že obdobná situácia nastala už v predchádzajúcom kalendárnom roku 2000, kedy spoločnosť odporcu taktiež dosiahla záporný hospodársky výsledok. Samotná navrhovateľka o tejto skutočnosti vedela, nakoľko predložila vyššie uvedené Čestné prehlásenia, z obsahu ktorých je zrejmé, že z dôvodu záporného hospodárskeho výsledku za rok 2000, spôsobeného dodatočným odvodom odporcu do štátneho rozpočtu, zamestnancom nevznikol nárok na vyplatenie podielov na hospodárskom výsledku, čo riešilo predstavenstvo a dozorná rada vyplatením jednorazových odmien. Teda už v predchádzajúcom roku vznikla obdobná situácia, kedy z dôvodu záporného hospodárskeho výsledku zamestnancom nárok na vyplatenie podielu v zmysle kolektívnej zmluvy nevznikol. Keďže pre rok 2001 neprijalo predstavenstvo SPP, a.s. rozhodnutie o vyplatení odmien nahradzujúcich podiel zamestnancov na hospodárskom výsledku, nevznikol zamestnancom z dôvodu záporného hospodárskeho výsledku nárok na vyplatenie podielu v roku 2001.
Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému odporcovi vo veci priznal na návrh (§ 151 ods. 1 O.s.p.) náhradu trov konania proti navrhovateľke, ktorá
vo veci úspech nemala. Trovy konania odporcu predstavujú odporcom zaplatený súdny poplatok za odpor podaný proti platobnému rozkazu v sume 21,24 € (do 31.12.2008 suma 640,- Sk).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie zhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.