Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (121)Uznesenie_5Co-219-2013.pdf
PDF · 90.31 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/219/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu Profidebt Slovakia s.r.o., Bratislava, Mliekarenská 10, IČO: 35 925 922 proti žalovanému C. M., E., M. XXXX/XX za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného OZ právna pomoc spotrebiteľom, Košice, Sofijská 13, IČO: 42 247 268, o zaplatenie 663,34 eur s prísl., o odvolaní žalobcu a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Rožňava, č. k. 12C/155/2012-84 zo dňa 10. decembra 2012
rozhodol:
M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že vedľajší účastník nemá právo na náhradu trov konania .
Žalobcovi a vedľajšiemu účastníkovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol, žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania nepriznal a žalobcu zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 51,78 eur.
Zastavenie konania odôvodnil ust. § 96 O.s.p., priznanie nároku žalobcu na zaplatenie čiastky 352,62 eur s prísl. ust.§ 42 ods.1 zák. č. 610/2003 Z.z., § 517 ods.1,2 OZ, § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. a zamietajúci výrok týkajúci sa zaplatenie zmluvnej pokuty ust. § 52 a nasl. OZ.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vyslovil, že v danom prípade bol žalobca v konaní neúspešný a žalovaný s vedľajším účastníkom boli v konaní úspešní, pričom trovy konania si uplatnil len vedľajší účastník a z toho dôvodu len jemu priznal náhradu účelne vynaložených trov konania. Mal za to, že vstup vedľajšieho účastníka a jeho vyjadrenie k žalobe nesporne prispelo k jeho zásadnému rozhodnutiu, nakoľko vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu, taktiež sa kvalifikovane vyjadril k podanej žalobe a preto nevidel dôvod, aby mu nepriznal trovy právneho zast., pretože vedľajší účastník vykonal úkony, ktoré smerovali na ochranu žalovaného ako hlavného účastníka a viedli k jeho úspechu. Po preskúmaní vedľajším účastníkom uplatnených trov právneho zast. vo výške 98,24 eur mu priznal v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z trovy v sume 51,78 eur a to za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 24.7.2012 a vyjadrenie k žalobe z 22.11.2012) á 18,26 eur a za 2 x náhradu režijného paušálu á 7,63 eur. Zastával názor, že v prípade, že hodnota predmetu konania je tvorená nielen istinou ale aj prísl., prísl. by malo byť pre účely zistenia hodnoty predmetu konania kapitalizované a keďže právny zást. vedľajšieho účastníka pri vyčíslení trov právneho zast. neuviedol číselne, z akej hodnoty vychádzal pri výpočte tarifnej odmeny, vychádzal pri určení výšky náhrady trov z istiny (663,34 eur) a z uvedenej sumy priznal tarifnú odmenu, kde jeden úkon predstavoval výšku 18,26 eur.
Vo včas podanom odvolaní žiadal žalobca rozsudok vo výroku o trovách konania zmeniť tak, že náhradu trov právneho zast. sa vedľajšiemu účastníkovi neprizná.
V odvolaní uviedol, že priznanie nároku na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi je v rozpore s procesnou úpravou vedľajšieho účastníka a úpravou náhrady trov konania, keďže náhrada trov v sporovom konaní sa spravuje primárne zásadou úspechu, popri ktorej zákon pripúšťa niektoré výnimky a že v tomto konaní vedľajší účastník z hľadiska výsledku konania nemá vo vzťahu k úspechu či neúspechu žiadny vzťah a teda z rozhodnutia vo veci samej mu neplynie žiadne právo či nárok, ani nie je a nebol spoločne so žalovaným povinným na plnenie. Tvrdil, že ust. § 93 ods. 4 O.s.p. prvá veta neznamená vytvorenie „ ďalšieho plnohodnotného účastníka“ v konaní, ale predstavuje len právny rámec postavenia vedľajšieho účastníka z hľadiska dôvodu, pre ktorý tento vstupuje do konania a že nie je preto možné aplikovať zásadu úspechu pri rozhodovaní o náhrade trov konania na vedľajšieho účastníka, lebo ten vo veci samej úspech alebo neúspech v tomto konaní nemal a jeho postavenie sa rozhodnutím vo veci samej logicky nezmenilo.
Ďalej podotkol, že uplatnenie nároku na náhradu trov konania vedľajším účastníkom je aj rozpore s dobrými mravmi, predstavuje výsledok účelovosti jeho postupu a zneužívanie ust. § 93 ods. 2 až 4 O.s.p evidentne motivovaného snahou o dosiahnutie prospechu titulom uplatnenia náhrady trov konania, keďže vzhľadom na ním deklarovaný predmet činnosti, ktorým je ochrana spotrebiteľa možno dôvodne predpokladať, že na realizáciu takejto činnosti bude dostatočne odborne a personálne vybavený a nebude sa dávať právne zastupovať advokátom, avšak namiesto toho sa dáva zastúpiť advokátom, čo domnienku o účelovosti jeho účasti (nielen) v tomto konaní popri paušálnych tvrdeniach o ochrane spotrebiteľa opodstatňuje. Namietal preto, že náklady na zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom nepredstavujú účelne vynaložené trovy a pre priznanie nároku na ich náhradu nie je žiadny právny dôvod ani z toho hľadiska a zároveň tvrdil, že priznanie nároku na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi je aj v rozpore s § 1 O.s.p. a § 3 od. 1 OZ.
Proti výroku o náhrade trov konania podal vedľajší účastník včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok tak, že žalobca je mu povinný nahradiť trovy konania v sume 98,24 eur. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania v sume 16,13 eur.
V rámci podaného odvolania uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a súd nesprávne zistil skutkový stav. Súhlasil s názorom súdu, že pri trovách konania za základ odmeny advokáta je potrebné považovať žalovanú istinu t.j. 663,34 eur, avšak pri takej istine je hodnota jedného úkonu právnej služby 41,50 eur a preto trovy právneho zastúpenia, ktoré mu vznikli sú vo výške 98,24 eur (2 x 41,50 eur + 2 x 7,63 eur) tak ako si ich vyčíslil vo svojom vyjadrení k žalobe.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol, že s jeho názorom nesúhlasí a trvá na svojom podanom odvolaní .
Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu podanému žalobcom žiadal rozsudok v napadnutom výroku potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania v sume 28,55 eur.
Tvrdil, že občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník (ktorýkoľvek) sa dal zastúpiť advokátom, že úspech v súdnom konaní je spojený so schopnosťou procesnoprávneho uplatnenia hmotného práva, náklady s tým spojené sú v zásade účelné, pričom účelné a v súlade so zásadami ochrany spotrebiteľa je aby spotrebiteľské združenia vstupovali do konaní, kde na strane „odporcu“ vystupuje spotrebiteľ a napomáhali uplatneniu jeho práv aj prostredníctvom kvalifikovaných advokátskych služieb, zvlášť ak na druhej strane je skúsený dodávateľ, ktorý sa dá v každej veci zastúpiť silnou advokátskou kanceláriou. Podotkol, že už len v rámci princípu rovností zbraní nie je spravodlivé vyžadovať, aby proti „navrhovateľovi“ (ďalej žalobca), ktorý inicioval tisíce nedôvodných konaní v celej SR a je zastúpený silnou advokátskou kanceláriou, ktorá ho zastupuje v každom konaní, vystupovali iba laici združení v občianskom združení bez právneho zastúpenia a že už len vzhľadom na početnosť sporov ktoré inicioval žalobca bolo nutné na riadne chránenie práv čo najväčšieho počtu spotrebiteľov použiť aj profesionálnu zručnosť, teda právnu pomoc advokáta. Citoval z nálezu ÚS sp. zn. I. ÚS 2862/07 z 5. 11. 2008 (N 189/51 SbNU 307), odst. 12) a z nálezu sp. zn. IV ÚS 2513/09 z 2.2.2010 ( N 17/56 SbNU 169) a tvrdil, že pojem účelne vynaložené náklady je nutné chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi ďalej, že v
tomto prípade išlo o trovy právneho zastúpenia, ktoré bezprostredne súviseli s konaním (právny úkon vyjadrenie k žalobnému návrhu nepochybne takýmto úkonom je), že vyjadrenie k žalobnému návrhu bolo vykonané s náležitou starostlivosťou a relevanciou (jeho právny zástupca podal vyjadrenie ku žalobnému návrhu až po tom, čo sa dôkladne oboznámil s obsahom žalobného návrhu a jeho príloh). Uviedol ďalej, že svoje právne a skutkové posúdenie prípadu vykonal pri prvom úkone, ktorý mu patril, a práve v dôsledku tohto úkonu zobral žalobca svoju žalobu späť, a preto nebol tento úkon ani nadbytočným, jeho vyjadrenie bolo spôsobilé pozitívne ovplyvniť rozhodnutie súdu v prospech spotrebiteľa (súd nemôže sám vzniesť námietku premlčania), a teda tento úkon nebol ani nadmerný, uplatnená hodnota trov konania bola vypočítaná v súlade s Vyhláškou o odmenách a náhradách advokátov č. 655/2004 Z.z., a že práve z týchto podstatných dôvodov treba považovať trovy právneho zastúpenia za nanajvýš účelné a to aj s prihliadnutím na charakter sporového procesu, v ktorom vznikli a ktorý sa vyznačuje prvkami kontradiktórnosti, že mu bol daný priestor, aby sa k veci vyjadril, chránil práva spotrebiteľa, čo aj pri prvom úkone, ktorý mu patrí, urobil. Podotkol, že pred každým vyjadrením sa k žalobnému návrhu sa musí oboznámiť so žalobou, jej podstatou, s vyjadrením žalovaného, musí uskutočniť skutkový právny rozbor a až potom pristúpi k vyjadreniu sa. Pripustil, že sa môžu zdať jeho vyjadrenia obdobné, uvedené je však zapríčinené obdobnými žalobami žalobcu, za každé vyjadrenie k žalobe nesie jeho právny zástupca plnú zodpovednosť za spôsobenú škodu, stavovskú zodpovednosť a pod. a preto ak nesie právny zástupca plnú (nie zníženú) zodpovednosť za svoje právne služby, zodpovedá tejto plnej zodpovednosti aj nárok na plnú odmenu a s tým súvisiacu aj plnú náhradu trov právneho zastúpenia. Tvrdil ďalej, že znenie stanov alebo dokonca názov združenia, ešte samo osebe, nie je vyjadrením odbornej zdatnosti členov združenia poskytovať právnu pomoc spotrebiteľom, keďže ide o stanovy, ktoré sú voľne šíriteľné na internete a ktoré si zakladajúci členovia združenia osvojili za svoje, pričom z ich znenia výslovne a ani implicitne nevyplýva, či združenie bude zastupovať spotrebiteľov „vlastným rozumom", alebo tak urobí prostredníctvom právneho zástupcu advokáta, ktorého si zvolí, čo mu právna úprava umožňuje. A v tejto súvislosti uviedol, že len jeden z členov združenia (prezident združenia) má vysokoškolské vzdelanie filozofického smeru, dvaja členovia združenia majú stredoškolské vzdelanie a že títo vykonávajú iba nenáročné, jednoduché práce, ako je napr. evidencia konaní, evidencia spotrebiteľov, získavanie kontaktu na spotrebiteľa, rozširovanie informácii o existencii združenia. A keďže právnu činnosť členovia združenia nevykonávajú - lebo nemajú na to adekvátne odborné znalosti, aby sa vyrovnali silnej advokátskej kancelárii, ktorá zastupuje navrhovateľa v každom konaní- a občianske združenie nemalo a nemá medzi svojimi členmi osoby s odbornými právnym znalosťami, nezamestnávalo a nezamestnáva takéto osoby považoval záver o tom, že občianske združenie musí mať zo svojej podstaty odborný aparát na právnu pomoc spotrebiteľom za nesprávny, neústavný a neudržateľný. Podotkol, že absurdným dôsledkom takéhoto názoru je, že vytvoriť združenie a stať sa jeho členom nemôžu iba osoby s neprávnickým vzdelaním, čo popiera ústavou zaručené právo každého, (teda aj osôb bez odborných právnych znalostí) slobodne sa združovať s inými osobami. Podotkol, že účelnosť úkonov právnej služby je možné posudzovať iba cez objektívne kritéria, teda či v konečnom dôsledku úkon právnej služby bol spôsobilý pozitívne v prospech účastníka ovplyvniť rozhodnutie súdu a tak takáto náhrada by mohla byť nepriznaná len v prípade, ak by niektoré úkony právnej pomoci spočívajúcej v zastúpení advokátom boli zbytočné, napr. námietka premlčania po späťvzatí návrhu, respektíve neúčelné dvakrát zopakované vyjadrenie, ale nemôže byť nepriznaná len na základe toho, že združenie spotrebiteľov sa dalo v konaní pred súdmi zastúpiť advokátom lebo v opačnom prípade by vo veciach, ktoré sa prelínajú s predmetom činnosti účastníka nebolo zabezpečené ústavné právo každého na právnu pomoc, pretože potom by sa účastník konania odmietol dať zastúpiť advokátom z dôvodu, že jeho náklady aj keď bude úspešný, nebudú nahradené, hoci mu právne zastúpenie v každom konaní Ústava SR umožňuje a garantuje, v konečnom dôsledku by mu teda takýto postup súdov v tomto bránil. Tvrdil, že ak by jeho trovy neboli účelné vynaložené, potom by neúčelné vynaložené boli aj trovy právneho zastúpenia všetkých bánk, poisťovní, vymáhačských spoločnosti, prepravných spoločností, mobilných operátorov, dodávateľov energií a iných navrhovateľov pre ktorých je charakteristické, že v oblasti svojej činnosti sa dajú zastúpiť advokátom, čo by bolo v rozpore s dennodennou realitou nielen na tomto súde ale na všetkých súdoch v Slovenskej republike. Za súladný s čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a aj Občianskym súdnym poriadkom považoval fakt, že ako riadny účastník má právo vždy si zvoliť na zastupovanie advokáta od začiatku konania, nie iba podľa náročnosti prípadu, keďže z ničoho nevyplýva, že vedľajší účastník sa nemôže dať v konaní zastúpiť advokátom. Podotkol, že ak zákon garantuje právo na zastúpenie účastníka v súdnom konaní, pochybnosť o účelnosti vynaloženia takýchto trov konania je v rozpore so zákonnou garanciou práva na zastupovanie, pričom právo vedľajšieho účastníka vstupovať do spotrebiteľských sporov je dané článkom 169 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorým sa ukladá zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľov, ako aj podporovať právo spotrebiteľov na informácie
a na vytváranie združení na ochranu záujmov spotrebiteľov a že taktiež právo na právne zastúpenie vedľajšieho účastníka spotrebiteľského združenia - právnickej osoby advokátom, deklaruje aj rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo dňa 22.12.2010 vo veci C279/2009.
Rozsudok, okrem výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s. p.), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.
Odvolací súd postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. ( bez nariadenia odvolacieho pojednávania) prejednal odvolania podané žalobcom a vedľajším účastníkom a zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodne a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť podľa § 220 O.s.p. a náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznať ( po preskúmaní napadnutého výroku podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p.)
V prejednávanej veci trovy vynaložené vedľajším účastníkom, pozostávajúce z trov právneho zast., nie sú v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, preto ich nemožno považovať za účelne vynaložené. Je potrebné poukázať i na skutočnosť, že vedľajší účastník - vzhľadom na svoj cieľ - bol vytvorený na ochranu spotrebiteľa, je spôsobilý a schopný chrániť záujmy spotrebiteľa. Vedľajší účastník má právo zvoliť si pri účasti v konaní zást., avšak takto vynaložené trovy nemožno považovať za účelné bránenie práva samotného účastníka v konaní. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, tak fyzickej, ako aj právnickej osobe, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana a hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v Čl. 47 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc, že súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania a v tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti so svojim zast. v rámci zák. upravených možností, t. j. nie je vopred vylúčený z možnosti zvoliť si na svoje zast. advokáta, avšak tým, že sa mu neprizná náhrada trov konania - trov právneho zast., pretože sa nepovažujú za účelne vynaložené, lebo neboli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (nález II.ÚS78/03 z 9.9.2004 Ústavného súdu Slovenskej republiky), nie je porušené jeho základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa Čl. 47 ods.2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky. V prejednávanej veci nemožno urobiť záver, že zást. vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu. Znenie § 137 O. s. p. (účinné od 1.1.2012) síce medzi trovy konania zahŕňa i náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, avšak ide o náhradu výdavkov právnickej osoby, nie o odmenu za zast., ak je zástupcom advokát tejto právnickej osoby. Napokon treba dodať, že paušálny vstup vedľajšieho účastníka do všetkých konaní, v ktorých žalobca vystupuje, bez zreteľa na stav konkrétneho súdneho konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho úkonov, nemožno považovať za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ svojej činnosti. S prihliadnutím na cieľ vedľajšieho účastníka, ktorým je ochrana a presadzovanie oprávnených záujmov spotrebiteľa, a na konkrétne okolnosti prípadu a to najmä skutočnosť, že vstúpil do konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu, a splnomocnil na svoje zast. advokáta, hoci zo samotnej jeho podstaty vyplýva, že musí byť schopný pomáhať tomu účastníkovi konania, na strane ktorého vstupuje do konania, nemožno - ako už bolo uvedené - považovať jeho trovy za účelne vynaložené a tiež nemožno opomenúť skutočnosť známu odvolaciemu súdu z iných vecí, v ktorých je ten istý žalobca, ako v prejednávanej veci, že aj iné subjekty s rovnakým predmetom činnosti (cieľom) ako vedľajší účastník, vstupujú do toho istého konania na strane žalovaného ako vedľajší účastník a na svoje zast. splnomocňujú advokáta, čo nutne vedie k úvahe, že primárnou pohnútkou pre vstup do konania nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa.
Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.
Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods.1 prvá veta O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Vedľajší účastník nemal v odvolacím konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nebola podľa § 150 ods. 1 O.s.p. priznaná so zreteľom na dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v povahe uplatneného nároku a žalovanému žiadne trovy nevznikli.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších.
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.