Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12C-100-2010.pdf
PDF · 127.9 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/100/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa Profidebt Slovakia, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Mliekarenská č. 10, IČO: 35 925 922, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, proti odporcom: 1. T. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F., Š. O. XXX/XX, 2. F. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., I. XXX/XX, t. č. na neznámom mieste a 3. C. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom W., Ľ. Q. 7/7, o zaplatenie 10.846,01 eur s prísl., takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a.
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 15,94 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 15.4. 2010 sa navrhovateľ domáhal od odporcov zaplatenia istiny 10.846,01 eur spolu s 13,8 % - ným ročným úrokom zo sumy 6.9471,50 eur od 22.8. 2008 do zaplatenia a 8 % - ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.941,50 eur od 22.8. 2008 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných povinnosť druhého žalovaného v rozsahu poskytnutého plnenia zaniká. Návrh zdôvodnil tým, že dňa 18.6. 2004 uzavrel odporca v 1. rade zmluvu o spotrebnom úvere č. 061400904SU (ďalej len „zmluva“) so spoločnosťou OTP Banka Slovensko so sídlom v Bratislave (ďalej len „banka“). Podľa článku I. zmluvy poskytla banka odporcovi v 1. rade úver vo výške 9.958,18 eur. Odporca v 1. rade sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky spojené s úverom v mesačných splátkach vo výške 230,70 eur za podmienok dohodnutých v zmluve. Odporca v 1. rade (ďalej len „O1“) porušil povinnosť splatiť poskytnutý úver v dohodnutých splátkach. Podľa zmluvy pri omeškaní s úhradou dlhu bol dlžník povinný uhradiť až do dňa zaplatenia zo sumy dlžnej istiny bežný úrok 13,8 % ročne a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne určenej podľa článku IV. Odsek 3 zmluvy a Cenníka OTP. Odporca v 2. rade (ďalej len „O2“) a odporca v 3. rade (ďalej len „O3“) sa v Ručiteľskej listine zo dňa 18.6. 2004 zaviazali podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka, že uspokoja pohľadávky zo zmluvy, ak dlžník túto pohľadávku alebo jej časť banke neuhradí. Dňa 21.8. 2008 uzavrel navrhovateľ s bankou Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej mu bola postúpená pohľadávka voči odporcom. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 6.941,50 eur, úrokov vo výške 3.719,69 eur, úrokov z omeškania vo výške 145,98 eur a z poplatkov vo výške 38,84 eur.
O1 žiadal návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť, tvrdiac, že nikdy nebol s právnym predchodcom navrhovateľa v zmluvnom vzťahu a teda zmluvu o spotrebnom úvere č. 061400904SU so spoločnosťou OTP Banka Slovensko so sídlom v Bratislave neuzavrel. Žiadne peniaze od právneho predchodcu v minulosti nedostal a ani nemohol dostať, pretože v čase, keď mala byť uzavretá s ním úverová zmluva, bol nezamestnaný. Nevie, kde banka zobrala jeho osobné údaje a čo všetko je vo veci, preto podal aj trestné oznámenie. V čase, keď zmluva mala byť uzavretá, O3 nepoznal.
O3 takisto poprel, že by sa v Ručiteľskej listine zo dňa 18.6. 2004 zaviazal podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka, že uspokojí pohľadávky zo zmluvy o úvere, v prípade, že si O1 svoje povinnosti nesplní. Nikdy v minulosti O1 ani O2 nevidel.
Miesto súčasného pobytu O2 sa súdu zistiť jemu dostupnými prostriedkami nepodarilo a nepodarilo sa súdu zistiť ani osobu, ktorá by bola ochotná a spôsobilá O2 zastupovať v konaní ako opatrovník, preto uznesením č. k. 12C/100/2010-132 zo dňa 28.3. 2011 rozhodol súd podľa § 48 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)o doručovaní všetkých súdnych zásielok O2 ich ukladaním v spise až do právoplatne skončeného konania.
O2 sa na pojednávanie neustanovil. Za splnenia podmienok ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súd vo veci pojednával v jeho neprítomnosti.
Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím účastníkov, svedkyne G.. Q. O., oboznámením so Zmluvou o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zo dňa 18.6. 2004,č. 061400904SU, Ručiteľskými listinami (č. l. 10, 12), oznámeniami o postúpení pohľadávky (č. l. 14, 15, 24), Zmluvou o postúpení pohľadávok (č. l. 19), listom adresovaným Okresným riaditeľstvom PZ Úrad justičnej a kriminálnej polície Odbor justičnej polície Prievidza navrhovateľovi zo dňa 10.6. 2010 (č. l. 102), listom adresovaným súdu Okresným riaditeľstvom policajného zboru Obvodné oddelenie policajného zboru Prievidza z 15.2. 2011, čestným prehlásením odporcu v 3. rade (č. l. 130), listom OTP Banka Slovensko, a.s. zo dňa 13.6. 2011, znaleckým posudkom z odboru písmoznalectvo č. 23/2011 vypracovaným pre Okresné riaditeľstvo PZ SR Úrad justičnej a kriminálnej polície Prievidza F.. F.. B. Strakovou (č. l. 143), listom OTP Banky z 4.11. 2011 s prílohami äč. L. 218 Až 227), písomným podaním F.. X. (č. l. 228), listami Okresného riaditeľstva Policajného zboru odbor kriminálnej polície Prievidza (č. l. 243 a247), doplnením č. 1 a 2 znaleckého posudku z odboru písmoznalectvo č. 23/2011 vypracovaným pre Okresné riaditeľstvo PZ SR Úrad justičnej a kriminálnej polície Prievidza F.. F.. B. X. (č. l. 256 až 277), konceptom vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Úrad justičnej a kriminálnej polície ČVS: ORP-1019/ OEK- PD-2009 a ďalšími dôkazmi, tvoriacimi obsah spisu, mal súd zistený tento skutkový stav veci:
Podľa zmluvy o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. 061400904 SU mal O1 ako dlžník uzavrieť dňa 18.6. 2004 so spoločnosťou OTP Banka Slovensko, a.s. so sídlom v Bratislave ako veriteľom vyššie uvedenú zmluvu, na základe ktorej mal byť O1 poskytnutý spotrebný úver vo výške 300.000 Sk.
Vyššie uvedený úver mal byť zabezpečený ručením O2 a O3 na základe ručiteľských listín č. 101 4009 04 RL, ktoré takisto dňa 18.6. 2004 mali podľa navrhovateľa podpísať O2 a O3.
O1 i O3 kategoricky popierali počas celého konania vo veci samej, že by so zmluvou, resp. ručiteľskou listinou mali čokoľvek spoločné. Obaja odporcovia sa pred podpisom zmluvy ani nepoznali.
Dňa 21.8. 2008 uzavrel navrhovateľ s bankou Zmluvu o postúpení pohľadávok podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej bola postúpená navrhovateľovi pohľadávka banky voči odporcom. Postúpenie pohľadávky banka oznamovala listami zo dňa 21.8. 2008 všetkým odporcom (doručenky navrhovateľ do spisu nepredložil).
Zástupca navrhovateľa v priebehu celého konania trval na tom, že podpis O1 je jeho vlastným, pretože k podpísaniu tejto osoby na zmluve zo dňa 18.6. 2004 došlo pred povereným zamestnancom pobočky, G.. Q. Kapsdorferovej. Táto zamestnankyňa právneho predchodcu navrhovateľa potvrdila svojím podpisom na zmluve tú skutočnosť, že O1 pred ňou zmluvu podpísal po predložení svojho občianskeho preukazu č. SF XXXXXX, ktorý občiansky preukaz mu odcudzený nebol a uviedla, že totožnosť každej osoby, podpisujúcej úverovú zmluvu bola vždy overená. Bol aj toho názoru, že podpis O1 na jeho podaní z 21.7. 2010 je pri bežnom porovnaní podpisov totožný s podpisom uvedeným na zmluve. Závery znaleckého posudku, ktoré sa vyjadrovali k pravosti podpisov O1 nepovažovali za relevantné.
O1 na pojednávaní pred súdom, vzhliadnuc predmetnú úverovú zmluvu, potvrdil, že túto nepodpísal, nie je na nej jeho podpis. O3 nepozná, pozná len O2, ktorý je švagrom jeho švagra. V minulosti prichádzali spolu do styku, keď navštevoval svoju sestru. V minulosti mu jedenkrát boli odcudzené osobné doklady spolu aj s občianskym preukazom a raz tieto aj stratil. V súčasnosti má občiansky preukaz iného čísla, než je uvedené v predmetnej zmluve (č. l. 116). S podaným návrhom nesúhlasil. Popieral, že by bol v minulosti v akomkoľvek zmluvnom vzťahu s bankou, ktorej opakovane uvádzal, že so zmluvou nemá nič spoločné. To, že niečo nie je v poriadku zistil z toho, že ho nenašli v databáze. V čase, keď mal údajne uzavrieť zmluvu o úvere, pracoval v Geoxe. Nevedel uviesť, kto od jeho zamestnávateľa poskytol banke doklady o jeho príjme. Celú vec následne ohlásil na polícii. Banka s celou vecou neurobila nič, naopak pohľadávku predala vymáhačskej spoločnosti, ktorej zamestnanci chodili k nim domov. Celú vec považoval za podvod, pričom niekomu z jeho rodiny boli oznámené aj dve mená v tejto súvislosti
- U.. L. a W. Šinková. On bol v tom čase vo výkone trestu odňatia slobody. V minulosti mala nejaké problémy s bankou aj jeho sestra, ktorá žije v Rakúsku. V roku 2004 udržiaval kontakt s O2, spolu v Čechách 1,5 mesiaca pracovali. Nevedel uviesť, ako sa číslo jeho občianskeho preukazu dostalo do zmluvy. Nikoho nesplnomocnil na to, aby niekto za neho zmluvu uzavrel. Od banky nedostal žiadne peniaze a nikdy banke ani nič nesplácal. Nie je pravda, že účet č. 7834526/5200 patril jemu a vylúčil, že by s prostriedkami na tomto účte disponoval.
O3 na pojednávaní kategoricky poprel, že by ručiteľskú listinu podpísal. Nie je na nej jeho podpis. Ohľadne tejto veci bol aj vypočúvaný na polícii. V roku 2004 mu niekto z rodiny povedal, že pani L. má peniaze, že by tieto vedela požičať, preto sa s pani L. stretol, zobrala ho do nejakej kancelárie. Dal jej občiansky preukaz, išla si ho oskenovať s tým, že sa mu ozve. Predtým sa s ňou bavil o pôžičke vo výške 200.000 Sk. Neskôr mu p. L. volala, že úver sa vybaviť nedá. F. Gamanová mu volala následne ešte raz s tým, že ak súrne potrebuje peniaze, že mu požičia svoje peniaze, išlo o sumu 230.000 Sk. Následne sa s ňou ešte raz stretol, vtedy jej však žiadne doklady nepredložil. V roku 2004 podnikal ako živnostník aj s U. N..
Svedkyňa G.. Q. O. na pojednávaní potvrdila, že v banke bola zamestnaná od roku 2002 a v roku 2004, vybavovala v banke spotrebiteľské a hypotekárne úvery. V tom čase pri vybavovaní úveru musel klient predložiť nejaký identifikačný doklad, vždy však OP. Uviedla, že v minulosti za peňažný ústav uzavrela stovky zmlúv a preto žiadne konkrétnosti aj vzhľadom na odstup času si nepamätá. Potvrdila, že na zmluve i ručiteľských listinách, založených v spise, sú jej podpisy. Totožnosť osoby sa kontroluje pri podaní žiadosti o úver. Keď sa ide klient podpisovať, znovu predloží identifikačný doklad, podpíše sa na zmluvu a dopíše sa doložka o pravdivosti podpisu. Uviedla však aj to, že v roku 2004 ešte nemali zariadenie na overovanie platnosti predkladaných dokladov totožnosti. V minulosti bol postup taký, že originál dokladu totožnosti si pred uzavretím zmluvy od klienta zobrali a prefotili. Potom, ako bola overená totožnosť žiadateľa, si banka vyhotovila fotokópiu dokladu a s touto potom nakladala až do podpisu klienta na konkrétnej zmluve. Každý klient aj v roku 2004 musel pri vybavení úveru predložiť banke originál potvrdenia od svojho zamestnávateľa, resp. iný doklad o svojom príjme. Vždy sa snažili nakontaktovať na konkrétneho zamestnávateľa záujemcu o úver, v prípade však, že klient predložil potvrdenie o platbách zamestnávateľa výpisom z účtu, v tom období im to stačilo. U.. U. Gamanovú pozná, v banke ju aj vídavala. Nevedela uviesť, či menovaná bola klientkou banky, alebo či mala s bankou uzavretú nejakú inú zmluvu. Nevedela uviesť, či sa ohľadne banky v minulosti vyskytlo viacero podvodov. V praxi sa jej nestalo, že by nejaká iná osoba, než osoba uvedená v zmluve, zmluvu podpísala. Nepamätala sa ani na to, či sa v banke riešil v minulosti nejaký podvod. V praxi sa nestretla ani s tým, že by jej bol predložený nejaký falošný identifikačný doklad. Nevedela si predstaviť takú situáciu, že by podpis klienta na zmluve, ktorú aj ona podpísala, mal byť falošný. Rovnako to platí aj pre prípad,
že by podpis ručiteľa na ručiteľskej listine mal byť falošný. Trvala na tom, že vždy pred podpisom zmluvy skontrolovala identifikačné doklady klienta. Nevylúčila však, že v praxi sa stali také prípady, že jej bola predložená už zmluva podpísaná zo strany povereného zamestnanca banky a klienta a že ona následne túto zmluvu opatrila pečiatkou a svojím podpisom. Vždy sa snažila byť s klientom v osobnom kontakte, mohla sa však vyskytnúť prekážka, ktorá jej bránila, aby v čase uzavretia zmluvy bola prítomná. Keby pri podpise zmluvy nebola prítomná, iný zamestnanec zmluvy by mal potvrdiť konkrétne údaje, pod doložkou na zmluve by bol jeho podpis.
Z listu Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Obvodné oddelenie policajného zboru Prievidza z 15.2. 2011, mal súd zistené, že O1 jedenkrát nahlasoval stratu občianskeho preukazu (ďalej len „OP“). Dňa 5.12. 1996 bol O1 vydaný OP č. X pričom tento OP bol dňa 3.12. 1997 nahlásený ako stratený, dňa 8.1. 1998 bol O1 vydaný OP č. SD XXXXXX, ktorý bol dňa 29.1. 2005 skartovaný, dňa 19.11. 1998 bol O1 vydaný OP č. SF XXXXXX, ktorý bol dňa 24.10. 2007 odovzdaný a 8.1. 2008 bol skartovaný. Súčasný OP bol O1 vydaný 24.10. 2007.
Z listu OTP Banka Slovensko, a.s. zo dňa 13.6. 2011 mal súd zistené, že účet č. XXXXXXX/XXXX, uvedený na zmluve, patril T. C.. Zrušený bol 27.3. 2007. S prostriedkami na účte mohol disponovať iba T. C.. S menovaným mali uzavretú zmluvu o spotrebnom úvere. Čerpanie úveru bolo zrealizované 18.6. 2004 a to prevodom na bežný účet klienta, t. j. na číslo XXXXXXX/XXXX v sume 302.000 Sk. Úver bol vyčerpaný v zmysle úverovej zmluvy na bežný účet klienta. Od 17.7. 2004 do 31.8. 2005 bol riadne splácaný v mesačných splátkach. Od 31.8. 2005 úver nebol riadne splácaný, preto bola pohľadávka dňa 26.8. 2008 odpredaná. Reklamáciu s využívaním daného bankového účtu neevidujú.
Z listu OTP Banka Slovensko, a.s. zo dňa 4.11. 2011 a z príloh bankou doručených súdu mal súd zistené, že odporcovi mali byť poskytnuté finančné prostriedky na základe zmluvy o úvere bezhotovostne na bežný účet. Úver splácali vkladmi v hotovosti opakovane P. O. a O3, jedenkrát O1 a U. N. a jedenkrát bezhotovostným prevodom dňa 17.9. 2004 p. W. Šinková.
Z obsahu konceptu spisu ČVS: ORP - 1019/OEK-PD-2009 mal súd zistené, že dňa 16.9. 2009 podal O1 na polícii trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ktorý mal bez jeho vedomia uzatvoriť v OTP Banke pobočke Prievidza zmluvu o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo, v zmysle ktorej bola páchateľovi vyplatená suma 300.000 Sk, pričom O1 takúto zmluvu nikdy neuzavrel a ani nikoho v minulosti na uzavretie takej zmluvy nesplnomocnil a takisto od nikoho neprevzal sumu 300.000 Sk.
Vo vyššie uvedenej trestnej veci O1 do zápisnice dňa 16.9. 2009 uviedol, že v marci 2009 mu prišiel od navrhovateľa prvý list - „Dôrazné upozornenie“, v ktorom mu bolo vytýkané, že sa úmyselne vyhýba splácaniu úveru. S týmto listom sa oboznámil až v auguste 2009. Následne mu prišiel ešte jeden list - „Dôrazné upozornenie“ od navrhovateľa, v ktorom mu bolo vytýkané, že sa úmyselne vyhýba splácaniu dlhu. Ku dňu 10.9. 2009 bol jeho dlh vo výške 12.455,94 eur. S O2 sa stretol ešte v čase keď jeho sestra L. H. bola vydatá za S. H. a O2 je z rodiny S. H.. Je pravda, že jeho sestra bola k nejakým úverom v minulosti vypočúvaná na polícii. Má podozrenie, že cez jeho sestru sa niekto dostal k jeho údajom, ktoré potom použili v súvislosti s vyššie uvedenou zmluvou.
Vo vyššie uvedenej trestnej veci bola L. H., sestra O1, predvolaná na výsluch dňa 9.2. 2010. Vo veci však vypovedať odmietla využijúc ust. § 130 ods. 2 Trestného poriadku (aby si neprivodila nebezpečenstvo trestného stíhania).
Vo vyššie uvedenej trestnej veci O2 do zápisnice dňa 9.2. 2010 uviedol, že O1 pozná, je to brat L. H., ktorá bola vydatá za S. H., brata jeho ženy P.. A. v roku XXXX ho L. a S. požiadali o ručenie, že si chcú kúpiť nejaký nábytok. V tom čase s nimi vychádzal dobre a teda sa dohodli, že im požičia svoj občiansky preukaz, pretože v tom čase musel odcestovať. Na druhý deň mu S. preukaz vrátil s tým, že je všetko v poriadku. O nič sa už potom nestaral.
Vo vyššie uvedenej trestnej veci O3 do zápisnice dňa 12.2. 2010 uviedol, že O1 nepozná. Nikdy nebral žiaden úver v banke a nikdy ani nebol nikomu ručiť. V roku 2004 sa dosť priatelil s U. N., ktorý podnikal a ktorému pomáhal. V tom roku zoháňal nejaké peniaze, pričom švagor mu dal kontakt na U.. L. z F., že ona má nejaké kontakty na banku, aby jej zavolal. S U.. L. sa telefonicky dohodol na stretnutí, na ktoré si mal doniesť občiansky preukaz a nejakú pečiatku nejakej firmy. Zobral si pečiatku U. N. aj keď u neho nepracoval, s jeho vedomím, pretože potreboval pečiatku zamestnávateľa a nemohol použiť svoju. L. si prefotila jeho občiansky preukaz a taktiež si pečiatkou vo vedľajšej miestnosti orazila nejaké papiere. A. jej nepodpisoval. L. mu o niekoľko dní volala s tým, že úver nedostane, pretože nie je z F.. A. si však s U.. L. dohodol pôžičku. Nešlo o klasický úver cez banku. Aj L. tvrdila, že ide o jej peniaze. S. aj poslala na účet jeho priateľke P. O. do E. W., ktorá si v tom čase chcela kúpiť byt. V skutočnosti si však byt nekúpila a sumu 230.000 Sk si rozdelili tak, že 80.000 Sk minula P. O. pre seba a zvyšok investoval on do podnikania. Spolu sa dohodli aj na tom, ako tento dlh budú splácať. Splácali ho až do roku 2006, vtedy však už nemali peniaze. Následne bol v kontakte aj s U.. L., ktorá mu povedala, aby dlh splácali tak, ako môžu. Tento však už ďalej nesplácali. Nevedel vysvetliť, ako je možné, že v roku 2006 dvakrát on a jedenkrát P. O. zaplatili na účet v banke na meno O1 sumu po 7.000 Sk.
Vo vyššie uvedenej trestnej veci U. N. do zápisnice dňa 27.7. 2010 uviedol, že O3 pozná, pomáhal mu pri podnikaní a je pravda, že mu požičal aj svoju pečiatku. O2 ani O3 u neho nikdy neboli zamestnaní, O3 vôbec nepozná a nevie si vysvetliť, prečo jeho firma je pri vybavovaní úveru pre O1 označená ako zamestnávateľ O2, O3.
Vo vyššie uvedenej trestnej veci U.. U. L. zápisnice dňa 8.3. 2010 uviedla, že nepozná ani jedného z odporcom, nikdy nikomu z nich nič nevybavovala, nepozná ani U. N., či manžela L. H., Y. Y.. F. len L. H., ktorej však nepomáhala vybaviť žiaden úver.
Vo vyššie uvedenej trestnej veci P. O. do zápisnice dňa 27.9. 2010 v podstate potvrdila výpoveď O3 s tým, že peniaze od U.. L. prišli na jej účet, tieto pravidelne po 7.000 Sk mesačne splácala na účet v banke až do roku 2006, kedy už nemala peniaze. Potvrdila, že následne ju U.. L. navštívila a povedala jej, aby na účet posielala peniaze v takej výške, ako môže posielať. Viac sa jej už pani L. neozvala.
Vo vyššie uvedenej trestnej veci štatutárny zástupca spoločnosti S. X. spol. s r.o. so sídlom vo Q. P., O. O., uviedla, že O1 nebol v ich spoločnosti nikdy zamestnaný, nikdy nevystavili potvrdenie pre banku o zamestnávaní O1 a nikdy také potvrdenie o zamestnaní nevystavili ani pre banku. Ohľadne overenia zamestnania u O1 ju nikto nikdy nekontaktoval.
Z listov Okresného riaditeľstva policajného zboru, odbor kriminálnej polície Prievidza zo dňa 6.3. 2012 a 11.10. 2012 mal súd zistené, že trestné stíhanie vo veci ČVS: ORP - 1019/OEK-PD-2009 bolo dňa 25.5. 2011 uznesením vyšetrovateľa policajného zboru podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku prerušené, pretože sa nezistili skutočnosti, oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe. Následne dňa 10.6. 2011 bolo v trestnom stíhaní zapokračované uznesením vyšetrovateľa podľa § 228 ods. 5 Trestného poriadku. Doposiaľ nebolo vo veci vznesené obvinenie voči konkrétnej osobe.
Okresné riaditeľstvo PZ SR Úrad justičnej a kriminálnej polície Prievidza dňa 10.6. 2010 žiadalo navrhovateľa o zaslanie všetkých originálnych dokumentov tam uvedených na meno O1 z dôvodu grafologického skúmania.
Z písomného znaleckého posudku z odboru písmoznalectvo č. 23/2011 vo vyššie uvedenej trestnej veci, vypracovaného pre Okresné riaditeľstvo PZ SR Úrad justičnej a kriminálnej polície Prievidza F.. F.. B. X., ktorá posudzovala pravosť podpisov T. C., F. W. a C. Q. zo dňa XX.X. XXXX, mal zistené, že podpis „C.“ v kolónke „T. C. dlžník“ na poslednej strane zmluvy zo dňa 18.6. 2004 nevyhotovil T. C. ani F. W.. Z predložených dokladov nebolo možné posúdiť, či pisateľom sporného podpisu je U.. U. L. alebo C. Q.. F. na tlačive banky „Dohoda o vyplňovacom práve z biankozmenky“ zo dňa 18.6. 2004 v kolonke „T. C., F. W., C. Q.“ T. C. a F. W. nepodpisovali, C. Q. pravdepodobne zrealizoval podpis na znenie
Q.. Z predložených dokladov nebolo možné posúdiť, či pisateľom podpisov je U.. U. L.. Podpisy na tlačivách Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 18.6. 2004 na meno T. C. nevyhotovil T. C., na meno F. W. nevyhotovil F. W. a na meno C. Q. pravdepodobne zrealizoval C. Q.. Z predložených dokladov nebolo možné podpisy adekvátne komparovať s rukopismi U.. U. L.. F. W. a T. C. nie sú autormi podpisov na ručiteľskej listine. C. Q. pravdepodobne podpísal ručiteľskú listinu na znenie Q.. Z predložených dokladov nebolo možné podpisy adekvátne komparovať s rukopismi U.. U. L.Vzhľadom na námietky navrhovateľa k vypracovanému znaleckému posudku F.. F.. X., ktorý súd v tomto konaní hodnotil ako listinný dôkaz, požiadal súd znalkyňu o zodpovedanie konkrétnych otázok, naformulovaných navrhovateľom. Písomným podaním zo dňa 28.11. 2011 PhDr. X. zotrvala na záveroch svojho posudku a uviedla, že podpisy na meno „C.“ majú ustálenú morfológiu, pôsobia ako nacvičené podpisy a aj napriek jednoduchšej tvarovej morfológii, sú nositeľmi individuálne identifikovateľných rukopisných znakov jedného pisateľa. Znalkyňa nepredpokladala možnosť účelového výberu aj s ohľadom na charakter dokladov. Od T. C. boli na komparáciu so spornými podpismi na znenie „C.“ k dispozícii druhovo porovnateľné podpisy v znení sporných podpisov, aj napriek tomu boli podpisy komparované aj so súvislým textom od pisateľa. Porovnávacie rukopisy od T. C. spĺňali kritériá primeranosti aj z pohľadu časovej väzby. Znalec musí vždy myslieť pri znaleckom úkone aj na to, že niečo mohlo byť vyhotovené identickým pisateľom so zlým úmyslom alebo s inou mierou motivácie. V takom prípade sa objavujú v rukopise rôzne znaky simulácie a iné znaky nevieryhodnosti napr. aj v porovnávacej vzorke, o ktorej pisateľ vie, že bude použitá na znalecké úkony. V danom prípade však neidentifikovala žiadne znaky nepoctivosti. Staršie aj novšie podpisy na znenie „C.“ mali ustálenú morfológiu a odrážali zautomatizované rukopisné znaky dospelého jedinca s nevýraznou až fyziologickou celkovou variabilitou. Vzhľadom na to, že pisateľ z pohľadu zdravotnej anamnézy neprekonal vážnejšie problémy, ktoré by mohli ovplyvniť jeho rukopis a vzhľadom aj na ostatné skutočnosti, časový odstup 5 rokov medzi niektorými jeho rukopismi nezohral významnejšiu úlohu.
Z dôvodu, že z obsahu pôvodného znaleckého posudku vyplynulo, že vo väčšine sporných prípadoch bola porovnávacia rukopisná vzorka druhovo neporovnateľná so spornými podpismi, pričom na skúmanie neboli k dispozícii ani porovnávacie rukopisy v znení sporných podpisov, bol doplnením č. 1 a 2 doplnený znalecký posudok z odboru písmoznalectvo č. 23/2011, vypracovaný pre Okresné riaditeľstvo PZ SR Úrad justičnej a kriminálnej polície Prievidza F.. F.. B. X. (č. l. 256 až 277), ktorá v písomnom doplnení posudku uviedla, že na základe komparácie rukopisných znakov, ktoré boli realizované aj pri vypracovaní znaleckého posudku č. 23/2011 aj s ohľadom na charakter sporných a ďalších porovnávacích rukopisov, revidovala svoj pôvodný záver a uviedla, že C. Q. nepodpisoval podpisy na znenie C. a na znenie W. na sporných dokladoch. C. Q. vyššou mierou pravdepodobnosti nepodpisoval podpisy na znenie Q. na sporných dokladoch. Závery znaleckého posudku č. 23/2011 vychádzali z obmedzeného počtu rukopisných vzoriek od predpokladaného pisateľa, ktoré neumožňovali posúdenie celej variačnej šírky rukopisných znakov pisateľa. Podpis „C.“ v kolonke pečiatka a podpisy príkazcu (v príkazoch na úhradu) a v kolonke klient/príjemca hotovosti (v pokladničnom doklade zo dňa 4.8. 2005) nevyhotovil T. C. ani C. Q.. H. U.. U. L. a F. W. neboli plnohodnotne komparovateľné so spornými podpismi. Podpis „Q.“ v kolonke klient/príjemca hotovosti (v pokladničnom doklade zo dňa 28.5. 2005) s vysokou mierou pravdepodobnosti nezrealizoval T. C., F. W. ani C. Q.. H. U.. U. L. neboli so sporným podpisom komparovateľné. Pisateľom sporných podpisov na meno C. označených v znaleckom posudku a v jeho doplnení ako SMS1,2,3,4 je jedna osoba. Podpis označený ako SMA5 s vysokou mierou pravdepodobnosti vyhotovil iný pisateľ. Pisateľom podpisu na znenie Q. na doklade SMC4 je s vysokou mierou pravdepodobnosti iná osoba ako pisateľ podpisov SMC1,2,3.
Je zrejmé, že Zmluva o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zo dňa 18.6. 2004 má charakter spotrebiteľskej zmluvy a treba na ňu aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, v ktorej sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia obsahujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Ak nie sú zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Vzhľadom na vyjadrenia O1 a O2, že zmluvu neuzavreli, bolo potrebné ešte predtým, ako by sa súd zaoberal súladom obsahu zmluvy so spotrebiteľským právom, zistiť, či predmetná zmluva a následne aj ručiteľské listiny boli uzavreté platne.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 35 ods. 1 OZ, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 559 OZ, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 546 OZ, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
Charakteristickým znakom ručenia je, že ručiteľova povinnosť vo vzťahu k dlžníkovej povinnosti je akcesorickej povahy. Ručením možno zabezpečiť len takú pohľadávku ktorá v čase uzavretia ručiteľského záväzku už existuje. Pohľadávka musí byť určitá čo do výšky a čo do jej trvania. Pre obsah ručiteľského záväzku je zásadne rozhodujúci obsah hlavného záväzku, i keď nemusí ísť o ich totožnosť. Ručiteľský záväzok zaniká zánikom hlavného záväzku, t. j. nezávisle od vôle ručiteľa a tiež v dôsledku právneho úkonu ručiteľa.
Zhodnotiac výsledky dokazovania, dospel súd k právnemu záveru, že návrh navrhovateľa bol podaný voči všetkým trom odporcom nedôvodne a preto ho súd v celom rozsahu zamietol.
Z výpovedí O1, O2, svedkyne G.. O., ale aj z listinného dôkazu, doplneného znaleckého posudku z odboru písmoznalectvo, či z obsahu konceptu spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Úrad justičnej a kriminálnej polície ČVS: ORP-1019/OEK- PD-2009 (výpovede svedkov), mal súd zistené, že Zmluva o spotrebnom úvere č. 061400904SU je ničotný právny úkon, pretože zmluva v skutočnosti platne uzavretá nebola. Znalkyňa predovšetkým opakovane zistila, že akékoľvek podpisy
O1 realizované v súvislosti s uzavretím zmluvy nerealizoval O1. Že zmluvu O1 neuzavrel, vyplýva aj z konania O1 potom, ako sa o zmluve dozvedel, keď tento kontaktoval banku a keď táto vec neriešila, podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Skutočnosť, že zmluvu O1 neuzavrel, preukazuje aj to, že O1 a O3 (ktorý mal pri zmluve vystupovať ako ručiteľ) sa pred podpisom zmluvy vzájomne nepoznali a cudzí človek by asi nešiel O1 ručiť. Pokiaľ bol na meno O1 v banke založený účet, z výpovede svedkyne O. nebolo úplne vylúčené, že by tretia osoba mohla zneužiť situáciu a podpísať zmluvu za niekoho iného. Takisto nie je vylúčené, aby 3. osoba vkladala peniaze (tak ako tomu bolo i v tomto prípade) na účet zriadený na konkrétne meno, poznajúc údaje o tejto osobe (v tomto prípade o O1). Zo svedeckých výpovedí U. N. a O. O., mal súd preukázané, že v súvislosti so zmluvou, boli zneužité ich pečiatky, ktorými sa malo preukázať, že odporcovia v čase podpisu zmluvy, resp. ručiteľských zmlúv boli zamestnaní a dosiahnuť tak konečný účel - uzavretie úverovej zmluvy. Z výpovedí svedkov vypočutých v trestnom konaní, keďže odporcovia v čase podpisu spornej zmluvy trpeli nedostatkom financií, pričom sa správali aj nezodpovedne, možno predpokladať, že túto ich situáciu zneužil niekto ďalší (na tomto mieste treba uviesť, sestra O1 z dôvodu, aby sa vyhla prípadnému trestnému stíhaniu odmietla k veci vypovedať a U.. L. zrejme účelovo v trestnom konaní poprela výpovede O3 a P. O.).
Keďže v konaní bolo jednoznačne zistené, že O1 nebol nikdy v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom, nemohol s navrhovateľom platne uzavrieť úverovú zmluvu. Pretože ručiteľova povinnosť vo vzťahu k dlžníkovej povinnosti je akcesorickej povahy a teda, že ručením možno zabezpečiť len takú pohľadávku ktorá v čase uzavretia ručiteľského záväzku už existuje bolo potrebné návrh na začatie konania proti všetkým odporcom ako nedôvodný zamietnuť.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní si náhradu trov uplatnil len navrhovateľ, ktorý však v spore úspešný nebol, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
V konaní vznikli štátu trovy v súvislosti so zaplatením faktúry OTP Banke, a.s. z rozpočtových prostriedkov súdu za podanie správy vo výške 15,94 eur. Pretože v spore bol neúspešný len navrhovateľ, u ktorého nie sú predpoklady na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, uložil súd navrhovateľovi podľa § 148 ods. 1 O.s.p. zaplatiť štátu náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne štvormo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p. v platnom znení).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.