Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-11-2013.pdf
PDF · 76.79 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-6P/11/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Kežmarku samosudcom JUDr. Bohuslavom Majerníčkom v právnej veci navrhovateľky B.. F. X., Z.. XX. X. XXXX V. Q. Ľ., trvale bytom Q. Ľ., E. XXX/XX proti odporcovi T. X., Z.. XX. XX. XXXX v A., trvale bytom K., X. XXX/XX, v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k mal. F. X., Z.. XX. XX. XXXX, bytom u navrhovateľky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky B.. F. X., J.. H., nar. XX. X. E. V. Q. Ľ., J..Č.. XXXXXX/XXXX, K. B. Q. Ľ., E. XXX/XX a odporcu T. X., Z.. E..E..E. v A., J..Č.. XXXXXX/XXXX, K. B. K. XXl, uzavreté dňa E..X.E. V. Z. Ľ., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Z. Ľ., vo zväzku X, ročníka E., na strane X, pod poradovým číslom Xl r o z v á d z a .
II. Na čas po rozvode manželstva súd mal. F. X., Z.. XX.XX. E. zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky a odporcu - otca zaväzuje prispievať na jeho výživu mesačne sumou 70 €, ktoré je otec povinný platiť vždy do l5-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky, a to odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľky zamieta.
IV. Súd účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala na tunajšom súde návrh na začatie konania, v ktorom žiadala, aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol a mal. F. X. aby zveril do jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazal prispievať na výživu dieťaťa výživným v sume 200 € mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že ich manželstvo nebolo od počiatku harmonické, pretože navrhovateľku jej rodičia donútili uzavrieť manželstvo s odporcom aj napriek jej vnútornému nesúhlasu. Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že u nej ide o prvé manželstvo, má vyživovaciu povinnosť len k mal. F., ďalej uviedla, že v manželstve sa cítila osamelo, z čoho mala následky aj jej psychika a aj t. č. sa kvôli tomu lieči ambulantne na psychiatrii. S odporcom nežije v spoločnej domácnosti už jeden rok a intímne nežijú už 2 roky. T. č. navrhovateľka žije spolu so synom l,5 - izbovom byte, ktorý má v osobnom vlastníctve, mesačne spláca hypotéku po 200 €, za nájomné platí 101 € mesačne, za inkaso 33 € mesačne, navrhovateľka v zamestnaní dosahuje príjem vo výške 630 € mesačne a mal. F. je žiakom l. ročníka SOŠ.
Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, podľa neho ich manželstvo bolo spočiatku dobré, postupne sa však navrhovateľka začala na všetko sťažovať, a preto došlo k tomu, že ich vzťahy sa
rozvrátili. Ďalej uviedol, že so zverením mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti navrhovateľky súhlasí, v zamestnaní dosahuje príjem 360 € mesačne, z čoho na cestovné vydáva mesačne 50 €, v rodinnom dome, kde žije, platí za inkaso 150 € mesačne a ďalej uviedol, že mal. F. ho navštevuje pravidelne asi l krát za 2 týždne, kedy mu vždy dá od 10 do 15 €.
Kolízny opatrovník na čas po rozvode manželstva navrhol dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca navrhol zaviazať výživným v sume 150 € mesačne.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že manželstvo účastníkov konania je rozvrátené, a to už dlhodobo, pričom zo strany navrhovateľky išlo o manželstvo, do ktorého ju nanútili jej rodičia. Podľa vykonaného dokazovania nie je predpoklad, žeby sa vzťahy medzi účastníkmi konania zlepšili, a pret súd manželstvo rozviedol.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 65 ods. 1 a 2 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 ZR je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Keďže aj v súčasnej dobe starostlivosť o dieťa v plnej miere vykonáva navrhovateľka, súd zveril mal. F. do jej osobnej starostlivosti už aj preto, že s tým súhlasil aj odporca.
Pri určovaní výšky výživného súd prihliadal na zárobkové schopnosti a možnosti oboch rodičov, ako aj na odôvodnené potreby mal. dieťaťa a s prihliadnutím na príjmy rodičov mal. dieťaťa má súd za to, že primeraným výživným v tomto prípade je výživné zo strany otca vo výške 70 €. Vzhľadom na príjem otca je výživné vo výške 200, resp. 150 €, ako to navrhoval kolízny opatrovník, neprimerané, a preto súd v prevyšujúcej časti návrh na určenie výživného zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa §144 veta prvá O. s. p. s tým, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvode alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
O v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
O Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).