Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/206/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci navrhovateľa: G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., G. XXX/XX, zastúpeného Mgr. Ivicou Šišolákovou, advokátkou so sídlom Nová Doba 920/5, Galanta, proti odporcovi: Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR, Štúrova 2, Bratislava, o náhradu škody, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 29.029,15 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 18.2.2011 do zaplatenia z a s t a v u j e .

Vo zvyšnej časti súd návrh z a mi e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 48,60 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 29.642,15 eur z titulu náhrady škody spolu s 9% ročným úrokom z omeškania odo dňa doručenia návrhu až do zaplatenia a sumy 20.000,- eur z titulu nemajetkovej ujmy ako aj trov právneho zastúpenia. Návrh zdôvodnil tým, že voči nemu bolo vedené trestné konanie na Okresnom súde v Prievidzi pod sp.zn. , ktoré začalo na základe uznesenia zo dňa 4.11.2004 sp.zn. UIS - 19/IBB-PO-2004 pre trestný čin podvodu podľa ust. . V zákonom stanovenej lehote podal voči uzneseniu sťažnosť, v ktorej poukazoval na skutočnosť, že trestný čin nemohol spáchať, pretože nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu k poškodenému a nie je možné, aby vylákal od neho poistné plnenie, keďže poškodený nie je povinný plniť. Orgány činné v trestnom konaní však na tieto skutočnosti neprihliadali a vo veci bola podaná obžaloba. Trestné konanie bolo ukončené uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 3.11.2008 sp.zn. , ktorým bolo zamietnuté odvolanie vojenského prokurátora voči rozsudku zo dňa 29.11.2006, ktorým súd navrhovateľa spod obžaloby oslobodil. Uviedol, že z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že skutky, pre ktoré bola obžaloba podaná, nie sú trestnými činmi. Podľa názoru navrhovateľa došlo zo strany dozorujúceho prokurátora k niekoľkým porušeniam zákona, pretože pri správnom právnom posúdení na základe vykonaných dôkazov by nepristúpil k podaniu obžaloby a trestné konanie by zastavil. Súd dospel k záveru, že skutky nie sú trestným činom, ale vojenský prokurátor vo veci podal odvolanie, ktoré bolo súdom posúdené ako neodôvodnené. Uviedol, že odporca, t.j. prokurátor porušil ustanovenia , a . V dôsledku trestného stíhania sa navrhovateľ nemohol zamestnať v oblasti, ktorá by zodpovedala jeho kvalifikácii (SBS a pod), pretože od uchádzača o toto miesto sa vyžadovalo vyhlásenie, že voči nemu nie je vedené trestné stíhanie. V dôsledku toho bol navrhovateľ odkázaný len na príjem vo výške minimálnej mzdy, t.j. 215,- eur. V príčinnej súvislosti s nesprávnym postupom prokurátora bola navrhovateľovi spôsobená skutočná škoda - ušlý zárobok a trovy konania vo výške 29.642,15 eur a nemajetková ujma

vo výške 20.000,- eur. So svojím nárokom sa obrátil na odporcu, ktorý jeho žiadosti o predbežné prejedanie nároku zo dňa 2.12.2009 nevyhovel.

V priebehu konania navrhovateľ vzal svoj návrh v časti o zaplatenie sumy 29.029,15 eur s prísl., ktorá predstavuje sumu ušlého zárobku, späť, voči odporcovi sa domáhal zaplatenia náhrady škody v sume 613,- eur s prísl. a nemajetkovej ujmy v sume 20.000,- eur. Nárok odôvodňoval tým, že škoda a nemajetková ujma mu vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu odporcu.Za nesprávny úradný postup označil postoj prokurátora v období rokov 2004 - 2008, konkrétne nesprávne vyvodenie záverov z prípravného konania, podanie obžaloby a následné úkony prokurátora - trvanie na podanej obžalobe, podanie odvolania - a aj nekonanie prokurátora - nevzatie obžaloby späť, resp. odvolania späť. Podľa navrhovateľa bolo od počiatku zrejmé, že trestného činu sa dopustiť nemohol, pretože nemohol byť subjektom takéhoto trestného činu, neboli ani naplnené základné znaky trestného činu. V dôsledku toho bolo voči nemu vedené neopodstatnené a ničím nepodložené trestné konanie, v dôsledku ktorého došlo aj k výraznému zásahu do jeho rodinných vzťahov, spoločenského postavenia a pracovného uplatnenia.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Podľa jeho názoru zo strany navrhovateľa neboli počas konania riadne definované úkony, ktoré by súd mohol posudzovať z hľadiska ich správnosti alebo nesprávnosti. Úkony ako podanie obžaloby, podanie odvolania, resp. nevzatie odvolania späť, nie je súd v rámci občianskeho súdneho konania oprávnený posudzovať. V súvislosti s nárokom o zaplatenie nemajetkovej ujmy uviedol, že navrhovateľ uvádzal najmä to, že sa o jeho trestnom stíhaní hovorilo v meste a toto vyvolalo negatívne reakcie medzi obyvateľmi, prípadne medzi jeho bývalými kolegami. Poukázal na to, že v tom čase sa žiadne z rozhodnutí v trestnom konaní nezverejňovalo a pokiaľ sa verejnosť o trestnom stíhaní navrhovateľa dozvedela, došlo k tomu nezákonným spôsobom, zrejme od príslušníkov polície. Pokiaľ bývalí kolegovia navrhovateľa nedodržali povinnosť mlčanlivosti, nenesie Slovenská republika v zastúpení Generálnej prokuratúry za toto zodpovednosť, pretože nejde o úkony v trestnom konaní, ale o exces iných osôb. Iné zásahy zo strany navrhovateľa uvádzané neboli, preto podľa jeho názoru navrhovateľovi nevzniká nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Súčasne poukázal aj na ust. v aktuálnom znení, ktorý uvádza, akú sumu môže súd navrhovateľovi prisúdiť. Podľa názoru odporcu však k nesprávnemu postupu nedošlo a navrhovateľovi nevznikol nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov C. J. a G. J. ml., oboznámením obsahu pripojeného spisu Okresného súdu v Prievidzi sp.zn. a , písomného stanoviska odporcu na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 1.6.2010, písomných vyjadrení navrhovateľa zo dňa 6.7.2011, 17.5.2012 a 9.9.2013, potvrdenia o výške finančnej úhrady za poskytnutú právnu pomoc - obhajobu v trestnom konaní, predvolaní navrhovateľa v rámci trestného konania, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľ pôsobil ako príslušník policajného zboru SR v období od 1.6.1979 do 31.7.2003. Vyplýva to z posudku na čl. 214 spisu tunajšieho súdu sp.zn. .

Uznesením Ministerstva vnútra SR Úradu inšpekčnej služby PZ, Inšpekčného odboru Banská Bystrica zo dňa 17.2.2004 č. ČVS: UIS-19/IBB-PO-2004 bolo začaté trestné stíhanie za trestný čin podvodu podľa Tr. zákona (). Uznesením MV SR, Úradu inšpekčnej služby PZ, Inšpekčného odboru Banská Bystrica zo dňa 4.11.2004 bolo voči navrhovateľovi vznesené obvinenie pre trestný čin podvodu podľa v časti dokonaného a v časti v štádiu pokusu podľa . Dňa 18.2.2005 prokurátor Vojenskej obvodnej prokuratúry podal na Okresný súd v Prievidzi na navrhovateľa obžalobu pre uvedený trestný čin. Okresný súd v Prievidzi dňa 28.2.2005 vydal vo veci trestný rozkaz č.k. -239, ktorým navrhovateľa uznal vinným zo spáchania trestného činu poisťovacieho podvodu podľa Tr. zákona a trestného činu poisťovacieho podvodu podľa v štádiu pokusu podľa Tr. zákona. Uvedených trestných činov sa navrhovateľ mal dopustiť tým, že: 1/ Dňa 27.6.2000 v Slovenskej poisťovni a.s. pobočka Prievidza, mimo výkonu služobnej činnosti, predložil faktúru č. 33528 firmy NET TRADE s.r.o. Bratislava, Hájovská 93, na dodávky diskov ATP 3040 COLOR-6J 14H2, bezpečnostných skrutiek a pneumatík MICHELIN ENERGY 185/60 R14H v celkovej hodnote 45.074,60 Sk za účelom poistného plnenia poistnej udalosti zo dňa 25.5.2000, pri ktorej malo dôjsť k odcudzeniu uvedených diskov a pneumatík, čím na podklade predloženej faktúry vylákal od Slovenskej poisťovne

a.s. poistné plnenie na podklade poistnej zmluvy č. 22/873057/67 vo výške 38.0000,- Sk tým, že Slovenskú poisťovňu a.s. uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na jeho poskytnutie, pretože firma NET TRADE s.r.o. Bratislava neexistovala; 2/ Dňa 8.8.2002 opätovne tomu istému subjektu, mimo výkon služobnej činnosti, predložil faktúru č. 21852 tej istej firmy na dodávku pneumatík MICHELIN ALPIN 195/50 R15H a diskov ETOP DOTZ LE MANS 7x15 v hodnote 46.075,80 Sk, za účelom poistného plnenia z poistnej udalosti zo dňa 6.7.2002, pri ktorej malo dôjsť k odcudzeniu diskov a pneumatík, čím na podklade predloženej faktúry vylákal od Slovenskej poisťovne, a.s. poistné plnenie na podklade poistnej zmluvy č. 22/873057/67 vo výške 38.000,- Sk, tým že Slovenskú poisťovňu a.s. uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na jeho poskytnutie, pretože firma NET TRADE s.r.o. Bratislava neexistovala; 3/ Dňa 15.5.2003 v Allianz - Slovenskej poisťovni, a.s. pobočka Prievidza, mimo výkonu služobnej činnosti, predložil faktúru č. 45216 tej istej firmy na dodávku pneumatík MICHELIN PE a diskov AEZ DIMO 7x16 v celkovej hodnote 65.568,- Sk za účelom poistného plnenia z poistnej udalosti zo dňa 7.5.2003, pri ktorej malo dôjsť k odcudzeniu diskov a pneumatík, čím na podklade predloženej faktúry chcel vylákať od Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s. poistné plnenie na podklade poistnej zmluvy č. 700 080 652 najmenej vo výške 38.000,- Sk, tým že chcel Allianz - Slovenskú poisťovňu a.s. uviesť do omylu v otázke splnenia podmienok na jeho poskytnutie, pretože firma NET TRADE s.r.o. Bratislava neexistovala.

Voči uvedenému trestnému rozkazu navrhovateľ podal dňa 15.3.2005 odpor a tunajší súd vo veci po vykonanom dokazovaní vyhlásil rozsudok dňa 29.11.2006 č.k. -295, ktorým navrhovateľa spod obžaloby oslobodil z dôvodu, že tento skutok nie je trestným činom. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že nariadením vlády č. s účinnosťou od 1.10.2006 bola stanovená minimálna mzda na sumu 7.600,- Sk a škodou nie malou (najmenej 6-násobok minimálnej mzdy) sa rozumie suma najmenej 45.600,- Sk. Obžaloba skutky pod bodmi 1, 2, obžaloby kvalifikovala ako jeden trestný čin poisťovacieho podvodu, podľa názoru súdu však v danom prípade pre posúdenie pokračovania v trestnom čine absentuje blízka súvislosť v čase (časový odstup viac ako 2 roky). Súd skonštatoval, že v konaní navrhovateľa nevzhliadol uvedenie do omylu, využitie niečieho omylu. Voči rozsudku súdu podal prokurátor Vojenskej obvodnej prokuratúry Banská Bystrica odvolanie, pričom trval na tom, že konanie navrhovateľa je potrebné kvalifikovať ako pokračujúci trestný čin poisťovacieho podvodu v časti dokonaného a v časti v štádiu pokusu. Z jeho vyjadrenia v odvolaní vyplýva, že podľa Tr. zákona účinného do 31.8.2003 sa vyžaduje v konaní blízka súvislosť v čase, ale nikde nie je definované, aký časový úsek je potrebné rozumieť pod touto súvislosťou. Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 3.11.2008 č.k. -335 odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.11.2008.

Odporcovi bola dňa 2.12.2009 doručená žiadosť navrhovateľa na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorou si navrhovateľ uplatňoval nárok na zaplatenie škody vo výške 50.000,- eur vrátane straty na zárobku. Odporca listom zo dňa 1.6.2010 oznámil navrhovateľovi, že jeho žiadosť považuje za nedôvodnú v plnom rozsahu.

Navrhovateľ si preto svoj nárok uplatnil prostredníctvom súdu. Domáhal sa zaplatenia skutočnej škody vo výške 29.642,15 eur, ktorá pozostáva z ušlého zisku, t.j. možného zárobku vo výške 29.029,15 eur, nákladov na právne zastúpenie v sume 531,10 eur, cestovných nákladov v sume 55,35 eur (za cestu na trase Prievidza - Banská Bystrica a späť dňa 18.11.2004, 26.11.2004, 8.12.2004, 14.12.2004 a na trase Prievidza - Trenčín a späť dňa 29.11.2006) a nákladov na kopírovanie spisu v sume 26,55 eur. V konaní uviedol, že v čase trestného stíhania voči jeho osobe mal záujem sa zamestnať ako člen SBS, príslušník mestskej polície alebo ako civilný zamestnanec Ministerstva vnútra SR, príp. Ministerstva obrany SR, keďže tieto pracovné pozície zodpovedali jeho kvalifikácii. V dôsledku trestného stíhania mu však bolo znemožnené uchádzať sa o tieto pracovné pozície, pretože od uchádzača sa vyžaduje vyhlásenie o tom, že voči nemu nie je vedené trestné stíhanie. V uvedených pracovných pozíciách by mohol dosiahnuť príjem cca 730,- eur. Takúto prácu však vykonávať nemohol a v čase trvania trestného konania - 56 mesiacov mohol vykonávať len nekvalifikovanú činnosť za minimálnu mzdu v sume 215,- eur mesačne. V priebehu konania vzal navrhovateľ svoj návrh v časti o zaplatenie sumy 29.029,15 eur s prísl., ktorá predstavuje ušlý zárobok, späť. Odporca s týmto späťvzatím súhlasil.

Navrhovateľ si tiež uplatňoval nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- eur. Tento nárok odôvodňoval tým, že v dôsledku trestného stíhania utrpel závažnú ujmu v oblasti rodinného, spoločenského a pracovného života. Z jeho výpovede v konaní vyplynulo, že počas doby, kedy bolo

voči nemu vedené trestné stíhanie, osoby, ktoré sa mu chceli pomstiť, rozširovali o ňom po Prievidzi, že je zlodej a že je stíhaný, čo sa dostalo do povedomia aj jeho priateľom a známym. Niektorí to prijali s rozpakmi, niektorých vzťah voči nemu ochladol. Známi, s ktorými prichádzal do kontaktu počas činnej služby, radšej prešli na druhú stranu, keď ho uvideli. V mieste bydliska mu ľudia lepili na bránu čiernu ruku, čo symbolizovalo, že je zlodej, nachádzal nápisy na aute typu „policajný zlodej“. S podobnými reakciami sa stretávala aj jeho manželka, ľudia na ňu vykrikovali, že navrhovateľ je zlodej. Rovnako ich synovi nebolo príjemné, keď ho označovali za syna policajtského zlodeja. Nakoniec sa aj s manželkou z miesta bydliska odsťahoval, v byte zostal bývať len ich syn a potom nastal v ich rodine kľud.

Z výpovede svedkyne C. J., manželky navrhovateľa, vyplynulo, že v čase trestného stíhania navrhovateľa sa stávalo, že susedia z vedľajšieho vchodu na neho vykrikovali rôzne vulgárne výrazy, ona sa stretávala s tým, že napr. u kaderníčky sa jej ženy pýtali, prečo to navrhovateľ urobil, či sú na to odkázaní. Uviedla, že v tom čase mala v Prievidzi predajňu a ľudia, ktorí tam chodili a poznali ju, sa čudovali, čo sa stalo, prečo to navrhovateľ urobil. Na skle na aute si nachádzali rôzne nápisy ako „darebák“ alebo „poisti ma“, bývalí kolegovia alebo známi, keď ich mali v meste stretnúť, sa radšej otočili alebo ich ani nepozdravili. Aj v rodine došlo k narušeniu vzťahov. Ako príklad uviedla svojho brata, ktorý trestné stíhanie navrhovateľa považoval za niečo, čo sa v jeho rodine nemôže stať, neter navrhovateľa to tiež niesla ťažko a hovorila mu, že to nemal urobiť. Aj navrhovateľov brat sa vtedy voči nemu choval dosť škaredo. Postupne sa vzťahy v rodine upravili, ale už to nie také, ako voľakedy. Vzhľadom na reakcie okolia navrhla navrhovateľovi, aby z Prievidze odišli, s čím on súhlasil, a preto sa odsťahovali na chalupu v Radobici, kde sa prevažne zdržiavajú doposiaľ. Svedkyňa uviedla, že navrhovateľ sa chcel zamestnať v bezpečnostnej službe „SBS“, ale kvôli jeho trestnému stíhaniu to možné nebolo. Rovnako sa nemohol zamestnať ako civilný zamestnanec na polícii, alebo vykonávať iné zamestnanie, na ktoré mal vzdelanie. Nakoniec šiel pomáhať synovi do taxislužby a z tejto činnosti žiaden príjem nemal. U nej v predajni navrhovateľ po odchode z polície nepracoval.

Svedok G. J. ml., syn navrhovateľa, uviedol, že postoj okolia voči navrhovateľovi v čase jeho trestného stíhania vnímal ako zaujatý. Najmä suseda z vedľajšieho vchodu často vykrikovala, že navrhovateľ okradol poisťovňu, že si nakradol na auto, na ktorom sa vozia a pod.. Ostatní susedia si tiež o veci hovorili, ale navonok sa natoľko neprejavovali. V rámci príbuzenstva boli v tejto súvislosti tiež nejaké otázky, ale výrazné narušenie vzťahov nevnímal. Aj niektorí jeho kamaráti mali určité narážky a raz pri zastavení hliadkou polície, policajti hovorili o navrhovateľovi v tom duchu, koľko si asi nakradol a kedy pôjde sedieť. V čase trestného stíhania navrhovateľa boli v ich vchode lepené papiere s čiernou rukou. Svedok uviedol, že vzhľadom na nepríjemné prostredie, ktoré sa v tom čase vytvorilo v mieste bydliska, sa jeho rodičia odtiaľto odsťahovali. Z jeho výpovede bolo tiež zistené, že navrhovateľ si v uvedenom čase hľadal aj nejaké zamestnanie vo svojom odbore, ale neuspel. O aké konkrétne miesta malo ísť, sa svedok vyjadriť nevedel. Uviedol, že nakoniec mu navrhovateľ pomáhal v rámci jeho podnikania, nemali v súvislosti s tým uzavretú žiadnu zmluvu a navrhovateľ z tejto činnosti nemal žiaden príjem.

Z potvrdenia JUDr. Ctibora Stachu - advokáta navrhovateľa v trestnom konaní, vyplýva, že v rámci obhajoby navrhovateľa bolo vykonaných 10 úkonov, odmena za tieto úkony bola účtovaná v sume 499,- eur a navrhovateľovi boli tiež účtované náklady súvisiace s použitím motorového vozidla v sume 32,- eur. Navrhovateľ uhradil spolu odmenu na trovy obhajoby a hotové výdavky v sume 531,- eur dňa 12.11.2008.

Z predložených potvrdeniek zo dňa 18.11.2004 č. 0010490 a 0010491 vyplýva, že za fotokópie z vyšetrovacieho spisu ČVS: UIS-19/BB-PO-2004 navrhovateľ zaplatil sumu 12,- Sk a 800,- Sk.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. bolo zistené, že dňa 18.11.2004 sa navrhovateľ zúčastnil výsluchu pred vyšetrovateľom v Banskej Bystrici a dňa 3.11.2008 bol prítomný na pojednávaní na Krajskom súde v Trenčíne. V spise sa nenachádza žiaden doklad o účasti navrhovateľa na výsluchu dňa 26.11.2004 a 8.12.2004. Dňa 14.12.2004 sa navrhovateľ nezúčastnil oboznámenia so spisom. Dňa 29.11.2006 bol navrhovateľ prítomný na pojednávaní na Okresnom súde v Prievidzi.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. vyplýva, že navrhovateľ si uplatnil voči Slovenskej republike - v zastúpení Ministerstvom vnútra SR nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 50.000,- eur podľa z dôvodu, že v období od 18.11.2004 do 3.11.2008 bol trestne stíhaný v konaní sp.zn. , pričom bol právoplatne oslobodený spod všetkých skutkov, ktoré mu boli obžalobou kladené za vinu. Na základe späťvzatia návrhu bolo konanie vo veci zastavené. V

uvedenom konaní z vyjadrenia pplk. Ing. E. J. vyplýva, že ako vyšetrovateľ vo veci trestného stíhania voči navrhovateľovi, po vyhodnotení svedeckých výpovedí a vyhodnotení zhromaždených materiálov, dospel k záveru, že skutky, pre ktoré sa viedlo trestné stíhanie, sa nestali a na Vojenskú obvodovú prokuratúru Banská Bystrica podal návrh na zastavenie trestného stíhania. Spis bol prokurátorom vrátený na ďalšiu realizáciu v súlade s osobným pohovorom, na základe čoho bolo voči navrhovateľovi vznesené obvinenie pre trestný čin podvodu podľa .

Podľa až d) o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

Podľa , v znení účinnom do 31.12.2012 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh nie je podaný dôvodne.

Podľa právnej úpravy, platnej v čase tvrdeného nesprávneho úradného postupu prokurátora a vzniku škody, sa za nesprávny úradný postup považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody pritom má len ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Vo všeobecnosti v zmysle musia byť pre naplnenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci splnené všeobecné podmienky, a to nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

Z návrhu navrhovateľa a jeho ďalších písomných vyjadrení v konaní vyplýva, že voči odporcovi sa domáha náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená v dôsledku nesprávneho úradného postupu prokurátora v rámci trestného konania vedeného pred Okresným súdom v Prievidzi pod sp.zn. . Za nesprávny úradný postup navrhovateľ považoval to, že prokurátor nesprávne vyvodil

závery z prípravného konania, podal obžalobu a následne trval na podanej obžalobe, podal odvolanie voči rozsudku súdu I. stupňa. Rovnako za nesprávny postup považoval aj nekonanie prokurátora - nevzatie obžaloby späť, resp. odvolania späť, hoci podľa neho už od počiatku bolo zjavné, že trestného činu sa dopustiť nemohol, pretože nemohol byť subjektom takého trestného činu a neboli tiež naplnené ani znaky trestného činu. Podľa názoru navrhovateľa prokurátor namiesto dozoru nad zákonnosťou trestného konania svojím postupom viedol voči nemu neopodstatnené a ničím nepodložené trestné konanie.

V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ sa obrátil so svojím nárokom v rámci predbežného prerokovania nároku podľa na Generálnu prokuratúru SR, ktorá jeho žiadosť listom zo dňa 1.6.2010 zamietla ako nedôvodnú. V súvislosti s tým potom navrhovateľovi vznikol nárok uplatniť si nárok na náhradu škody na súde podľa .

Ako bolo uvedené, navrhovateľ svoj nárok odvodzuje od nesprávneho úradného postupu prokurátora v konaní sp.zn. . V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti výklad pojmu nesprávneho úradného postupu, ktorý uviedol NS SR vo svojom rozsudku , uverejnený pod publikačným č. Rc 23/2011, podľa ktorého pojem nesprávny úradný postup nemá legálnu definíciu, v súlade s rozhodovacou praxou súdov ho možno vymedziť ako porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý - či už súvisí s rozhodovacou činnosti štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí, nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Taktiež podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. nesprávnym úradným postupom môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami.

V danej veci prokurátor Vojenskej obvodnej prokuratúry Banská Bystrica postupoval v súlade s ustanoveniami platného do 31.12.2005, keď po právnom posúdení veci dospel k záveru, že výsledky prípravného konania odôvodňujú postavenie obvineného pred súd a vo veci podal obžalobu. Taktiež bolo postupované v súlade s ustanoveniami , keď prokurátor podal odvolanie voči rozsudku súdu I. stupňa, ak z jeho strany došlo k pochybnosti o správnosti tohto rozhodnutia. Z obsahu spisu vyplýva, že prokurátor vychádzal z právneho posúdenia veci, že konanie navrhovateľa je pokračovacím trestným činom, kedy by bola naplnená podmienka spôsobenia škody nie malej. Z rozhodnutia súdu I. stupňa vyplýva, že tento konanie navrhovateľa nepovažoval za jeden trestný čin poisťovacieho podvodu vzhľadom k absencii blízkej časovej súvislosti. Prokurátor v konaní zotrvával na svojom právnom názore s poukazom k tomu, že neexistovala definícia časového úseku, ktorý je potrebné rozumieť pod blízkou časovou súvislosťou. Taktiež sa nestotožňoval s tým, že bolo jednoznačne preukázané, že došlo k odcudzeniu pneumatík uvedených v bodoch 1/ a 2/ obžaloby. Vzhľadom na pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu I. stupňa bolo oprávnením prokurátora podať voči tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že aj Okresný súd v Prievidzi považoval podanie obžaloby pôvodne za odôvodnené, keď vo veci bol vydaný trestný rozkaz. Oslobodzujúce rozhodnutie súdu bolo vynesené až po nariadení pojednávania a vykonanom dokazovaní. Postup prokurátora v rámci trestného konania bol v súlade s ustanoveniami , jeho postupom nedošlo k porušeniu pravidiel ustanovených touto právnou normou, išlo o postup v medziach zákona a takýto zásah nemožno považovať za nesprávny úradný postup.

Vo veci je potrebné uviesť, že je nesporné, že navrhovateľ bol v konaní sp.zn. oslobodený spod obžaloby v celom rozsahu z dôvodu, že skutok nie je trestným činom. Z toho vyplýva, že navrhovateľ trestný čin nespáchal a trestné stíhanie voči nemu nemalo byť vedené. Keďže navrhovateľ trestne stíhaný bol, mohla mu v súvislosti s tým vzniknúť škoda (skutočná škoda, prípadne nemajetková ujma) a to v súvislosti s uznesením o vznesení obvinenia, na základe ktorého bolo trestné stíhanie voči navrhovateľovi vedené. V zmysle ustálenej judikatúry má oslobodenie spod obžaloby rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia. Toto uznesenie teda možno považovať za nezákonné rozhodnutie. Navrhovateľ si však svoj nárok z titulu nezákonného rozhodnutia neuplatňoval.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľom namietaný postup prokurátora v rámci trestného konania bol legitímny a nemožno ho považovať za nesprávny úradný postup, nie sú dané predpoklady pre zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Súd preto vo veci rozhodol tak, že nárok navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

V priebehu konania navrhovateľ vzal svoj návrh v časti o zaplatenie sumy 29.029,15 eur s 9% ročným úrokom z omeškania odo dňa doručenia návrhu až do zaplatenia späť a odporca s týmto čiastočným späťvzatím súhlasil. V súlade s ust. preto súd konanie v uvedenej časti zastavil.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa . Odporca mal v konaní úspech, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania. V konaní si uplatnil nárok na náhradu cestovných nákladov vo výške 128,72 eur (cesta osobným motorovým vozidlom na trase Bratislava - Prievidza a späť dňa 4.7.2013 v sume 48,13 eur, dňa 4.9.2013 v sume 34,23 eur a dňa 21.10.2013 v sume 46,36 eur). V zmysle ust. vyhlášky č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, súd odporcovi priznal náhradu cestovných nákladov vo výške cestovného verejným dopravným prostriedkom, keďže neboli zistené okolnosti pre použitie ust. citovanej vyhlášky. Cestovné verejným dopravným prostriedkom na trase Bratislava - Prievidza predstavuje sumu 8,10 eur. Trovy konania potom predstavujú sumu celkom 48,60 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami uvedenými v .