Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Sd-178-2011.pdf
PDF · 81.94 KB
Case nature
Area
Subarea
15Sd/178/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne samosudkyňou JUDr. Elenou Zaťkovou v právnej veci navrhovateľky: D. J., trvale bytom Q. XX/XX., Q., prechodne bytom J. XXX/XX., R. U. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 26. októbra 2010, takto
rozhodol:
Krajský súd rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. októbra 2010 z r u š u j e a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.
Krajský súd n e p r i z n á v a navrhovateľke náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd preskúmal rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. októbra 2010 z dôvodu, že jej zdravotný stav sa odo dňa posudzovania zhoršil, prestala úplne počuť, pridružilo sa jej aj ochorenie chrbtice. Nie je schopná nič sama urobiť (kúpi si len bežné potraviny), na úradoch, či u lekárov si sama neporadí, niektoré napísané veci nevie čítať s porozumením, pretože im nerozumie, cíti sa úplne sociálne vylúčená. Máva stavy, že ju nič nebaví, býva depresívna, je nervózna, nespáva dobre, trasú sa jej ruky, uvažuje o samovražde. Podľa nej jej zdravotný stav nie je objektívne prešetrený a napadnuté rozhodnutie je nezákonné a vydané predčasne, pretože si myslí, že jej patrí plný invalidný dôchodok. Navrhla preto, aby bolo napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie.
Odporkyňa na podklade podaného odvolania preskúmala zdravotný stav navrhovateľky dňa 3. mája 2011, a to posudkovým lekárom ústredia so sídlom v Nitre, J.. J. M.. Tento po posúdení všetkých dostupných lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky považoval obojstrannú úplnú hluchotu - kapitola VII, odd. B, položka 1., prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona) - 50 % (bez rozmedzia) so zvýšením percentuálnej miery poklesu o 10 % za iné zdravotné postihnutie
- depresívna reaktívna porucha, celkom teda určil mieru poklesu na 60 %. Vo výroku posudku uviedol, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 29 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 194/1994 Z.z. a zákona č. 107/1999 Z.z., ale je naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má značne sťažené všeobecné životné podmienky. Je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej len MPSVZČ) je 60 %. Čiastočná invalidita trvá naďalej. Dátum vzniku invalidity podľa zákona určil od 7. mája 2009. Kontrolnú lekársku prehliadku neurčil, lebo uviedol, že je nepotrebná.
Krajský súd následne vykonal dokazovanie oboznámením sa s odvolaním navrhovateľky, jej písomnými podaniami, napadnutým rozhodnutím, písomným vyjadrením odporkyne, dávkovým a posudkovým spisom, výsluchom účastníkov konania, ostatnými listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky je dôvodný.
Poznamenáva sa, že navrhovateľka vzhľadom k svojmu ochoreniu veľmi ťažko komunikovala v hovorovej reči, bola dezorientovaná, a preto jej súd na konanie ustanovil tlmočníčku v posunkovej reči (uznesenie zo dňa 3. septembra 2012, č.l. 52).
Z obsahu posudkového a dávkového spisu odporkyne bolo zistené, že navrhovateľka je od augusta 2008 čiastočne invalidná. Dňa 3. júna 2009 bol posúdený jej zdravotný stav na pobočke odporkyne v Nitre, bola uznaná naďalej za čiastočne invalidnú. V konaní o opravnom prostriedku dňa 31. marca 2010 posúdená znovu, neuznaná plná invalidita, ale naďalej čiastočná invalidita a súčasne uznaná za invalidnú aj podľa nového zákona s MPSVZČ na 50 % od 13. novembra 2009. Posudková lekárka ústredia v Banskej Bystrici dňa 6. mája 2010 posúdila navrhovateľke zdravotný stav a zmenila MPSVZČ na 60 % od 7. mája 2009. Navrhovateľke po podaní opravného prostriedku proti zamietnutiu žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku bol opätovne prešetrený zdravotný stav (v dňoch 16. februára 2011 a 3. mája 2011), invalidita naďalej potvrdená s MPSVZČ na 60 % od 7. mája 2009. Na podklade zmeny MPSVZČ vydala odporkyňa dňa 26. októbra 2010 rozhodnutie (teraz napadnuté), podľa ktorého jej podľa § 263 ods. 1 v znení zákona č. 310/2006 Z.z. a podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku a priznaním invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona od 7. mája 2009 v sume 199,60 Eur mesačne, súčasne podľa § 263a ods. 5 zákona v znení zákona č. 529/2006 Z.z. zanikol od 18. decembra 2010 nárok na doteraz vyplácaný invalidný dôchodok. Podľa platného valorizačného mechanizmu jej od 1. januára 2010 patrí zvýšený invalidný dôchodok v sume 205,70 Eur mesačne.
V rámci ďalšieho dokazovania, súd v posudzovanej veci nariadil odporkyni vykonať doplnok k pôvodnému posudku. Posudkom posudkového lekára ústredia so sídlom v Nitre, J.. J. M. (vykonaný na základe pokynu súdu) zo dňa 21. januára 2013 bol deklarovaný záver v rozsahu, že navrhovateľka bola uznaná naďalej za invalidnú z dôvodu, že má MPSVZČ 60 %. Po preštudovaní predložených lekárskych správ a nálezov komisia konštatovala, že skutkový a zdravotný stav navrhovateľky je naďalej objektívne zdokumentovaný, nie sú rozdiely medzi závermi odborných vyšetrení a ich posúdením. Posudková komisia uviedla, že zdravotný stav navrhovateľky bol náležite zhodnotený už pri posudzovaní dňa 3. mája 2011 a nebolo preukázané také zhoršenie zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo vyššiu mieru poklesu. Ostatné správy a nálezy o aktuálnom zdravotnom stave navrhovateľky (séria psychiatrických nálezov, hematologické, endokrinologické, ORL vyšetrenie a iné) sú jednotlivo posúdené, medicínske vyhodnotené, a preto súd v podrobnostiach na ne odkazuje.
Na ostatnom pojednávaní súdu navrhovateľka predložila nový lekársky nález, z ktorého vyplýva, že navrhovateľka sa nemá dobre, je v liečbe ako epizóda stredne ťažkej depresie, jej osobnosť je premorbídne akcentovaná (č.l. 60). Vyjadrila sklamanie z postupu posudkových lekárov, ich hodnotenia a celkového prístupu, pretože jej zdravotný stav posúdili povrchne a nezodpovedá reálnej skutočnosti. Poukázala na okolnosť, že nemá žiaden kontakt, nikto ju neprijíma, podľa nej je na tom už najhoršie.
Súd v posudzovanom prípade dospel k záveru, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky zo strany posudkových lekárov nie je postačujúce, keďže nie je kompletné a nezohľadňuje všetky zdravotné poškodenia, ktoré navrhovateľka má a to v kontexte so stále sa zhoršujúcim zdravotným stavom. Preto je nevyhnutné v ďalšom konaní podrobne vyjadriť a kvantifikovať všetky relevantné medicínske východiská pre posúdenie MPSVZČ a určiť ju na novo. Odporkyňa nemôže ponechať zisťovanie podkladov pre rozhodnutie len na posudkových lekárov, ale musí sama vykonať úplné, zákonu zodpovedajúce dokazovanie v súlade s ustanoveniami § 196 a nasl.
Podľa § 196 a nasl. zákona - okrem iného - dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Je vecou odporkyne aké dokazovanie vo veci zvolí.
Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že odporkyňa náležite nezistila skutkový stav veci, jej rozhodnutie je vydané predčasne. Pri posúdení meritórneho prerokovania veci je potrebné vychádzať z objektívneho posúdenia všetkých medicínskych záznamov a nálezov navrhovateľky, skonfrontovať ich, dôsledne pomenovať, lebo svojou povahou ide o posúdenie skutkovej otázky.
Krajský súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že nie je jeho úlohou doplňovať vecnú argumentáciu rozhodnutia odporkyne, ale dokazovanie smerujúce k určitému zisteniu a z toho vyplývajúcemu záveru, je úlohou správneho - administratívneho konania.
Podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vráti žalovanému orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.
Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude doplniť správne konanie vo vyššie naznačenom smere a spôsobom, aby zdravotný stav navrhovateľky bol opätovne komplexne a objektívne medicínsky zhodnotený (§§ 195, 196 a nasl. zákona). V súvislosti s tým je nutné u navrhovateľky vykonať kompletné psychologické vyšetrenie, vyšetrenie zamerané na zníženie sluchu pre reč, prítomnosť ušných šelestov, bolestí, porúch rovnováhy, závratov a iné a znovu sa zaoberať s MPSVZČ, pretože sa javí, že jej úplná hluchota je spojená s ťažkým porušením komunikačných schopností v hovorovej reči a sociálnou dezintegráciou. Tieto okolnosti v novom rozhodnutí je nutné popísať konkrétne, aby bolo možné pochopiť, prečo bolo určitým spôsobom rozhodnuté, s poukazom na to, že bude pre navrhovateľku spravodlivé, presvedčivé, logické a dostatočne zrozumiteľné.
Na podklade uvedených skutočností bolo potom potrebné rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. októbra 2010 zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Navrhovateľka bola v konaní úspešná, avšak trovy konania si neuplatnila a odporkyni sa v zmysle § 250k O.s.p. trovy konania nepriznávajú.
Poučenie:
Proti výroku rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o zrušení rozhodnutia odporkyne a vrátení veci na ďalšie konanie, nie je podľa § 250s O.s.p. prípustné odvolanie.
Proti výroku rozsudku o trovách navrhovateľa je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa musí uviesť, kto ho podáva, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka a čo sa odvolaním sleduje, odvolanie musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak odvolateľ nepredloží odvolanie v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní je potrebné najmä uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje (dátum vydania rozhodnutia a spisová značka), v čom sa vidí nesprávnosť výroku rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.