Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-678-2008.pdf
PDF · 77.29 KB
Case nature
Subarea
17Er/678/2008
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, proti povinnému: D. D., P.. XX.XX.XXXX, L. Z. Č.. XX, XXX XX X. X., o vymoženie uloženej povinnosti 829,52 Eur (24.990,-Sk) a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu vedenú na úrade súdneho exekútora JUDr. Róberta Rychtarčíka pod sp. zn. EX 444/2008 zastavuje.
Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Róbertovi Rychtarčíkovi nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 52,25 Eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na úrade súdneho exekútora JUDr. Róberta Rychtarčíka sa pod spis. zn. EX 444/2008 vedie exekúcia na návrh oprávneného zo dňa 17.01.2008, doručený súdnemu exekútorovi dňa 11.02.2008. Exekúcia sa vedie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, a to Trestného rozkazu Okresného súdu Martin spis. zn. 1T/38/2006 zo dňa 03.04.2007.
Okresný súd Martin poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo vyššie uvedenej veci poverením č. 5506 050950* zo dňa 25.02.2008.
Dňa 07.04.2009 doručil súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko z vykonaného šetrenia súdneho exekútora bolo preukázané, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si zároveň uplatnil aj náhradu nevyhnutných trov exekúcie vo výške 51,91 Eur.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 58 ods.1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Súdny exekútor vykonal niekoľko šetrení po majetku povinného. Lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že povinný sa nenachádza v evidencii Sociálnej poisťovne, pričom posledná evidencia povinného v sociálnej poisťovni bola v roku 2006. Povinný nie je poberateľom dôchodku, podpory v nezamestnanosti ani inej dávky vyplácanej Sociálnou poisťovňou. Lustráciou na Daňovom úrade Turčianske Teplice bolo zistené, že povinný nemá v registri daňových subjektov evidovaný otvorený účet v peňažných ústavoch. Lustráciou prostredníctvom Okresného riaditeľstva Policajného zboru
Slovenskej republiky- Okresného dopravného inšpektorátu Turčianske Teplice bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom ani držiteľom žiadneho motorového ani iného vozidla. Súdny exekútor vykonal aj šetrenie po nehnuteľnom majetku prostredníctvom internetového portálu katastra nehnuteľností, avšak s negatívnym výsledkom. Na povinného je na Okresnom súde Martin vedených viacero exekúcii.
Vzhľadom na zistené súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku predmetnú exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, nakoľko túto skutočnosť mal preukázanú zo spisového materiálu súdneho exekútora.
Ďalej súd rozhodoval o náhrade trov konania, ktoré si súdny exekútor uplatnil v návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 51,91 Eur.
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ust. § 203 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhl. č. 288/1995 Z. z.“) platnej a účinnej v čase začatia exekúcie, t.j. dňa 11.02.2008, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Podľa § 14 ods. 2 a 3 Vyhl. č. 288/1995 Z. z. základná hodinová sadzba podľa ods. 1 písm a) je 200,-Sk (po prepočte 6,64 Eur) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100,-Sk (po prepočte 3,32 Eur).
Súdny exekútor si v zmysle ust. §14 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 288/1995 Z. z. uplatnil odmenu za 10 úkonov exekučnej činnosti, a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 8 x dožiadanie ( 5 x zisťovanie platiteľa mzdy- Sociálna poisťovňa, 1 x zisťovanie bydliska povinného- Register obyvateľov, 1 x zisťovanie účtu povinného- Daňový úrad Turčianske Teplice a 1 x zisťovanie majetku povinného- ORPZ ODI Turčianske Teplice) a za upovedomenie o začatí exekúcie, vo výške 33,20 Eur. Súd mal vynaloženie týchto úkonov preukázané zo spisového materiálu súdneho exekútora, a tok priznal súdnemu exekútorovi odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti vo výške 33,20 Eur.
Súdny exekútor si v rámci trov exekúcie uplatnil aj položku 20 % dane z pridanej hodnoty, a to pri položke odmeny v zmysle ust. § 14 ods. 1 cit. vyhlášky. Vzhľadom na uvedené priznal súd súdnemu exekútorovi v rámci náhrady trov exekúcie aj položku uplatnenej dane z pridanej hodnoty vo výške 6,64 Eur, čo predstavuje 20% zo sumy 33,20 Eur.
Ďalej si súdny exekútor uplatnil aj náhradu hotových výdavkov vo výške 12,41 Eur ako vynaložené poštovné. Súd mal vynaloženie týchto hotových výdavkov preukázaný zo spisového materiálu súdneho exekútora. V dôsledku tejto skutočnosti mu priznal náhradu hotových výdavkov vo výške 12,41 Eur.
Spolu tak súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, ktoré pozostávali z odmeny, 20 % DPH z paušálnej odmeny a hotových výdavkov, vo výške 52,25 Eur ( t.j. 33,20 Eur + 6,64 Eur + 12,41 Eur).
Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku upravuje základnú zásadu, že náklady spojené s exekúciou vrátane trov exekúcie súdneho exekútora, ktoré pozostávajú z odmeny súdneho exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov v súvislosti s exekúciou a náhrady za stratu času, má hradiť povinný. Výnimočne však môže znášať trovy exekúcie na základe rozhodnutia súdu aj oprávnený. Tento osobitný prípad je upravený v § 203 Exekučného poriadku, a síce, ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Súd zastavil túto exekúciu, pretože povinný nevlastní žiadny majetok, ktorý by podliehal exekúcii, teda povinný nevlastní ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na uvedené súd na náhradu priznaných trov exekúcie zaviazal oprávneného v zmysle ust. § 203 Exekučného poriadku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu ( dvojmo ).
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.