Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_7C-80-2011.pdf
PDF · 155.22 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/80/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci navrhovateľov v rade 1/ P. Š., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Š. XXXX, v rade 2/ F. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Š. Č.. XXXX, v rade 3/ X. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, X. B., v rade 4/ B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Štiavnik 1022, všetci právne zastúpení JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, advokátom, so sídlom Námestie M.R. Štefánika č. 1, Žilina, proti odporcom: v rade 1/ P. C., nar. 1.X.XXXX, bytom Š. - V. Č.. XXXX, v rade 2/ F.Á. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. Č.. XXXX, obidvaja právne zastúpení JUDr. Milošom Gerom, advokátom, so sídlom Ulica Štefánika 217, Bytča, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľov o určenie, že do dedičstva po neb. Š. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX naposledy bytom Š. Č.. XXXX patria nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v kat. území Š. a to:
- pozemok - parcela M. A. Č.. XXXX/X - orná pôda o výmere 525 m2 a pozemok - parcela M. A. Č.. XXXX/X- orná pôda o výmere 665 m2, ktoré sú zapísané na LV č. 7862 pod B. XX podiel 80/160inách,
- pozemok - parcela M. A. Č.. XXXX - orná pôda o výmere 259 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, podiel 1/6- ina,
- pozemok - parcela M. A. Č.. XXXX - orná pôda o výmere 258 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX podiel 1- ina, zamieta.
Navrhovatelia v rade 1/ až 4/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom v rade 1/ a 2/ trovy konania 1.002,30 eur priamo k rukám právneho zástupcu odporcov a to do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.4.2011 proti v návrhu označeným odporcom domáhali súdneho výroku, ktorým by súd určil, že do dedičstva po nebohom Š. B., nar. XX.X.XXXX, zomretom X.X.XXXX, naposledy bytom Š. Č.. XXXX, patria nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v kat. úz. Š. a to pozemok parcela M. Č.. XXXX/X orná pôda o výmere 525 m2, pozemok parcela M. Č.. XXXX/X orná pôda o výmere 655 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pod B. v podieli 80/160 v kat. úz. Š., pozemok parcela M. Č.. XXXX orná pôda vo výmere 259 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX v podiele 1/6 v kat. úz. Š., pozemok parcela M. Č.. XXXX orná pôda vo výmere 258 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX v podiele 1 v kat. úz. Š..
Svoj návrh navrhovatelia skutkovo odôvodňovali tým, že uvedené pozemky ich starý otec Š. B., nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel X.X.XXXX neformálnymi zámennými zmluvami v 40-tych rokoch minulého storočia získal od pôvodných pozemnoknižných spoluvlastníkov a tak ich on a následne aj otec navrhovateľov V. B., ktorý zomrel XX.XX.XXXX užíval pokojne, nerušene a po jeho smrti ich užívala P. Š., navrhovateľka v rade 1/. Ich starý otec Š. B. mal iba jedného syna V. B., t.j. otca navrhovateľov. Pred rokom zistili, že podiely v uvedených pozemkoch si dala osvedčiť formou notárskej zápisnice zo dňa 14.12.2005 sp.zn. N 197/2005 Nz 64245/2005, NCRIs 63427/2005 V. C., nar. XX.XX.XXXX. Následne V. C. predmetné podiely v uvedených pozemkoch darovala svojim deťom, odporcom v rade 1/ a 2/ na základe darovacej zmluvy zo dňa 6.3.2009, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod V. XX/XXXX, čo potvrdzujú aj listy vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX v kat. úz. Š.. Skutočnosť je však taká, že V. C., ani jej rodina, nikdy neužívala predmetné pozemky, čo potvrdila v čestnom vyhlásení zo dňa 13.1.02010 aj jej sestra B. D.. To, že predmetné pozemky užívali navrhovatelia a nie V. C. potvrdzujú v čestných vyhláseniach zo dňa 13.10.2010 aj F. K., T. F., B. B. a Š. F.. Navrhovatelia teda majú za to, že V. C. si formou notárskej zápisnice dala neprávom osvedčiť predmetné nehnuteľnosti.
Odporcovia v rade 1/ a 2/ sa k podanému návrhu vyjadrili písomne prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 7.7.2011, v ktorom uviedli, že právna predchodkyňa odporcov V. C. splnila zákonom požadované skutočnosti upravené v § 63 Zákona č. 323/1992 a taktiež naplnila i ustanovenie § 134 OZ a na základe notárskej zápisnice N 197/2005, Nz 64245/2005 zo dňa 14.12.2005 jej boli zapísané nehnuteľnosti v osvedčovaných podieloch pre kat. úz. Š. na LV č. XXXX, XXXX T. XXXX. Podľa názoru odporcov žaloba navrhovateľov je podaná bez právneho dôvodu, protirečí si v ustanoveniach podaného návrhu a petitu a taktiež na strane odporcov nie je žalovaná právna predchodkyňa V. C.. Zároveň však uviedli, že nebohý Š. B., nar. XX.X.XXXX nevlastnil žalované nehnuteľnosti tak, ako sú uvádzané v petite žalobného návrhu a teda nemôžu byť predmetom dedičského konania, resp. žalobného návrhu na vydržanie. Z uvedených dôvodov odporcovia žiadali, aby súd návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietol.
Tunajší súd rozsudkom č.k. 7C 80/2011 - 87 zo dňa 9.11.2011 návrh navrhovateľov zamietol. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že riadne označenie všetkých účastníkov konania ako nositeľov práv a povinností je hmotnoprávnou podmienkou podaného návrhu, a preto sa súd v prejednávanej veci zaoberal tým, či je okruh účastníkov na strane dedičov úplný a správny. Z pripojeného dedičského rozhodnutia č. k. D 817/88-24 zo dňa 28.6.1988, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.6.1988 vo veci prejednania dedičstva po nebohom Š. B.H. mal súd preukázané, že ako dedičia zo zákona v prvej dedičskej skupine sú uvedené dve deti poručiteľa v rovnakom pomere, pričom žiadne z nich dedičstvo neodmietlo a notár s nimi aj konal. Navrhovatelia vo svojom návrhu poukazovali na to, že ich právny predchodca V. B. bol jediným synom poručiteľa Š. B.. Z uvedeného dedičského rozhodnutia vyplýva, že nebohý Š. B. mal dve deti, ktoré boli jeho dedičmi. Druhý dedič, prípadne jeho právni nástupcovia, však v danom prípade neboli účastníkmi konania o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva. Rozhodnutie súdu o tom, či určitá vec patrí do dedičstva, sa musí vzťahovať na všetkých dedičov. Keďže ďalší dedič poručiteľa, prípadne jeho nástupcovia účastníkmi neboli, súd z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie návrh zamietol. Z uvedeného dôvodu okresný súd neskúmal dôvodnosť podaného návrhu z vecných hľadísk.
Proti vyššie uvedenému rozsudku okresného súdu podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia 1/ až 4/, ktorí žiadali napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedli, že zomrelý Š.K. B. mal len jedno dieťa - syna V. B.. O. U., nar. XX.X.XXXX nebola jeho dcérou, pretože jeho manželka F. B. mala uvedenú dcéru za slobodna. Potvrdzuje to "výťah z matriky", kde je uvedená len F. U. ako matka O. U., otec sa tam neuvádza. Skutočnosť, že F.Z. U. mala dcéru za slobodna potvrdzuje rodný list zo dňa 30.6.1949, kde je na mieste rodičov uvedená iba matka, nie otec. Odporcovia v posudzovanej veci nenamietali okruh účastníkov, zákonná sudkyňa sa touto otázkou zaoberala z úradnej moci, pritom vychádzala z dedičského spisu D 817/88, kde sa v zápisnici o predbežnom vyšetrení uvádza aj druhá dedička O. Š., rod. U.. Táto však nebola dcérou poručiteľa a tento si ju nikdy neosvojil. Notárka pri prejednávaní dedičstva po Š. B. pochybila, keď nesprávne zistila okruh dedičov po poručiteľovi. Notárka tiež nesprávne uviedla rodné priezvisko O. U., ktorá sa nikdy nevolala B.. Zákonná sudkyňa teda vychádzala z nesprávnych údajov dedičského spisu. Zo sobášneho listu, ktorý odvolatelia predložili, vyplýva, že Š. B. uzavrel manželstvo s F. B. dňa 1.2.1932. O. Š., rod. U. sa pritom narodila v roku 1928. Ďalej odvolatelia poukázali na skutočnosť, že Š. B. zomrel neskôr ako jeho manželka, ktorá tak po ňom nemohla dediť. Poukázali na potrebu použitia § 205a ods. 1 písm. a/ a e/ O.s.p.. Keďže sa okresný súd odmietol vecne zaoberať skutkovou otázkou určenia vlastníckeho práva k predmetným pozemkom a určovaciu žalobu zamietol iba z formálno - procesných dôvodov a na základe nedostatočne zisteného právneho stavu veci, odmietol navrhovateľom právo na rýchlu a účinnú ochranu ich práva a možnosť konať pred súdom.
Krajský súd v Žiline uznesením sp.zn. 6Co 68/2012 zo dňa 28.11.2012 vyššie uvedený rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho zrušujúceho rozhodnutia krajský súd okrem iného uviedol, že okresný súd vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 9.11.2011, a to výsluchom účastníkov, ako aj listinnými dôkazmi. Pojednávanie bolo podľa obsahu zápisnice vedené spôsobom smerujúcim k objasneniu skutkovej dôvodnosti podanej žaloby (t. j. či v danom prípade právny predchodca navrhovateľov nadobudol sporné nehnuteľnosti na základe vydržania alebo nie). Na pojednávaní oboznámil okresný súd aj obsah dedičského spisu sp. zn. D 817/88, obsahom ktorého bolo prejednanie dedičstva po právnom predchodcovi navrhovateľov Š.K. B.. Z uvedeného spisu je zjavné, že ako účastníčka tu vystupovala aj M. Š. - dcéra Š. B.. Dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa bolo vedené spôsobom smerujúcim k objasneniu skutkového základu podanej žaloby. Okresný súd vypočul účastníkov konania, pričom pojednávanie viedol zjavne tak, že navrhovatelia i odporcovia sa museli odôvodnene domnievať, že výsledok rozhodnutia bude založený na preukázaní, resp. nepreukázaní dôvodov vzniku vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Dôvod, pre ktorý bol návrh v konečnom dôsledku zamietnutý, bol nepredvídateľným a z tohto dôvodu nemohli ani navrhovatelia prezentovať zodpovedajúcu právnu argumentáciu týkajúcu sa otázky úplnosti okruhu účastníkov vystupujúcich v posudzovanej veci v tzv. nerozlučnom spoločenstve. Výsledné rozhodnutie súdu a jeho právny základ zjavne odporovalo obsahu a spôsobu dokazovania pred okresným súdom. Ak súd prvého stupňa v konaní postupoval v rozpore s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku tým, že účastníkovi konania odoprel alebo znemožnil uplatnenie procesných práv, odvolací súd musí v každom prípade jeho rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Okresný súd prekvapivým a nepredvídateľným právnym posúdením veci odňal navrhovateľom možnosť konať pred súdom, znemožnil im uplatniť dôkazy na preukázanie ich tvrdení a riadne prezentovať svoju skutkovú a právnu argumentáciu. Nové skutočnosti a tvrdenia vyjadrené v podanom odvolaní považoval krajský súd v toto smere za prípustné (§ 205a O.s.p. ods. 1 písm. d/ O.s.p.), ich vecným hodnotením sa však pre procesné pochybenia súdu prvého stupňa nezaoberal. Vzhľadom na dvojinštančnosť občianskeho súdneho konania (§ 10 O. s. p.), odvolací súd nemohol hodnotiť dôkazy predložené v odvolacom konaní navrhovateľmi. Ak totiž o istej skutočnosti nerozhodol prvostupňový súd, resp. sa nezaoberal obsahom navrhovaných dôkazov, ako tomu bolo v danom prípade, nemohol odvolací súd nahradiť okresný súd, ktorému v hierarchii súdnictva prislúcha povinnosť vyhodnotiť vec "v prvej línii".
Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd rozhodnutie okresného súdu zrušil z dôvodu odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom a vrátil vec na ďalšie konanie. V ďalšom konaní uložil okresnému súdu opätovne posúdi návrh na začatie konania, vyhodnotiť tiež nové dôkazy prezentované navrhovateľmi v odvolaní a vo veci opätovne rozhodnúť.
V priebehu ďalšieho konania navrhovatelia ako aj odporcovia zotrvali na svojich písomných podaniach.
Právny zástupca navrhovateľov k písomnému vyjadreniu odporcov uviedol, že s tvrdeniami odporcov nesúhlasí, poukázal na to, že žalujú iba podiely v predmetných parceliach, ktoré boli osvedčené V. C. na základe notárskej zápisnice a ostatné podiely, ktoré nadobudla V. C. inou formou nežalujú. V. C. nemohli označiť ako odporkyňu v rade 3/ z toho dôvodu, že by nebola pasívne legitimovaná, pretože nie je vedená ani na jednom liste vlastníctva ako spoluvlastníčka. Právny zástupca poukazoval na to, že predmetné pozemky získali jeho klienti, resp. ich právni predchodcovia na základe ústnych neformálnych zámenných zmlúv, o čom svedčí aj zápisnica spísaná na MNV v Š. dňa 5.5.1969, z čoho vyplýva, že predmetné pozemky boli zámenou prevedené na Š. B., právneho predchodcu navrhovateľov. Osvedčenie o vydržaní, resp. pozemky, ktoré boli ním urobené formou notárskej zápisnice N 197/2005, Nz 64245/2005 nespĺňajú náležitosti, ktoré sú ustanovené v § 134 OZ a taktiež majú za to, že nebudú ani v súlade s § 63 Notárskeho poriadku. Predovšetkým namietol vydržaciu dobu, pretože odporcovia nikdy predmetné pozemky neužívali, neboli v dobrej viere, že im patria. Z týchto dôvodov považuje tento právny úkon osvedčenie o vydržaní za neplatný.
Naliehavý právny záujem podľa právneho zástupcu navrhovateľov spočíva v tom, že jeho klienti a ich právni predchodcovia v 40-tych rokoch na základe ústnych neformálnych zámenných zmlúv získali predmetné pozemky a na základe toho, že ich takto v dobrej viere dobromyseľne užívali od 40-tych rokov a v súčasnosti aj užívajú, tým splnili všetky znaky v zmysle § 134 o vydržaní a preto sa považujú za vlastníkov týchto predmetných podielov v pozemkoch a na základe toho, že odporcovia i napriek tomu, že ich ústne vyzvali, aby im vrátili tieto podiely v týchto pozemkoch, odporcovia neboli ochotní a z týchto dôvodov preto navrhovatelia nemali inú možnosť, len tieto pozemky žalovať prostredníctvom predmetnej žaloby.
Právny zástupca odporcov poukazoval na to, že notárska zápisnica N 197/2005 spĺňa všetky náležitosti zákona č. 323/1992 a § 63 a právna predchodkyňa odporcov V. C. splnila všetky náležitosti pre vydanie osvedčenia, v ktorom osvedčovala spoluvlastnícke podiely a neosvedčovala nehnuteľnosti ako celok. Návrh na vydanie osvedčenia podpisovali pre V. C. spoluvlastníci týchto nehnuteľností, ktorým ústava zaručuje vlastnícke právo a oni sa rozhodli slobodne, že to podpísali právnej predchodkyni odporcov. Pokiaľ ide o podiel Š. B., resp. V. B. ako právnych predchodcov navrhovateľov, tieto predmetným osvedčením neboli dotknuté a zostali navrhovateľom. Odporcovia sa chceli s navrhovateľmi dohodnúť na rozdelení nehnuteľností, čo však bolo zo strany navrhovateľov odmietnuté.
Súd na základe vykonaného dokazovania, výsluchom navrhovateľov, odporcov, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami a to najmä: výpisom z LV č. 44X4 kat. úz. Š. zo dňa 20.1.2011, výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. Š. zo dňa 20.1.2011, výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. Š. z 20.1.2011, pripojeným notárskym spisom sp.zn. N 197/2005, z ktorého boli oboznámené notárska zápisnica N 197/2005, Nz 64245/2005 zo dňa 14.12.2005, sa čestné prehlásenie, ktoré je založené na čl. 4 uvedeného pripojeného spisu, vyjadrenie obce zo dňa 20.04.2005 výpisy z listu vlastníctva číslo XXXX zo dňa 11.11.2005, číslo XXXX zo dňa 21.11.2005, číslo XXXX zo dňa 21.11.2005. osvedčením o dedičstve JUDr. Juraja Ehna, notára ako súdneho komisára sp.zn. D 2023/97, Dnot 169/97 zo dňa 1.4.1999, pripojeným dedičským spisom tunajšieho súdu sp.zn. 5D 817/1998 a to najmä rozhodnutím č.k. D 817/1988-24 zo dňa 28.6.1988 , zápisnicou o predbežnom vyšetrení z čl. 2-3, zápisnicou spísanou dňa 28.06.1988 z čl. 15, plná moc, ktorú udelila O. Š. V. B. vo veci prejednania dedičstva po Š. B., výťah z matriky č. XXX/XXX o narodení O. U. dňa 29.09.1925, úmrtný list O. Š., rod. U., ktorá zomrela XX.XX.XXXX, rodný list O. U., nar. XX.XX.XXXX, sobášny list Š. B. T. F. U., ktorí uzatvorili manželstvo dňa 01.02.1932. zápisnica zo dňa 15.05.1969, ktorá je založená na čl. 74 a 75 spisu, a celým spisovým materiálom zistil nasledovný skutkový stav:
Nehnuteľnosť pozemok parcela M. Č.. XXXX orná pôda o výmere 259 m2 je vedená na Správe katastra pre obec Š., kat. úz. Š., na LV č. XXXX a ako podielový spoluvlastník v podiele 5/6 je zapísaný odporca v rade 1/, ako titul nadobudnutia je uvedená darovacia zmluva č. V 79/2009 zo dňa 6.3.2009.
Nehnuteľnosť pozemok parcela M. Č.. XXXX orná pôda o výmere 258 m2 je vedený na správe katastra pre obec Š., kat. úz. Š. a ako spoluvlastník v podiele 3 je zapísaný odporca v rade 1/. Ako titul nadobudnutia je uvedená darovacia zmluva č. V 79/2009 zo dňa 6.3.2009.
Nehnuteľnosti pozemky parcela M. Č.. XXXX/X orná pôda o výmere 525 m2 a M. parcela č. XXXX/X orná pôda o výmere 655 m2 sú vedené na správe katastra pre Obec Š., kat. úz. Š. na LV č. XXXX a ako podielová spoluvlastníčka je uvedená odporkyňa v rade 2/ v podiele 80/160. Ako titul nadobudnutia je uvedená darovacia zmluva č. V 79/2009 zo dňa 6.3.2009.
Formou notárskej zápisnice N 197/2005, Nz 64245/2005 spísanej na Notárskom úrade JUDr. Aleny Hromkovej so sídlom v Považskej Bystrici notárka osvedčila vyhlásenie V. C., nar. XX.X.XXXXX o vydržaní vlastníckeho práva, okrem iných aj k parcele A. XXXX/1 orná pôda vo výmere 252 m2, parcele A. XXXX/X orná pôda vo výmere 665 m2 zapísaných na LV č. XXXX pod B 9 10 11 12 13 14 15 16 17 19 20 21 22 26 27 spolu v 80/160-inách, k parcele A. XXXX orná pôda vo výmere 259 m2 zapísanej na LV č. XXXX pod B 1 2 3 spolu v podiele 1/6 a A. parcele XXXX orná pôda vo výmere 258 m2 zapísanej na LV č. XXXX pod B 1 2 3 spolu v 1. V. tvrdené skutočnosti v osvedčení a jej pokojnú a nerušenú držbu potvrdili v zmysle § 63 ods. A bod č. 1 Zákona č. 232/92 dotknuté osoby z listu vlastníctva XXXX, XXXX T. XXXX, ktorých čestné prehlásenie je súčasťou vydaného osvedčenia. Zároveň k vydanému osvedčeniu Obec Š. svojim vyjadrením potvrdila, že nemá výhrady k vysporiadaniu vlastníctva formou osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.
Odporcovia na pojednávaní uviedli, že ich matka V. C. im darovacou zmluvou previedla svoje podiely a odporca má v súčasnosti zapísaný podiel na parcele XXXX v podiele 5/6 a na parcele XXXX v podiele 3. Odporkyňa v rade 2/ má v súčasnosti zapísaný podiel na parcele XXXX/X T. XXXX/X v podiele 80/160. Odporcovia sa nevedeli vyjadriť ohľadom okolností, či ich matka podiely a aké na predmetných nehnuteľnostiach osvedčovala. Podiely im darovala ako vlastníčka a taktiež sa nevedeli vyjadriť k tomu, aké boli predchádzajúce spoluvlastnícke vzťahy.
Navrhovatelia na pojednávaní zhodne poukazovali na to, že predmetné pozemky od dávnych čias užívala rodina B., na týchto pozemkoch pracovali ich starí rodičia, starý otec Š. B., ktorý predmetné nehnuteľnosti vymenil s rodinou F.. O zámene bola v roku 1969 spísaná zápisnica, pozemky obrábali vždy len ich starí rodičia, neskôr ich rodičia, vždy sa o to starali len oni a pani C. na predmetných pozemkoch nikdy nič nerobila. V užívaní predmetných pozemkov im nikto nebránil až do roku 2009. Navrhovatelia vlastnícke právo svojho právneho predchodcu Š. B. odôvodňovali vydržaním, ktoré v písomnom návrhu odvodzovali od tej skutočnosti, že ich právny predchodca uvedené pozemky získal neformálnymi zámennými zmluvami v štyridsiatych rokoch minulého storočia od pôvodných pozemnoknižných spoluvlastníkov. Pri svojich výsluchoch na pojednávaní uvádzali, že ich právny predchodca Š. B. vymenil pozemok ( XXXX,XXXX) s P. F. a to v roku 1969, pretože rodina F. to užívala a patrilo jej to, s F. nezamieňal podiel, ale celý pozemok. Zamenené to bolo dávno pred tým, v roku 1969 to len dotiahli a vymenili si to. Potom ako si to zmenili v roku 1969 to užívala len rodina B. a vždy si mysleli, že celý pozemok je ich. Brali to tak, že to patrilo jednému a nevedeli, že je tam rozdrobené vlastníctvo, pretože vždy to užívali tak, že buď to užívali F., alebo potom rodina B.. Nemali vedomosť ani o tom, že v parcelách XXXX T. XXXX má zapísaný nejaký podiel V. C., vždy si mysleli, že to celé patrí im.
Navrhovatelia predložili súdu Zápisnicu spísanú na Miestnom národnom výbore v Š. dňa 15.5.1969 za prítomnosti P. F., Š. B. a G. F., ktorí sa medzi sebou dohodli, že si zamenia pozemky a to nasledovne : F. P. dáva Š. B. parcelu č. XXXX/X T. XXXX/X, B. Š. dáva F. P. parcelu č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X. Parcele, ktoré odovzdáva B. Š. F. P. sú evidenčne vedené na A.Ú. A., ktoré boli zamenené s B. Š.. Ďalej sa stránky dohodli, že F. P. robí presun parciel s F. G. a to tak, že F. P. dáva F. G. parcele, ktoré získal od B. Š. a F. G. dáva F. P. parcele XXXX/X, XXXX/X.
Navrhovatelia v rade 1/ až 4/ sú právnymi nástupcami po poručiteľovi V. B., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Navrhovatelia v rade 1/ až 3/ sú deťmi poručiteľa a navrhovateľka v rade 4/ je manželka poručiteľa. Dedičské konanie po poručiteľovi bolo vedené pred JUDr. Jurajom Ehnom, notárom ako súdnym komisárom a bolo skončené vydaním osvedčenia o dedičstve sp.zn. D 2023/97, Dnot 169/97 zo dňa 1.4.1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.4.1999. Predmetom dedičského konania a osvedčenia o dedičstve neboli podiely v nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom tohto konania. Na základe osvedčenia o dedičstve boli okrem iných podiely poručiteľa v nehnuteľnostiach vedených na LV č. XXXX v kat. úz. Š. a to parcela č. XXXX/X T. XXXX/X v podieloch 10/160 ktorých nadobúdateľmi sa stali navrhovatelia v rade 1/ až 3/ každý v 1/3 podielu poručiteľa. Uvedené podiely v súčasnej dobe zapísané v prospech navrhovateľov v rade 1/ až 3/ na LV č. XXXX v podiele na každého 10/480.
V. B., nar. X.X.XXXX bol synom Š. B., ktorý zomrel X.X.XXXX a dedičské konanie po ňom sa viedlo pred bývalým štátnym notárstvom v Žiline pod sp.zn. D 817/88. Štátne notárstvo rozhodnutím č.k. D 817/88-24 zo dňa 28.6.1988 schválilo dohodu dedičov ohľadne vyporiadania dedičstva tak, že nadobúdateľom nehnuteľností, ktoré sú uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, je syn V. B., nar. X.X.XXXX. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že po poručiteľovi závet zistený nebol, nastupuje dedenie zo zákona v prospech dvoch detí poručiteľa v rovnakom pomere podľa § 473 OZ. Nikto z nich dedičstvo neodmietol. Rozhodnutie podľa § 37 od. 1 Notárskeho poriadku sa stalo právoplatným a po jeho právoplatnosti uzavrel V. B. aj v mene zastúpenej dohodu, podľa ktorej nadobúdateľom celého dedičstva je on, bez povinnosti čokoľvek vyplácať ustupujúcej spoludedičke. Dohoda neodporuje zákona, ani záujmom spoločnosti a nevytvára nežiaduce podielové spoluvlastníctvo, pretože poručiteľ nadobudol aj v pôvodnom konaní po manželke poručiteľa podiel v nehnuteľnostiach a preto štátne notárstvo túto dohodu schválilo v zmysle § 39 ods. 2 Notárskeho poriadku. Predmetom prejednania dedičstva neboli podiely v nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom tohto konania. V predmetnom dedičskom konaní notár konal ako s dedičmi s V. B., nar. X.X.XXXX a Elenou Šabatovou, rod. B., nar. v roku 1928. Zo zápisnice o predbežnom vyšetrení zo dňa 24.5.1988, spísanou s V. B. vyplýva, že tento údaj poskytol notárovi V. B.Ž., ktorý zároveň v priebehu dedičského konania predložil plnú moc od M. Š., na zastupovanie pri prejednávaní dedičstva po Š. B..
Z výťahu z matriky narodených v Š. č. XXX/XXX súd zistil, že dňa XX.X.XXXX sa narodila O. U., kde ako matka je uvedené F. U. a ako otec nie je uvedený nikto. Z rodného listu , ktorý obsahuje doložku, že tento výťah doslovne zrovnáva s matrikou štiavnického matričného obvodu - úradu v Štiavniku dňa 30.7.1949 súd zistil, že dňa XX.X.XXXX sa narodila O. U. a ako matka je uvedená F. U., domáca, Š.. Otec nie je uvedený. Zo sobášneho listu zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu Štiavnik vo zv. D. ročník 1932, na strane 129 pod por.č. 18 súd zistil, že dňa 1.2.1932 uzatvorili manželstvo Š. B. T. F. U., obidvaja ako slobodní.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa §70 Zákona č. 162/1995 Z.z. údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovatelia sú právni nástupcovia po V. B., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX a ktorý bol jediným právnym nástupcom po Š. B., ktorý zomrel dňa X.X.XXXX a po ktorom bolo prejednávané dedičstvo v dedičskom konaní vedenom pod sp.zn. 5 D 817/88, v ktorom notár okrem V. B. konal aj s O. Š., ktorá však nebola dcérou Š. B., čo mal súd za preukázané z jej rodného listu, kde ako otec nie je uvedený nikto ako aj so sobášneho listu Š. B. T. F. U. ( matky O. Š., rod. U. ), z ktorého vyplýva, že manželstvo bolo uzatvorené dňa 1.2.1932, teda v čase uzatvorenia manželstva mala O. Š., rod. U. 7 rokov. V konaní nebolo preukázané, že by si Š. B. O. Š., rod. U. osvojil. Okruh dedičov po Š. B. ustálený notárom tak nebol správny.
V dedičskom konaní po Š. B. nebol prejednaný podiel v nehnuteľnostiach, ktorý je predmetom tohto konania. Za toho právneho stavu, ktorý vyplýva z tvrdení navrhovateľov, že vlastníkom predmetných podielov bol právny predchodca navrhovateľov, ktorý vlastnícke právo nadobudol vydržaním a tieto podiely neboli predmetom dedičského konania majú navrhovatelia naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľov nie je skutkovo a právne dôvodný. Navrhovatelia vlastnícke právo svojho právneho predchodcu Š. B. odôvodňovali vydržaním, ktoré v písomnom návrhu odvodzovali od tej skutočnosti, že ich právny predchodca uvedené pozemky získal neformálnymi zámennými zmluvami v štyridsiatych rokoch minulého storočia od pôvodných pozemnoknižných spoluvlastníkov. Pri svojich výsluchoch na pojednávaní uvádzali, že ich právny predchodca Š. B. vymenil pozemok parc.č. XXXX,XXXX s P. F. a to v roku 1969 a pozemky parc.č. XXXX/X,X vždy patrili rodine B. tieto sa nikdy nezamieňali. Tento rozpor v tvrdeniach v písomnom návrhu a na pojednávaní navrhovatelia neodstránili a poukazovali len na to, že predmetné nehnuteľnosti ich právny predchodca a neskôr aj oni dobromyslene užívali a v užívaní im nikto nebránil. Na jednej strane tvrdili, že žalujú iba podiely, ktoré V. C. nadobudla na základe osvedčenia v notárskej zápisnici N 197/2005, avšak ostatné, ktoré nadobudla inou formou nežalujú, na druhej strane tvrdili, že ich právny predchodca bol vlastníkom pozemkov v celosti a nemali ani vedomosť o tom, že vlastníctvo je rozdrobené a vždy to brali tak, že to patrilo jednému. Ani tieto rozpory vo svojich tvrdeniach súdu neobjasnili, len spochybňovali vlastnícke právo odporcov bez toho, že by preukazovali vlastnícke právo svojho právneho predchodcu Š. B., ktorý zomrel X.X.XXXX.
Vydržanie je jedným so spôsobov pôvodného (neodvodeného) nadobudnutia vlastníckeho alebo iného práva, ku ktorému v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok dochádza priamo zo zákona. Zákonnými podmienkami vydržania sú vo všeobecnosti po 1. oprávnená držba, 2. uplynutie zákonom určenej vydržacej doby, 3. spôsobilý predmet vydržania. Právne následky vydržania nastávajú vtedy, ak sú súčasne splnené všetky podmienky, ktoré právny poriadok pre takéto nadobudnutie práva vyžaduje. Pri oprávnenej držbe musia byť splnené nasledovné skutočnosti: a) faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva, b) vôľa nakladať s vecou alebo s právom ako so svojimi, čo znamená správať sa k veci tak, ako by držiteľovi vlastnícky patrila, c) dobrá viera, že mu vec alebo vykonávanie práva patria. Tú skutočnosť, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva je dobromyseľný treba vždy hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska, osobného presvedčenia samotného držiteľa. Treba však mať na zreteli, že dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno o nej usudzovať len z okolností, v ktorých sa tento psychicky stav navonok prejavuje. Základným kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybností, že mu vec ktorú fakticky ovláda alebo právo ktoré vykonáva patria. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti nadobudnutia. Dobrá viera držiteľa, ktorá je daná so zreteľom ku všetkým okolnostiam veci sa musí vzťahovať aj k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo.
Podľa tvrdení navrhovateľov v písomnom návrhu takýmto titulom boli zámenné zmluvy s pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi v 40 rokoch minulého storočia, s ktorými konkrétne a čo bolo zamenené navrhovatelia ani netvrdili a ani nepreukazovali. Čestné prehlásenia osôb, ktoré do spisu založili sa týkali užívania predmetných nehnuteľností do 60 rokov minulého storočia P. F. a po ňom Š. B., nie však spôsobu nadobudnutia týchto nehnuteľností ani P. F. ani Š. B.. Osoby, ktoré čestné prehlásenia vydali a ktoré navrhovatelia aj navrhli v konaní vypočuť sa narodili v roku 1944, 1927,1932,1938, 1931 a v 40-tych rokoch minulého storočia mali teda 4,13,8,2,9 rokov a vzhľadom na ich vek teda nemohli mať priame a bezprostredné poznatky o zámenných zmluvách či už P. F. alebo Š. B. v 40- tych rokoch minulého storočia s pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi. Podľa ďalších vyjadrení navrhovateľov na pojednávaní týmto titulom bola zámena v roku 1969 urobená do zápisnice na Miestnom národnom výbore v Š.. Táto zámenná zmluva sa však netýka pozemkov parc. č. XXXX/X T. XXXX/X.
Keďže právnym následkom vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva priamo zo zákona, treba pri uplatňovaní inštitútu vydržania rozlišovať jednotlivé obdobia platnosti právnej úpravy, a to obdobie platnosti obyčajového práva na území Slovenska do 30.12.1950, ďalej obdobie platnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. od 1.1.1951 do 31.3.1964 a napokon obdobie platného Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. od 1.4.1964 so zreteľom na jeho novely, najmä zákon č. 131/1982 účinný od 1.4.1983 a zákon č. 509/1991 Zb. účinný od 1.1.1992.
Právny stav na Slovensku platný do 31.12.1950, okrem ďalších podmienok vyžadoval pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti uplynutie 32-ročnej vydržacej doby. Nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam podľa Uhorského obyčajového práva neprichádzalo do úvahy vzhľadom k ust. § 566 ods. 1 S.o.z., v ktorom sa uvádza, že lehota, ktorá začala bežať pred 1.janárom 1951 sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty počítanej odo dňa 1.1.1951. Ak určuje dlhšiu lehotu uplynutím tejto dlhšej lehoty počítanej odo dňa, kedy lehota začala bežať. Súd preto posudzoval otázky vydržania ohľadom tvrdení v písomnom návrhu podľa príslušných ust. Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1951 Zák. č. 141/1950 Zb. tzv. Stredného občianskeho zákonníka ( ďalej S.o.z.), ktorý v ust. § 115 a nasl. v spojení s ust. § 145 upravoval nadobudnutie vlastníctva vydržaním. Podmienkou, v prípade že sa jednalo o nehnuteľnosť, bola jej nepretržitá oprávnená držba počas vydržacej doby v trvaní 10 rokov. Pri vydržaní držiteľ musel byť vzhľadom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí. Preto pri splnení zákonom vyžadovaných podmienok podľa § 115, § 116 v spojení s ust. § 145 S.o.z. vzhľadom na vyššie citované ustanovenia potom vydržacia lehota, ktorá mala začať plynúť pred rokom 1950 a podľa obyčajového práva trvala 32 rokov uplynula dňom 1.1.1961 v zmysle 10-ročnej vydržacej lehoty zavedenej Zák. č. 141/50 Zb. Navrhovatelia ani netvrdili a ani nepreukázali, že Štefan Baláž splnil všetky podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k namietaným podielom k 1.1.1961, nepreukázali s ktorými konkrétnymi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi predmetné nehnuteľnosti resp. podiely zamenil a za aké nehnuteľnosti.
Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. držbu a vydržanie až do novelizácie ( Zák.č. 131/1982 Zb. ) , t.j. do 1.4.1983 neupravoval. Až uvedená novela v ust. § 132a, § 135a novo upravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 1.4.1983, s tým, že tento čas sa neskončil skôr než 1.4.1984. V prípade vydržania pozemku bolo vydržanie upravené osobitne. Vydržať bolo možné len pozemok alebo jeho časť, ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania. Vlastníctvo k takémuto pozemku však nadobudol štát. Občan nadobudol právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní. Občiansky zákonník platný a účinný v čase spisovania zápisnice z roku 1969 o zámene nehnuteľností, pre platnosť prevodu nehnuteľnosti vyžadoval písomnú formu zmluvy, ktorá sa stala účinnou jej registráciou štátnym notárstvom. Zápisnica spísaná na Miestnom národnom výbore v Š. takúto zmluvu nenahradzuje , potvrdzuje len dohodu prítomných strán. Ak sa teda právny predchodca navrhovateľov Š.K. B. chopil držby pozemkov uvedených v zápisnici v roku 1969, čo navrhovatelia nakoniec aj na pojednávaní tvrdili, na takúto držbu nemá právny titul a jeho držba nemôže byť vzhľadom na všetky okolnosti dobromyselná a to aj napriek tomu, že navrhovatelia tvrdia, že predmetné nehnuteľnosti zamenil s P. F. neformálnou zmluvou. Navrhovatelia okrem tvrdenia, že P. F. bol výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností, tieto tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázali a na ich preukázanie ani nenavrhli vykonať žiadne dokazovanie. Tu sa zároveň prejavil aj logický rozpor v ich tvrdení, keď na jednej strane tvrdili, že Š. B. v 40 tych rokoch minulého storočia predmetné pozemky nadobudol zámenami od pôvodných pozemnoknižných spoluvlastníkov a na druhej strane, že v roku 1969 zámenou od P. F.. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že pojem neformálna zmluva pri prevode nehnuteľností platný právny poriadok nepozná. Dobrá viera držiteľa sa musí teda vzťahovať ku všetkým právnym skutočnostiam, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je predmetom držby, teda aj k existencii písomnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ku ktorej účinnosti až do 31.12.1992 bola potrebná registrácia štátnym notárstvom. Pokiaľ sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o jej prevode, navyše od osoby, ktorej vlastnícke právo nie je preukázané, nemôže byť vzhľadom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom veci a to ani v prípade, že je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutiu vlastníctva nehnuteľnosti postačuje. Držba nehnuteľnosti, ktorá sa o takúto zmluvu opiera nemôže viesť k vydržaniu. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere, je treba vždy hodnotiť objektívne a nie len zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia). Je treba vždy brať v úvahu, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu po každom požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Navrhovatelia nepreukázali základný predpoklad pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním a to oprávnenú držbu ich právneho predchodcu k namietaným podielom ku dňu jeho smrti ( 8.4.1988 ) ani podľa Zák.č. 40/1964Zb. Občianskeho zákonníka v znení jeho noviel.
Z vyšie uvedených dôvodov súd preto návrh navrhovateľov ako nedôvodný zamietol. Súd nepovažoval ďalej za potrebné skúmať, či boli splnené podmienky pre vydanie osvedčenia vlastníckeho práva pre právnu predchodkyňu odporcov, nakoľko pri vyslovenom právnom názore navrhovatelia nie sú hmotnoprávnym nositeľom práva namietať vlastnícke právo odporcov.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. Odporcovia boli v konaní úspešní, majú preto právo na náhradu trov konania, ktoré im v konaní vznikli. Odporcom vznikli trovy konania v súvislosti s ich právnym zastúpením JUDr. Milošom Gerom, advokátom, ktorý si trovy právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní vyčíslil v písomnej špecifikácii v celkovej výške 676,80 eur a to za
- prevzatie a prípravu zastúpenia v zmysle § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), c) a d), režijný paušál podľa § 16 ods. 3 a 20% DPH v sume vo výške 67,24 eur
- podanie písomného vyjadrenia zo dňa 28.6.2011 sumu 67,24 eur,
- za poradu s klientami zo dňa 8.10.2011 sumu 67,24 eur
- za účasť na pojednávaní dňa 9.11.2011 sumu 67,24 eur,
- zároveň si uplatnil
o náhradu za stratu času 5 polhodín za čas strávený cestou na pojednávanie a späť konané dňa 9.11.2011 podľa § 17 ods. 1 Vyhl.č. 655/2004 Z.z. sumu 61,75 eur,
o náhradu cestovných výdavkov motorových vozidiel pri pracovných cestách na trase Bytča - Žilina a späť 50 km za účelom pojednávania dňa 9.11.2011 sumu 15,38 eur (pri spotrebe 8.9 1/100 km a cene za 1l/1,40 eur - sumu 6,23 eur a v zmysle § 7 Zákona č. 283/2002 Z.z. v spojení s § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR 632/2008 Z.z. pri 0,183 eur /1 km sumu 9,15 eur.
V odvolacom konaní v písomnej špecifikácii zo dňa 10.2.2012 vo výške 222,98 eur a to za úkony:
- písomné podanie na súd podľa § 11 ods. 1, § 13 ods. 2 vo výške 85,50 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vo výške 7,41 eur a 20% DPH podľa § 18 ods. 3 vo výške 18,58 spolu vo výške 111,49 eur
- porada s klientami dňa 9.2.2012 podľa 11 ods. 1,§14 ods.1 písm. b) vo výške 85,50, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vo výške 7,41 eur a 20% DPH vo výške 18,58 eur, sumu spolu vo výške 111,49. O písomnej porade s klientami dňa 9.2.2012, za účelom vyjadrenia sa k odvolaniu predložil záznam.
Po odvolacom konaní, v ďalšom konaní si vyúčtoval trovy právneho zastúpenia vo výške 267,82 eur za tieto úkony:
- porada s klientami dňa 18.10.2013 za účelom prípravy na pojednávanievo výške 85,50 eur, režijný paušál 7,81 eur a 20% DPH vo výške 18,66 eur , spolu vo výške 111,97 eur
- účasť na pojednávaní dňa 21.10.2013 vo výške 85,50 eur, režijný paušál 7,81 eur a 20% DPH 18,66, spolu vo výške 111,97 eur
- zároveň si uplatnil
- náhradu za stratu času - 2 polhodín za čas strávený cestou na pojednávanie a späť konané dňa 21.10.2013 podľa § 17 ods. 1 Vyhl.č. 655/2004 Z.z. 13,01 eur x 2 polhodiny sumu vo výške 26,02 eur a 20% DPH vo výške 5,20 eur, sumu spolu vo výške 31,22 eur,
- náhradu cestovných výdavkov motorových vozidiel pri pracovných cestách na trase Bytča - Žilina a späť 40 km za účelom pojednávania dňa 21.10.2013 sumu 12,66 eur (pri spotrebe 8.9 1/100 km a cene za 1l/1,50 eur - sumu 5,34 eur a v zmysle § 7 Zákona č. 283/2002 Z.z. v spojení s § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR 632/2008 Z.z. pri 0,183 eur /1 km sumu 7,32 eur.
Súd preskúmal vyúčtovanie trov právneho zastúpenia v zmysle Vyhlášky 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2011 a v súčasnom znení a dospel k záveru, že tieto neboli v pôvodnom prvostupňovom konaní vyčíslené v súlade s citovanou vyhláškou. Súd pri základnej sadzbe tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 1 citovanej vyhlášky, podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. V danom prípade 1/13 výpočtového základu predstavuje sumu 57,- eur. Právny zástupca odporcov zastupoval dvoch účastníkov konaní, kde podľa § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky účinnej do 31.5.2011 základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži od 20%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb a podľa predmetného ustanovenia platného od 1.6.2011 sa zníži o 50%. Právny zástupca odporcov má preto právo na základnú sadzbu tarifnej odmeny pri zastupovaní dvoch účastníkov, za právny úkon prevzatia a príprava zastúpenia zo dňa 31.5.2011 vo výške 102,60 eur (základná sadzba 57,- eur znížená o 20%) a za ďalšie úkony právnej pomoci a to písomné vyjadrenie zo dňa 7.7.2011, porada s klientmi 8.10.2011 a účasť na pojednávaní 9.10.2011 má právo na základnú sadzbu tarifnej odmeny za zastupovanie dvoch klientov vo výške 85,50 eur (57,- eur - 50%). Spolu za štyri úkony právnej pomoci ( 102,60 + 3x 85,50) to predstavuje sumu 359,10 eur + 4 x režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky 7,41 eur, čo predstavuje spolu sumu 29,64 eur. Spolu za úkony právnej pomoci a režijný paušál to predstavuje sumu 388,74 eur + 20% DPH podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky v sume 77,74 spolu teda 466,48 eur. Oproti vyúčtovaniu právnym zástupcom navrhovateľa za náhradu, za stratu času 5 polhodín za čas strávený cestou na pojednávanie a späť konané dňa 9.11.2011 súd priznal právnemu zástupcovi odporcov stratu času za dve polhodiny vzhľadom na vzdialenosť Bytča - Žilina a späť, čo podľa § 17 ods. 1 za každú začatú polhodinu 1/60 výpočtového základu predstavuje 12,35 eur, čo spolu je 24,70 eur + 20% DPH 4,94 eur, spolu teda 29,64 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia za zastupovanie dvoch účastníkov konania za úkony právnej pomoci v pôvodnom prvostupňovom konaní predstavujú sumu 466,48 eur, za stratu času 29,64 eur a za náhradu cestovného sumu 15,38 eur predstavujú spolu sumu 511,50 eur a nie sumu 676,80 eur tak, ako si uplatnil právny zástupca odporcov. Trovy právneho zastúpenia vyúčtované v odvolacom konaní a po odvolacom konaní právny zástupca odporcov čo do rozsahu poskytnutých právnych služieb vyúčtoval v súlade s Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Pokiaľ však ide o vyčíslenie úkonu právnej pomoci za poradu s klientmi dňa 9.2.2012 a dňa 18.10.2013 právny zástupca mal podľa § 14 ods. 2 písm. a) nárok na 2/3 základnej tarifnej sadzby za každú začatú hodinu, teda 2/3 z 85,50 eur, čo predstavuje 57,- eur za hodinu, pri troch hodinách mal tak nárok na 171,- eur, právny zástupca žiadal za tieto úkony sumu po 85,50 eur, súd teda viazaný jeho návrhom mu za tieto úkony priznal základnú tarifnú odmenu podľa jeho vyčíslenia, nakoľko žiadal menej. Taktiež právny zástupca uplatňoval režijný paušál za úkony spojené s odvolacím konaním v roku 2012 vo výške 7,41 eur, pričom režijný paušál v roku 2012 predstavoval sumu 7,63 eur, teda opätovne žiadal menej, v zostávajúcej časti boli trovy právneho zastúpenia čo do ich finančného vyčíslenia, náhrady za stratu času a náhrady cestovných výdavkov boli uplatnené v súlade s Vyhl. č. 655/2004 Z.z. Celkovo trovy právneho zastúpenia odporcov predstavujú sumu 1.002,30 eur. Na zaplatenie uvedenej sumy v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal v spore neúspešných navrhovateľov tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).