Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/140/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci žalobcu Vihorlatské múzeum v Humennom, Námestie slobody 1, Humenné, zastúpeného JUDr. Danielom Finkom, advokátom, Laborecká 80, Humenné proti žalovanému D. A. Q. J., P. XXX, zastúpeného JUDr. Jánom Vrbom, advokátom, Humenné, Námestie slobody 2 o zaplatenie 709,89 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 298,80 eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania zo sumy 99,60 eur od 19.7.2012 do zaplatenia, zo sumy 99,60 eur od 19.7.2012 do zaplatenia a zo sumy 99,60 eur od 18.8.2012 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu o zaplatenie sumy 411,09 eur s príslušenstvom z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 5.2.2013 sa domáhal na žalovanom zaplatenia 709,89 eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania zo sumy 236,63 eur od 19.7.2012 do zaplatenia, zo sumy 236,63 eur od 19.7.2012 do zaplatenia a zo sumy 236,63 eur od 18.8.2012 do zaplatenia, a to z dôvodu nezaplatenia faktúr č. 2120036 zo dňa 29.6.2012, č. 2120042 zo dňa 29.6.2012 a č. 2120050 zo dňa 31.7.2012, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému nájomné za mesiace jún, júl a august 2012.

Dňa 8.2.2013 súd vydal platobný rozkaz pod č.k. -27, v ktorom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi uplatňovanú sumu a trovy konania. V zákonom stanovenej lehote žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že dňa 30.5.2012 dal výpoveď z nájmu žalobcovi ako prenajímateľovi a dňa 31.5.2012 aj odovzdal kľúče od prenajatých priestorov a týmto dňom prestal užívať prenajaté priestory, a preto podľa žalovaného mal žalobca nárok iba na nájomné a nie na úhradu nákladov spojených s užívaním prenajatých nehnuteľností, pričom žalovaný uznal nárok na nájomné za 3 mesiace vo výške 298,80 eur a v tejto časti považoval nárok za dôvodný. Na základe uvedeného súd nariadil vo veci pojednávanie.

Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:

Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 18.1.2011 prenajal žalovanému nebytové priestory nachádzajúce sa v U. na F. J. č. X, pričom žalovaný ako nájomca dňa 30.5.2012 doručil žalobcovi ako prenajímateľovi výpoveď zo zmluvy o prenájme.

Žalobca poukazoval v žalobe na to, že podľa článku VIII bod 4 zmluvy, výpovedná lehota bola 3 mesiace a táto sa počíta od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede, a tak v danom prípade výpovedná lehota začala plynúť dňa 1.6.2012 a skončila dňom 31.8.2012.

Žalobca sa v tomto konaní domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 709,89 eur, ktorú predstavujú nezaplatené faktúry č. 212036 zo dňa 29.6.2012, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému nájomné za mesiac jún 2012 vo výške 236,63 eur, č. faktúry 2120042 zo dňa 29.6.2012, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému nájomné za mesiac júl 2012 vo výške 236,63 eur a č. 2120050 zo dňa 31.7.2012, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému nájomné za mesiac august 2012 vo výške 236,63 eur.

Žalobca v žalobe zároveň uplatňoval aj 8,75 % úrok z omeškania z jednotlivých faktúr odo dňa lehoty splatnosti faktúr s poukázaním na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením faktúr.

Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu vyplýva, že tvrdenie žalovaného o odovzdaní kľúčov od nebytových priestorov dňa 31.5.2012 nie je pravdivé a tvrdil, že žalovaný aj po tomto dátume resp. aj po dátume 31.8.2012, kedy skončil nájomný vzťah, užíval nebytové priestory, resp. tvrdil, že tam nejakí pracovníci žalovaného chodili. Nebytové priestory mal žalovaný vysťahovať niekedy začiatkom mesiaca október 2012, kedy odovzdal kľúče pracovníčke žalobcu.

Z výsluchu žalovaného vyplýva, že žalovaný dal výpoveď z nájmu žalobcovi, pričom žalovaný tvrdil, že od mesiaca jún 2012 prenajaté priestory neužíval. V súvislosti s dôkazmi, ktoré predkladal súdu žalobca, a to fotografie, na ktorých sú nejaké stroje v priestoroch žalovaného žalovaný uviedol, že išlo o rezačku, ktorá váži asi 4 tony a táto rezačka sa nedá z priestorov zobrať späť, pretože od doby, kedy tam bola nasťahovaná, teda asi pred 22 rokmi došlo k zmene priestorov a žalovaný preto navrhoval žalobcovi, aby si ju nechal, rozobral a nejakým spôsobom využil. Nakoniec k dohode však nedošlo.

Žalovaný tvrdil, že od mesiaca jún 2012 priestory žalobcu neužíval a užíval iba svoje priestory na H. v U. a neskôr si prenajal priestory v U. na ulici Š..

Právny zástupca žalovaného poukazoval na to, že podľa článku V bod 3 zmluvy úhrada platieb za služby spojené s nájom mala byť realizovaná na základe skutočných prevádzkových nákladov, a keďže žalovaný priestory ani neužíval za uvedené obdobie, ktoré bolo predmetom konania, žalobcovi preto nemohli ani žiadne reálne náklady vzniknúť.

Z výsluchu svedka E. G. vyplýva, že svedkyňa pracuje u žalobcu s tým, že svedkyňa sa pamätala na to, že koncom októbra 2012 písala upomienku žalovanému na zaplatenie nájomného, pričom na základe týchto upomienok sa dostavil žalovaný do žalobcu asi dňa 29.10. alebo 30.10.2012, kedy išiel za riaditeľom pánom M. a potom sa vrátil ku nej, položil jej kľúče od nebytových priestorov na stôl a odišiel preč, pričom pri odchode jej povedal, že tam ostal ešte nejaký stroj. Svedkyňa uviedla, že nerobila žiaden záznam, teda zápis, o odovzdaní kľúčov.

Z obsahu Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 18.1.2011 vyplýva, že predmetnou zmluvou žalobca ako prenajímateľ prenajal žalovanému ako nájomcovi nebytové priestory nachádzajúce sa v U. na F. č. X s tým, že nájomný vzťah bol uzavretý na dobu určitú od 1.2.2011 do 31.12.2014.

Podľa článku V bod 3 Zmluvy, úprava platieb za služby spojené s nájmom sa bude realizovať na základe skutočných kalkulácii prevádzkových nákladov a úprava nájomného bude závislá od miery inflácie podľa ŠÚ SR za predchádzajúci kalendárny rok.

Podľa článku VIII bod 3 Zmluvy, nájomca môže vypovedať zmluvu na určitý čas pred uplynutím dojednaného času len v zmysle

Podľa článku VIII bod 4 Zmluvy, výpovedná lehota je 3 mesiace, ak nebolo dohodnuté inak; počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede.

Z obsahu Prílohy č. 1 k Zmluve o nájme označenej ako výpočtový list vyplýva, že v bode 1 výpočtového listu bolo uvedené nájomné za užívanie priestorov vo výške 99,60 eur mesačne a v bode 2 prílohy je uvedené, že žalovaný má platiť zálohové platby za služby spojené s prenájmom mesačne po 137,03 eur.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe bolo potrebné vyhovieť čiastočne.

Podľa prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému zmluvou o nájme.

Podľa zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia.

Podľa , ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.

Podľa dlžník, ktorý svoj dlh riadne a v čas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády SR č. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Predmetom tohto konania bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 709,89 eur s príslušenstvom, ktorú predstavujú nezaplatené faktúry, ktorými žalobca vyúčtoval žalovanému nájomné a za služby spojené s užívaním nebytových priestorov za mesiace jún, júl a august 2012 po 236,63 eur.

V konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy dňa 18.1.2011, na základe ktorej žalobca ako prenajímateľ prenajal žalovanému ako nájomcovi nebytové priestory v U. na F. J. č. X, pričom zmluvný vzťah bol uzavretý na dobu určitú do dňa 31.12.2014.

Je nesporné, že žalovaný doručil žalobcovi dňa 30.5.2012 výpoveď z nájmu s tým, že v zmluve si účastníci konania dohodli skončenie nájomného vzťahu v súlade s ustanovením , pričom výpovedná lehota v trvaní 3 mesiacov v danom prípade začala plynúť dňom 1.6.2012 a skončila dňom 31.8.2012. Je teda zrejmé, že nájomný vzťah zanikol dňa 31.8.2012.

To, že mal žalovaný údajne užívať nebytové priestory aj po dátume 31.8.2012 je pre tento spor irelevantné, pretože predmetom konania bolo iba obdobie mesiacov jún, júl, august 2012, pričom žalovaný tvrdil, že prenajaté nebytové priestory v týchto mesiacoch už neužíval.

Napriek tomu, že žalovaný tieto priestory neužíval od 1.6.2012 žalovaný uznal nárok žalobcu na zaplatenie nájomného za 3 mesiace, čo predstavuje sumu 298,80 eur, a to s poukázaním na výšku nájomného za 1 mesiac, ktoré bolo dohodnuté mesačne vo výške 99,60 eur. Súd priznal žalobcovi túto sumu, teda sumu 298,80 eur, pretože aj napriek tomu, že žalovaný priestory neužíval za obdobie mesiacov jún, júl a august 2012, avšak nájomný vzťah zanikol až 31.8.2012, a preto žalobca má nárok na nájomné až do zániku nájomného vzťahu.

Pretože žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením nájomného, súd priznal žalobcovi aj uplatňovaný úrok z omeškania z jednotlivých súm, s ktorými sa žalovaný dostal do omeškania t.j. so zaplatením nájomného odo dňa splatnosti faktúr až do zaplatenia, pričom výška úroku z omeškania je v súlade s ustanovením Nariadenia vlády SR č.

V prevyšujúcej časti súd zamietol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 411,09 eur, ktorú predstavujú prevádzkové náklady žalobcu resp. náklady za služby spojené s prenájmom s tým, že žalobca svoj nárok opieral o dohodu v zmluve o nájme. Z obsahu prílohy č. 1 však vyplýva, že povinnosťou žalovaného malo byť platiť zálohové platby za služby spojené s prenájmom mesačne po 137,03 eur, avšak na druhej strane v článku V bod 3 je uvedené, že žalovaný mal platiť úhrady za služby spojené s nájmom na základe skutočných kalkulácii prevádzkových nákladov.

Podľa názoru súdu platenie predpisu mesačných zálohových platieb prichádza do úvahy iba za trvania nájomného vzťahu, pretože spravidla za určité obdobie by mal žalobca ako prenajímateľ vykonať vyúčtovanie podľa skutočných nákladov. V predmetnej veci však nájomný vzťah zanikol dňom 31.8.2012, a preto podľa názoru súdu sa žalobca nemôže domáhať na žalovanom zaplatenia mesačných zálohových platieb za mesiace jún, júl a august 2012, avšak povinnosťou žalobcu bolo vystaviť kalkuláciu

- vyúčtovanie prevádzkových nákladov za tieto mesiace a tento nárok by žalobca mohol vo vzťahu k žalovanému uplatniť. Keďže žalobca tak neučinil, súd žalobu v tejto časti zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa , pričom súd vychádzal z pomeru úspechu účastníkov v konaní, a keďže účastníci konania mali približne rovnaký úspech, súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.