Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_7P-19-2013.pdf
PDF · 93.15 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/19/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Bálintovou vo veci starostlivosti o maloletého B. R., V.. XX. XX. XXXX a maloletého K. R., V.. X. X. XXXX, bytom u matky, deti rodičov matky K. R.,. V.. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX E., V. XX, otca R.. J.V. R., V.. X. X. XXXX, B. P. XXX XX E., J. XXX/XB, maloleté deti zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, úsekom sociálnych vecí a rodiny Detva, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletého B. R., V.. XX. XX. XXXX a maloletého K. R., V.. X. X. XXXX do osobnej starostlivosti matky K. R., V.. X. X. XXXX, ktorá sa bude o maloleté deti starať.
Otec detí R.. J. R., V.. X. X. XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého B. R., V.. XX. XX. XXXX mesačne 100,- €, na výživu maloletého K.Š. R., V.. X. X. XXXX mesačne 90,- €, t.j. spolu 190,- € od 1. 9. 2013, splatných vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky detí.
V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.
Ani jeden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka detí vo svojom návrhu žiadala, aby súd upravil práva a povinnosti k maloletým deťom, nakoľko s otcom detí sú manželia, nežijú však v spoločnej domácnosti.
Otec detí súhlasil s tým, aby boli deti zverené do osobnej starostlivosti matky, nesúhlasil však s výškou požadovaného výživného.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Z oznámenia o narodení vydaného Mestským úradom P. súd zistil, že dňa 21. 10. 2002 sa v P. Š. narodil maloletý B. R. a z rodného listu vystaveného Mestským úradom P. Š., Matričným úradom súd zistil, že dňa X. X. XXXX sa narodil maloletý K. R.. Obidve deti sa narodili rodičom matke K. R., V.. X. X. XXXX a R.. J. R., V..X. X. XXXX.
Ako uviedla matka detí na pojednávaní, trvala na tom, aby obidve deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti a aby bolo zvýšené výživné na každé z detí na sumu po 100,- € Uviedla, že pracuje ako
samostatne zárobkovo činná osoba, žije s deťmi v byte, ktorý je jej osobným vlastníctvom. Mesačne hradí nájomné vo výške 60,- €¸ elektrinu 15,- €, splátku úveru, z ktorého si kúpila byt 111,- € . Na dopravu na auto dáva 40,- € mesačne. Deťom platí stravu spolu 45,- €¸ maloletému K. družinu 5,- €¸ školské a pomôcky a výlety. Žiadala zohľadniť, že maloletý B. je zdravotne ťažko postihnutý. Obom deťom platí stavebné sporenie po 20,- € a podľa dohody bude platiť deťom poistky, ročne je to 400,- €. Aj ona sama si platí životnú poistku. Vzhľadom na to, že syn B. je zdravotne ťažko postihnutý, sú s tým spojené zvýšené výdavky. Má len tieto dve vyživovacie povinnosti. S otcom detí nežije v spoločnej domácnosti od 1. 4. 2013 z toho dôvodu, že manželstvo si neplnilo funkciu, veľa sa hádali. Otec sa o deti zaujíma, bráva si ich k sebe každý druhý víkend a v stredu podľa toho, ako mu vychádzajú služby.
Otec detí súhlasil s tým, aby boli deti zverené do osobnej starostlivosti matke, aj keď do budúcna by preferoval skôr striedavú osobnú starostlivosť. Má vhodné bytové podmienky preto, aby sa mohol o deti starať, bohužiaľ pracuje na služby a nevedel by v prípade služieb zabezpečiť ich celodennú starostlivosť. Čo sa týka výživného, preferoval by, keby ho súd zaviazal platením výživného po 90,- € na každé z detí. S deťmi býva tak, ako to uviedla matka, niekedy aj častejšie, chodia za ním hocikedy, keď chcú. Taktiež cez prázdniny bol s nimi polovicu prázdnin, zobral ich na dovolenku. Aj on má len tieto dve vyživovacie povinnosti, kupuje im darčeky z príležitosti sviatkov. Zo svojho príjmu spláca dva úvery, z jedného vyplácal polovicu garáže matke detí a druhý má stavebný úver, dokopy za ne platí 175,- €. Musí si tiež hradiť zákonnú poistku, životnú poistku, náklady na auto, platí si obedy, takže mu z jeho nevychádza vyššie výživné, ako po 90,- € mesačne. Podľa jeho názoru matka detí určite vyšší príjem, ako je vykázané a žiadal zohľadniť, že aj jemu sa znižoval plat.
Kolízna opatrovníčka trvala na písomne podanej správe a pokiaľ ide o zverenie maloletých detí doporučila návrhu matky vyhovieť a výživné zvýšiť na sumu 100,- € na každé z detí.
Z listinných dôkazov súd ďalej zistil:
Podľa správy Mestského úradu E. sú obidvaja účastníci prihlásení na adrese trvalého pobytu v E., V. XXX/XX. Spolu s nimi sú tu prihlásené dve maloleté deti B., V.. XX. XX. XXXX D. K., V.. X. X. XXXX. Iné údaje im známe nie sú.
Zo správy zamestnávateľa otca R. L. T., A. Y. P. P., N. R. D. Y. súd zistil, že otec detí zarába priemerne mesačne 905,14 €.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, úseku sociálnych vecí a rodiny Zvolen, úseku sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Detva súd zistil, že otec detí žije sám v troijzbovom mestskom nájomnom byte, manželka K. sa s deťmi odsťahovala a v súčasnosti žije v E. V. C.. V.. Byt je vybavený kuchyňou a sociálnymi zariadeniami. Maloleté deti majú vlastnú izbu. V domácnosti sú vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečovanie starostlivosti o maloleté deti. Matka detí je živnostníčka vo finančnej oblasti, jej čistý mesačný príjem predstavuje sumu 500-600,- €. Maloleté deti sú žiakmi 4. Základnej školy v Detve, maloletý B. J.e v 5. ročníku, maloletý K. je v 3. ročníku. Matka im uhrádza poplatok za stravu v školskej jedálni 50,- € a poplatok za školský klub 5,- € mesačne. Na začiatku školského roku uhradili výdavky na školské pomôcky vo výške 30,- €. V minulom školskom roku navštevovali krúžok karate, maloletý B. je uznaným za občana s ťažkým zdravotným postihnutím, má pohybové postihnutie. Navštevujú ortopedickú a neurologickú ambulanciu v Banskej Bystrici, maloletý nosí ortopedické topánky. Obidve deti majú počas zimnej sezóny ekzém. Ako uviedla matka detí s manželom nežijú v spoločnej domácnosti, ani neuvažuje o obnove spolužitia s ním. Deti sú s otcom v pravidelnom kontakte, ani ona nebráni synom, aby svojho otca navštevovali.
Zo správy Daňového úradu v Banskej Bystrici, kontaktné miesto Detva súd zistil, že matka detí mala príjmy zo živnosti za rok 2012 vo výške 18.104,- €, výdavky vo výške 14.222,- €, základ dane 3.882,- €.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nutné vynaložiť.
Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh matky detí na zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti je odôvodnený. Ako bolo zistené šetrením kolízneho opatrovníka, maloleté deti žijú s matkou, ktorá sa o ne stará. Otec detí so zverením maloletých detí v tomto čase matke súhlasil, aj keď do budúcna by skôr preferoval striedavú osobnú starostlivosť. Sám uznal, že v súčasnosti, keď pracuje na služby, by nevedel zabezpečiť celodennú starostlivosť o deti. O maloleté deti otec prejavuje záujem stretávať sa s nimi, berie si ich každý druhý víkend a aj v priebehu týždňa. Súd preto zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o deti riadne stará.
Matka detí žiadala zaviazať otca detí platením výživného po 100,- € na každé z detí. Otec detí navrhol, aby ho súd zaviazal prispievať na výživu detí mesačne po 90, - €, nakoľko z jeho príjmu nevychádza vyššie výživné.
Súd zvážil, že otec detí zarába priemerne mesačne 905,14 €, matka detí mesačne zarábala v roku 2012 323,50,- €, podľa šetrenia kolízneho opatrovníka zarába mesačne od 500-600,- €. Maloleté deti sú vo veku, kedy sú zvýšené výdavky spojené s bežnými potrebami detí, okrem toho deti športujú, je potrebné im dokúpiť potrebné veci a súd zohľadnil tú skutočnosť, že syn B. je zdravotne ťažko postihnutý, s čím sú zvýšené ďalšie výdavky. Obidvaja rodičia majú výdavky spojené s bývaním dopravou do zamestnania, obidvaja si platia zákonnú poistku, životnú poistku, platia si obedy, telefóny. Otec detí ešte spláca úver, ktorý si zobral, keď vyplatil polovicu garáže matke detí a druhý má stavebný úver. Taktiež matka detí spláca stavebný úver. Otec sa o maloleté deti zaujíma, pravidelne ich navštevuje, kupuje im darčeky z príležitosti sviatkov. Za týchto okolností zaviazal otca detí prispievať na výživu maloletých detí na maloletého B. mesačne sumou 100,- €, pričom v danom prípade zohľadnil zdravotné problémy, ktoré maloletý má a na výživu maloletého K. mesačne 90,- €. Takto určené výživné spolu s podielom starostlivosti zo strany matky a rodinnými prídavkami stačí na krytie základných potrieb maloletých detí. Takto určené výživné je aj primerané zárobkový možnostiam otca detí. Súd preto zaviazal otca detí prispievať na ich výživu 190,- € od 1. 9. 2013 tak, ako to žiadala matka.. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. Matka detí taktiež potvrdila na pojednávaní, že spätné výživné, ktoré mal platiť otec detí doplatil, teda nevzniklo mu žiadne zameškané výživné.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1, písm. a) O.s.p.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nutné vynaložiť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
g)