Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_4Csp-11-2023.pdf
PDF · 177.71 KB
Case nature
Area
Subarea
4Csp/11/2023
Rozhodnutie
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Tomášom Dulinom v spore žalobcu: Československá obchodní banka, a.s., so sídlom Radlická 333/150, Praha, Česká republika, IČO: 00 001 350, právne zastúpeného: Mgr. Lenka Heřmánková, usadený euroadvokát, so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 50 239 406, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, adresa na doručovanie: D. XX, E., o zaplatenie 138 075,96 Kč s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 22 598,51 Kč, a to v mesačných splátkach vo výške 600 Kč splatných vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia ktorejkoľvek splátky riadne a včas.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.03.2023 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 138 075,96 Kč s kapitalizovaným zmluvným úrokom vo výške 13 081,74 Kč od 02.11.2016 do 16.02.2023, so zmluvným úrokom vo výške 8,05 % p. a. zo sumy 136 733,96 Kč od 17.02.2023 do zaplatenia, s kapitalizovaným úrokom z omeškania vo výške 12 445,35 Kč od 17.01.2022 do 16.02.2023 a s úrokom z omeškania v zákonnej výške 8,05 % p. a. zo sumy 136 733,96 Kč od 17.02.2023 do zaplatenia. Voči žalovanému si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 02.11.2016 uzavrel žalobca so žalovaným Zmluvu o úvere reg. č. 009097378R (ďalej len „Zmluva“). Na základe čl. I.2. Zmluvy poskytol žalobca žalovanému úver, a to až do výšky 230 000,00 CZK. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli Obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery (ďalej len "Obchodné podmienky"). Žalovaný sa v čl. I.6. Zmluvy a čl. 5. Obchodných podmienok zaviazal vrátiť žalobcovi poskytnuté (vyčerpané) peňažné prostriedky spolu so zmluvnými úrokmi v pravidelných mesačných splátkach a tiež podľa čl. I.5. Zmluvy uhrádzať poplatky súvisiace s poskytnutým úverom. Žalovaný bol oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou stanovenou v zmluve. Vzhľadom k tomu, že sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou pravidelných splátok, bol zo strany žalobcu opakovane vyzvaný k úhrade splatných dlžných splátok vrátane príslušenstva a poplatkov. Pretože ani potom žalovaný dlžnú sumu neuhradil, prehlásil žalobca podľa čl. 9.1. písm. d) Obchodných podmienok všetky pohľadávky súvisiace s poskytnutým úverom ku dňu 16.01.2022 za splatné. Žalobca žiada úhradu úroku z omeškania vo výške stanovenej všeobecne záväznými právnymi predpismi (zákonný úrok z omeškania) od dátumu omeškania. Dlžná suma k 16.02.2023 predstavuje 163 603,05 CZK, a to v nasledujúcom členení: - istina 136 733,96 CZK, - poplatky 1 342,00 CZK, z týchto položiek je v súlade s ust. § 7 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vypočítaná výška súdneho poplatku - zmluvný úrok 13 081,74 CZK, - úrok z omeškania 12 445,35
CZK. Keďže ani cez opakované výzvy žalovaný žalobcovi dlžnú sumu neuhradil, odovzdal žalobca vec právnemu zástupcovi. V záujme mimosúdneho riešenia veci žalobca žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu vyzval k úhrade dlžnej sumy listom zo dňa 02.02.2023. Žalovaný cez túto výzvu svoju povinnosť nesplnil a dlžná suma nebola k dátumu tohto podania uhradená.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil a predložil žiadosť o poskytnutie úveru, zmluvu o úvere - ČSOB flexi konsolidácia, predzmluvné informácie k spotrebiteľskému úveru, žiadosť o zmenu flexi, výpis z účtu za obdobie 02.11.2016 – 30.11.2016, oznámenie o zosplatnení úveru s fotokópiou nedoručenej zásielky, poslednú výzvu na zaplatenie dlhu s fotokópiou nedoručenej zásielky, výzvy na zaplatenie dlhu č. 1 a č. 2, upomienku, žiadosť o zmenu úveru, oznámenie o zamietnutí žiadosti o zmenu, oznámenie o zmene ČSOB spotrebiteľského úveru, výpis z účtu, obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úveru, predžalobnú upomienku s poučením o ochrane osobných údajov a výpis žalobcu z obchodného registra.
4. Žalovanému bola žaloba s prílohami spolu s vyzývacím uznesením na vyjadrenie sa k žalobe doručená do vlastných rúk dňa 10.05.2023.
5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 19.07.2023 uviedol, že žalobca so žalovaným uzavrel dňa 02.11.2016 009097378R (ďalej len „Zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj Obchodné podmienky pre ČSOB Spotrebiteľské úvery (ďalej len „Podmienky“). Na základe Zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky formou konsolidačného spotrebiteľského úveru vo výške 230 000,00 Sk, ktoré mohli byť čerpané po splnení všetkých zmluvných podmienok, najmä podľa čl. I.4. Zmluvy, od dňa 03.11.2016 a najneskôr ku dňu 02.12.2016. Úver bol žalovanému poskytnutý za účelom predčasného splatenia všetkých peňažných záväzkov žalovaného vyplývajúcich z medzi žalobcom a žalovaným predtým uzavretej, - zmluvy číslo 007460514R zo dňa 09.03.2015, a to bezhotovostným prevedením peňažných prostriedkov zodpovedajúcich výške zostatku istiny dlžného záväzku žalovaného vrátane príslušenstva ku dňu úhrady v prospech účtu č. 269426135/0300. - zmluvy číslo 007492612R z 18.03.2015, a to bezhotovostným prevedením peňažných prostriedkov zodpovedajúcich výške zostatku istiny dlžného záväzku žalovaného vrátane príslušenstva ku dňu úhrady v prospech účtu č. 269586008/0300 - a zmluvy číslo 008405238R zo dňa 08.03.2016, a to bezhotovostným prevedením peňažných prostriedkov zodpovedajúcich výške zostatku istiny dlžného záväzku žalovaného vrátane príslušenstva ku dňu úhrady v prospech účtu č. 274033889/0300 Vo zvyšnej výške, tj vo výške prípadného rozdielu medzi poskytnutým úverovým limitom vo výške 230 000,00 Kč a súčtom všetkých dlžných záväzkov žalovaného vyplývajúcich z vyššie uvedených zmlúv, mohol žalovaný čerpať úver bezúčelovo, a žalobca sa takto zaviazal poskytnúť peňažné prostriedky žalovanému prevodom na bežný osobný účet č. XXXXXXXXX/XXXX vedený na meno žalovaného priamo u žalobcu. Žalovaný sa naproti tomu podľa čl. I.6. Zmluvy zaviazal splácať žalobcovi úroky a istinu úveru v celkom 96 mesačných anuitných splátkach vo výške 3 478,00 Kč splatných vždy do 3. dňa v mesiaci. Výška úrokovej sadzby bola podľa čl. I.5. Zmluvy dojednaná vo výške 9,90 % p.a. Žalovaný požiadal dňa 05.04.2017 o zmenu dátumu splatnosti mesačnej splátky na 16. deň v mesiaci. Zmena nadobudla účinnosť dňa 18.04.2017. Súčasťou Zmluvy bolo tiež podľa čl. I.8. Zmluvy poistenie úveru vo variante „Základné (Varianta 1) – poistenie pre prípad smrti alebo invalidity“, ktorého výška bola 171,00 Kč, a ktoré bolo splatné vždy spolu s príslušnou splátkou úveru. Celková výška mesačnej splátky vrátane poistenia tak dosahovala sumu vo výške 3 649,00 Kč. Prvá splátka bola splatná dňa 03.01.2017 a posledná splátka v predpokladanej výške 3 463,37 Kč mala byť splatná dňa 03.12.2024. Dojednané peňažné prostriedky boli v súlade s uzavretou Zmluvou žalovanému vyplatené dňa 03.11.2016, a to prevedením čiastky - vo výške 36 918,05 Kč na účet č. 269586008/0300 za účelom predčasného splatenia dlžného záväzku žalovaného vyplývajúceho zo zmluvy číslo 007492612R,
- vo výške 14 246,49 Kč na účet č. 269426135/0300 za účelom predčasného splatenia dlžného záväzku žalovaného vyplývajúceho zo zmluvy číslo 007460514R, - vo výške 160 022,11 Kč na účet č. 274033889/0300 za účelom predčasného splatenia dlžného záväzku žalovaného vyplývajúceho zo zmluvy číslo 008405238R - a bezúčelovo prevedením sumy vo výške 18 813,35 Kč v prospech bežného osobného účtu žalovaného č. 247478567/0300 vedeného na meno žalovaného u žalobcu. Túto skutočnosť žalobca doložil Klientskym výpisom z úverového účtu č. 277197424/0300 za obdobie od 02.11.2016 – 30.11.2016, ktorý tvorí súčasť príloh podaného žalobného návrhu. Žalobca ďalej uvádza, že žalovanú sumu vo výške 170 305,69 Kč tvorí istina vo výške 136 733,96 Kč, poplatky vo výške 1 342,00 Kč, zmluvný úrok vo výške 13 081,74 Kč a úrok z omeškania vo výške 12 445 ,35 Kč. Žalovaný čerpal úver tak, ako uviedol žalobca vyššie pod bodom II. tohto podania. Následne
žalovaný hradil dojednané splátky, pričom poslednou úplne uhradenou splátkou bola splátka splatná k 16.07.2021. Jednotlivé úhrady vyplývajú z Výpisu z účtu č. 277197424 o čerpaní úveru (ďalej len „Výpis“), ktorý žalobca predložil so žalobou, a to z položiek: - JISTINA_DLZNA- OBCHODNI_UROK_DLZNY - SANKCNI_POPLATKY_DLZNE tak, že pokiaľ je v týchto položkách uvedená čiastka 0,00 Kč, potom táto znamená, že žalovaný pravidelnú splátku uhradil. Pokiaľ je tu uvedená akákoľvek iná čiastka, znamená táto neuhradenú časť pravidelnej mesačnej splátky. Z položky JISTINA_ZUSTATEK vyplýva, koľko žalovanému ešte zostávalo ku konkrétnemu dátumu uhradiť z poskytnutých peňažných prostriedkov. Žalovaný uhradil riadne a včas naposledy splátku splatnú ku dňu 16.07.2021. Do tohto dátumu žalovaný teda uhradil (s ohľadom na odklad splátok) celkom 52 splátok v celkovej výške 189 748,00 Kč (tj na istinu, úrok a poplatky – poistenie) a ďalej čiastku 2 100,00 Sk na poplatky – upomienky a výzvy . Od splátky splatnej dňa 16.07.2021 už žalovaný hradil len čiastočne v súhrnnej výške 15 553,49 Kč, pričom tieto čiastočné úhrady boli smerované na istinu, úrok a poplatky. Na otázku súdu teda žalobca oznamuje, že od poskytnutia úveru žalovaný uhradil celkom sumu 207 401,49 Kč. Žalobca predkladá súdu aj Historický výpis z úverového účtu č. 277197424/0300 (ďalej len ako „HV“), v ktorom je znázornené čerpanie úveru pod transakčným kódom CMD a splácanie úveru pod transakčným kódom CMP/CMP+ (s tým, že značka „Principal “ značí splátku na istinu, značka „Interest/Dividend“ značí splátku zmluvného úroku a pod značkou „Poplatky“ sú znázornené platby na poplatky). Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou splatných splátok úveru, keď nehradil riadne a včas splátky, ako vyplýva vyššie z tohto bodu podania, a to ani napriek upomienke a opakovaným výzvam na úhradu splátok zo strany žalobcu, vyhlásil žalobca podľa čl. I.7 . ods. 4 Zmluvy všetky pohľadávky súvisiace s poskytnutým úverom k 16.01.2022 za splatné. Žalobca ďalej požaduje poplatky jednak v súlade s čl. I.8 Zmluvy, podľa ktorého bol žalovaný povinný uhrádzať pravidelné poplatky za poistné, a jednak podľa čl. to poplatky, a to vo výške 300,00 Kč za upomienky a 500,00 Kč za výzvy. Žalobca predovšetkým požaduje pravidelné poplatky vo výške 171,00 Kč mesačne za 2 mesiace (splátka splatná dňa 16.10.2021 a dňa 16.11.2021), tj 342,00 Kč. Žalovanému potom bol celkom 2× vyúčtovaný poplatok za zaslanú výzvu na úhradu po 500,00 Sk - dňa 22.09.2021 a dňa 26.10.2021, teda celkom 1 000,00 Kč. Tieto poplatky boli účtované aj v súlade s vyššie uvedeným ustanovením zmluvy. uma kapitalizovaných zmluvných úrokov požadovaných žalobou predstavuje zmluvné úroky vo výške 8,05 % p. (vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre prvý deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o 8 percentuálnych bodov, tak ako stanovila novela zákona o spotrebiteľskom úvere č. 186/2020 Zb. v ust. § 122) zo sumy 136 733,96 Kč od 02.11.2016 do 16.02.2023 (deň spísania žalobného návrhu a kapitalizácie požadovaného príslušenstva) vo výške 13 081,74 Kč, ako vyplýva z priloženého Výpisu – položka OBCHODNI_UROK_DLUZNY. Žalobca ďalej požaduje zmluvné úroky vo výške 8,05 % p.a (vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre prvý deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o 8 percentuálnych bodov, tak ako stanovila novela zákona o spotrebiteľskom úvere č. 186/2020 Zb. v ust. § 122) zo sumy 136 733,96 Kč od 17.02.2023 (deň nasledujúci po dni spísania žaloby a kapitalizácie príslušenstva) do zaplatenia. Žalobca v neposlednom rade požaduje úroky z omeškania, a to v súlade s čl. I.7. ods. 1 Zmluvy, podľa ktorého je žalovaný pre prípad, že nedodrží termíny a výšku splátok alebo nesplatí ostatné peňažné záväzky zo Zmluvy, povinný hradiť úroky z omeškania vo výške stanovenej nariadením vlády č. 351/2013 Sb. Žalobca opätovne odkazuje na Výpis z účtu, z ktorého vyplýva vždy celková výška úrokov z omeškania ku konkrétnemu dátumu, a to v položke SANKCNI_UROK_DLUZNY. Úroky z omeškania boli vždy účtované zo súčtu dlžných splátok na istinu (Výpis – položka JISTINA_DLUZNA) a dlžných poplatkov (Výpis – položka SANKCNI_POPLATKY_DLUZNE). Celková suma kapitalizovaných úrokov z omeškania bola ku dňu 16.02.2023 2022 (deň spísania žalobného návrhu a kapitalizácie požadovaného príslušenstva) vo výške 12 445,35 Kč, ako vyplýva z priloženého Výpisu - položka SANKCNI_UROK_DLUZNY. Ďalej žalobca požaduje zákonné úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 136 733,96 Kč od 17.02.2023 do zaplatenia. Pokiaľ ide o preverenie úveruschopnosti žalovaného pred poskytnutím predmetného konsolidačného spotrebiteľského úveru, žalobca podotýka, že pred uzavretím Zmluvy, na základe ktorej poskytol žalovanému účelovo viazaný konsolidačný spotrebiteľský úver vo výške 230 000,00 Kč so splatnosťou v dĺžke 96 mesiacov slúžiacej ku konsolidácii dlžných záväzkov žalovaného vyplývajúcich zo skôr uzavretých úverových kontraktov, posúdil s odbornou starostlivosťou úveruschopnosť žalovaného na základe nevyhnutných, spoľahlivých, dostatočných a primeraných informácií získaných o žalovanom, ako aj nahliadnutím do informačných databáz o bonite a dôveryhodnosti spotrebiteľa podľa § 20z zákona č. 634/1992 Sb ., o ochrane spotrebiteľa. Žalobca na úvod pripomína, že iniciatíva na uzavretie Zmluvy o poskytnutí úveru so žalobcom bola od samotného začiatku na strane žalovaného, ktorý dňa 01.11.2016 požiadal práve žalobcu na základe svojej Žiadosti o poskytnutie konsolidačného úveru vo výške 230 000,00 Kč, a inicioval tak uzavretie Zmluvy so žalobcom. Žalobca preto posudzoval úverovú
schopnosť žalovaného v prvom rade na základe údajov vyplnených v samotnej Žiadosti žalovaného o poskytnutie úveru z 01.11.2016 (ďalej len ako „Žiadosť“). Žalovaný okrem základných demografických informácií o svojej osobe, údaje slúžiace na identifikáciu žalovaného vrátane kópie predloženého občianskeho preukazu č. A. (platného do dňa 09.06.2024), rodinný vzťah (ženatý), spôsob bývania (nájomný byt), dosiahnuté vzdelanie (ukončené maturitou) , okrem iného ďalej uviedol, že je od januára 2013 zamestnaný na dobu neurčitú ako osoba duševne pracujúca v spoločnosti HOPI s.r.o., IČO 45356700, sídlom Pražská 673, Miřetice u Klášterca nad Ohří, , a že jeho čistý mesačný príjem zo závislej činnosti dosahuje sumu vo výške 14 909,00 Kč. K Žiadosti potom žalovaný priložil tiež Výpis zo svojho bežného účtu č. 247478567/0300 za posledné tri mesiace predchádzajúce poskytnutiu úveru, na základe ktorého žalobca overil správnosť a pravdivosť poskytnutých údajov o finančnej situácii žalovaného, a to najmä, aká je skutočná výška mesačného príjmu pravidelne pripisovaného na účet žalovaného, či sú kreditné obraty na bežnom účte žalovaného v posledných mesiacoch pravidelné a či je bežný účet žalovaného aktívne využívaný na občiansky platobný styk. Pri posudzovaní úverovej schopnosti žalobca vychádzal zo skutočnosti, že na predmetný bežný účet žalovaného v období posledných troch mesiacov predchádzajúcich poskytnutiu úveru prichádzali pravidelné platby, ktorých výšku vyhodnotil žalobca ako dostatočnú na splácanie poskytnutého úveru. Podľa obratu na bežnom účte žalovaného č. 247478567/0300 došlo zo strany žalobcu k riadnemu posúdeniu úveruschopnosti žalovaného. Žalobca ďalej preveril výšku záväzkov a platobnú morálku žalovaného z databáz (tzv. úverových registrov) umožňujúcich posúdenie úveruschopnosti žalovaného a ďalších informačných zdrojov nezávislých na žalovanom. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že aj keď zákon o spotrebiteľskom úvere ukladá veriteľom povinnosť nahliadnuť do týchto databáz iba v prípadoch, ak je to nevyhnutné, žalobca tak robí vždy, na rozdiel od mnohých veriteľov, ktorí tieto databázy využívať nemôžu, pretože nie sú bankou ( bankové registre) alebo ich nevyužívajú s ohľadom na cenu prístupov (nebankové registre) alebo nedisponujú tak širokou databázou klientskych informácií ako žalobca. Žalobca je presvedčený, že v tejto oblasti značne prevyšuje tak svoje zákonné povinnosti, ako aj štandard trhu. Na základe Žiadosti žalovaného o poskytnutie úveru a v nadväznosti na poskytnuté sociodemografické informácie a behaviorálne dáta o žalovanom zo strany schvaľovateľa CF a podľa výpisov z bežného účtu žalovaného následne teda žalobca overil s náležitou odbornou starostlivosťou všetky rozhodujúce informácie o žalovanom a tiež vyhodnotil možné riziká vzťahujúce sa na jednak k osobe žalovaného a jednak ku konkrétnemu požadovanému produktu a nezabudol zdokumentovať ani už skôr uzavreté obchody so žalovaným, a to ako stále existujúce, tak aj už ukončené. Žalobca ďalej dodáva, že nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že žalobca je navyše pravidelne kontrolovaný ČNB, ktorá je dostatočne personálne a odborne vybavená, aby bola schopná riadne zhodnotiť primeranosť a postupy žalobcu, ktoré sa týkajú práve posudzovania úveruschopnosti klientov, čo samo o sebe zabezpečuje vysoký štandard v tejto oblasti. Vo svetle vyššie uvedeného žalobca zhrňuje, že pri posudzovaní bonity a úveruschopnosti žalovaného (teda počas procesu schvaľovania úveru) posudzoval najmä: 1) Finančnú situáciu žalovaného I. príjem: - 14 909,00 Kč - zistený na základe deklarácie a doloženia príjmov vrátane kontroly histórie bežného účtu žalovaného II. výdavky: - 8 827,00 Kč – výdavky, ktoré vstupovali do výpočtu platobnej kapacity - vypočítané na základe informácií zo žiadosti (deklarované výdavky, spôsob bývania, počet členov domácnosti vrátane vyživovaných členov, miesto bydliska a pod.), ktoré zahŕňajú životné minimum, náklady na bývanie, náklady na splátky, mandatórne výdavky (súdne nariadené, alimenty a pod. ) a deklarované platby na poistenie III. platobná kapacita: - 6 082,00 Kč - platobná kapacita vypočítaná systémom Žalobca teda posúdil platobnú kapacitu žalovaného na poskytnutie predmetného úveru, ktorá bola na základe mechanizmov vypočítaná systémom žalobcu na sumu 6 082,00 Kč (pri porovnaní príjmov a bežných pravidelne sa opakujúcich výdavkov). S ohľadom na stanovenú výšku pravidelnej splátky požadovaného úveru, ktorá mala byť 3 478,00 Kč mesačne, teda žalovaný tento limit bezpečne spĺňal a platobná kapacita žalovaného bola systémom žalobcu vyhodnotená ako dostatočná. 2) Zadlženosť žalovaného Táto bola zisťovaná jednak z transakcií žalovaného a jednak z PLABu, tj z plateného kvartálneho súhrnného reportu z CBCB (Czech Banking Credit Bureau, as = bankový register klientskych informácií), ktorý slúži na monitorovanie platobnej morálky klientov a sledovanie všetkých kontraktov, ktoré klienti v minulosti uzavreli alebo žiadali o ich uzavretie, ale tieto boli z dôvodu nedostatočnej platobnej kapacity zamietnuté. PLAB bol v čase Žiadosti bez negatívnych informácií, prípadne išlo práve o predchádzajúce peňažné záväzky žalovaného, ktoré mali byť konsolidované, a teda úplne splatené prostredníctvom novo poskytnutého úveru u žalobcu. 3) Rizikovosť klienta Z vyššie spomínaného PLABu (plateného kvartálneho súhrnného reportu z CBCB) je zrejmé aj tzv. ukazovateľ DSTI (DEBT SERVICE TO INCOME, čiže afterbooking), ktorý vyjadruje pomer medzi mesačnou splátkou všetkých úverových produktov žalovaného vrátane aktuálne žiadaného úveru oproti celkovému čistému. Ukazovateľ DSTI (afterbooking) predstavoval 10 %. Na
základe aplikačného skóre bola stanovená rizikovosť klienta ako veľmi nízka, tj. Very Low (Very Low/ Low/High/Very High). 4) Risk KO (knock out alebo vyraďovacie) kritériá Žalovaný pred schválením a poskytnutím úveru prešiel taktiež kontrolou Interných Blacklistov, Fraudlistov a Delikvencií. Ďalej bol zo strany žalobcu prelustrovaný v databáze neplatných dokladov vedenej Ministerstvom vnútra SR a preverený, ako v Insolvenčnom registri, tak aj v Centrálnej evidencii exekúcií (CEE), ktorá je vedená a spravovaná Exekútorskou komorou SR. Následne bolo overené, že bežný účet žalovaného nevykazuje neštandardné transakcie, ktoré indikujú zvýšené riziko možnosti nedostať svojim záväzkom (napr. z dôvodu nedostatočných vlastných finančných zdrojov, možnosti rýchleho predĺženia a pod.). K tomuto žalobcu ďalej dodáva, že ako člen Bankového registra klientskych informácií (BRKI), člen Nebankového registra klientskych informácií (NRKI) a člen záujmového združenia právnických osôb SOLUS, kedy všetky vyššie uvedené registre slúžia práve na overovanie bonity žiadateľov o úver, má prístup do databázou vedených týmito úverovými registrami a využíva ich, a teda skontroloval bonitu a úveruschopnosť žalovaného aj prostredníctvom týchto registrov. Na tomto mieste je vhodné doplniť, že spomínané registre obsahujú ako aktívne úvery dlžníkov, tak aj ich žiadosti o úvery (schválené aj neschválené). Na základe takto vykonanej lustrácie, keď žalovaný nemal v predmetných registroch žiadny negatívny záznam, žalobca následne vyhodnotil, že všetky vyššie uvedené KO kritériá boli splnené. Na základe overených rozhodujúcich informácií o žalovanom, najmä o pravidelnom príjme žalovaného, behaviorálnych a sociodemografických dát zo skupiny ČSOB, a.s. a informácií získaných z interných aj externých registrov, kde u žalovaného nebol vedený žiadny negatívny záznam, bola úverová schopnosť žalovaného po systémovom vyhodnotení a tiež manuálnom posúdení schvaľovateľom banky vyhodnotená kladne, tj žalobca sa domnieval, že žalovaný bude schopný splácať potenciálnu mesačnú splátku vo výške 3 649,00 Kč účelovo viazaného spotrebiteľského úveru vo výške 230 000,00 Kč so splatnosťou v dĺžke 96 mesiacov. Vo svetle vyššie uvedeného žalobca zastáva názor, že dostatočne as náležitou odbornou starostlivosťou patričným spôsobom preveril v súlade s ustanovením § 86 zákona č. 257/2016 Sb. o spotrebiteľskom úvere, bonitu žalovaného splácať úver, a preto sa domnieva, že ním uplatnený nárok na zaplatenie dlžnej čiastky proti žalovanému je úplne právom. K vyjadreniu priložil žiadosť o zmenu úveru, účtovný prehľad, výpis z účtu, dokument označený „Data o žádosti“, informácie z Credit Bureau.
6. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 13.10.2023 uviedol, že uplatnený nárok žalobcu nepovažuje za plne dôvodný. Medzi stranami vznikol právny vzťah zo Zmluvy o úvere reg. č. 009097378R zo dňa 2.11.2016 (ďalej len .,Zmluva“). Uvedená Zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v režime zákona č. 145/2010 Sb o spotřebitelském úveru. Právna úprava spotrebiteľských úverov v Českej republike bola a je podobná ako na Slovensku, keďže vychádza z úniovej právnej úpravy, avšak niektoré podrobnosti sú rozdielne vzhľadom na to, že každý štát smernicu o spotrebiteľských úveroch implementoval do svojho právneho poriadku inak, vlastným právnym predpisom. Jedným z týchto rozdielov je aj právna úprava posudzovania úveruschopnosti (bonity) spotrebiteľa. Zatiaľ čo v Slovenskej republike sa jedná o pomerne striktnú právnu úpravu (zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o. i. opatrenie Národnej banky Slovenska zo 14. novembra 2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v znení neskorších zmien, ktoré definuje presný vzorec na výpočet tzv. ukazovateľa schopnosti splácať), český zákon dáva väčší priestor pre nastavenie mantinelov veriteľovi. Česká právna úprava teda nie je tak striktná ako slovenská (nie je stanovený žiadny presný vzorec na výpočet schopnosti splácať), avšak to na druhej strane znamená. že veriteľ musí byť starostlivejší pri posudzovaní toho. či môže spotrebiteľovi úver poskytnúť. To že žalobca splnil svoje povinnosti pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať, musí preukázať žalobca (veriteľ zo spotrebiteľského úveru). Ak veriteľ (žalobca) nepreukáže, že postupoval pri posúdení úveruschopnosti dlžníka s odbornou starostlivosťou, má sa za to, že tieto svoje povinnosti nesplnil a zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatná. Žalobca k žalobe priložil o. i. Žádost o poskytnutí úvěru. V tejto žiadosti sú len 2 údaje, a to: výška príjmov žalovaného v sume 14.909 Kč a jeho výdavky pozostávajúce údajne len zo splátok úverov, leasingu a splátkového predaja vo výške 2.777 Kč. Žiadne ďalšie výdavky žalovaného tu uvedené nie sú. Žalovaný nevie ako žalobca posudzoval jeho schopnosť splácať poskytnutý úver, keď nedisponoval takmer žiadnymi informáciami o jeho výdavkoch, takže nemohol vedieť, koľko finančných prostriedkov mu reálne mesačne zostane na živobytie, resp. na úhradu prípadných záväzkov. S ohľadom na vyššie uvedené sa domnieva, že F. G. E.. a.s. v rámci schvaľovacieho procesu nesplnila povinnosť podľa § 9 ods. 1 zákona č. 145/2010 Sb., a preto je Zmluva v súlade s § 22 ods. 5 tohto zákona neplatná. V súlade so zákonom by žalovaný teda mal byť povinný vrátiť len poskytnutú istinu, a to po započítaní všetkých platieb na predmetný dlh. Jeho možnosti splácať
sú však v súčasnosti veľmi obmedzené, nakoľko prišiel o prácu a jeho jediným príjmom je aktuálne podpora v nezamestnanosti vo výške 480 eur mesačne. Okrem výdavkov na živobytie musí živiť aj svojho maloletého syna a má niekoľko ďalších finančných záväzkov, ktoré musí hradiť. Svoj dlh zaplatiť chce, avšak vzhľadom k uvedenému žiada o možnosť uhradiť dlh vo splátkach po 30 eur mesačne. Z rovnakých dôvodov žiada i o to, aby v prípade trov konania bol aplikovaný § 257 zákona č. 160/2015 Z. z.. Civilný sporový poriadok. S ohľadom na vyššie uvedené navrhuje, aby súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť len nesplatenú časť istiny, a to v mesačných splátkach po 30 eur s tým, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Ak by bola žalobcovi priznaná náhrada trov konania, žiada o možnosť ich úhrady formou mesačných splátok.
7. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 17.06.2024 a následne 29.07.2024, ktorých sa zúčastnil žalovaný. Nariadených pojednávaní sa nezúčastnil žalobca ani právny zástupca žalobcu, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s prejednaním a rozhodnutím veci bez ich prítomnosti. Súd preto rozhodol tak, že pojednávania uskutoční v ich neprítomnosti.
8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to najmä žalobou a jej prílohami, písomnými vyjadreniami právnych zástupcov sporových strán a nimi predloženými listinami a zistil nasledovný skutkový stav:
9. Žalovaný na pojednávaniach uviedol, že predmetný úver vo výške 230 000 Kč si od žalobcu zobral v čase, keď pracoval v Českej republike a pokým bol zamestnaný, úver riadne splácal. Úver prestal splácať až následne, keď prestal pracovať z rodinných dôvodov. Nakoľko u žalovaného došlo k výpadku príjmu, snažil sa so žalobcom dohodnúť, avšak tento od neho požadoval neprimerane vysoké splátky. Následne došlo ku zosplatneniu úveru. Po zosplatnení úveru si žalovaný zadovážil príjem vo výške 650 eur, avšak žalobca požadoval splátky vo výške 500 eur. Žalovaný sa nevedel so žalobcom dohodnúť a nevedel ani ako postupovať. K svojim osobným, sociálnych a majetkovým pomerom uviedol, že je rozvedený a má jedno maloleté dieťa, s ktorým nebýva v spoločnej domácnosti a na ktoré má súdom určenú vyživovaciu povinnosť. Žalovaný je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práce. V súčasnej dobe býva v domácnosti s matkou, ktorá hradí všetky jeho výdavky, za čo jej žalovaný prispieva sumou dávky v hmotnej núdzi, čo predstavuje 86 eur. V súčasnosti si žalovaný hľadá zamestnanie a pokiaľ si nájde zamestnanie, chce svoj dlh voči žalobcovi splácať z toho, čo mu bude po zrážkach vykonaných exekútorom ponechané. Nateraz si vie predstaviť uloženie povinnosti plniť v splátkach po 600 Kč. Úver vo výške 230 000 Kč, ktorý mu poskytol žalovaný splatil v rozsahu 207 401,49 Kč, tak ako uviedol žalobca vo vyjadrení zo dňa 19.07.2023. Navrhuje, aby mu súd prípadnú uloženú povinnosť povolil splácať mesačnými splátkami vo výške 600 Kč s tým, že ak sa majetková situácia žalovaného v budúcnosti zlepší, je žalovaný ochotný splácať vyššími splátkami, resp. splatiť celý dlh naraz. Voči žalobcovi si neuplatnil nárok na náhradu trov konania.
10. Žalovaný súdu predložil potvrdenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 13.05.2024, z ktorého vyplýva, že je voči nemu ako povinnému vedené exekučné konanie pod sp.zn. 52Ek/2289/2023 o vymoženie sumy 2 158,63 eur. V zmysle žalovaným predloženého potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov zo dňa 03.07.2024 je žalovaný poberateľom pomoci v hmotnej núdzi. Podľa predloženého rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.k. 20P/6/2023 – 46 zo dňa 06.11.2023 bola žalovanému uložená povinnosť prispievať na výživu jeho maloletého syna sumou 120 eur mesačne a od 01.01.2024 sumou 150 eur mesačne.
11. Žalobca v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 19.07.2024 uviedol, že súhlasí s tým, aby žalovaný splatil svoj dlh v splátkach rozložených na 60 mesiacov, minimálne vo výške 2 280 Kč.
12. Žalovaný dňa 01.11.2016 pod č. 009097378R požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 230 000 Kč za účelom konsolidácie. Čerpanie úveru bolo dohodnuté na účet žiadateľa od 02.11.2016 pri splatnosti prvej splátky dňa 02.01.2017. Počet splátok: 96. Žalovaný v žiadosti ďalej uviedol, že je ženatý, počet členov domácnosti – 2, býva v nájomnom byte, má rozdelené BSM, má štúdium ukončené maturitou a je zamestnaný v spoločnosti HOPI, s.r.o. na dobu neurčitú s čistým mesačným príjmom vo výške 14 909 Kč. Mesačné splátky úverov, leasingov a splátkového predaja žalovaného predstavujú sumu 2 777 Kč. Žiadne ďalšie príjmy a výdavky v žiadosti neboli uvedené.
13. Dňa 01.11.2016 uzavrel žalobca ako banka so žalovaným ako klientom zmluvu o úvere - ČSOB flexi konsolidace č. 009097378R. V zmysle zmluvy banka poskytne klientovi peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do celkovej výšky úverového limitu 230 000 Kč. Peňažné prostriedky môžu byť čerpané od 03.11.2016 do 02.12.2016. Úver bol poskytnutý sčasti za účelom predčasného splatenia peňažných záväzkov žalovaného voči žalobcovi a sčasti bezúčelovo. Klient sa zaviazal splatiť poskytnutý úver v 96 mesačných splátkach vždy k 3. dňu v mesiaci. Výška mesačnej splátky predstavovala sumu 3 478 Kč, pričom posledná splátka predstavovala sumu 3 463,37 Kč. Prvá splátka je splatná dňa 03.01.2017 a posledná splátka bude splatná dňa 03.12.2024. Strany si dohodli úrok v sadzbe 9,9 % p.a. RPMN predstavuje 10,37 % p.a. a celková čiastka, ktorú je potrebné zaplatiť predstavuje 335 770,87 Kč za predpokladu, že čerpanie úveru vo výške úverového limitu prebehne ku dňu 03.11.2016. V prípade omeškania klienta s platením úveru je ČSOB oprávnená kedykoľvek klientovi adresovať výzvu alebo upomienku na uhradenie dlžnej čiastky. Pokiaľ tak klient v lehote 30 dní od prvej upomienky neučiní, je ČSOB oprávnená istinu úveru zosplatniť ku dňu uvedenému v oznámení. ČSOB je oprávnená zosplatniť istinu úveru ďalej vtedy, pokiaľ bude zistený úpadok klienta podľa insolvenčného zákona. ČSOB je oprávnená zasielať klientovi upomienky a výzvy a klient je povinný uhradiť ČSOB poplatky spojené so zasielaním výziev a upomienok. Aktuálna výška poplatku za prvú a ďalšiu upomienku predstavuje 300 Kč, poplatok za výzvu 500 Kč a ich zmeny sú určované sadzobníkom. Súčasťou zmluvy sú obchodné podmienky pre ČSOB Spotrebiteľské úvery.
14. V zmysle bodu 4.2 obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery z čiastok, s ktorých platením je klient v omeškaní, je ČSOB oprávnená účtovať klientovi úrok z omeškania vo výške stanovenej nariadením vlády č. 142/1994 Sb. v platnom znení.
15. V zmysle bodu 4.3 obchodných podmienok pre ČSOB kreditnú kartu úrok a úrok z omeškania budú vypočítavané a účtované na báze rok 360 dní a mesiac podľa skutočného počtu kalendárnych dní.
16. Žalobca súdu predložil upomienku adresovanú žalovanému, v ktorej ho upozornil na jeho dlh voči žalobcovi. Žalobca nepreukázal, že by žalovanému upomienku doručoval.
17. Žalobca súdu predložil dve nedatované výzvy adresované žalovanému, v ktorých ho žiadal o úhradu dlhu do 18.10.2021 resp. 19.09.2021. Žalobca nepreukázal, že by žalovanému výzvy doručoval.
18. Dňa 26.10.2021 vyhotovil žalobca poslednú výzvu na zaplatenie dlhu žalovaného, v ktorej uviedol, že k 25.10.2021 eviduje dlh žalovaného vo výške 8 557,77 Kč, ktorý žiada uhradiť do 25.11.2021, v opačnom prípade bude úver zosplatnený. Výzva sa žalobcovi vrátila ako nedoručená.
19. Listom zo dňa 18.01.2022 žalobca oznámil žalovanému, že k 16.01.2022 všetky pohľadávky z poskytnutého úveru vyhlasuje za splatné a zároveň mu zamedzuje ďalšie čerpanie prostriedkov z úverových účtov. Dlh žalovaného predstavuje k 17.01.2022 sumu 153 065,95 Kč. Oznámenie sa žalobcovi vrátilo ako nedoručené.
20. Žalobca listom zo dňa 06.04.2020 povolil žalovanému odklad splátok v priebehu splácania na 3 mesiace.
21. Žalovaný dňa 13.09.2017 požiadal žalobcu o povolenie odkladu splátok o 3 mesiace z dôvodu neočakávaných výdavkov. Žiadosť bola listom žalobcu zo dňa 22.09.2021 zamietnutá.
22. Žalobca dňa 02.02.2023 vyhotovil predžalobnú upomienku adresovanú žalovanému, ktorou ho vyzval na úhradu sumy 162 770,49 CZK najneskôr do 09.02.2023. Žalobca nepreukázal doručenie tejto upomienky žalovanému.
23. Z predloženého výpisu z účtu č. 277197424/0300 za obdobie 02.11.2016 – 30.11.2016 vyplýva čerpanie žalobcom poskytnutého úveru žalovaným v celkovom rozsahu 230 000 Kč, a to dňa 03.11.2016 vo výške 36 918,05 Kč, 14 246,49 Kč, 160 022,11 Kč a 18 813,35 Kč.
24. Z výpisu informácií z Credit Bureau vyplýva, že žalovaný má evidované celkom 3 existujúce kontrakty. Ide o 1/ spotrebiteľský úver v rozsahu nesplatenej istiny 206 466 Kč s mesačnou splátkou vo výške
2 647 Kč, 2/ splátkovú kreditnú kartu s úverovým limitom vo výške 40 000 Kč a 3/ kontokorentný úver. Evidovaný je 1 ukončený kontrakt.
25. Žalobca súdu predložil výpis z účtu na meno žalovaného č. 247478567, ktorým pravdepodobne mienil preukazovať výšku príjmu žalovaného v čase poskytnutia úveru. K tomuto predloženému dôkazu súd uvádza, že v prevažnej časti ide o nesúrodý a ťažko čitateľný text, obsahujúci zhluky písmen, čísel a špecifických znakov, z ktorého preto nemožno utvoriť záver o pravdivosti tvrdenia žalobcu ohľadom skúmania výšky príjmu žalovaného.
26. Zo žalobcom predložených dát o žiadosti zo dňa 31.10.2016 vyplýva, že žalovaný žiada o typ produktu – spotrebiteľský úver v požadovanej čiastke 230 000 Kč s mesačnou splátkou vo výške 3 478 Kč. Dokument ďalej obsahuje parametre žiadaného produktu, vyhodnotenie systémom. Ohľadom žalovaného predmetný dokument uvádza, že je ženatý, počet členov domácnosti – 2, spôsob bývania – nájomný byt, dĺžka pobytu na adrese od 2016. Žalovaný absolvoval maturitnú skúšku, nemá majetok v BSM a nemá žiadne nezaopatrené deti. Žalovaný je zamestnaný na dobu neurčitú v spoločnosti HOPI, s.r.o. Čistý mesačný príjem žalovaného predstavuje 14 909 Kč. Žalovaný žiadne ďalšie príjmy nemá a nemá ani žiadne výdavky. Mesačná výška splátok predstavuje 2 647 Kč a nesplatená istina spotrebiteľských úverov 159 412,74 Kč.
27. Súdu bol žalobcom predložený výpis z účtu č. 277197424, z ktorého majú vyplývať jednotlivé pohyby na predmetnom účte za obdobie 02.11.2016 – 09.07.2023. Žalovaný v konaní výšku čerpaného úveru – 230 000 Kč nerozporoval a medzi stranami nebolo sporné ani to, že žalovaný v prospech žalobcu titulom splácania poskytnutého úveru uhradil celkom sumu 207 401,49 Kč.
28. Podľa čl. 18 ods. 1, 2 nariadenia EP a Rady ES č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie) spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo
- bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka - na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
29. Z výsledkov lustrácie žalovaného v registri obyvateľov mal súd preukázané, že v čase začatia konania a v jeho priebehu žalovaný (ktorý má v predmetnom konaní postavenie spotrebiteľa, nakoľko sa jedná o nárok vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) má evidovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, kde mu bola aj doručená žaloba do vlastných rúk. Na základe uvedeného mal súd za to, že žalovaný mal v čase začatia konania a aj v jeho ďalšom priebehu má bydlisko v Slovenskej republike. Nebolo preukázané, že by mal žalovaný bydlisko v inom štáte. Preto mal súd za to, že je daná právomoc slovenského súdu rozhodovať v predmetnej veci.
30. Podľa čl. 6 ods. 1, 2 nariadenia EP a Rady ES č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti. Bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.
31. Žalovaný k 01.11.2016 v žiadosti o poskytnutie úveru a následne v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviedol ako svoju aktuálnu adresu pobytu na H. XXXX/XX, D., F. I.. Z uvedeného súd vyvodil, že v čase uzavretia zmluvy mal žalovaný spotrebiteľ obvyklý pobyt v Českej republike. Vzhľadom na uvedené má súd zato, že predmetná zmluva sa spravuje právnym poriadkom Českej republiky, t.j. právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu žalovaného spotrebiteľa v čase uzavretia zmluvy, v ktorom veriteľ vykonával svoju podnikateľskú činnosť.
32. Podľa § 2395 zákona Českej republiky č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník v platnom znení (ďalej len Občiansky zákonník ČR) smlouvou o úvěru se úvěrující zavazuje, že úvěrovanému poskytne na jeho požádání a v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a úvěrovaný se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.
33. Podľa § 1802 a § 1805 ods. 2 Občianskeho zákonníka ČR mají-li být plněny úroky a není-li jejich výše ujednána, platí dlužník úroky ve výši stanovené právním předpisem. Nejsou-li úroky takto stanoveny, platí dlužník obvyklé úroky požadované za úvěry, které poskytují banky v místě bydliště nebo sídla dlužníka v době uzavření smlouvy. Není-li doba placení úroků ujednána, platí se úroky s jistinou, a je-li jistina splatná později než za rok, platí se úroky ročně pozadu.
34. Podľa § 1931 Občianskeho zákonníka ČR bylo-li ujednáno plnění ve splátkách a nesplnil-li dlužník některou splátku, má věřitel právo na vyrovnání celé pohledávky, pokud si to strany ujednaly. Toto právo může věřitel uplatnit nejpozději do splatnosti nejblíže příští splátky.
35. Podľa § 1970 Občianskeho zákonníka ČR po dlužníkovi, který je v prodlení se splácením peněžitého dluhu, může věřitel, který řádně splnil své smluvní a zákonné povinnosti, požadovat zaplacení úroku z prodlení, ledaže dlužník není za prodlení odpovědný. Výši úroku z prodlení stanoví vláda nařízením; neujednají-li strany výši úroku z prodlení, považuje se za ujednanou výše takto stanovená.
36. Podľa § 2991 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ČR kdo se na úkor jiného bez spravedlivého důvodu obohatí, musí ochuzenému vydat, oč se obohatil. Bezdůvodně se obohatí zvláště ten, kdo získá majetkový prospěch plněním bez právního důvodu, plněním z právního důvodu, který odpadl, protiprávním užitím cizí hodnoty nebo tím, že za něho bylo plněno, co měl po právu plnit sám.
37. Podľa § 2993 Občianskeho zákonníka ČR plnila-li strana, aniž tu byl platný závazek, má právo na vrácení toho, co plnila. Plnily-li obě strany, může každá ze stran požadovat, aby jí druhá strana vydala, co získala; právo druhé strany namítnout vzájemné plnění tím není dotčeno. To platí i v případě, byl- li závazek zrušen.
38. Podľa § 419 Občianskeho zákonníka ČR spotřebitelem je každý člověk, který mimo rámec své podnikatelské činnosti nebo mimo rámec samostatného výkonu svého povolání uzavírá smlouvu s podnikatelem nebo s ním jinak jedná.
39. Podľa § 580 ods. 1 Občianskeho zákonníka ČR neplatné je právní jednání, které se příčí dobrým mravům, jakož i právní jednání, které odporuje zákonu, pokud to smysl a účel zákona vyžaduje.
40. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka ČR soud přihlédne i bez návrhu k neplatnosti právního jednání, které se zjevně příčí dobrým mravům, anebo které odporuje zákonu a zjevně narušuje veřejný pořádek. To platí i v případě, že právní jednání zavazuje k plnění od počátku nemožnému.
41. Podľa § 3016 Občianskeho zákonníka ČR ustanoveními tohoto zákona nejsou dotčena ustanovení jiných právních předpisů o ochraně spotřebitele.
42. Podľa § 1 zákona Českej republiky č. 145/2010 Sb. o spotrebiteľskom úvere účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len ZoSÚ) tento zákon zapracovává příslušné předpisy Evropské unie a upravuje některá práva a povinnosti související se spotřebitelským úvěrem. Spotřebitelským úvěrem se rozumí odložená platba, půjčka, úvěr nebo jiná obdobná finanční služba poskytovaná nebo přislíbená spotřebiteli věřitelem, nebo zprostředkovatelem.
43. Podľa § 3 ZoSÚ pro účely tohoto zákona se rozumí a) spotřebitelem fyzická osoba, která nejedná v rámci své podnikatelské činnosti nebo v rámci samostatného výkonu svého povolání, b) věřitelem osoba nabízející nebo poskytující spotřebitelský úvěr v rámci své podnikatelské činnosti nebo v rámci samostatného výkonu svého povolání.
44. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ věřitel před uzavřením smlouvy, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, či změnou takové smlouvy spočívající ve významném navýšení celkové výše spotřebitelského
úvěru, je povinen s odbornou péčí posoudit schopnost spotřebitele splácet spotřebitelský úvěr, a to na základě dostatečných informací získaných i od spotřebitele, a je-li to nezbytné, nahlédnutím do databází umožňujících posouzení úvěruschopnosti spotřebitele. Věřitel poskytne spotřebitelský úvěr jen tehdy, pokud je po posouzení úvěruschopnosti spotřebitele s odbornou péčí zřejmé, že spotřebitel bude schopen spotřebitelský úvěr splácet, jinak je smlouva, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, neplatná.
45. Podľa § 1958 ods. 2 Občianskeho zákonníka ČR neujednají-li strany, kdy má dlužník splnit dluh, může věřitel požadovat plnění ihned a dlužník je poté povinen splnit bez zbytečného odkladu.
46. Podľa § 1968 Občianskeho zákonníka ČR dlužník, který svůj dluh řádně a včas neplní, je v prodlení. Dlužník není za prodlení odpovědný, nemůže-li plnit v důsledku prodlení věřitele.
47. Podľa § 1970 Občianskeho zákonníka ČR po dlužníkovi, který je v prodlení se splácením peněžitého dluhu, může věřitel, který řádně splnil své smluvní a zákonné povinnosti, požadovat zaplacení úroku z prodlení, ledaže dlužník není za prodlení odpovědný. Výši úroku z prodlení stanoví vláda nařízením; neujednají-li strany výši úroku z prodlení, považuje se za ujednanou výše takto stanovená.
48. Podľa § 2 nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb. kterým se určuje výše úroků z prodlení a nákladů spojených s uplatněním pohledávky, určuje odměna likvidátora, likvidačního správce a člena orgánu právnické osoby jmenovaného soudem a upravují některé otázky Obchodního věstníku, veřejných rejstříků právnických a fyzických osob a evidence svěřenských fondů a evidence údajů o skutečných majitelích výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro první den kalendářního pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o 8 procentních bodů.
49. Podľa § 132 ods. 1 – 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. 50. Pri právnom posúdení prejednávanej veci vychádzal súd z povahy práv a povinností, utvárajúcich v súhrne záväzok, dojednaný medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom. Obsahom predmetného záväzku bola predovšetkým povinnosť žalobcu poskytnúť na podklade zmluvy o úvere – ČSOB flexi konsolidácia č. 009097378R úročené finančné plnenie v podobe dohodnutého úverového rámca. Tejto povinnosti žalobcu korešpondovala povinnosť žalovaného splatiť poskytnuté plnenie, navýšené o úročenie aj o súvisiace poplatky. Predmetný záväzok tak súd právne kvalifikoval ako spotrebiteľský úver, v zmysle § 2395 Občianskeho zákonníka ČR v spojení s § 1 ZoSÚ. V tomto smere zobral súd do úvahy, že žalobca, subjekt bankovej povahy, poskytujúci úročené finančné plnenie za účelom dosiahnutia zisku, predmetný záväzok dojednal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ako veriteľ, v zmysle § 3 písm. b) ZoSÚ a žalovaný naopak ako spotrebiteľ, v zmysle § 3 písm. a) ZoSÚ, § 419 Občianskeho zákonníka ČR, teda mimo rámca podnikateľskej činnosti.
51. S ohľadom na právnu povahu uzatvorenej zmluvy tak v priebehu kontraktačného procesu, predchádzajúceho dojednaniu záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1 ZoSÚ vznikla poskytovateľovi úveru povinnosť posúdiť tzv. úveruschopnosť žalovaného. Splnenie tejto predzmluvnej povinnosti žalobcom predstavovalo nevyhnutnú podmienku poskytnutia spotrebiteľského úveru, pričom jej nesplnenie príslušná právna úprava, v zmysle § 9 ods. 1 ZoSÚ sankcionuje neplatnosťou. Charakter takto stanovenej povinnosti totiž svojím významom presahuje rovinu dvojstranného, ??súkromnoprávneho pomeru a ako taký odráža aj verejný záujem na zabezpečení spoločensky akceptovateľnej výmeny majetkových hodnôt tak, aby táto vo svojom dôsledku nezaťažovala verejné sociálne systémy. Prenesene povedané teda povinnosť skúmať tzv. úveruschopnosť prispieva k udržiavaniu verejného poriadku, pretože predchádza negatívnym sociálnym dôsledkom predĺženia a insolvencie v podobe úpadku spotrebiteľa a osôb na ňom závislých do verejnej sociálnej siete, narušeniu rodinných a sociálnych vzťahov atď. V neposlednom rade chráni aj pozíciu veriteľov samých, pretože odborné posúdenie úveruschopnosti spotrebiteľa pri žiadosti o ďalší úver znižuje riziko veriteľov, ktorí tomuto spotrebiteľovi poskytli úvery či iné služby už skôr (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 2178/2018 zo dňa 25.07.2018).
52. Súčasne tiež nemožno opomenúť to, že inštitút skúmania tzv. úveruschopnosti predstavuje jeden z čiastkových prostriedkov ochrany spotrebiteľa pred tzv. zneužívajúcimi klauzulami, teda prostriedok, ktorého účelom je harmonizácie spotrebiteľských vzťahov v rámci jednotného trhu celej Európskej únie. V zmysle záväzného, eurokonformného výkladu prezentovaného Súdnym dvorom Európskej únie sú preto súdy povinné existenciu ktorejkoľvek tzv. zneužívajúcej klauzuly v spotrebiteľskej zmluve zohľadniť bez ďalšieho a z úradnej povinnosti (pozri najmä rozhodnutie Európskeho súdneho dvora zo 04.06.2009 vo veci Pannon GSM Zrt v., Erzsébet Sustikné Győrfi, zn. C -243/08). V tejto súvislosti súd vzal tiež ďalej do úvahy, že práve ustanovenia § 86 a 87 ZoSÚ sú výsledkom transpozície noriem európskeho práva, konkrétne Smernice EP a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102 EHS. Citované ustanovenia napokon už boli zo strany Súdneho dvora Európskej únie podrobené eurokonformnému výkladu. V prospech záveru, že v rámci súdnych konaní treba otázku náležitého skúmania tzv. úveruschopnosti posudzovať z úradnej povinnosti (pozri závery rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci „OPR-Financie“ C-679/18 z 05.03.2020), a teda pod sankciou absolútnej neplatnosti, v zmysle § 588 Občianskeho zákonníka ČR. V tejto súvislosti možno tiež nad rámec už uvedeného ??odkázať na závery Ústavného súdu ČR, podľa ktorých predstavuje súdne preskúmanie riadneho posúdenia tzv. úveruschopnosti zo strany poskytovateľa spotrebiteľského úveru nevyhnutnú súčasť práva spotrebiteľa na súdnu ochranu, zaručenú článkom 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (pozri nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 4129/18 zo dňa 26.02.2019). 53. V nadväznosti na vyššie uvedené skutkové zistenia súd konštatuje, že žalobca ako poskytovateľ spotrebiteľského úveru (dodávateľ) tzv. úveruschopnosť žalovaného so zodpovedajúcou mierou starostlivosti, v rozpore s § 9 ods. 1 ZoSÚ neskúmal a nevyhodnotil prípadné riziká. V tomto ohľade pozornosti súdu neušlo to, že žalobca pri overovaní majetkových pomerov žalovaného prevažujúcou mierou vyšiel iba z jeho oznámenia bez toho, aby si tieto oznámenia overil z objektívnych zdrojov (v rozpore so štandardmi vymedzenými napr. v už vyššie uvádzanom rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 2178/2018 zo dňa 25.07.2018).
54. Veriteľ v zmysle ZoSÚ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná na splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie 100 % istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ napr. dostane výpoveď z pracovného pomeru alebo dlhodobo ochorie. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácie dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
55. Vzhľadom na vyššie uvedené a vykonané dokazovanie súd konštatuje, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by preukázal splnenie povinnosti overenia úveruschopnosti žalovaného pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovaným. Žalobca reagoval na výzvu súdu, avšak z predložených dôkazov nevyplýva dodržanie postupu podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ. K zisťovaniu
majetkových pomerov žalobca doložil iba lustrácie vykonané v úverovom registri, z ktorého vyplynula aktuálna úverová zaťaženosť žalovaného. Z vykonaného dokazovania nebolo vôbec preukázané, aby si banka preverovala výšku skutočného príjmu žalovaného. Súdu nebol predložený ani jediný dôkaz, ktorým by žalobca preukazoval reálne preverenie výšky príjmu a zamestnania žalovaného. Zároveň z dokazovania nevyplynulo, aby banka žiadala od žalovaného poskytnutie úplných, presných a pravdivých údajov potrebných na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Súčasne žalobca ani len netvrdil a ani nepreukázal, aby zisťoval výšku výdavkov žalovaného a osôb, s ktorými žije v spoločnej domácnosti a vplyv týchto výdavkov na posúdenie jeho schopnosti splácať poskytnutý úver.
56. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a posúdenia toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných mesačných výdavkov taká čiastka, aká bude potrebná na splácanie úveru. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch spotrebiteľa, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto veriteľ ako dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Žalobca vykonaným dokazovaním nepreukázal, že žalovaný pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere pôvodnému veriteľovi deklaroval príjem, ďalej že tento bol overovaný z verejne dostupných registrov, vrátane informácií o jeho rodinnom živote, počte vyživovacích povinností a najmä výške výdavkov.
57. Jednou zo zložiek, ku ktorej sa viaže povinnosť skúmania s odbornou starostlivosťou sú výdavky spotrebiteľa, pričom nie je možné vychádzať len z tvrdení, či čestného prehlásenia spotrebiteľa, ak tieto nie sú podopreté konkrétnymi podkladmi a nestačí mať preukázaný len príjem spotrebiteľa, lebo zákon jasne hovorí o preverení údajov nielen o príjme, ale aj o výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, čo tu žalobca nepreukázal, že náležite preveril. Žalobcom nebol produkovaný ani jediný dôkaz o tom, že by preveril aj ďalšiu povinnú zložku, t.j. výdavky žalovaného, najmä výdavky na živobytie. Žalobca uviedol, že výdavky žalovaného pozostávajú z deklarovaných, avšak súdu nepreukázaných výdavkov vo výške 8 827 Kč.
58. Postup žalobcu a výpočet výdavkov žalovaného súd nepovažuje za správne. Zistené údaje sú zjavne nesprávne (nereálne) a taktiež nepreukázané, čo vyvracia možnosť postupu veriteľa s odbornou starostlivosťou. V tejto súvislosti súd poukazuje prinajmenšom na tú skutočnosť, že žalovaný v zmysle údajov v Zmluve má bývať v nájomnom byte, pričom výšku nájomného žalobca vôbec neskúmal.
59. Nemôže tak byť pochýb o porušení zákonnej povinnosti veriteľa skúmať s odbornou starostlivosťou výdavky žalovaného, ak ten pri poskytnutí úveru vychádza z nulových, respektíve absolútne neoverených finančných výdavkov žalovaného na bežné potreby. Veriteľ teda nezohľadňoval, neposúdil a nepreveril reálne príjmovú a výdavkovú zložku žalovaného, pokiaľ ide o ekonomický status žalovaného, preto žalobca nemôže úspešne tvrdiť, že konal s odbornou starostlivosťou. Žalobca absolútne ničím nepreukázal nielen skúmanie príjmov ale ani skúmanie výdavkov žalovaného (minimálne na stravu, lieky, bývanie). Nejedná sa preto o konanie s odbornou starostlivosťou v prípade, ak veriteľ si tieto rozhodujúce skutočnosti vôbec nezistil a neoveril. Bez zohľadnenia príjmov a rovnako aj výdavkov podľa názoru súdu veriteľ nemohol objektívne posudzovať celkovú sociálno-ekonomickú situáciu žalovaného. Iba ich vzájomným porovnaním je možné vyhodnotiť, či spotrebiteľ je dostatočne solventný a či pravdepodobne v budúcnosti (minimálne v období, na ktoré sa zmluva uzatvára) bude schopný plniť svoje záväzky. Skúmanie bonity žalovaného zo strany veriteľa je potrebné považovať za nepreukázané a úplne formalistické. Opak žalobca nepreukázal, nehovoriac o skutočnosti, že žalobca s povinnosťou postupovať s odbornou starostlivosťou si musel byť vedomý tohto nedostatku.
60. V nadväznosti na uvedené skutkové zistenia súd konštatuje, že žalobca úveruschopnosť žalovaného so zodpovedajúcou mierou starostlivosti, v rozpore s § 9 ods. 1 ZoSÚ neskúmal a nevyhodnotil prípadné riziká. V tomto ohľade súd neopomenul, že žalobca pri overovaní majetkových pomerov žalovaného prevažujúcou mierou vychádzal iba z jeho oznámenia bez toho, aby si tieto oznámenia overil
z objektívnych zdrojov (v rozpore so štandardmi vymedzenými napr. v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 2178/2018 zo dňa 25.07.2018).
61. Za daného stavu veci teda možno uzavrieť, že žalobca nesplnil svoju povinnosť skúmať úveruschopnosť žalovaného s náležitou starostlivosťou, v zmysle § 9 ZoSÚ a záväzok zo spotrebiteľského úveru, založeného zo Zmluvy č. 009097378R tak súd kvalifikoval ako absolútne neplatný. Súd k predmetnému záveru došiel predovšetkým s ohľadom na nedbalý prístup žalobcu, ktorý, hoci mal povedomie o rizikovosti vykonanej transakcie, poskytol spotrebiteľský úver bez vyhodnotenia všetkých rizík. Záväzok zo zmluvy č. 009097378R z úradnej povinnosti súd posúdil ako neplatný, teda stratil právne účinky od samého začiatku (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo 4635/2007 zo dňa 29.10.2008), a plnenia poskytnuté z jeho titulu bolo potrebné v predmetnej veci právne kvalifikovať iba ako tzv. kvázi záväzok z bezdôvodného obohatenia, v zmysle § 2991 ods. 2 Občianskeho zákonníka ČR, založený fakticky, vyplatením finančných prostriedkov.
62. Vzhľadom na uvedený záver má žalobca voči žalovanému nárok len na zaplatenie splatnej istiny poskytnutých peňažných prostriedkov v rozsahu, v akom neboli veriteľovi vrátené. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi stranami zároveň nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 230 000 Kč, ktoré žalovaný vrátil žalobcovi v rozsahu 207 401,49 Kč. Neuhradená tak zostala istina v sume 22 598,51 Kč, na ktorej zaplatenie súd zaviazal žalovaného.
63. Vzhľadom na žiadosť žalovaného o umožnenie splatiť priznanú sumu v mesačných splátkach súd skúmal, či jeho pomery odôvodňujú uložiť mu splnenie priznanej povinnosti v splátkach podľa § 232 ods. 4 CSP a v akej výške. Súd pri posudzovaní žiadosti prihliadal na rodinnú, príjmovú a sociálnu situáciu žalovaného. Žalovaný žiadal o povolenie splácať dlh žalobcovi v mesačných splátkach po 600 Kč, odvolávajúc sa na to, že v súčasnosti je nezamestnaný a poberá dávku v hmotnej núdzi, pričom jeho výdavky, vrátane súdom určenej vyživovacej povinnosti, hradí jeho matka. Súd má vzhľadom na uvedené za to, že je dôvodné umožniť žalovanému splatiť priznanú istinu v splátkach, keďže nie je v jeho schopnostiach uhradiť ju jednorazovo. Vzhľadom na uvedené súd určil výšku mesačnej splátky po 600 Kč, pričom dobu splatnosti dlhu počas splácania priznanými splátkami súd považuje za primerané obdobie na splnenie záväzku. Súd pri určení výšky splátky musel zohľadniť oprávnený nárok žalobcu ako veriteľa dostať sa k dlžnej sume v primeranej lehote. Zároveň súd určil, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
64. Čo sa týka otázky omeškania s úhradou sumy bezdôvodného obohatenia, súd odkazuje na vyššie citovaný § 9 ods. 1 ZoSÚ. Toto ustanovenie oproti všeobecnej úprave splatnosti plnenia z bezdôvodného obohatenia strán (splatného k výzve osoby, na úkor ktorej došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia), splatenia istiny z absolútne neplatného spotrebiteľského úveru, poskytnutého bez náležitého preskúmania úveruschopnosti, konštruuje stav, kedy sa toto plnenie stáva splatným až na základe rozhodnutia súdu, v ním určenej primeranej lehote, prípadne v lehote dodatočne dojednanej priamo stranami. Do omeškania s plnením sumy poskytnutej istiny, v zmysle § 1968 Občianskeho zákonníka ČR, sa tak osoba, ktorej bola istina absolútne neplatného spotrebiteľského úveru vyplatená, môže dostať najskôr k okamihu, keď uplynie súdom stanovená, prípadne účastníkmi dohodnutá dodatočná lehota (obdobne pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 3675/2021 zo dňa 20.04.2022). S prihliadnutím na uvedený záver teda možno uzavrieť, že sa žalovaný za podmienok prejednávanej veci doteraz, v rozpore s § 1968 Občianskeho zákonníka ČR, neocitol v omeškaní, a žalobcovi teda, v zmysle § 1970 Občianskeho zákonníka ČR, platne nevznikol nárok na zákonný úrok z omeškania (kapitalizovaný aj nekapitalizovaný), ktorý preto súd, v rámci výroku II. tohto rozsudku, zamietol.
65. Vo zvyšku, teda čo do (i.) plnenia prevyšujúcu sumu bezdôvodného obohatenia vo výške 22 598,51 Kč a (ii.) všetkých pohľadávok z tvrdeného zmluvného úročenia, kapitalizovaného i nekapitalizovaného, ??súd uplatnený nárok výrokom II. tohto rozsudku, obdobne ako nároky zo zákonného úročenia, zamietol, a to vzhľadom na skutočnosť, že tu vymedzené plnenia boli odvodené z právneho pomeru, ktorý mal byť založený záväzkom zo Zmluvy č. 009097378R ktorý, ako bolo uvedené vyššie, z dôvodu absolútnej neplatnosti od samého začiatku nevyvolával žiadne právne účinky.
66. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
67. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
68. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko súd žalobu zamietol v prevažujúcom rozsahu, prináležal by žalovanému nárok na náhradu trov konania v zodpovedajúcom rozsahu. Nakoľko si žalovaný nárok na náhradu trov konania výslovne neuplatnil a trovy konania na strane žalovaného podľa obsahu spisu ani nevznikli, súd rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bardejov. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.