Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (42)Uznesenie_5Co-182-2013.pdf
PDF · 95.5 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/182/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu A.O. Z. K. U. X, X, XX C., U. X, C., proti žalovaným 1) K. O. M. C., A..P..U.., C.T.N., B. G. XX, T.: XX XXX XXX a 2) M. C., C., E.. A. Č.. XX/A, o zaplatenie zmluvnej pokuty 1.939,54 € istiny s prísl., o odvolaní žalovaného v 1.rade proti rozsudku 19C/80/2011-40, zo 16.10.2012 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi 1.840,16 € titulom zmluvnej pokuty a 8 % úroku z omeškania z 2.577,11 € od 16.6.2009 do 8.4.2010 a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalovanému v 1.rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.840,16 € titulom zmluvnej pokuty a 8 % úrok z omeškania z 2.577,11 € od 16.6.2009 do 8.4.2010, a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu a proti žalovanému v 2.rade žalobu zamietol a vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne, do 30 od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa pôvodne žalobou doručenou 29.3.2010 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného v 1. rade k povinnosti zaplatiť mu 4.884,84 €, pozostávajúcej z vyúčtovania za rok 2008 k 31.5.2009 2.577,11 € a zo zmluvnej pokuty 2.307,64 € spolu s 2 % úrokom z omeškania ročne od 17.6.2009 do zaplatenia a nahradil mu trovy konania a uznesením z 8.4.2011, právoplatným 25.5.2011 pripustil čiastočné späťvzatie žaloby voči žalovanému v 1. a v 2. rade v sume 3.044,68 € zo 4.884,84 € a v tejto časti konanie zastavil, zároveň žalobu na zaplatenie zmluvnej pokuty 1.939,54 € vylúčil na samostatné konanie s tým, že v tomto konaní bude rozhodnuté taktiež o trovách tohto konania.
Vykonal dokazovanie a zistil, že žalovaný v 2. rade je vlastníkom troch bytov v bytovom dome na ulici Odborárska 7, 9 a 11 v Košiciach, že z vyúčtovania za rok 2008 vznikol žalovanému v 1. rade nedoplatok 2.577,11 €, ktorý v lehote 15 dní žalobcovi neuhradil, že v dôsledku uvedeného žalobca vyúčtoval žalovanému v 1. rade zmluvnú pokutu 2.307,64 €, že celkový dlh žalovaného v 1. rade tak činil 4.884,84 €, že žalovaný v 1. rade uhradil nedoplatok 2.577,11 € 8.4.2010, že 21.1.1998 uzavreli žalobca ako správca a žalovaný v 1. rade ako správca bytového fondu mesta Košice Zmluvu o prispievaní na náklady spojené s údržbou a opravami spoločných častí, spoločných zariadení, príslušenstva a prispievaní na úhradu spojenú s prevádzkou domu (ďalej len „zmluva"), ktorej predmetom bolo prispievanie finančných prostriedkov do fondu údržby a opráv na zabezpečenie údržby, opráv a prípadné zlepšenie spoločných častí a spoločných zariadení domu a pozemku na ulici Odborárska 7,9 a 11, že v čl. III sa účastníci dohodli, že vlastník obecných bytov je povinný prispievať do fondu prevádzky, údržby a opráv domu preddavkom, pričom zálohové platby za plnenie spojené s užívaním bytov prevedie žalovaný v 1. rade do 5-teho dňa nasledujúceho mesiaca za predchádzajúci mesiac. Ďalej reprodukoval obsah podania z 5.10.2011 žalovaného v 1. rade a vyjadrenie žalovaného v 2.rade z 28.5.2012.
Konštatoval, že uznesením zo 7.6.2012 pripustil zmenu žaloby, podľa ktorej žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi 1.939,54 € a 8 % ročný úrok zo sumy 2.577,11€ od 16.6.2009 do zaplatenia.
Vychádzajúc z § 6 ods. 1, § 6 ods. 2, § 8 ods. 1 a 5 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ich znenie citoval) a na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný v 1. rade v zmysle Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov bol povinný hradiť žalobcovi úhrady titulom mesačných zálohových predpisov a príp. nedoplatky titulom vyúčtovania služieb, že voči žalobcovi bol v omeškaní s úhradou nedoplatku titulom vyúčtovania služieb za rok 2008 vo výške 2.577,11 € a nakoľko bolo s nesplnením povinnosti v zmysle čl. IX ods. 2 spojené zaplatenie zmluvnej pokuty, zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť mu 1.840,16 € titulom zmluvnej pokuty. Nepriznal žalobcovi titulom zmluvnej pokuty 1.939,54 €, i keď uznesením z 8.4.2011 č.k. 19C 80/2011-1 takýto nárok vylúčil na samostatné konanie, a to z toho dôvodu, že došlo k chybe v počítaní. Uviedol, že pôvodne si žalobca uplatnil 2.577,11 € titulom nedoplatku na vyúčtovaní služieb za rok 2008, 2.307,64 € titulom zmluvnej pokuty a úrok z omeškania, že nakoľko 8.4.2010 žalovaný v 1. rade zaplatil istinu 2.577,11 € a žalobca vzal žalobu späť o zaplatenie 3.044,68 €, že predmetom konania mala ostať suma 1.840,16 € a nie suma 1.939,54 €. Zároveň priznal žalobcovi aj úrok z omeškania z istiny 8 % zo sumy 2.577,11 € od 16.6.2009, do dňa jej úhrady a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Taktiež zamietol žalobu voči žalovanému v 2. rade, nakoľko tento nie je pasívne legitimovaný. Poukázal na to, že v tomto konaní správcom bytového fondu je žalovaný v 1. rade, ktorý má povinnosť za byty vo vlastníctve mesta platiť úhrady a vystupovať zaň v súdnych konaniach.
Napokon uviedol, že o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Proti rozsudku podľa § 201 a nasl. O.s.p. podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie žalovaný v 1.rade z dôvodov, že súd vo svojom rozhodnutí dospel na základe vykonaným dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, navrhol zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu.
V odvolaní uviedol, že súd vo svojom rozhodnutí uvádza, že mal za preukázanú, jeho povinnosť v zmysle Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov hradiť žalobcovi úhrady titulom mesačných zálohových predpisov a príp. nedoplatky titulom vyúčtovania služieb, že nakoľko bol v omeškaní s úhradou nedoplatku, súd ho zaviazal aj zaplatiť zmluvnú pokutu a to oproti návrhu 1.939,54 €, na zaplatenie pokuty vo výške 1.840,16 €, čo odôvodnil len údajnou chybou v počítaní. Vytýkal súdu, že z rozsudku nie je zrejmé, na základe akej dohody o zmluvnej pokute mu bola uložená povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, že akým spôsobom bola zmluvná pokuta vypočítaná a akým spôsobom sa súd k predmetnej sume dopracoval.
Citujúc znenie § 7a ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení, uviedol, že prípadným zaplatením zmluvnej pokuty mohol byt' zaviazaný v prípade omeškania len vlastník, ako je to v zmluve uvedené (za predpokladu, že bol takýto dodatok podpísaný), že zmluvnou stranou Zmluvy o spoločenstva však bolo mesto Košice, ale dodatok, ktorý o zmluvnej pokute pojednáva a ktorý žalobca predložil, nikdy vlastník bytov - mesto Košice nepodpísali, že preto nie je zrejmé na základe čoho žalobca zmluvnú pokutu dokonca od neho, úplne iného subjektu žiada a z akého titulu mu bola zmluvná pokuta priznaná.
Tvrdil, že nikdy so žalobcom neuzavrel žiadnu písomnú dohodu o zmluvnej pokute tak, ako to má na zreteli § 544 ods. 2 OZ v platnom znení, že preto ho súd nemal na uhradenie zmluvnej pokuty vôbec zaviazať a žalobu mal zamietnuť, že nie je tiež zrejmé zo žaloby akým titulom sa žalobca zaplatenia zmluvnej pokuty domáha s poukazom na návrh z 29.3.2010, kde žalobca uvádza, že vlastníkom bytov je žalovaný, pričom ním v skutočnosti je Mesto Košice.
Vytýkal súdu, že odôvodnenie nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty a úroku z omeškania je posúdené nesprávne, že zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne, pričom z jej obsahu musí byť jednoznačné pre porušenie akej povinnosti sa zmluvná pokuta dojednáva, že musí byť určená tiež jej výška alebo aspoň spôsob, akým sa jej výška má určiť, že aj keď uloženú povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu neuznáva, naviac uvádzanie, že súčasnou legislatívou nie je upravená maximálna výška zmluvnej pokuty, ani v predmetnej oblasti nie je doposiaľ ustálená súdna prax, že plati však, že jej výška by mala zodpovedať významu a hodnote zabezpečovanej povinnosti alebo výške škody, ktorá by porušením povinnosti vznikla, že ak nie sú dodržané tieto podmienky súd môže neprimerane vysokú
zmluvnú pokutu znížiť, že napokon, výška pokuty tiež nesmie byť dojednaná v rozpore s dobrými mravmi, resp. poctivým obchodným stykom.
Podotkol, že žalobcom stanovená výška zmluvnej pokuty, ktorá je podľa Zmluvy o spoločenstve časovo neobmedzená; vedie k jej neprimeranej výške, čo v predmetnom prípade hraničí s úžerou, že žalobca uzavrel s ním v roku 1998 len zmluvu o prispievaní na náklady spojené s údržbou a opravami spoločných častí, spoločných zariadení, príslušenstva a prispievaní na úhradu spojenú s prevádzkou domu (ďalej len „zmluva o prispievaní"), v ktorej je povinnosť platiť náklady s predmetným bytom stanovená odlišne od zmluvy o spoločenstve (napr. splatnosť) s tým, že pre prípad omeškania platenia týchto nákladov bola v bode 3.5. zmluvy dojednaná povinnosť platiť poplatok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, a nie platiť zmluvnú pokutu a nakoľko zmluvu o spoločenstve so žalobcom nikdy nepodpísal, teda s ním ani neuzavrel žiadnu dohodu o zmluvnej pokute, ktorá bola obsahom dohody o spoločenstve, nemá žalobca žiadny právny titul požadovať od neho túto zmluvnú pokutu, že vzhľadom k uvedenému žalobca mohol od neho požadovať iba uvedený poplatok z omeškania, a nie zmluvnú pokutu, ktorú požaduje podľa úplne inej zmluvy (k platnosti dojednania poplatku z omeškania sa nevyjadruje, "nakoľko tento nie je predmetom žaloby), že uzavrel so žalobcom len zmluvu o prispievaní, v ktorej sankcia za omeškanie bol dojednaný poplatok z omeškania a nie zmluvná pokuta.
Ďalej namietal, že súd ho tiež zaviazal uhradiť aj 8 % úrok z omeškania z 2.577,11 € od 16.6.2009 do 8.4.2010, pričom z rozsudku nie je jasné či má byť úrok účtovaný ročne, mesačne alebo denne, že zo žaloby z 29.3.2010 a tiež upresnení petitu zo 6.4.2010 a 22.3.2011 zo strany žalobcu vyplýva, že žiadal zaplatenie 2% úroku z omeškania, pričom súd ho zaviazal zaplatiť 8% úrok z omeškania, že podľa § 153 ods. 2 O.s.p. „Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi", že v uznesení z 8.4.2011 návrh na zaplatenie zmluvnej pokuty 1.939,54 € vylúčil na samostatné konanie. Podotkol, že konanie o zaplatenie úroku z omeškania už nemalo byť predmetom „vylúčeného konania", že súd evidentne konal nad rámec návrhu a nad rámec predmetného uznesenia.
Naviac z opatrnosti (vychádzajúc z presvedčenia, že žalobca nemá žiadny nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty) uviedol, že zo žaloby jednoznačne nevyplýva, či zaplatenie zmluvnej pokuty požaduje žalobca zo zálohových platieb, alebo z vyúčtovania, že podľa čl. IX bod 2 zmluvy o spoločenstve by bolo možné zmluvnú pokutu účtovať len voči vlastníkovi, ktorý je v omeškaní s mesačnou zálohovou platbou, a nie vyúčtovaním, pritom súd sa uvedenou skutočnosťou vôbec nezaoberal, t.j. pokiaľ si ju žalobca účtoval aj za oneskorenú úhradu vyúčtovania, jej výška by mala byť nižšia, súd sa nevysporiadal s tvrdeniami žalovaných v konaní o zaplatenie zmluvnej pokuty a tiež s doručenými vyjadreniami, pričom tiež zdôraznil, že žaloba aj v zmysle upraveného návrhu bola nejasná a zmätočná a neopierala sa o žiadnu relevantnú právnu úpravu a jurisdikciu.
S ohľadom na vyššie uvedené relevantné skutočnosti mal za to, že súd mal žalobu aj voči nemu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.
Rozsudok okrem povinnosti žalovaného v 1.rade zaplatiť žalobcovi 1.840,16 € titulom zmluvnej pokuty a 8 % úroku z omeškania z 2.577,11 € od 16.6.2009 do 8.4.2010 odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 3 O.s.p.), preto v uvedenom rozsahu nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch., t.j. neuvedených v § 214 ods. 1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania ) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a zistil, že nie sú podmienky na potvrdenie rozsudku (§ 219), ani na jeho zmenu (§ 220), lebo v konaní došlo k vade uvedenej v § 205 ods.1 písm. a) O. s. p., keďže účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, preto rozsudok podľa § 221 ods.1 písm. f),ods.2 O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.
Žalovaný v odvolaní uviedol skutočnosti, ktoré treba podradiť pod odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 1 písm. a) O.s.p., t.j. že v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 v spojení s § 221 ods. 1 písm. f), že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a písm. h) že súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p.
Podľa § 157 ods.2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Z cit. ust. vyplýva, že súd prvého stupňa je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru - záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 132-§ 135 O. s. p. hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 153 ods.1 O. s. p.) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré skutkové zistenie robí.
Ústavný súd Slovenskej republiky už viackrát judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 201 prvá veta O. s. p.), t. j. aby mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska § 205 ods.1,2 O. s. p., lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné dôvody, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.
Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo obsahuje iba nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích dôvodov.
Rozsudok v napadnutej časti nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods.2 O. s. p. a zásadám súdnej praxe, preto je nepreskúmateľný a tak musel byť zrušený a vec musela byť vrátená súdu na ďalšie konanie.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku sa nedá zistiť, ako súd vyhodnotil vykonané dokazovanie a to výpoveď účastníkov konania a listinné dôkazy. V odôvodnení rozsudku iba reprodukoval obsah výpovede žalobcu, vyjadrenia žalovaných, citoval znenie uvedených zák. ust. bez toho, aby vyhodnotil vykonané dokazovanie, a to konkrétne uvedením, ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo inými zákonom predpísaným spôsobom podľa jeho názoru preukázané a ktoré nie a ktoré z nich boli pre jeho rozhodnutie bezvýznamné , ako dospel k svojmu jednoznačnému skutkovému záveru, že žalovaný v 1.rade bol voči žalobcovi v omeškaní
s úhradou nedoplatku titulom vyúčtovania služieb za rok 2008 vo výške 2.577,11 €, iba uviedol, že žalovaný v 1.rade bol s neplnením povinností v omeškaní v zmysle č.l. IX ods. 2 (neuviedol príslušnú zmluvu, resp. iný titul, z ktorého vychádzal) a obmedzil sa na konštatovanie, že zaviazal žalovaného v 1.rade zaplatiť žalobcovi 1.840,16 € titulom zmluvnej pokuty, bez toho, aby uviedol z akých dôkazov mu tento záver vyplynul, ako tieto dôkazy podľa § 132-135 O.s.p. vyhodnotil a čo ho viedlo k tomu, že žalovaného v 1.rade zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu, čo do právneho základu ako aj výšky. Nevedno ako dospel k tomu, že žalovanému v 1.rade vyplynula nielen povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, a vo výške 1.939,54 € (z akej sumy bol žalovaný v 1.rade v omeškaní, za aké obdobie, ako k uvedenému výpočtu dospel). Nemožno opomenúť tú skutočnosť, že žalobca je ten, ktorý má v konaní uniesť dôkazné bremeno a preukázať pravdivosť a opodstatnenosť svojho nároku, čo do právneho dôvodu a výšky. Rovnako aj výrok o povinnosti žalovaného v 1.rade zaplatiť žalobcovi 8 % úrok z omeškania z 2.577,11 € od 16.6.2009 do dňa úhrady, je nepreskúmateľný, nakoľko nie je odôvodnený, čo do základu, ani výšky. Zistený skutkový stav nevyhodnotil a nepriradil pod príslušné právne predpisy, podľa ktorých priznané úroky z omeškania posúdil, preto je rozsudok arbitrárny a nepreskúmateľný, čím súd odňal žalovanému v 1.rade možnosť konať pred súdom a je daný odvolací dôvod podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.
Povinnosťou súdu bude vec opätovne posúdiť, pričom bude musieť vyhodnotiť všetky doposiaľ vykonané dôkazy, resp. vykonať aj ďalšie dôkazy navrhnuté účastníkmi, vykonané dôkazy vyhodnotiť skutkovo a právne tak, aby rozhodnutie súdu netrpelo vadou a bolo preskúmateľné tak, aby dávalo jasné, stručné a výstižné vysvetlenia, ktoré skutočnosti súd považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, a ako vec právne posúdil, tak aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, pričom sa vyrovná so všetkými skutočnosťami, uvedenými v odvolaní a všetky vykonané dôkazy vyhodnotí v súlade s § 132-135 O.s.p. a vo veci opätovne rozhodne.
V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O. s. p.).
Odvolací súd nemohol vo veci rozhodnúť, lebo by tým porušil zásadu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania (§ 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 O.s.p.).
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.