Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-309-2013.pdf
PDF · 76.33 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/309/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľky: Ľ. I., narodená XX.XX.XXXX, S. XX, S., proti odporcovi: Q. I., narodený XX.X.XXXX, X. XX, S., zastúpený splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., IČO: 36 857 548, Námestie SNP 3, Trnava, o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 668,04 € splnomocnenému zástupcovi odporcu. Súd povoľuje navrhovateľke zaplatiť trovy konania v splátkach po 20,- € mesačne splatných vždy do 15. dňa v mesiaci pod následkom straty výhody splátok počnúc právoplatnosťou rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 30.7.2013 domáhala, aby súd určil odporcovi povinnosť prispievať na jej výživu vo výške 300,- € mesačne.
Odporca s návrhom nesúhlasil, poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka je schopná samostatne sa živiť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k 10C/72/2011-14 zo dňa 7.7.2011 s právoplatnosťou dňa 24.8.2011. Z manželstva účastníkov pochádzajú dve plnoleté deti.
Navrhovateľka je zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom 340,25 €, u tohto zamestnávateľa pracuje už 6 rokov. Býva v jednoizbovom byte, za ktorý platí nájomné 132,05 €, preddavkovo za služby 68,55 €, elektrinu 22,66 €, vlastný telefón 10,- €, cestovné do práce 16,- €, spláca nedoplatok z vyúčtovania po 24,91 €. Navrhovateľka uviedla, že v byte býva občas s ňou i plnoletá dcéra, ktorá jej prispieva na stravu, sumu však uviesť nevedela. Dcéra je zamestnaná. Uviedla, že má
problémy s kĺbmi a so zrakom, primerane svojmu veku. Mala by užívať výživové doplnky na kĺby, ale nevychádza jej to.
Odporca má priemerný čistý mesačný príjem 1.061,56 €. Býva sám v byte, ktorý vlastní s navrhovateľkou. Mesačne platí fond opráv a preddavky na služby spojené s bývaním 183,- €, 20,- € elektrinu, 15,- € plyn a koncesionársky poplatok, 22,- € káblovú televíziu. Ročne platí zákonnú poistku za auto 114,- €, za byt 25,- € a 28,- € daň za byt. Za dochádzanie do práce platí 150,- €.
Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 75 ods. 1,2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ustanovenia § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.
Z dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že návrhu nie je možné vyhovieť. Navrhovateľka nepreukázala, že nie je schopná sama sa živiť. Naopak bolo preukázané, že je zamestnaná už 6 rokov u súčasného zamestnávateľa s príjmom 340,50 € čistého mesačne. Zo svojho príjmu je schopná uhradiť svoje nevyhnutné výdavky. V domácnosti s ňou býva i dcéra účastníkov, ktorá je tiež povinná prispievať na úhradu poplatkov spojených s bývaním za čas, čo žije s navrhovateľkou. Súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali určiť príspevok na výživu rozvedeného manžela, preto návrh v celom rozsahu zamietol.
Úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporca si uplatnil náhradu trov konania za 2 úkony právnej služby (prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady 10.10.2013 a účasť na pojednávaní 21.10.2013) po 336,94 €, paušálnu náhradu 2x 7,81 € + DPH spolu vo výške 827,40 €. Súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony, pričom vychádzal z hodnoty opakujúceho sa plnenia, ktoré žiadala navrhovateľka priznať od 30.7.2013 a najdlhšie ho súd mohol priznať do 5 rokov od právoplatnosti rozvodu, t.j. do 24.8.2016. Súčet hodnôt žiadaných plnení je 11.042,- € (36 mesiacov x 300,- € + pomernú časť 242,- €), preto súd priznal odmenu vo výške 270,54 € za jeden úkon + paušálnu náhradu 2x 7,81 €. Súd zvýšil priznanú odmenu o 20% DPH, nakoľko je právny zástupca odporcu jej platcom. Celkom súd priznal náhradu trov konania vo výške 2x 270,54 € + 2x 7,81 € + 111,34 € = 668,04 €. O trovách právneho zastúpenia súd rozhodol v zmysle ustanovení § 10 ods. 1,3, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Náhradu trov konania súd zaviazal navrhovateľku zaplatiť v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu zástupcovi odporcu. Vzhľadom na majetkové pomery odporkyne, jej príjem a výdavky presne špecifikované vyššie, súd povolil odporkyni zaplatiť náhradu trov konania v splátkach po 20,- € mesačne platných vždy do 15. dňa v mesiaci pod následkom straty výhody splátok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.