Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_21C-142-2013.pdf
PDF · 77.32 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/142/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci navrhovateľa B. Š., E.. XX.XX.XXXX, I. J. XXXX/XX, Z. - S. S., štátny občan SR, proti odporcovi S. Š., E.. XX.X.XXXX, I. I. X, B., štátny občan SR, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou K. Š.S., E.. XX.XX.XXXX, I. I. X, B., o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi určenú rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 10C/549/1996-11 zo dňa 23.7.1996, ktorým súd určil výživné na S. Š., E.. XX.X.XXXX v sume 26,56 eur, s účinnosťou od 1.7.2013.
II. Náhradu trov konania navrhovateľovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti na plnoletého syna S. Š., ktoré bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 10C/549/1996-11 zo dňa 23.7.1996 v sume 26,56 eur (800,- Sk) mesačne, s účinnosťou od júla 2013.
Svoj nárok odôvodnil tým, že odporca dovŕšil dňa 18.7.2010 plnoletosť a zároveň ukončil stredoškolské štúdium maturitnou skúškou na Súkromnej strednej odbornej škole v Poprade dňa 23.5.2013 a v súčasnosti pracuje, o čom predložil pracovnú zmluvu.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Splnomocnená zástupkyňa odporcu uviedla, že odporca ukončil štúdium na strednej súkromnej škole Tatranská akadémia, odbor právo, podnikanie s tým, že je pracovne zaradený od 4.6.2013. Uzatvoril pracovnú zmluvu so zamestnávateľom Highbury, s.r.o. a jeho mzda predstavuje 337,70 eur mesačne. Odporca má výdaje na stravu, ošatenie, kozmetiku. Jeho zdravotný stav je dobrý, nemá zdravotné problémy. Poukázala na to, že sú dané skutočnosti, aby navrhovateľ platil výživné odporcovi napriek tomu, že je plnoletý, keďže matka je dlhodobo práceneschopná a jej mesačný príjem predstavuje 180 eur, cca 6,13 eur na deň a trpí reumou, Bechterovou chorobou. So synom býva v prenajatom byte v Poprade, za ktorý platí nájom 350 eur mesačne. Odporca nebol prijatý na vysokú školu. Poukázala na dobrú finančnú situáciu navrhovateľa, ktorý je samostatne zárobkovo činná osoba, avšak nevedela uviesť v akej oblasti podniká. Vlastní dve motorové vozidlá, má zrekonštruovaný dom na J. Č.. X, Z.. Nesúhlasila s návrhom. Poukázala na to, že stanovené výživné súdom bolo 26,56 eur a že odporca platil 60 eur mesačne dobrovoľne.
Vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom splnomocnenej zástupkyne odporcu, navrhovateľa, listinnými dôkazmi, vysvedčením o maturitnej skúške, pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a odporcom, rodným listom odporcu, rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 10C/549/1996-11, zmluvou o nájme bytu medzi prenajímateľom a nájomcom matkou odporcu, správou Daňového úradu, poštovými poukazmi o platení výživného od roku 1996 do roku 2010, výpismi z bánk o platení stravy odporcu v školskej jedálni, príjmovými pokladničnými dokladmi o členskom a kondičnom plávaní, zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 10C/549/1996 zo dňa 23.7.1996 bolo rozhodnuté, že manželstvo K. Š. W. B. Š.F. rozvádza a na čas po rozvode súd zveril maloletého S. Š. do výchovnej starostlivosti matky. Zároveň zaviazal navrhovateľa prispievať na výživu odporcu mesačne sumou 800,- Sk (26,55 eur) do 15. dňa v mesiaci. Dňa 18.7.2010 odporca dovŕšil plnoletosť, ukončil stredoškolské štúdium maturitnou skúškou na Súkromnej strednej odbornej škole v Poprade dňa 23.5.2013. Dňa 1.6.2013 odporca uzatvoril so spoločnosťou Highbury, s.r.o. pracovnú zmluvu na dobu určitú do 31.12.2013 so skúšobnou dobou v trvaní troch mesiacov s miestom výkonu práce v Poprade. Pracovný pomer medzi zmluvnými stranami vznikol dňa 4.6.2013. Zamestnávateľ priznal zamestnancovi mzdu vo výške 337,70 eur mesačne.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 132 OSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 153 ods. 1 OSP, súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Na základe zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy súd návrhu vyhovel, pretože tento bol dôvodný a odporca po ukončení štúdia nadobudol schopnosť sám sa živiť s tým, že má príjem, keďže sa zaradil do pracovného procesu. Keďže navrhovateľ žiadal zrušiť výživné od júla 2013, súd výrokom vyhovel návrhu od 1. júla 2013. Teleológia § 62 ods. 1 zákona o rodine je zásadne postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samej sa živiť, má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, teda „je strojcom svojho šťastia“. Záleží na ňom, na jeho usilovnosti v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé. Zmyslom a účelom teda je, že pokiaľ je dieťa už objektívne schopné si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho eventuálnu pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov, žeby rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť.
Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol tak, že navrhovateľovi, ktorý by inak v zmysle § 142 ods. 1 prvá veta OSP ako účastníkovi majúci plný úspech vo veci prináležalo proti odporcovi právo na náhradu dôvodne vzniknutých trov, ich náhradu nepriznal, nakoľko navrhovateľ nežiadal priznať trovy konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.