Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Co-92-2013.pdf
PDF · 114.67 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/92/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci žalobcu B. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. E. - časť V. Z., Z. č. XX/XX, proti žalovanému Mesto Turčianske Teplice, so sídlom Turčianske Teplice, Partizánska č. 413/1, o zaplatenie 8.298,48 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 10C/223/2007-375 zo dňa 31. 08. 2011, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania vo výške 881,10 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.298,48 eur spolu s 10 % úrokom z omeškania od 16. 05. 2006 do zaplatenia, zamietol. Zároveň žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 2.713,61 eur na účet jeho právneho zástupcu a Slovenskej republike na účet Okresného súdu Martin trovy konania v sume 853,57 eur.
Súd vo veci ustanovil znalca z odboru stavebníctva Ing. E. I., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 1/2010 zo dňa 25. 01. 2010, v záveroch ktorého dospel k presvedčeniu, že poruchy v stavebnej konštrukcii rodinného domu, praskliny v priečkach, odtrhnutie okapového chodníka, praskliny v obvodovom murive boli bezprostredne spôsobené v dôsledku zvýšených hladín vibrácií pochádzajúcich od vibračného valca VV 170, ktorý pri svojej prevádzkovej činnosti pôvodne použil Váhostav - SK, a. s., so sídlom v Žiline. Pokiaľ ide o zodpovednosť za škodu vzniknutú na dome žalobcu, súd poukazuje na závery právoplatného rozsudku rovnakej spisovej značky zo dňa 30. 11. 2010. Pokiaľ však ide o zodpovednosť Mesta Turčianske Teplice, súd si osvojil právny názor odvolacieho súdu v tom smere, že kontrolnú činnosť prostredníctvom poverených pracovníkov žalovaný vo vzťahu k Váhostavu - SK, a. s. vykonával len s cieľom dohliadnuť na riadny postup svojho zmluvného partnera, ktorý bol zodpovedným subjektom za vykonanie diela a s tým súvisiacich stavebných prác. Žalované Mesto Turčianske Teplice sa nedopustilo porušenia povinnosti vo vzťahu ku škode spôsobenej žalobcovi, ani prevenčnej povinnosti podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka. Tým chýbal základný predpoklad pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu vzniknutú žalobcovi v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka, a to porušenie právnej povinnosti. Vzhľadom na túto skutočnosť s poukazom aj na závery odvolacieho súdu, súd žalobu žalobcu voči žalovanému Mestu Turčianske Teplice zamietol ako nedôvodnú.
Žalované Mesto Turčianske Teplice bolo v konaní plne úspešné, a preto má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, podrobne špecifikované v prvostupňovom rozhodnutí, spolu vo výške 2.713,61 eur.
Voči citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Rozhodnutie okresného súdu považuje za nespravodlivé a poškodzujúce. Po vrátení veci krajským súdom v Žiline okresnému súdu už žiadne dokazovanie nebolo a bol vyhlásený rozsudok, ktorý bol odôvodnený na základe osvojenia si právneho názoru odvolacieho súdu. Predčasným rozsudkom bola žaloba zamietnutá. Okresný súd celú žalovanú vec posúdil nesprávne, lebo akceptoval námietku žalovaného v 2/ rade Váhostavu a. s. Žilina o premlčaní. Na odvolanie žalovaného v 2/ rade krajský súd rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil ako správne. Skutočnosť je taká, že námietka premlčania nie je pravdivá, lebo počítanie dvojročnej subjektívnej lehoty na premlčanie začalo dňom 07. 08. 2007, kedy sa poškodený dozvedel výšku škody, lebo do tohto dátumu vedel len to, kto škodu spôsobil. Až na základe ocenenia oprávneným cenárom, ktorého ocenenie sa nachádza v súdnom spise, bolo možné kvalifikovane podať žalobný návrh, pokiaľ ide o uplatnenie náhrady škody. Žalobca tiež poukazuje na nesprávne posúdenie zodpovednosti za vzniknutú škodu žalovaného v 1/ rade Mesta Turčianske Teplice, ktorý bol zbavený zodpovednosti za vznik škody s odôvodnením, že jeho konanie nie je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Žalobca tvrdí, že žalovaný v rade 1/ je zodpovedný za vznik škody podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako vlastník pozemku tak, ako je to uvedené vo vysvetlivkách k § 127 písm. a), b) Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie hovorí o absolútnom zákaze činností, ktoré ohrozujú susedného vlastníka, mimo iné aj vibráciami. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v 1/ rade, ako vlastník pozemku- cestnej komunikácie, neurobil také opatrenia, aby ku škode vibráciami nedošlo. Ust. § 127 OZ vyžaduje, aby vlastník urobil všetko, aby nedošlo k škodám a ohrozeniam susedného pozemku a stavieb. Vlastník si túto povinnosť nesplnil, čoho dôkazom je skutočnosť, že napriek tomu, že sa zaviazal v zmluve o dielo článok VII. podmienky zhotovenia diela bod 6., že zabezpečí pri realizácii stavby zodpovedný stavebný dozor bez ohľadu na to, či mu to zákon prikazuje, alebo nie, záväzok zo zmluvy nesplnil, a teda nesplnil ani požiadavky požadované § 127 OZ a škode, ku ktorej došlo, nezabránil. Nemožno súhlasiť s tvrdením odporcu 1/, že na základe zmluvy o dielo preniesol zodpovednosť ako vlastník a investor na zhotoviteľa diela, žalovaného v rade 2/. Zmluva o dielo je obchodnou zmluvou medzi žalovaným v rade 1/ ako vlastníkom a aj investorom a medzi žalovaným v rade 2/ ako zhotoviteľom. Voči tretím osobám je neúčinná a žalovaný v rade 1/ ako vlastník a investor sa zodpovednosti voči tretím osobám nemôže zbaviť. Poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 92/2009 zo dňa 26. 05. 2011. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a ak vo veci nerozhodne, aby tento vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie.
Žalovaný vo vyjadrení poukazuje na to, že prvostupňový súd bol viazaný vysloveným právnym názorom krajského súdu. Z hľadiska objasnenosti skutkového stavu, významného pre rozhodnutie vo veci samej, už nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie. Preto ani nemožno prvostupňovému súdu vyčítať nevykonanie ďalších dôkazov vo veci. Ak sa žalobca domnieval, že bolo treba ešte doplniť dokazovanie na pojednávaní, ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku, mohol súdu označiť konkrétne dôkazy, čo však neurobil. V prejednávanom prípade chýbali na vyvodenie právnej zodpovednosti žalovaného viaceré predpoklady, a to nielen zanedbanie povinnosti počínať si tak, aby druhému nevznikla škoda na majetku, ale aj existencia vzťahu príčinnej súvislosti medzi takouto nečinnosťou a vznikom škody. Žalovaný totiž nielenže nemal vedomosť o počínaní si subdodávateľa pri zhutňovaní podkladu komunikácie, ale nemal na jeho činnosť ani priamy dosah, keďže tento subdodávateľ bol v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou Váhostav - SK, a. s. Žalovaný sa stotožňuje s právnym záverom prvostupňového súdu a žiada rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.
K vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že rozsudok považuje za nespravodlivý a poškodzujúci. Žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne relevantné dôvody, ktoré by vyvrátili jeho tvrdenia uvedené v odvolaní.
Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 7Co/3/2012-403 zo dňa 15. februára 2012 rozsudok okresného súdu potvrdil a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 587,67 eur na účet JUDr. Vladimíra Zajaca do troch dní. Krajský súd pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie.
Odvolací súd nezistil na strane žalovaného naplnenie predpokladov zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá bola spôsobená žalobcovi. Žalovaný neporušil prevenčnú povinnosť ustanovenú § 415 Občianskeho zákonníka a odvolací súd nezistil porušenie ani inej zákonnej povinnosti. Úprava stavby alebo pozemku môžu byť protiprávnym aktom vtedy, ak možno rozpoznať ohrozenie susedovej stavby alebo pozemku a pritom neboli urobené potrebné zaisťovacie opatrenia na ochranu susedovej stavby alebo pozemku, pričom musí ísť o vážne ohrozenie výkonu práv vlastníka susediacej stavby alebo pozemku. V danom prípade žalovaný ako investor nebol povinný vykonať primerané opatrenia na ochranu susediacich stavieb, pretože nemohol vedieť, že hrozí škoda na susediacich stavbách a táto škoda ani pri riadnej stavebnej činnosti v súlade s odbornou starostlivosťou nehrozila. Príčinou vzniku škody na nehnuteľnosti žalobcu bolo nesprávne použitie vibračného valca, keď hladina vibrácií prekročila prípustné hladiny rýchlosti kmitania. Príčinou škody na nehnuteľnosti žalobcu nebolo oprávnené vykonávanie stavebnej činnosti, ale exces zmluvného partnera žalovaného. Za takýto exces pri vykonávaní stavby žalovaný nezodpovedá a nemožno ho sankcionovať za nevykonanie primeraných opatrení, keďže nemohol predpokladať potrebu ich vykonania.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie z dôvodu, že toto spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom. Zdôraznil, že žalovaný nebol len investor stavby, ale bol aj stavebníkom v stavebnom konaní, a to v zmysle vydaného stavebného povolenia z 10. septembra 2004, preto pri uskutočňovaní stavby bol povinný dodržiavať predpisy o bezpečnosti práce, technických zariadení a dbať na ochranu zdravia osôb na stavenisku. Zároveň bol zodpovedný za to, že budú dodržané ustanovenia upravujúce požiadavky na uskutočňovanie stavieb a príslušné technické normy. Podľa názoru dovolateľa žalovaný zodpovedá aj za škodu ako stavebník, ktorú spôsobil porušením povinnosti vyplývajúcej zo stavebného povolenia. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť, i keď realizáciu stavby vykonal iný subjekt na základe záväzkového vzťahu.
Žalovaný navrhol dovolanie zamietnuť z dôvodu, že rozhodnutie odvolacieho súdu považuje za vecne správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím uznesením č. k. 7Cdo 107/2012-453 zo dňa 30. apríla 2013 zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline z 15. februára 2012 sp. zn. 7Co/3/2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Z dôvodov uznesenia dovolacieho súdu vyplýva, že spôsob a súčasne aj dôvody, akými odvolací súd vymedzil právnu otázku, pre ktorú pripustil dovolanie, trpí tzv. inou vadou konania v zmysle § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p. Nastolená dovolacia otázka v predmetnej veci nemá povahu otázky zásadného právneho významu, jednoznačne smeruje k posúdeniu dôvodnosti žaloby v zmysle ust. § 127 Občianskeho zákonníka. Nastolenú otázku nemožno považovať za otázku zásadného právneho významu a nemožno ju považovať za otázku významnú z hľadiska spôsobilosti ovplyvniť rozhodovaciu činnosť súdov, t. j. za takú, ktorá judikatúrou vyšších súdov nebola doposiaľ riešená alebo výklad ktorej v judikatúre vyšších súdov nie je ustálený alebo za otázku, ktorú odvolací súd posúdil inak, než je riešená v konštantnej judikatúre vyšších súdov a rozhodnutie odvolacieho súdu predstavuje v tomto smere odlišné riešenie tejto právnej otázky. Napokon odvolací súd ani nevysvetlil, z akého dôvodu považoval nastolenú právnu otázku za takú, ktorá má zásadný právny význam, hoci má význam len pre predmetnú vec. V odôvodnení rozhodnutia bližšie nevysvetlil, ako by odpoveď na ním položenú otázku mohla ovplyvniť všeobecnú rozhodovaciu činnosť súdov v obdobných právnych veciach, z ktorého dôvodu je dovolaním napadnutý rozsudok nepreskúmateľný.
Krajský súd, ako súd odvolací, po zrušení veci odvolacím súdom opätovne vec prejednal a preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) napadnutý rozsudok postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p.
Okresný súd zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny záver. Krajský súd sa stotožňuje s dôvodmi prvostupňového rozhodnutia a v podrobnostiach v zmysle ust. § 219 ods. 2 O. s. p. na tieto dôvody poukazuje.
Krajský súd už v predchádzajúcom potvrdzujúcom rozsudku podrobne uviedol dôvody správnosti prvostupňového rozsudku. Rozsudok bol dovolacím súdom zrušený z dôvodu, že pripustená dovolacia otázka nie je otázkou zásadného právneho významu a smeruje k posúdeniu dôvodnosti žaloby. Dôvodom zrušenia skoršieho potvrdzujúceho rozsudku krajského súdu bolo nesprávne naformulovanie dovolacej otázky, pričom najvyšší súd sa nedotkol správnosti vyslovených právnych záverov krajského súdu. Krajský súd preto nemá dôvod odchýliť sa od skutkových a právnych dôvodov uvedených v predchádzajúcom potvrdzujúcom rozsudku.
Žalobca sa domáha náhrady škody vo výške 8.298,48 eur s príslušenstvom voči žalovanému na tom skutkovom základe, že žalovaný ako investor realizoval rekonštrukciu miestnej komunikácie v Turčianskych Tepliciach v časti Dolná Štubňa. Stavebné práce boli realizované dodávateľským spôsobom prostredníctvom zmluvného dodávateľa - žalovaného Váhostavu - SK, pričom v dňoch 04. 10. a 06. 10. 2006 dodávateľ stavebných prác pri realizácii zákazky použil ťažkú stavebnú techniku, ťažký vibračný valec a následkom vibračných vĺn spôsobených vibračným valcom došlo k poškodeniu rodinného domu žalobcu. Vzhľadom na použitie techniky, ktorá škodu spôsobila, bolo povinnosťou žalovaného podľa názoru žalobcu škodovej udalosti zabrániť.
Pôvodne sa žalobca domáhal náhrady škody aj voči žalovanému v 2/ rade Váhostavu - SK, a. s. ako zhotoviteľovi stavby. Žaloba voči žalovanému v 2/ rade bola rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 10C/223/2007-310 zo dňa 30. 11. 2010 zamietnutá z dôvodu úspešne vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného v 2/ rade. Rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť dňa 16. 12. 2010. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie premlčania nároku voči pôvodne žalovanému v 2/ rade Váhostavu - SK, a. s., ktorý už v tomto štádiu nie je účastníkom konania, touto odvolacou námietkou sa odvolací súd nemôže zaoberať.
Zo skutkového stavu správne zisteného prvostupňovým súdom, vychádzajúc zo znaleckého posudku znalca z odboru stavebníctvo Ing. E. I., vyplýva, že bezprostrednou príčinou škody vzniknutej na rodinnom dome žalobcu - vzniku praskliny v priečkach, odtrhnutie okapového chodníka, praskliny v obvodovom murive bolo použitie zvýšenej hladiny vibrácií pochádzajúcich z prevádzky vibračného valca VV 170, ktorý pri svojej činnosti ako zhotoviteľ stavby použil Váhostav - SK, a. s. prostredníctvom subdodávateľa spoločnosti Stavebná mechanizácia, s. r. o. Použitá hladina vibrácií prekročila prípustné hladiny rýchlosti kmitania (42 mm-s je väčšie ako 14 mm-s je väčšie ako 1,8 mm/s), čo vyvolalo až druhý stupeň poškodenia podľa kritérií STN 72 0036.
Súdy už v predchádzajúcich rozsudkoch vyslovili, že v danom prípade do úvahy prichádza zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou v zmysle ust. § 420a Občianskeho zákonníka, za ktorú zodpovedá prevádzkovateľ stavebnej činnosti. Prevádzkovateľ stavebnej činnosti, t. j. Váhostav - SK, a. s. už nie je účastníkom konania a zo samotnej skutočnosti, že by prípadne za škodu zodpovedal v zmysle ust. § 420a Občianskeho zákonníka, nemožno vyvodiť záver, že je tým vylúčená zodpovednosť žalovaného ako vlastníka nehnuteľnosti a investora stavby. Zodpovednosť žalovaného však prichádza do úvahy iba v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka (všeobecná zodpovednosť za škodu), pričom na rozdiel od škody spôsobenej prevádzkovou činnosťou, ktorá je objektívnou zodpovednosťou, v prípade všeobecnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené kumulatívne viaceré podmienky.
Základným predpokladom zodpovednosti v zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je protiprávny úkon spočívajúci v porušení právnej povinnosti. Môže ísť pritom o porušenie zmluvných alebo iných záväzkových povinností, ako aj iných zákonom uložených povinností (tzv. mimozáväzková zodpovednosť), ktorej sa môže povinný subjekt dopustiť konaním alebo opomenutím.
Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je vznik existencie škody ako ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadrená všeobecným ekvivalentom - peniazmi.
Medzi porušením právnej povinnosti (protiprávnym úkonom) ako príčinou a škodou, vrátane jej rozsahu, musí byť daná príčinná súvislosť (kauzálny nexus).
Zároveň ako posledný predpoklad zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka tu musí byť dané zavinenie ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu vo vzťahu ku škode, ktorá je výsledkom tohto protiprávneho konania (tzv. subjektívny predpoklad zodpovednosti).
Pokiaľ ide o existenciu protiprávneho úkonu ako základného predpokladu vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti, krajský súd v danom prípade nezistil taký protiprávny úkon žalovaného, ktorý by bol príčinou vzniku škody na strane žalobcu.
Protiprávny úkon môže spočívať v konaní alebo opomenutí povinného subjektu. Môže spočívať aj v porušení preventívnej povinnosti, ktorú zákon ukladá každému, t. j. fyzickým aj právnickým osobám v ust. § 415 Občianskeho zákonníka. Ide o povinnosť správať sa takým spôsobom, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, právach iných, prírode a životnom prostredí. Zodpovedným podľa tohto ustanovenia nebude ten, kto si v občianskoprávnom styku počína podľa podmienok konkrétnej situácie natoľko opatrne a ohľaduplne, aby pri tomto svojom správaní nespôsobil škodu na zdraví, majetku, právach iných, prírode alebo životnom prostredí. Každý je preto povinný pri svojom správaní zachovávať s ohľadom na konkrétne podmienky vždy taký stupeň pozornosti a opatrnosti, aby zabránil vzniku škôd.
Krajský súd v správaní žalovaného nevidel správanie v rozpore s uvedeným princípom. Zároveň podľa názoru krajského súdu u žalovaného nemožno konštatovať ani porušenie inej zákonom uloženej povinnosti.
Žalovaný ako investor stavby rekonštrukcie cesty sa rozhodol nevykonať stavebné práce svojpomocne, ale prostredníctvom odborne spôsobilej stavebnej firmy. V danom prípade nemal povinnosť ustanoviť stavebný dozor a nemal ani povinnosť dohliadať na odbornosť vykonania stavebných prác, za ktoré vykonanie je zodpovedná špecializovaná stavebná firma, s ktorou žalovaný uzatvoril zmluvu o dielo. Pokiaľ aj žalovaný ustanovil svojich pracovníkov ako technický dozor, účelom tohto ustanovenia bolo dohliadať na riadny postup zhotoviteľa diela ako zmluvného partnera žalovaného vo vzťahu k dohodnutému výsledku - dokončeniu diela a vo vzťahu k cene diela. Išlo o zmluvný vzťah žalovaného so svojim zmluvným partnerom, zhotoviteľom diela Váhostavom - SK, a. s., zo zmluvy o dielo a takto ustanovení pracovníci žalovaného nemali žiadne povinnosti voči tretím osobám. Zodpovedným subjektom za vykonanie diela a s tým súvisiacich stavebných prác sa stal zhotoviteľ, t. j. Váhostav - SK, a. s.
Vychádzajúc z predmetu činnosti zmluvného partnera žalovaného ako zhotoviteľa diela - Váhostavu - SK, a. s. ide o špecializovanú stavebnú firmu, ktorá má dostatočnú odbornú spôsobilosť na zhotovenie diela. Žalovaný sa mohol dôvodne domnievať, že dielo, ktorého investorom bol, bude vykonané odborne, s dodržaním príslušných technických noriem. Postup vykonania diela - rekonštrukcie cesty bol v kompetencii zhotoviteľa diela, ktorý sa stal zodpovedným za výsledok. Žalovaný ako investor nedohodol so zhotoviteľom diela podrobný postup stavebných prác, čo ani nebolo potrebné.
V zmysle ust. § 537 ods. 3 Obchodného zákonníka (ktorým ustanovením sa vzťahuje zmluvný vzťah medzi žalovaným a zhotoviteľom diela Váhostav - SK, a. s.) pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zhotoviteľ je povinný vykonávať dielo samostatne, riadne, poctivo a odborne na svoje náklady a nebezpečenstvo. Zo samostatnosti zhotoviteľa vyplýva zodpovednosť za odborný postup vo všetkých súvislostiach, ktoré je možné subsumovať pod odbornú starostlivosť podnikateľa. Zákon akcentuje prvok samostatnosti a odbornosti tým, že pre relevanciu príkazov objednávateľa ustanovuje výslovný prejav vôle zhotoviteľa obsahujúci záväzok zhotoviteľa zachovávať pokyny objednávateľa.
Žalovaný sa mohol teda dôvodne domnievať, že zhotoviteľ diela vykoná dielo s odbornou starostlivosťou. Žalovaný ako objednávateľ diela nebol povinný vydať zhotoviteľovi diela pokyny na jeho vykonanie, pokiaľ mu zo stavebného povolenia nevyplynula povinnosť dodržať osobitné podmienky.
Žalovaný tak nemusel vedieť, že jeho zmluvný partner použije na vykonanie diela vibračný valec. V danej súvislosti ale treba zdôrazniť, že škoda žalobcovi nevznikla zo samotnej prevádzky vibračného valca, ale škodu spôsobilo také použitie vibračného valca, keď sa presiahla prípustná miera vibrácií činnosťou vibračného valca, čo spôsobilo vznik škody na nehnuteľnosti žalobcu.
Žalovaný teda neporušil prevenčnú povinnosť ustanovenú § 415 Občianskeho zákonníka, keď uzavretím zmluvy so špecializovanou stavebnou firmou na vykonanie diela, ktorej investorom bol, sa mohol dôvodne domnievať, že stavebná firma bude postupovať s odbornou starostlivosťou tak, aby nedošlo ku škodám na majetku a právach iných.
Krajský súd zároveň nezistil na strane žalovaného porušenie inej zákonom uloženej povinnosti.
Žalobca sa dovoláva aplikácie ust. § 127 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného, alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku, alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby, alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
Žalobca vidí protiprávny úkon žalovaného práve v porušení ustanovenej povinnosti neobťažovať žalobcu a neohroziť jeho stavbu použitím vibrácií nad mieru primeranú pomerom.
Účelom právnej úpravy ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá zakotvuje obmedzenie práv vlastníka, je občianskoprávny zákaz určitej činnosti smerujúcej k ochrane pozemku alebo stavby suseda. Prvá veta citovaného ustanovenia, ktorá obsahuje generálnu klauzulu správania sa vlastníka vo vzťahu k susediacim pozemkom a stavbám, vyjadruje medze ochrany práv vlastníka jednej veci v pomere k ochrane práv vlastníka druhej veci pojmom "vážne ohrozenie výkonu práv". Tieto medze musí vlastník dodržiavať a musí sa usilovať o to, aby neporušil povinnosť zdržať sa činností, ktoré by nad mieru primeranú pomerom obťažovali suseda, alebo by vážne ohrozovali výkon jeho práv. Úprava stavby alebo pozemku sú protiprávnym aktom vtedy, ak možno rozpoznať ohrozenie susedovej stavby alebo pozemku a pritom neboli urobené potrebné zaisťovacie opatrenia na ochranu susedovej stavby alebo pozemku, pričom musí ísť o vážne ohrozenie výkonu práv vlastníka susediacej stavby alebo pozemku. V tejto súvislosti je irelevantné, či ide o prevádzkovanie činnosti na základe stavebného povolenia, na základe činnosti v rámci správnych predpisov dovolenej, pričom aj táto činnosť sa môže dostať do rozporu s vyššie citovaným ustanovením.
V danom prípade škoda na dome žalobcu vznikla v súvislosti so stavbou, ktorej investorom bol žalovaný. Je zrejmé, že žalovaný nevykonal žiadne opatrenia na ochranu susediacich pozemkov a stavieb pred neprimeraným zásahom. Podstatné však je, či mohol rozpoznať ohrozenie susediacich stavieb a pritom nevykonal potrebné zaisťovacie opatrenia.
Krajský súd došiel k záveru, že v danom prípade žalovaný ako investor nebol povinný vykonať primerané opatrenia na ochranu susediacich stavieb, pretože nemohol vedieť, že hrozí škoda na susediacich stavbách a táto škoda ani pri riadnej stavebnej činnosti v súlade s odbornou starostlivosťou nehrozila.
Príčinou vzniku škody na nehnuteľnosti žalobcu bolo nesprávne použitie vibračného valca, keď hladina vibrácií prekročila prípustné hladiny rýchlosti kmitania. Príčinou škody na nehnuteľnosti žalobcu nebolo oprávnené vykonávanie stavebnej činnosti, ale exces zmluvného partnera žalovaného - zhotoviteľa diela, resp. jeho subdodávateľa, keď došlo k použitiu vibračného valca nie v súlade s odbornou starostlivosťou, ale spôsobom neodborným, prekročiac prípustnú mieru vibrácií, v dôsledku ktorej činnosti vznikla škoda na majetku žalobcu.
Za takýto exces pri vykonávaní stavby žalovaný nezodpovedá a nemožno ho sankcionovať za nevykonanie primeraných opatrení, keďže nemohol predpokladať potrebu ich vykonania.
Na základe uvedeného, krajský súd nezistil na strane žalovaného naplnenie predpokladov zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobenú žalobcovi. Nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu škody je čo do základu nedôvodný, preto krajský súd rozsudok okresného súdu vrátane výroku o náhrade trov konania, ktorý taktiež vykazuje vecnú správnosť, potvrdil.
Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 s použitím ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaný bol v konaní úspešný, preto mu patrí náhrada účelne vynaložených trov konania, ktoré mu vznikli v odvolacom, ako aj dovolacom konaní.
Za účelne vynaložené trovy možno považovať trovy právneho zastúpenia.
Právny zástupca žalovaného vykonal v odvolacom a dovolacom konaní tri úkony právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu, účasť na pojednávaní pred Krajským súdom v Žiline dňa 15. februára 2012 a vyjadrenie k dovolaniu, za každý z týchto úkonov mu patrí odmena vo výške 237,34 eur + režijný paušál 7,41 eur, čo spolu predstavuje sumu 734,25 eur + 20 % DPH vo výške 146,85 eur, spolu tak náhrada trov odvolacieho a dovolacieho konania predstavuje 881,10 eur.
V štádiu po zrušení veci dovolacím súdom žalovaný už nebol právne zastúpený (účinnosť udelených plnomocenstiev zanikla právoplatnosťou veci a plnomocenstvo udelené na dovolacie konanie sa nevzťahuje na konanie odvolacie) trovy konania za túto časť odvolacieho konania si nevyčíslil a z obsahu spisu mu vznik trov nevyplýva.
Krajský súd zaviazal žalobcu zaplatiť vyčíslené trovy právneho zastúpenia na účet žalovaného v lehote 3 dni.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.