Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_6Er-534-2013.pdf
PDF · 77.62 KB
No categories available
6Er/534/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci oprávneného: GENERAL FACTORING, a.s., Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35838825, zast. HMG & PARTNERS, s.r.o., Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 35885459, proti povinnému: N. G., M..Č.. XXXXXX/XXXX, S. XXX/XX, XXX XX H. Š., vedenej pod sp. zn. EX 22459/13 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pre peňažnú pohľadávku takto
rozhodol:
Súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
z a m i e t a .
odôvodnenie:
Oprávnený návrhom zo dňa 11.09.2013 navrhol vykonanie exekúcie voči povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je Notárska zápisnica napísaná v Notárskom úrade v Banskej Bystrici u notára JUDr. Pavla Jombíka, zo dňa 21.05.2001, č.k. N 174/01 NZ 170/01.Oprávnený a povinný uzavreli dňa 21.05.2001 Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, predmetom ktorých je záväzok oprávneného poskytnúť povinnému mimoriadny medziúver pod číslom 1428165206 vo výške 200 000,- Sk, mimoriadny medziúver pod č. 1428165505 vo výške 200 000,- Sk a mimoriadny medziúver pod č. 1428165708 vo výške 200 000,- Sk. Povinný sa zaviazal túto sumu vrátiť oprávnenému v pravidelných mesačných splátkach.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 41 ods. 2, písm. c) EP, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Podkladom exekúcie je notárska zápisnica, ktorá je verejnou listinou (§ 3 ods. 4 Notárskeho poriadku) a potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak ( § 134 Občianskeho súdneho poriadku ). Na to, aby notárska zápisnica bola spôsobilým exekučným titulom musí obsahovať náležitosti uvedené v citovanom ustanovení § 41 ods. 2 písm. c) EP. Predmetom plnenia sú peniaze, poskytnuté na základe uzatvorených Zmlúv o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 21.05.2001. Povinný predmetnú notársku zápisnicu podpísal ako dlžník, pričom vyhlásil,
že túto pohľadávku splatí, uznáva svoj záväzok z vyššie uvedených zmlúv v plnom rozsahu čo do dôvodu a výšky a pre prípad neplnenia ich záväzkov zo zmlúv súhlasí, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia, resp. pre exekúciu.
V praxi nie sú pochybnosti o tom, že v prípade peňažných dlhov, resp. záväzkov ide o uznanie dlhu, resp. o uznanie záväzku zo strany dlžníka. Preto hoci notárska zápisnica podľa § 41 ods. 2 EP je rýdzo procesnoprávnym inštitútom, nadväzuje tento inštitút na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva, a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 EP, teda podľa procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice. Okrem toho notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku.
Práve tento súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, jej vykonateľnosť je jeho základným účelom a cieľom, obdobne ako účelom a cieľom každého občianskoprávneho súdneho konania je zavŕšiť vzniknutý spor právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu, ktorým je inak zásadne len rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Inými slovami, výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu.
Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnuté v tejto zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma rovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva, t.j. skúma sa formálna a materiálna stránka vykonateľnosti. V danom prípade formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 EP. Je samozrejmé, že obdobne ako v prípade vykonateľnosti súdnych rozhodnutí, tak aj v prípade obsahových náležitostí exekučnej notárskej zápisnice platí, ak má byť vykonateľná, že tieto musia byť určené presným a nepochybným spôsobom, teda v tomto zmysle exekučná notárska zápisnica musí obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia atď.
Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice a pri posudzovaní vykonateľnosti rozhodnutia súdu podľa príslušných predpisov procesného práva sa uplatňujú obdobné kritéria a že preto záver o ich splnení alebo nesplnení sa v prípade exekučnej notárskej zápisnice nemôže podstatne odlišovať od záveru, ktorý by prichádzal do úvahy, ak by išlo o vykonateľné rozhodnutie súdu v rovnakej veci. Pokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho poriadku notársku zápisnicu ako exekučný titul, nepochybne tým prejavil svoj záujem o posilnenie riešenia sporov medzi účastníkmi právnych vzťahov, ktoré vznikli z právnych skutočností, napríklad z právnych úkonov podľa občianskeho práva, predovšetkým mimosúdnym spôsobom. Rozhodnutie o tom, či vzniknutý spor o práve alebo povinnosti v takýchto právnych vzťahoch si účastníci budú riešiť pomocou autoritatívneho zásahu súdu, alebo bez neho, teda ponechal na ich vôľu. Treba však poznamenať, že takáto voľnosť, ktorú zákonodarca ponechal účastníkom právnych vzťahov, najmä pokiaľ ide o oblasť občianskeho práva, pre ktorú je typická autonómia vôle účastníkov právnych vzťahov, nie je neobmedzenú, keď ako príklad možno uviesť ust. § 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň je potrebné podotknúť, že posudzovanie vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice môže byť v určitom ohľade v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti rozhodnutia súdu prísnejšie práve vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučnému titulu nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva, tak ako je to v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu. Inak však notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.
Inštitút uznania záväzku je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Zákon ako podstatnú náležitosť uznania záväzku považuje uznanie určitého záväzku. Bližšie však tento pojem nevymedzuje. Tento pojem treba chápať tak, že nevyhnutnými zložkami sú jednak dôvod a jednak výška záväzku. Pri takejto interpretácii nie je obsahový rozdiel medzi občiansko-právnym a obchodno-právnym chápaním záväzku. Uznanie záväzku treba kvalifikovať ako jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý adresuje veriteľovi. Týmto úkonom dlžník uzná za svoj určitý záväzok, čím vlastne potvrdzuje jeho platnosť v čase uznania. Zákon na účinnosť takéhoto uznania predpisuje obligatórne písomnú formu. Zákonným dôsledkom uznania záväzku je právna domnienka, ktorá je vyvrátiteľná, že záväzok v čase uznania existoval (trval).
Preskúmaním predmetnej notárskej zápisnice súd skonštatoval, že táto nie je spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého môže byť vedená exekúcia. Uznať záväzok, alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktorý v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Záleží to od rôznych okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti. Podľa citovaného ustanovenia, ktoré má kogentnú povahu, nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. ak v čase spísania notárskej zápisnice neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie. Nedostatkom predloženej notárskej zápisnice č. N 174/01 NZ 170/01 napísanej notárom JUDr. Pavlom Jombíkom dňa 21.05.2001, ktorá obsahuje osvedčenie o vyhlásení účastníka o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou tak je, že vyhlásenie povinného o uznaní dlhu v notárskej zápisnici vzniklo súčasne (v ten istý deň) s uzavretím zmlúv o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, teda v čase, keď žiadny dlh neexistoval - existoval len záväzok povinného splniť dohodnuté záväzky a do budúcna bolo možné len predpokladať, že by mohol vzniknúť, nebolo však určité v akej výške. V čase spísania žiadny dlh neexistoval a teda vykonateľnosť notárskej zápisnice podľa príslušných predpisov procesného práva ani nemohla nastať. V tejto súvislosti súd zároveň poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, kde riešil skutkovo rovnakú právnu vec (v konaní vedenom pod sp. zn. 15CoE/147/2010).
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej často tohto uznesenia, teda žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e m o ž n é podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.