Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-314-2013.pdf
PDF · 117.28 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/314/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a JUDr. Františka Potockého, v právnej veci navrhovateľov: 1/ N. U., rod. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., ul. G. U. č. XXXX/XX 2/ N. C., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. - U L., ul. A. č. XXX/XX, zastúpená splnomocneným zástupcom odporcom 13/ A. Z., 3/ D. Y., bytom H. č. XXXX, 4/ B. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. č. XXXX, 5/ N. J., rod. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. č. XXXX, 6/ E. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. č. XXXX, 7/ Ing. E. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. č. XXXX, 8/ U. H., rod. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. č. XX, 9/ O. B., rod. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., ul. T. H. č. XXXX/XX, 10/ D. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., ul. A. Y. č. XXXX/XX 11/ G. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. č. XXX, 12/ X. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XXX, 13/ A. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. č. XXXX, navrhovatelia 4/, 6/, 7/, 11/, 12/ a 13/ zastúpení splnomocneným zástupcom JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč PhD., s.r.o., so sídlom Čadca, ul. Potočná č. 2835/1 A, IČO : 36 866 849, proti odporkyni: Y. H., rod. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. č. XXXX, zastúpená splnomocneným zástupcom E. H., bytom H. č. XXXX, o vypratanie časti nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľov 2/, 4/, 6/, 7/, 11/, 12/ a 13/ proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 10C/1273/1998-451 zo dňa 4. decembra 2012,
rozhodol:
rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
O trovách odvolacieho konania r o z h o d n e súd prvého stupňa.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľov zamietol. O trovách, ktoré v konaní vznikli účastníkom a štátu, si súd vymienil rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku vo veci samej Pri odôvodnení rozhodnutia po vykonanom dokazovaní, v rozsahu potrebnom pre riadne zistenie skutkového stavu na rozhodnutie vo veci samej (§ 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p:“), aplikoval súd ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce vlastnícke právo a podmienky jeho ochrany (§ 123 a nasl., § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka) v spojení s čl. 20 Ústavy SR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, rozhodujúc podľa rozhodného stavu jestvujúceho v čase vyhlásenia rozsudku súdu v tejto veci (§ 154 ods.1 O. s. p.). Vychádzal z aktuálneho stavu zápisu o vecných právach k spornej nehnuteľnosti v príslušnom katastri nehnuteľností v zmysle ust. § 70 ods.1 zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, s osobitným zreteľom v občianskom súdnom sporovom konaní na dôkaznú povinnosť strán sporu na preukázanie pravdivosti svojich navzájom si odporujúcich tvrdení v zmysle ust. § 120 O. s. p. (o tzv. dôkaznom bremene strán sporu). Navrhovatelia (aj ich procesní právni predchodcovia na začiatku konania v tejto veci) v celom priebehu konania - a to i po čiastočnej zmene skutkových tvrdení v zmenenom návrhu zo dňa
27. 05. 2002 (o pripustení ktorej zmeny ich návrhu okresný súd rozhodol cit. uznesením č. k. 10C/1273/1998-263) - odvodzovali svoje vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti (jej časti, ktorá mala byť presne identifikovaná prostredníctvom súdom ustanoveného znalca) od vlastníctva svojich právnych predchodcov k pkn parc. č. 1600, zapísanej v jednotlivých vymenovaných pkn vložkách pozemkovej knihy pre kat. úz. H., v zmysle súdu predložených výpisov z pkn vl. - ako súčasti tzv. U. J.. Navrhovatelia a ich predchodcovia na základe pkn stavu v minulosti mali podiely zapísané k tejto nehnuteľnosti nadobudnúť dedením po svojich predchodcoch, ako deklarovali vo svojom návrhu a ako zisťoval i súd v priebehu konania, skúmajúc postupom podľa § 107 ods.1, 3 O. s. p. procesné nástupníctvo po jednotlivých pôvodných navrhovateľoch. Okresný súd konštatoval, že len z tohto titulu by vo všeobecnosti tzv. aktívna legitimácia na poskytnutie ochrany vlastníctva podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka voči odporkyni prichádzala do úvahy len u tých vymenovaných účastníkov spomedzi navrhovateľov, ktorých vlastníctvo je titulom dedenia po ich predchodcoch v čase vyhlásenia tohto rozsudku zapísané v časti B-LV č. XXXX pre kat. úz. H.. Po tom, ako zmeneným návrhom navrhovatelia sporom dotknutú časť nehnuteľnosti identifikovali prostredníctvom stavu podľa bývalej evidencie nehnuteľností ako časť EN parc. č. 14056, ktorá mala byť identifikovaná v znaleckom posudku súdom ustanoveného znalca, súd v konaní vykonaným dokazovaním - a to vrátane zhodných záverov postupne dvoch súdom ustanovených znalcov z odboru geodézie a kartografie - dospel k záveru, že tak ako sporná nehnuteľnosť (KN-C parc. č. 3570), ku ktorej svedčí v katastri nehnuteľností zápis výlučného vlastníctva odporkyni, ani navrhovateľmi označená EN parc. č. 14056 nie je súčasťou tzv. U. J. a v jej rámci menovite pkn parc. č. 1600, od vlastníctva spoluvlastníckych podielov ku ktorej navrhovatelia odvodzovali a naďalej odvodzujú (ako spoločný pasienok vlastníkov U. J.) svoje vlastnícke právo k časti spornej nehnuteľnosti, pričom takto navrhovateľmi označená nehnuteľnosť (EN parc. č. 14056) ani inak nie je vlastnícky vymedzená - k čomu navrhovatelia okrem opakovane citovaného potvrdenia OÚ Skalité zo dňa 25. 11. 1997 o užívaní nehnuteľnosti, nepredložili žiadny iný dôkaz. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že obaja znalci Ing. Y. aj Ing. U. - posudzujúc skutkové tvrdenia navrhovateľov v zmysle ich zmeneného návrhu - sa zhodli v závere, že sporná parc. KN-C č. 3570 je podľa identifikácie s pôvodným pkn. stavom totožná s časťou pkn. parc. č. 1718 a podľa identifikácie s bývalým stavom podľa evidencie nehnuteľností s časťami EN parc. č. 13933 i navrhovateľmi označenej EN parc. č. 14056 (v cit. písomnom dodatku znaleckého posudku č. 18/2010 znalec Ing. U. túto konkrétnu spornú časť nehnuteľnosti - v ktorej je KN-C parc. č. 3570 totožná s EN parc. č. 14056 - presne vymedzil a identifikoval ako spornú plochu vo výmere 116 m2, označenú bodmi 1, 2, 9, 10, 1 na spornej KN-C parc. č. 3570, ako súčasť EN parc. č. 14056, ktorá však podľa pôvodného pkn stavu, ako už je uvedené, patrí do pkn parc. č. 1718). Takejto identifikácii zodpovedajú i súdu predložené geometrické plány č. 241-2-241-140-80 a predovšetkým geometrický plán Geodézie Žilina, a. s., č. 31562388-392/95, ktorý rieši majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov zapísaných v súčasnosti na LV č. XXX a to KN-C parc. č. 3569/2 a spornej KN-C parc. č. 3570, oboch ako častí pôvodnej pkn parc. č. 1718, zapísanej v pkn vl. č. 141. S takouto identifikáciou korešponduje aj navrhovateľmi predložené stanovisko Správy katastra Čadca zo dňa 27.7.2011. S poukazom na uvedené zistenia a vykonané dokazovanie súd nepovažoval za potrebné a hospodárne ďalšie navrhovateľmi navrhované doplnenie dokazovania. Neprehliadol pritom ani prezentovanie takéhoto dôkazného návrhu navrhovateľmi, odvolávajúcimi sa na výsledky geodetického zamerania nimi mimo konania oslovenou geodetkou, ktorá mala vychádzať z nepochybných a istých hraničných bodov - na rozdiel od spôsobu vymedzenia takýchto bodov navrhovateľmi počas ohliadky na mieste samom dňa 08.7.2010, kedy na výzvu súdu navrhovatelia označili v prírode niektoré oporné body na vymedzenie hraníc medzi U. a Y. J., sami tieto označili ako približné, na základe ich označenia dokumentované v priebehu ohliadky i súdom (postupne v zemi zapichnutý drevený kolík neurčeného veku a pôvodu, ukazujúcich ďalej miesto, kde by mal byť položený štvrťkový kameň, ktorý sa im však nepodarilo nájsť a nakoniec zakopaný kameň pri rohu oplotenia neb. pána O., ktorý označili za hraničný kameň medzi Y. a z druhej strany susediacou C. J. a nakoniec tvrdiac, že táto hranica pokračuje ďalej smerom k stromom a verejnej komunikácii s tým, že medzi stromami by mal byť ďalší takýto kameň, ohraničujúci hranicu medzi Y. a U. štvrťou, ktorý sa navrhovateľom takisto nepodarilo nájsť), alebo ešte predtým na pojednávaní dňa 02. 12. 2009 (nespomínajúcich žiadne konkrétne „oporné body“, ale rozlišujúc hranice v spodnej časti podľa oplotenia záhrad a v hornej časti podľa porastov a v určitej časti podľa medze). Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že znalec Ing. D. U. v nadväznosti na závery predchádzajúcej znalkyne hodnoverne identifikoval sporom dotknuté nehnuteľnosti aj stotožnením pôvodnej a súčasnej cesty medzi U. a Y. štvrťkou, podľa jednotlivých posudzovaných máp.
Za daného skutkového stavu zápisu vecných práv k sporom dotknutým nehnuteľnostiam v príslušnom katastri nehnuteľností a vykonanej identifikácie spornej časti nehnuteľnosti - ako prieniku častí spornej KN-C parc. č. 3570 s bývalou EN parc. č. 14056 prostredníctvom dodatku znaleckého posudku znalca Ing. U. č. 18/2010 - jednoznačne mimo pôvodnej pkn parc. č. 1600, prichádzal pre posúdenie eventuálnej existencie aktívnej legitimácie navrhovateľov na poskytnutie ochrany vlastníctva voči odporkyni do úvahy ako možný titul ich vlastníctva (§§ 132 a nasl. Občianskeho zákonníka) k takto vymedzenej spornej časti nehnuteľnosti právny titul vydržania vlastníckeho alebo iného vecného práva, požívajúceho obdobnú ochranu (§ 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Navrhovateľmi označený pozemok EN parc. č. 14056 ako tzv. spoločný pasienok v skutočnosti v tej časti, ktorá bola na základe tvrdení navrhovateľov identifikovaná znalcami a ktorá bola tak predmetom návrhu navrhovateľov (z pohľadu súdom zistenej situácie na mieste samom tzn. v časti oplotenia pozemku odporkyne a stavby jej garáže, ako je dokumentované a znázornené i v prílohe z ohliadky na mieste samom zo dňa 08. 07. 2010) i vzhľadom na jestvujúcu priľahlú domovú zástavbu, zjavne nebol využívaný hlavne ako pasienok (na to slúžila zrejme jeho horná časť - mimo spornej časti nehnuteľnosti, podľa vyjadrení účastníkov na ohliadke zlúčená v družstevnom hone), ale predovšetkým ako prístupová cesta, takto využívaná nielen vlastníkmi U. štvrte. Z hľadiska tohto účelového využitia predmetnej nehnuteľnosti v minulosti i v súčasnosti i vzhľadom na konkrétne okolnosti zistené z vyjadrení účastníkov (napr. cit. výpovede navrhovateľov 4/, 6/ a 12/ na pojednávaní dňa 02. 12. 2009 o priebehu „U. W.“) nemožno podľa názoru súdu ani jednoznačne určiť hranice reálnej držby takejto nehnuteľnosti medzi inými i právnymi predchodcami navrhovateľov, v minulosti užívanej ako vozovej cesty, dnes asfaltovej obecnej miestnej komunikácie s priľahlým vzdušným elektrickým vedením a domovou zástavbou z oboch strán a to konkrétne vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti odporkyne KN-C parc. č. 3570. Naopak k ohraničenej časti KN-C 3570 na základe geometrického plánu č. 31562388-392/95, svedčila reálna držba predchodkyni odporkyne U. D. a táto v čase neformálneho darovania spornej nehnuteľnosti v r. 1980 odporkyni, ako vyplýva z jej čestného vyhlásenia pre potreby vydania osvedčenia sp. zn. N 404/97, NZ 377/97 preukázateľne disponovala výlučným vlastníckym právom k reálnym častiam pkn parc. č. 1718 v kat. úz. H., zodpovedajúcim EN parc. č. 13933 - lúka vo výmere 947 m2, č. 13948/2 - záhrada vo výmere 1142 m2 a č. 13948/3 - záhrada vo výmere 320 m2. Z hľadiska takéhoto dlhodobého minulého i súčasného skutočného účelového využitia nehnuteľnosti stavba časti oplotenia a časti garáže na spornej nehnuteľnosti KN-C parc. č. 3570 vo vlastníctve odporkyne, čiastočne i v identifikovanej spornej časti jej prieniku s EN parc. č. 14056 ani navrhovateľov, ani žiadne iné osoby ako oprávnených užívateľov takéhoto - presne reálnou držbou inak ako prístupovej cesty (v minulosti vozovej, dnes asfaltovej) neohraničenej (keďže nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, že hranice reálnej držby nehnuteľnosti na účel prístupovej cesty sú totožné so zistenými hranicami EN parc. č. 14056 a v celej jej výmere) - prístupu k svojim nehnuteľnostiam akokoľvek neobmedzuje, vnímajúc tak vznik sporu v tejto veci ako nikomu zo zainteresovaných nič neprinášajúci dôsledok nezhôd medzi účastníkmi pri novom vytyčovaní a stavbe jestvujúcej miestnej komunikácie namiesto pôvodnej, ako možno usúdiť i z vyjadrenia navrhovateľa 6/ počas ohliadky na mieste samom dňa 08. 07. 2010. Okresný súd konštatoval, že vo vzťahu k jestvujúcemu stavu zápisu výlučného vlastníctva odporkyne k spornej nehnuteľnosti KN-C parc. č. 3570 na LV č. XXX pre kat. úz. H. platí zákonná domnienka jeho hodnovernosti, pokiaľ nebude preukázaný opak (§ 70 Katastrálneho zákona) a vo vzťahu vlastníckemu titulu odporkyne k spornej nehnuteľnosti, zapísanému na LV č. XXX pre kat. úz. H. platí pre prípad pochybností o oprávnenosti držby zákonná domnienka jej oprávnenosti, takisto pokiaľ nie je jednoznačne vyvrátená (§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V konaní o návrhu navrhovateľov nebolo preto na odporkyni, ktorej svedčí hodnoverný zápis vlastníctva k spornej nehnuteľnosti v príslušnom katastri nehnuteľností, vrátane zapísaného titulu, aby preukazovala nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, ale naopak, dôkazné bremeno spočívalo na navrhovateľoch, aby v zmysle § 70 katastrálneho zákona, hodnovernosť takéhoto zápisu nielen spochybnili, ale jednoznačne vyvrátili, so súčasným preukázaním svojho vlastníckeho alebo iného vecného práva k spornej nehnuteľnosti, resp. jej konkrétnej spornej časti, ako z hľadiska posúdenia vecnej aktívnej legitimácie jednotlivých navrhovateľovi nevyhnutnej podmienky dosiahnutia navrhovaného rozhodnutia súdu. Pretože v konaní vykonaným dokazovaním nebolo zistené a preukázané, že odporkyňa neoprávnene zasahuje do vlastníckeho alebo iného vecného práva navrhovateľov k spornej nehnuteľnosti alebo jej časti, nebola tak zistená ani existencia hmotnoprávnych podmienok pre poskytnutie navrhovanej ochrany vlastníctva navrhovateľom podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a súd preto ich návrh proti odporkyni pre neunesenie dôkazného bremena (§ 120 O. s. p.) na preukázanie svojich rozhodujúcich skutkových a právnych tvrdení ako nedôvodný zamietol.
Rozhodnutie o trovách konania súd postupom podľa ust. § 151 ods. 3 O. s. p. odložil na čas po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia vo výroku vo veci samej - vzhľadom na zložitosť prípadu.
V zákonnej lehote proti rozsudku podali odvolanie navrhovatelia 2/, 4/, 6/, 7/, 11/, 12/, 13/. Žiadali, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie. Uvádzali, že navrhovateľka 2/ ako právna nástupkyňa po pôvodnej navrhovateľke 2/N. Y., rod. G., zomr. XX. XX. XXXX a navrhovatelia 4/, 6/ a 7/ B. D., E. D. a Ing. E. D. sa domáhali vydania nehnuteľnosti ako právni nástupcovia po pôvodnej navrhovateľke 3/ T. D., rod. A., zomr. XX. XX. XXXX podľa D 460/2008. Odporca 11/ G. D., 12/ X. D. ako právni nástupcovia po pôvodnom navrhovateľovi E. D., zomr. XX. XX. XXXX podľa osvedčenia OS B. 9D 1195/2004 a navrhovateľ 13/ A. Z. vystupujúci na mieste pôvodnej navrhovateľky N. Z. na základe uznesenia OS Čadca 10C 1273/1998, žiadajú vydať nehnuteľnosť CKN 3570 kat. úz. H. TTP o výmere 1018 m2, zapísanej na LV č. XXX v časti bodoch a - x znaleckého posudku pozostávajúcej z PKN parc. č. 1600 a 1718 kat. úz. H.. Namietali, že vo veci ustanovená súdna znalkyňa z odboru geodézie a kartografie Ing. N. Y., vo svojom písomnom znaleckom posudku č. 9/2000 uviedla, že na základe porovnania po katastrálnej a pozemno- knižnej stránke vyplýva, že sporná KN-C č. 3570 je identická s časťou PKN parc. č. 1718, čo však s PKN parc. č. 1600 nemá nič spoločné. Takýto záver súdna znalkyňa uviedla napriek tomu, že vo svojom posudku uviedla i závažné skutočnosti, že: 1. Mapy evidencie nehnuteľností boli vyhotovené v 50-tych rokoch 20. storočia ako podklady pre stanovenie dodávok štátu - z leteckých snímok bez klasifikácie, teda neboli presné (čím zaujala i stanovisko k mapovému podkladu predloženého stranou navrhovateľov), parcela EN 14056 tu bola zakreslená ako neplodná plocha vedľa poľnej cesty, v roku 1974 bola zabratá do honu vtedajšieho JRD. 2. Nové mapovanie v danej lokalite bolo vykonané koncom 70-tych rokoch 20. storočia, do platnosti vstúpila nová mapa, kde vedľa súčasnej parc. KNC č. 3570, vtedy EN parc. č. 13933 nie je k parcele žiadna cesta. Súdna znalkyňa teda pripustila, že podklady pre znalecké skúmanie boli veľmi nepresné a mohlo dôjsť k chybám v mapovom operáte a následných skutkových zisteniach. Obdobne sa vyjadril i súdny znalec Ing. D. U., ktorý skonštatoval, že sporná KNC parcela 3570 je celá vytvorená z časti PKN parcely 1718 a podľa stavu EN z časti EN parciel 13933 a 14056. Za týchto okolností bolo potrebné zjavne prikročiť k presnejšej a širšej metóde merania hranice sporných pozemkov. Oba posudky boli robené len podľa mapových podkladov na úzkej časti nehnuteľnosti a body v teréne, ktoré odjakživa boli hraničnými bodmi medzi jednotlivými štvrtkami neboli brané ani jedným zo znalcov ako body na základe ktorých by malo dôjsť k meraniu, hoci išlo o body, ktoré tam boli od nepamäti. Zo širšieho merania a skúmania mapových podkladov ohľadom spornej parc. PKN č. 1600 kat. úz. H. autorizovanou geodetkou Ing. X. vyplynulo, že: Charakteristika mapového operátu existujúceho v kat. území H.: 1. Pozemková mapa - vznikla v roku 1920, je kreslená od ruky, má nízku technickú hodnotu a približne je v mierke 1:2880 a má názov aj krokárska mapa. Na podklade týchto máp boli zapisované vlastnícke vzťahy do pozemno-knižných vložiek. Z dôvodu nízkej technickej hodnoty nie sú vo vložkách uvádzané výmery. Za týchto okolností meranie týchto máp je krajne nepresné a nepresnosti je potrebné minimalizovať postupom uvedeným v ďalšej časti. 2. Mapa evidencie nehnuteľností EN - vznikla v 50-tych rokoch minulého storočia. Jej technická hodnota je vyššia ako pozemno-knižných máp. Je v mierke 1:2880 a zobrazuje stav skutočnej reálnej deľby (držby). Táto reálna deľba vznikla vydelením konkrétnych pozemkov jednotlivým vlastníkom na podklade veľkosti vlastníckeho podielu v danej štvrtke. Pri tejto reálnej deľbe boli všetci spoluvlastníci a vznikla na podklade vzájomnej dohody, ktorú rešpektovali všetci a rešpektujú ju dodnes. Táto reálna deľba však nebola v našom kraji zapísaná ako vlastníctvo do pozemkovej knihy tzv. komasácia, preto stále platí ako stav právny, pozemno-knižný stav. Aj keď na podklade týchto máp neboli zakladané právne vzťahy, celkom zodpovedne zobrazujú reálne vydelené parcely v teréne. Na podklade týchto máp boli odvádzané kontingenty, dane a podľa týchto máp boli vyhotovovane projekty HTÚP - tzv. združstevňovanie. 3. Katastrálna mapa - mapa platná v súčasnosti. Vznikla v roku 1982/1985 v kat. úz. H. a má vysokú technickú hodnotu, nakoľko takmer celá obec bola meraná klasicky strojmi, len extravilán bol vyhotovený na podklade leteckých snímok. Je v mierke 1:2000. Na podklade týchto máp a meraní v teréne Ing. X. urobila porovnanie rozmerov, konkrétne šírky jednotlivých štvrtiek, aby navrhovatelia dokázali, že v pozemno-knižných mapách je chyba v zákrese C. a nadväzne v Y. J.. Katastrálna mapa bola zmenšená do mierky 1:2880, aby boli všetky mapy v rovnakej mierke. Vonku v teréne Ing. X. zamerala body, ktoré jej navrhovatelia ukázali, ktoré sú v prírode evidentné a ktoré všetci spoluvlastníci po štvrtkách rešpektujú
ako štvrtkové hranice - viď príloha červené body zobrazené na priesvitke. Je to nová katastrálna mapa zmenšená v mierke 1:2880. V týchto katastrálnych mapách, ktoré vznikli priamym meraním v teréne je najdôveryhodnejšia šírka uvedených štvrtiek. Podľa týchto máp má byť šírka C. J. cca 110 metrov. Tieto rozmery sú uvádzané v cca preto, lebo šírka nebola všade presne napr. 100 metrov, záviselo to napr. od konfigurácie terénu. Ak sa priloží priesvitka novej mapy, dá sa zistiť, že C. J. je v pozemkovej mape zakreslená o cca 10 metrov širšia ako je v skutočnosti. Tým sa posunuli aj hranice Y. štvrtky na úkor U. v pozemno-knižných mapách. Táto skutočnosť bola už správne zaznamenaná v mapách evidencie nehnuteľností, kde parcela EN 14056 je evidovaná aj v potvrdení OÚ Skalité, aj PD Čierne, že patrila vlastníkom U. J.. Navrhovatelia uvádzali, že tieto skutočnosti sú zaznamenané aj v snímke z pozemno-knižnej mapy a ako dôkaz priložili aj snímku z mapy EN a katastrálnu mapu na priesvitke. V doterajších znaleckých posudkoch Ing. Y. a Ing. U. sa táto chyba nedokazovala, nakoľko nebola predmetom znaleckých úloh, ale obaja títo znalci by takýmto postupom prišli k zhodným záverom ako Ing. X.. Zo skúmania mapových operátov Ing. X. z katastrálnych máp na priesvitke a potvrdenia Obecného úradu Skalité a ďalších technických podkladov, ktoré boli vyhotovené v širších súvislostiach vyplýva, že časť spornej nehnuteľnosti zasahuje do štvrtky navrhovateľov a teda oprávnene ju t.j. parcelu PKN 1600 kat. územia H. žiadali vydať. Ďalším pochybením súdneho znalca bola tá skutočnosť, že uviedol, že parcela PKN 1600 kat. územia H. sa nachádza vo vložke 872, avšak táto sa nachádza aj vo vložkách č. 136, 137, 138, 135, 134 a 133 a preto je zrejmé, že z jeho strany došlo k pochybeniu v znaleckom posudku a dôvodne žiadali, aby znalecký posudok bol vypracovaný na odstránené pochybenia, ktoré preukázali merania Ing. X. a ktoré boli preukázané nesprávnym očíslovaním pozemno-knižných parciel súdnym znalcom U.. Keďže v podstate výsledok sporu o vydanie nehnuteľnosti je výslovne určený len znaleckým posudkom a jeho jednoznačnosťou, z týchto okolností keď sú znalecké posudky zjavne spochybnené a nie sú dostatočne vieryhodné, je zrejmé, že rozsudok OS Čadca je vydaný na základe nesprávneho právneho posúdenia, nakoľko súd nevykonal ďalšie navrhované dôkazy. Zároveň sa tým odňala účastníkovi postupom súdu možnosť konať pred súdom. Tvrdenia, ktoré podporujú tézy vyplývajúce zo záverov geodetického skúmania. Ing. X. sú podporené nielen jej mapovými meraniami, ale zároveň i výsluchmi svedkov, ktorí boli v konaní vypočutí, a to J. G., M, C., J. B., V. Y., Ing. E. D., E. D., F. D., ktorí popísali stav zhodne so závermi geodetky Ing. X. a v rozpore s posudkami Ing. N. Y. a Ing. D. U., ktoré boli merané na základe nepresných údajov a bez zobratia širších súvislostí do znaleckého posudku. Geodetické skúmanie Ing. X. je podporené najmä výpoveďou svedka D. C., ktorý na pojednávaní dňa 16. 03. 1999 uviedol, že odporkyňa pri budovaní prístupovej cesty zahradila časť cesty vjazdu na pozemky a tiež posunula hranicu do pozemku navrhovateľov. Ďalej potvrdil, že odporkyňa posunula cestu a že je to zrejmé z máp i z miesta samého pokiaľ sa súd na miesto samé pôjde pozrieť. Svedok G. na tom istom pojednávaní taktiež uviedol, že odporkyňa spolu s manželom keď stavali cestu, tak prihradili časť pozemku navrhovateľov. Ďalší svedok G. B., nar. XXXX uviedol, že tento problém tam pozná aj keď nie je príbuzný s účastníkmi, pretože sám tam má podiel v pozemku, ktorý svojvoľne zastavila odporkyňa. Pôvodne išla hranica medzi pozemkom odporkyne a pozemkom, ktorý sa volal U. a išla rovnobežne. Neskôr došlo k porušeniu tejto rovnobežnej hranice a to tým, že odporkyňa si postavila na časti pozemku, v ktorom majú podiel, garáž. Tiež posunula plot a postavila sa viac do tohto pozemku. Tieto výpovede podporujú a korešpondujú so zameraním Ing. X., ktorá merala všetky zárubky v širších súvislostiach. Ing. N. Y. a Ing. D. U. sa obmedzili na malú časť pozemku, vychádzali z nepresných máp a preto došlo k chybe v ich znaleckých posudkoch.
Ostatní navrhovatelia a odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľov 2/, 4/, 6/, 7/, 11/, 12/ a 13/ písomne nevyjadrili.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podali včas účastníci konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil z nasledovných dôvodov :
V preskúmavanej veci bolo zo spisového materiálu preukázané, že návrhom na začatie konania zo dňa 24. 08. 1998, podaným na Okresnom súde Čadca dňa 07. 09. 1998 - pôvodnými navrhovateľmi 1/ až 5/,
ako právnymi predchodcami účastníkov vystupujúcich na strane navrhovateľov sa navrhovatelia proti odporkyni domáhali uloženia povinnosti vydať im časť nehnuteľnosti zapísanej v príslušnom katastri nehnuteľností pre kat. úz H. ako pozemok KN-C parc. č. 3570 - trvalé trávne porasty vo výmere 1018 m2, na LV č. XXX na odporkyňu ako výlučnú vlastníčku (v 1/1) titulom osvedčenia vlastníckeho práva č. NZ 1/97 (držba od 03. 01. 97) a osvedčenia vyhlásenia o vydržaní NZ-377/97 a to v bodoch A až X znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca. Navrhovatelia odvodzovali svoje práva k spoluvlastníckym podielom spornej časti nehnuteľnosti od svojich právnych predchodcov, ktorí boli zapísaní ako spoluvlastníci v pkn parcele č.1600 zapísanej vo vl. 133 až 138 pre kat. územie H., ktorá časť tvorila tzv. U. J.. Navrhovatelia tvrdili, že sporná parcela KN-C č. 3570 bola vytvorená nielen z pkn parc. č. 1718, ale aj pkn. č. 1600. Odporkyňa počas konania tvrdila, že je výlučnou vlastníčkou parcele KN-C 3570 zapísanej v príslušnom katastri nehnuteľnosti Správy katastra Čadca pre kat. územie H. na LV č.XXX, ktorá bola vytvorená z pkn parc. č. 1718 zapísanej vo vl.141 pre kat. územie H., pričom predmetnú pkn parcelu vlastnila jej právna predchodkyňa U. D. a predkladala doklady o vysporiadaní vlastníctva svojej právnej predchodkyne k pozemkovoknižnej parcele č. 1718 . Pre účely preskúmania skutkových tvrdení účastníkov konania súd nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru geodézie a kartografie Ing. N. Y.. Znalkyňa v znaleckom posudku č.9/2000 vyhotovenom na základe porovnania máp katastrálnej a pozemkovoknižnej vyslovila záver, že sporná KN-C parc.č.3570 je identická s časťou pkn parc. č.1718 a parcela pkn. č. 1600 nemá s KN-C č. 3570 nič spoločné. S poukazom na uvedené závery znaleckého dokazovania navrhovatelia zmenili po skutkovej stránke svoje tvrdenia k návrhu s tým, že sporná časť KN-C parc. č. 3570 bola súčasťou spoločného pasienku, ktorý bol v minulosti evidovaný vo vtedajšej evidencii nehnuteľnosti (EN) ako parc. EN č. 14056 - neplodná plocha o výmere 3402 m2, ktorá EN parcela patrila do tzv. U. J., tak ako i parc. pkn č. 1600, zatiaľ čo parc. pkn č. 1718 patrila do tzv. Y. štvrte. Tvrdili, že spoločný pasienok užívali a užívajú pkn spoluvlastníci U. J.. Uvádzali, že parcela EN 14056 bola evidovaná v katastrálnej mape až do jej zmeny, kedy odporkyňa si jej časť nechala zamerať ako súčasť spornej KN-C č. 3570. Okrem uvedených zmenených skutkových tvrdení sa navrhovatelia oproti pôvodnému petitu svojho návrhu domáhali nie vydania, ale vypratania spornej časti parcele KN -C č. 3570 v časti vyznačenej v znaleckom posudku namiesto bodov A až X bodmi 1 až 4. Nadväzne na uvedenú zmenu návrhu žiadali navrhovatelia doplnenie znaleckého dokazovania s cieľom zodpovedania otázok, či sporná KN-C č.3570 je vytvorená čiastočne aj z parcele EN 14056, ak áno, v akom rozsahu. Okresný súd uznesením sp. zn. 10C/1273/1998-263 zo dňa 29. 10. 2009 pripustil zmenu návrhu v zmysle ich podania zo dňa 27. 05. 2002 v spojení s podaním zo dňa 04. 09. 2007 a o takomto zmenenom návrhu ďalej konal. Súd vykonal výsluch účastníkov, svedkov, ohliadku na mieste samom, doplnil znalecké dokazovanie znaleckým posudkom znalca Ing. D. U., oboznámil sa s písomnými dokladmi a vo veci rozhodol dňa 04. 12. 2012 tak, že návrh navrhovateľov zamietol.
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho čo uviedli v rámci odvolacieho konania odvolatelia konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O. s. p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. So všetkými skutočnosťami uvádzanými odvolateľmi sa náležitým a presvedčivým spôsobom vyporiadal už prvostupňový súd, ktorého rozhodnutie spĺňa všetky požiadavky kladené na zákonné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 O. s. p. Prvostupňový súd sa dôsledne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli v prejednávanej veci rozhodujúce vrátane tých, na ktoré poukázali v odvolaní odvolatelia.
Na doplnenie a v súvislosti s odvolacou námietkou nevykonania navrhovaného doplnenia dokazovania ďalším znaleckým posudkom, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že prvostupňový súd zrozumiteľne uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol ako aj dôvody, pre ktoré nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie ďalším znaleckým posudkom. Aj odvolací súd mal za to, že jednoznačne zo znaleckého posudku Ing. D. U. vyplynulo, že sporná parcela KN-C č.3570 je celá vytvorená z časti pkn parc. č. 1718 a podľa stavu EN z časti EN parc. č. 13933 a EN 14056, pričom tvrdenie navrhovateľov, že EN parc. č. 14056 je časťou pkn parc. č. 1600 nie je pravdivé. V písomnom dodatku k znaleckému posudku č. 18/2010 znalec reagoval na námietky navrhovateľov a uviedol, že sporná plocha vo výmere 116 m2 označená bodmi 1, 2, 9, 10, 1 na spornej parcele KN-C č. 3570 ako súčasť EN parc. č. 14056 patrí do parc. pkn č. 1718. Zároveň znalec uviedol, že potvrdenie Obecného úradu Skalité a užívací stav v evidencii nehnuteľností nie je právnym podkladom na zmenu zárubkovej hranice. Je potrebné poukázať na to, že zo žiadnych ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že je povinnosťou prvostupňového súdu vykonať všetky navrhované dôkazy. Podľa ust. §120 ods. 1 O. s. p. súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Odvolací súd sa stotožnil s tým, že už tie dôkazy, ktoré boli doposiaľ vykonané poskytli dostatočný podklad pre rozhodnutie súdu I. stupňa. Odvolací súd mal taktiež za to, že po rozsiahlom dokazovaní navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení k tomu, aby súd rozhodol o vyprataní časti parcele č. KN-C č. 3570, nepreukázali, že sú spoluvlastníkmi podielov v časti uvedenej parcele a že táto je vytvorená aj z pkn č. 1600, kde sú zapísaní v určitých podieloch aj ich právni predchodcovia. Samotná skutočnosť, že navrhovatelia sa nestotožňujú s právnym názorom okresného súdu, nemôže viesť k záveru o nesprávnosti jeho rozhodnutia. Odvolací súd nepovažoval odvolanie navrhovateľov za dôvodné.
O trovách odvolacieho konania v súlade s ust. § 224 ods. 4 O. s. p. rozhodne prvostupňový súd.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .