Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_32P-126-2022.pdf
PDF · 71.04 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/126/2022
Uznesenie
Okresný súd Trenčín vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov : matky C. B., bytom D. XX, XXX XX E. F., G. H. a otca I. B., t. č. ÚVTOS a ÚVV Ilava, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Vyhlasuje sa, že Okresný súd Trenčín n e m á právomoc vo veci konať.
II. Konanie s a z a s t a v u j e .
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec dieťaťa svojim návrhom žiadal o zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu z dôvodu, že sa nachádza vo vyšetrovacej väzbe a výživné za neho platia jeho rodičia. Ohľadom pobytu matky uviedol, že žije v Českej republike a je tam aj zamestnaná. K návrhu pripojil kópiu splnomocnenia, ktoré ako zákonný zástupca dieťaťa udelil dňa 16.03.2022 na presťahovanie sa maloletého A. do Českej republiky od júla 2022.
2. Matka dieťaťa počas telefonického rozhovoru potvrdila, že s maloletým A. žije v Českej republike, a to od augusta minulého roka. V Českej republike je zamestnaná a maloletý tam navštevuje predškolské zariadenie.
3. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
4. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
5. Jednou z podmienok konania, ktorú súd musí vždy skúmať z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každom stupni, je právomoc súdov Slovenskej republiky. Nedostatok súdnej právomoci je neodstrániteľná procesná podmienka, preto záver o nedostatku právomoci vedie zásadne k zastaveniu konania. Pomer právomoci slovenských súdov k právomoci súdov iných štátov zásadne riešia medzinárodné zmluvy, v prípade členských štátov Európskej únie nariadenia vydávané Radou a Európskou komisiou. V prejednávanej veci je predmetom konania zníženie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, preto súd postupoval v zmysle Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej „Nariadenie o výživnom“).
6. Podľa článku 3 Nariadenia o výživnom, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu (v súlade s Korigendom k nariadeniu Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti), alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
7. Podľa čl. 10 Nariadenia o výživnom, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
8. Cieľom uvedeného nariadenia je ochrana záujmov oprávneného na výživné, ktorý je považovaný za slabšieho účastníka konania. Z tohto hľadiska majú normy právomoci stanovené v čl. 3 Nariadenia o výživnom za cieľ zabezpečiť blízkosť medzi oprávneným a príslušným súdom. Pokiaľ návrh podáva oprávnený na výživné, je mu ponechaná možnosť výberu, kedy môže svoj návrh podať buď na súd podľa miesta obvyklého pobytu odporcu [písm. a) článku 3 Nariadenia o výživnom] alebo na súd podľa miesta svojho obvyklého pobytu ako obvyklého pobytu oprávneného [písm. b) článku 3 Nariadenia o výživnom]. Naopak však uvedené pravidlo neplatí a povinný z výživného môže podať svoj návrh len na súd obvyklého pobytu oprávneného, pretože v tomto prípade sa procesnoprávne postavenie odporcu kumuluje v osobe oprávneného, čím je naplnený cieľ nariadenia chrániť oprávneného na výživné ako slabšiu stranu, ktorej dôsledkom je zachovanie blízkosti medzi súdom o osobou oprávnenou na výživné (bližšie rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-295/95, C-433/01, C-408/13 a ďalšie).
9. Podľa obsahu návrhu, ktorý si súd overil telefonickým rozhovorom s matkou dieťaťa, sa maloletý A. zdržiava spolu s matkou v Českej republike už od augusta minulého roku. Matka si našla v Českej republike prácu a maloletý tam navštevuje predškolské zariadenie. Súd tak má za to, že sa obvyklý pobyt maloletého dieťaťa nachádza v Českej republike, kde má maloletý aktuálne vytvorené centrum svojich záujmov, matka mu v Českej republike vytvára rodinné a ekonomické zázemie, maloletý si v predškolskom zariadení buduje sociálne väzby a pod., preto v otázke vyživovacej povinnosti k maloletému A. má právomoc rozhodnúť súd Českej republiky ako súd obvyklého pobytu maloletého dieťaťa.
10. Súd by si v danom prípade mohol založiť svoju právomoc na rozhodnutie iba v súlade s čl. 5 Nariadenia o výživnom, podľa ktorého okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa odporca zúčastní konania. To neplatí, ak sa odporca zúčastní konania len, aby namietol absenciu právomoci. Matka dieťaťa bola informovaná o podanom návrhu a o skutočnosti, že právomoc rozhodovať má v tejto veci súd Českej republiky. Zároveň bola v súlade s čl. 5 Nariadenia o výživnom výzvou zo dňa 22.12.2022 vyzvaná, či súhlasí s právomocou slovenského súdu a či sa zúčastní konania, alebo či namieta absenciu právomoci slovenského súdu. Matke dieťaťa bola výzva súdu doručená dňa 05.01.2023, do dnešného dňa matka na výzvu súdu žiadnym spôsobom nereagovala, na základe čoho má tunajší súd za to, že matka nesúhlasí s právomocou tunajšieho súdu a konania sa nezúčastní, preto súd nemôže založiť svoju právomoc ani podľa čl. 5 Nariadenia o výživnom.
11. Na základe vyššie uvedených skutočností tunajší súd nemá právomoc na konanie o vyživovacej povinnosti k maloletému A., preto v zmysle čl. 10 Nariadenia o výživnom aj bez návrhu vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať. Nedostatok právomoci je prekážkou neodstrániteľnou, ktorá podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku vedie zásadne k zastaveniu konania.
12. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku a to tak, že žiaden účastník nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.