Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/256/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove sudkyňou Mgr. Annou Vargovou v právnej veci žalobkyne: B. L., C.. XX.XX.XXXX, S. M.L. M. XX, právne zastúpená JUDr. Dušanom Kazárom, advokátom so sídlom Banská Bystrica, Ul. Čsl. armády 25 proti žalovanej: Obec Kokošovce, Kokošovce 76, právne zastúpenej JUDr. Františkom Komkom, advokátom so sídlom Hlavná č. 27, Prešov, v konaní o zaplatenie 2.523,66 Eur s prísl. a o vzájomný návrh takto

rozhodol:

žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 2.523,66 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 92,- Eur od 15.8.2009 do zaplatenia, zo sumy 30,66 Eur od 15.9.2009 do zaplatenia, zo sumy 991 Eur od 15.9.2009 do zaplatenia a zo sumy 1410 Eur od 1.11.2009 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

vzájomný návrh žalovanej z a m i e t a .

o trovách konania súd rozhodne v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 08.12.2009 domáhala, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 2.523,66 Eur s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 92 Eur od 15.08.2009 do zaplatenia, zo sumy 30,66 Eur od 15.09.2009 do zaplatenia, zo sumy 991 Eur od 15.09.2009 do zaplatenia a zo sumy 1.410 Eur od 01.11.2009 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Dôvodom uplatneného nároku je nevyplatenie odstupného vo výške 991 Eur, odchodného vo výške 1.410 Eur, náhrady za dovolenku v mesiaci júl vo výške 92 Eur a v mesiaci august 30,66 Eur. Spolu tak žalovaná suma predstavuje 2.523,66 Eur, na úhradu ktorej žalobkyňa žalovanú vyzvala.

Žalovaná v priebehu konania menila stanoviská, keď pôvodne uznala nárok v bodoch 1 a 2, teda náhradu mzdy za júl 2009 predstavujúcu rozdiel 92,- Eur a náhradu dovolenky za august 2009 predstavujúcu rozdiel 30,66 Eur. Ďalšie nároky poprela, neskôr bola ochotná akceptovať odchodné a ostatné nároky neuznávala. Súčasne uplatnila vzájomný návrh na uhradenie 1.123,67 Eur a neskôr sumu zvýšil na 1.246,33 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 17.3.2011 do zaplatenia.

Okresný súd v Prešove rozhodol dňa 17.03.2011 tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania. Vzájomný návrh žalovanej zamietol.

Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 19.01.2012 zrušil rozsudok súdu I. stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uložil súdu prvého stupňa bližšie zdôvodniť dôvody pre ktoré zamietol vzájomný návrh, zvlášť sa zaoberať zisťovaním okolností ktoré viedli k udeleniu absencii žalovanou žalobkyni, okolnosti čerpania dovolenky v mesiaci 8/09 a následne nenastúpenie do práce.

Pred vyhlásením prvého rozhodnutia súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, pracovnou zmluvou z 1.7.2002, menovacím dekrétom z 17.6.2004, oznámením o výške a zložení funkčného platu, výzvou na vyplatenie platových nárokov z 5.10.2009, žiadosťou o vyplatenie odchodného z 14.10.2009, výpoveďou z 28.5.2009, písomnými stanoviskami účastníkov konania, listinou označenou - výpoveď - doplnenie z 6.10.2009, kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa pre zamestnávateľov podľa , evidenciou dochádzky žalobkyne za august 2009 a po zrušení rozsudku odvolacím súdom doplnil dokazovanie pracovným poriadkom vydaným žalovanou dňa 12.02.2007, plánom čerpania dovolenky za školský rok 2008/2009 (vzor), výsluchom svedkov A. I., B. I., K. D., L. mzdového listu žalobkyne za rok 2009, podaním vysvetlenia Sociálnou poisťovňou Prešov, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Žalobkyňa pracovala u žalovanej na základe pracovnej zmluvy zo dňa 05.07.2002 ako zamestnanec materskej škôlky a menovacím dekrétom zo 17.06.2004 bola menovaná na 5-ročné funkčné obdobie od 01.07.2004 do 30.06.2009 riaditeľkou MŠ v Kokošovciach. Žalobkyni bola dňa 28.05.2009 daná výpoveď z pracovného pomeru podľa k 31.08.2009. Výpovedným dôvodom bola nadbytočnosť, nakoľko do funkcie riaditeľky MŠ v Kokošovciach do 01.07.2009 bola menovaná nová riaditeľka po absolvovaní výberového konania. Listom zo dňa 06.10.2009 žalovaná doplnila už danú výpoveď spôsobom, že zmenila výpovedný dôvod podľa pre neospravedlnené absencie žalobkyne v práci od 12.08.2009 do 31.08.2009. Listom zo dňa 26.10.2009 adresovaným žalovanou žalobkyni okrem iného uviedla, že pri výpovedi z pracovného pomeru došlo k pisárskej chybe, keď výpoveď mala byť daná podľa , nie písm. b). Tento výpovedný dôvod bol pre nesplnenie predpokladov ustanovených právnym predpisom na výkon dohodnutej práce vychádzajúc z výsledkov výberového konania. Z uvedeného dôvodu odmietla žalovaná vyplatiť žalobkyni odstupné.

Súd v rozsudku zo dňa 17.03.2011 ustáli, že platne bola žalobkyni daná výpoveď dňa 28.05.2009 podľa pre nadbytočnosť. V tomto smere sa s rozhodnutím súdu I. stupňa stotožnil aj odvolací súd, keď v odôvodnení uznesenia -122 uviedol, že zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v , pričom dôvod výpovede sa musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Žalovaná pritom zmenila dôvody výpovede trikrát, naviac už po skončení pracovného pomeru, čo je z pohľadu odvolacieho súdu absurdná situácia. V tomto smere už súd I. stupňa ďalšie dôkazy nevykonával.

Okrem žalobného návrhu žalobkyne sa súd zaoberal aj vzájomným návrhom žalovanej, ktorý bol v priebehu konania niekoľkokrát menený. Podaním doručeným súdu dňa 24.04.2013 sa žalovaná domáhala voči žalobkyni zaplatenia 2.533,67 Eur s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od 01.09.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 26.09.2013 súd pripustil zmenu petitu vzájomného návrhu. Nárok uplatnený žalovanou pozostával z pôvodne žalovanej sumy 1.123,67 Eur ku ktorej pripočítala nárok na vyplatenie odchodného 2 x 705 Eur, spolu 1.410 Eur. Celkovo si žalovaná uplatnila voči žalobkyni 2.533,67 Eur s príslušenstvom. Prečo si žalovaná uplatnila voči žalobkyni náhradu dvojnásobku odchodného nie je celkom zrejmé, keď žalobkyni žiadne odchodné nevyplatila.

Právny zástupca žalobkyne v písomnom stanovisku, súdu doručenom 07.03.2013 uviedol, že podaným návrhom sa žalobkyňa domáha doplatenia rozdielu v náhrade mzdy, ktorá jej nebola vyplatená za vyčerpanú dovolenku, ako aj rozdielu po vyplatenom odstupnom a nevyplatenom odchodnom. K rozdielu došlo zrejme z dôvodu, že žalovaná ako zamestnávateľ žalobkyne vychádzala z nesprávnej výšky mzdy žalobkyne. Po skončení pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti je spojený nárok zamestnanca na odstupné podľa . Žalovaná tento nárok vyplatila, avšak v

nesprávnej výške. Po zmene výpovedného dôvodu žalovaná dokonca požadovala vyplatené odstupné žalobkyňou vrátiť. Nakoľko spôsob skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti je zrejmý, rovnako nepochybný je aj nárok žalobkyne. Keďže žalobkyňa skončila pracovný pomer v čase, keď bola poberateľkou starobného dôchodku a išlo o jej prvé skončenia pracovného pomeru, podľa jej vznikol nárok aj na odchodné. Jeho výška a zároveň aj nedoplatok boli preukázané oznámeniami zamestnávateľa o výške a zložení funkčného platu, ako aj kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa na rok 2009. Vznik nároku nie je podmienený osobitnou žiadosťou zamestnávateľovi adresovanou zamestnancom. Právny zástupca žalobkyne sa nestotožnil s argumentáciou protistrany, že ak v čase skončenia pracovného pomeru zamestnanec je už poberateľom dôchodku, nárok na odchodné stráca. Ďalej právny zástupca žalobkyne vo vzťahu k čerpaniu dovolenky uviedol, že v letných mesiacoch júl a august 2009 žalobkyňa, ako aj ostatní zamestnanci pracujúci v MŠ čerpali dovolenku. Žalobkyňa si bola vedomá, že jej pracovný pomer končí 31.08.2009 a teda má nárok len na pomernú časť dovolenky za kalendárny rok. Žiadala zamestnávateľa, aby jej oznámil presnú dĺžku dovolenky. O tom svedčí aj listinný dôkaz „čerpanie dovolenky zamestnancov MŠ za školský rok 2008/2009“ podpísaný žalobkyňou a predložený žalovanej, kde v kolónke žalobkyne nie je uvedené v ktorých dňoch má dovolenku čerpať. V auguste 2009 v škôlke prebiehali rekonštrukčné práce, deti v zariadení neboli a vykonávali sa iba práce súvisiace s rekonštrukciou. Žalobkyňa o tejto skutočnosti vedela a keďže do konca augusta 2009 žiadna výchovno-vzdelávacia ani iná činnosť s deťmi v MŠ (čo bola pracovná náplň žalobkyne) neprebiehala a žalovaná jej nástup do zamestnania neoznámila, dôvodne predpokladala, že pokiaľ už má vyčerpanú dovolenku, vo zvyšných dňoch má pracovné voľno bez náhrady mzdy. Takto to navrhla aj zamestnávateľovi. V tejto súvislosti poukázal právny zástupca žalobkyne na listinný dôkaz - potvrdenie Sociálnej poisťovne z 09.07.2010, podľa ktorého žalovaná 02.09.2009 bezprostredne po skončení pracovného pomeru žalobkyne a po nevedomosti o jej neprítomnosti v čase od 12.08.2009 do 31.08.2009 oznámila prerušenie povinnej účasti na nemocenskom, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti v tomto období z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky žalobkyňou a podaním z 28.06.2010 to opravila na čerpanie pracovného voľna bez náhrady mzdy. tomu nasvedčuje aj evidencia dochádzky za mesiac august 2009, z ktorej vyplýva, že od 12.08. do 28.08.2009 je v riadku pri mene žalobkyne vyznačenie dochádzky prepisované z pôvodného označenia na „A“, čiže absenciu. Neprítomnosť žalobkyne v práci za absenciu začala žalovaná považovať až potom, ako si žalobkyňa u nej uplatnila nedoplatky na náhrade mzdy. Správanie žalovanej je tak z pohľadu prácneho zástupcu žalobkyne účelové v snahe zbaviť sa zodpovednosti.

Z písomného stanoviska právneho zástupcu žalovanej vyplýva, že odstupné je určitá satisfakcia poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi po skončení pracovného pomeru za účelom zmiernenia dôsledkov pri prepustení zamestnanca. Zároveň sa však predpokladá, že zamestnanec nepožiadal o predčasný alebo starobný dôchodok. Odchodné podľa právneho zástupcu žalovanej je možné chápať ako určité poďakovanie zamestnancovi za jeho celoživotný výkon práce, pričom o vyplatenie odchodného musí požiadať pracovník pred skončením pracovného pomeru alebo bezprostredne po jeho skončení. V konaní bolo preukázané, že žalobkyni bol priznaný starobný dôchodok už 18.04.2007 a túto skutočnosť žalobkyňa žalovanej neoznámila. V ust. upravuje podmienky vyplatenia odchodného pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na predčasný dôchodok, starobný dôchodok a invalidný dôchodok pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 70 %. V takom prípade patrí zamestnancovi odchodné podľa ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo bezprostredne po jeho skončení. Právny zástupca žalovanej dôvodí, že žalobkyňa nepožiadala o poskytnutie odchodného pred skončením pracovného pomeru, že starobný dôchodok jej bol vyplácaný ešte počas trvania pracovného pomeru od 18.04.2007 a odchodné nepožiadala ani po skončení pracovného pomeru až po dobe skoro dva a pol roka., čo rozhodne nemožno vnímať ako bezprostredne po. Podľa názoru právneho zástupcu žalovanej termín „bezprostredne po“ zákon špecifikuje ako lehotu 10 pracovných dní po skončení. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa nemá právo na vyplatenie odchodného a ani odstupného, nakoľko sa po skončení pracovného pomeru u žalovanej zamestnala v Domove mládeže Prešov. Žalovaná svoj vzájomný návrh pôvodne na sumu 1.123,67 Eur navýšila o sumu 1.410 Eur ako nárok za odchodné (2 x 705 Eur).

Žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že potom, ako jej žalovaná dala výpoveď pre nadbytočnosť a riaditeľkou MŠ sa stala nová zamestnankyňa, tejto žalobkyňa odovzdala agendu, vrátane kľúčov. Dĺžku čerpanej dovolenky jej mal oznámiť zamestnávateľ, pretože mala nárok len na pomernú časť dovolenky a keď sa o tom chcela informovať na Mestskom úrade bolo jej povedané, že o dĺžke dovolenky ju má informovať

zamestnávateľ. Preto ju nahnevalo, že jej zamestnávateľ udelil absenciu. Žalobkyňa tiež zdôraznila, že v mesiaci august prebiehali v škôlke rekonštrukčné práce a zdržiavali sa v nej len nepedagogickí zamestnanci.

Štatutárny zástupca žalovanej uviedol, že škôlka v mesiacoch júl a august riadne fungovala. O čerpaní dovolenky mala mať žalobkyňa vedomosť, pretože jej to žalovaný oznamoval ústne a taká bola prax. V zázname sociálnej poisťovne nefiguruje neprítomnosť žalobkyne v práci ako absencia, pretože podľa vyjadrenia externej zamestnankyne žalovanej ktorá mala na starosti spracovanie miezd, takýto dôvod neúčasti v práci by znemožnil spracovanie mzdy a tiež preto, že žalovaná očakávala, že žalobkyňa neprítomnosť v práci náležite zdôvodní.

V konaní vypočutí svedkovia uviedli:

Svedkyňa Viera Korkobcová vo výpovedi uviedla, že dochádzka zamestnancov do práce bola zaznamenaná v dochádzkovom liste a koncom mesiaca sa dávala hromadná dochádzka na Obecný úrad. Pri čerpaní dovolenky existoval dovolenkový papier, nejednalo sa však o dovolenkový lístok. Dovolenky sa odsúhlasovali spôsobom, že sa urobil predbežný návrh a tento sa prekonzultoval so starostom. Po jeho odsúhlasení sa to dalo na vedomie rodičom. Dovolenky sa čerpali kolektívne tak, že zamestnanci museli dovolenku vyčerpať počas prázdnin. V mesiacoch júl a august v roku 2009 svedkyňa uviedla, že žalobkyni nevypisovala dovolenku, pretože nevedela, ako sa so zamestnávateľom dohodli. Svedkyňa nastupovala do práce posledný augustový týždeň. Svedkyňa mala vedomosť o prebiehajúcich rekonštrukčných prácach v škole až potom, ako jej to zavolala školníčka, či nemôže posledný týždeň sa dostaviť za účelom upratovania. Na položené otázky svedkyňa odpovedala, že o čerpaní dovolenky sa vyhotovoval rozpis, ktorý vyhotovovala ona aj s kolegyňou. Tento musel byť známy najneskôr do prvého júlového týždňa. Pedagogickí zamestnanci museli čerpať dovolenku striktne. Čo sa týka zatvorenia škôlky, tak zákon ukladal povinnosť mať škôlku zatvorenú štyri týždne, avšak v ich prípade bola zatvorená celé dva mesiace, keďže sa jednalo o jednotriedku.

Svedkyňa Mária Kolivošková uviedla, že evidencia zamestnancov na pracovisku sa zapisovala evidenčne príchod a odchod. O žalobkyni mala svedkyňa vedomosť, že jej pracovný pomer končil a na pracovisku nebola teda v mesiaci júl do 15. až 18. augusta. Svedkyňa mala vedomosť o tom, že žalobkyňa bola poberateľkou starobného dôchodku. Na položené otázky svedkyňa odpovedala, že počas letných mesiacov okrem prvého júlového týždňa je škôlka zatvorená, pretože deti už v škôlke nie sú. Potvrdila, že prebiehali stavebné práce ako výmena okien a maľovanie. Na otázku, či ju zamestnávateľ osobne vyzýval na nástup do práce uviedla, že ona vedela, kedy má nastúpiť do práce.

Svedkyňa Erika Tuhrinská uviedla, že obec nevyzývala zamestnancov na nástup do práce, pretože dovolenka sa nahlasovala ešte v júli, urobil sa harmonogram a konkrétne svedkyňa si poznačila do kalendára od kedy - do kedy čerpá dovolenku. Po skončení nastúpila do práce. Potvrdila, že v letných mesiacoch júl a august v roku 2009 prebiehala rekonštrukcia škôlky, menili sa okná, opravoval strop, maľovalo sa, avšak nevie, či konkrétne v roku 2009. Svedkyňa nemala vedomosť o tom, kedy pracovný pomer žalobkyni končí a ani ohľadom skutočností týkajúcich sa nastúpenia do práce žalobkyňou.

Z predloženého plánu čerpania dovoleniek žalovanou za školský rok 2008/2009 na č.l. 148 označený ako VZOR vyplýva, že pri mene žalobkyne je uvedené 01.07.2009 - 31.07.2009. Rovnaký plán je aj na č.l. 181 predložený žalobkyňou, avšak pri mene žalobkyne sa nenachádza nijaký údaj. Obidva harmonogramy sú datované 04.07.2009, nachádza sa na nich pečiatka Materskej školy Kokošovce a podpis riaditeľky, v tom čase žalobkyne.

Z predloženej evidencie dochádzky za mesiac august 2009 súd konštatuje, že tento listinný dôkaz je v súdnom konaní nepoužiteľný, pretože zápisy pri mene žalobkyne sú poprepisované a absolútne nečitateľné. Na tento listinný dôkaz nebolo možné prihliadať ako na absolútne nevierohodný.

Z potvrdenia Sociálnej poisťovne z 09.07.2010 vyplýva, že dňa 02.09.2009 (bezprostredne po skončení pracovného pomeru žalobkyne) bolo v Sociálnej poisťovni pobočka Prešov oznámené prerušenie povinnej účasti na nemocenskom, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti žalobkyne v období od 12.08.2009 do 31.08.2009 z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky (č. 6). Dňa 28.06.2010 žalovaný ako zamestnávateľ požiadal o opravu dôvodu prerušenia poistenia na dôvod - čerpanie pracovného voľna bez náhrady mzdy alebo služobného voľna bez nároku na plat, alebo služobný príjem (č. 1).

Dňa 28.06.2013 požiadal súd o vysvetlenie priamo pracovníčku uvedenú na pôvodnom potvrdení Sociálnej poisťovne pani Č. I. o poskytnutie informácie, akým spôsobom sa v systéme sociálnej poisťovne vykazujú oznámenia zamestnávateľa o absencii zamestnanca, ktorá uviedla, že ako „neospravedlnená neprítomnosť v práci pod č. 3.“

Z predložených výplatných pások súd zistil, že na výplatnej páske žalobkyne za mesiac júl predloženej žalobkyňou ako súčasť žaloby dňa 08.12.2009 je vykazovaný zostatok dovolenky 22 dní (č.l. 14) súčasťou údajov na mzdovom liste v časti zrážky sú aj príspevky odborovej organizácii, ktoré boli žalobkyni žalovanou zrážané. Vo vzťahu k čerpaniu dovoleniek je potrebné poukázať na vyjadrenie právneho zástupcu žalovanej, súdu doručené 15.11.2012 v ktorom uvádza, že dĺžka dovolenky za ten-ktorý rok sa obcou neoznamovala, priamo vyplývala z výplatných pások, ktoré boli každý mesiac vydávané zamestnancom pri výplate mzdy (z výplatnej pásky za mesiac júl vyplýva zostatok dovolenky pre žalobkyňu 22 dní).

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa , , zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodu, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa ,,,, ,

(1) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo dohodou z tých istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný pomer zamestnanca trval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

(3) Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť. Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného nástupu do pracovného pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného.

(4) Odstupné nepatrí zamestnancovi, u ktorého pri organizačných zmenách alebo racionalizačných opatreniach dochádza k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na iného zamestnávateľa podľa tohto zákona.

(5) Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne s uvoľňovaným zamestnancom na výplate odstupného inak.

(6) Pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok a invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, patrí zamestnancovi odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku

podľa § 134, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo bezprostredne po jeho skončení.

Z kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov odmeňovaných podľa na rok 2009 súd zistil, že v ustanovení II. - pracovné podmienky a podmienky zamestnávania bod 4 sa uvádza, že pri skončení pracovného pomeru z dôvodov uvedených v alebo b) je dôvodné odstupné nad rozsah ustanovený podľa , najmenej v sume 1 funkčného platu zamestnanca. V bode 5 sa uvádza, že pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok a invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odchodné nad ustanovený rozsah podľa , najmenej v sume 1 funkčného platu zamestnanca.

Žalobkyňa si uplatnila u žalovaného nárok na vyplatenie odstupného vo výške 4-násobku mesačného funkčného platu 4 x 705 Eur, spolu 2.820 Eur a žalovaná jej vyplatila 1.839 Eur. Žalobkyňa má nárok na vyplatenie odstupného vychádzajúc z ust. § 76 ods. 1 v spojení s kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa vo výške 4 funkčných platov z dôvodu jej nadbytočnosti vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa. Odstupné by nepatrilo zamestnancovi v prípadoch taxatívne ustanovených zákonom. Žalovaná dôvodila, že žalobkyňa nemá nárok na odstupné, pretože po skončení pracovného pomeru u žalovanej nastúpila hneď do ďalšieho zamestnania v Domove mládeže v Prešove. S touto argumentáciou sa súd nestotožňuje, pretože žalobkyni by nepatrilo odstupné v prípade, ak dôjde k zániku zamestnávateľa s právnym nástupníctvom, keď zároveň zo zákona dochádza ku generálnej sukcesii práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, pričom sa mení len zamestnávateľský subjekt a nemení sa obsah pracovného pomeru, ani sa pracovný pomer nekončí. Do všetkých práv, povinností a zodpovedností doterajšieho zamestnávateľského subjektu vstupuje iný právny nástupca. V tomto prípade sa však nejedná o situáciu, žeby Obec Kokošovce zanikala s právnym nástupníctvom na Domov mládeže Prešov, nakoľko sa jedná o úplne odlišný subjekt. Iné dôvody pre ktoré by žalobkyňa nespĺňala nárok na vyplatenie odstupného žalovaná súdu neuviedla.

Žalobkyňa si uplatnila nárok na odchodné, ktoré jej malo byť vyplatené vo výške 2-mesačného funkčného platu 705 Eur x 2, spolu 1.410 Eur podľa ust. , v spojení s kolektívnou zmluvou. Žalovaná jej nevyplatila žiadne odchodné. Argumentácia žalovanej k nevyplateniu odchodného spočívala v tom, že žalobkyňa nepožiadala o poskytnutie odchodného pred skončením pracovného pomeru v čase, keď jej na odchodné vznikol nárok, teda poberaním starobného dôchodku, ktorý poberala od 18.04.2007. Žalobkyňa mala požiadať bezprostredne a učinila tak až po dobe skoro dva a pol roka. Ani s uvedenou právnou argumentáciou žalovanej sa súd nestotožňuje. V čase, keď žalobkyni vznikol nárok na poberanie starobného dôchodku v roku 2007 žalobkyňa riadne pracovala, preto jej nárok na odchodné vzniknúť nemohol, keďže tento vzniká až pri prvom skončení pracovného pomeru a zároveň požiada o poskytnutie dôchodku pred skončením pracovného pomeru, alebo bezprostredne po. Zákon neukladá oprávnenému požiadať o odchodné, ale o dôchodok, pričom žalobkyňa konala v súlade so zákonom, pretože v čase skončenia pracovného pomeru starobný dôchodok poberala. Žalobkyňa teda spĺňa zákonné predpoklady na vyplatenie odchodného keď nadobudla nárok na starobný dôchodok a prvý krát končila pracovný pomer. Jedna sa o jednorazový nárok, ktorý je v upravený len v minimálnej výške, pričom priaznivejšia výška môže byť predmetom právnej úpravy v kolektívnych zmluvách, čo je aj prípad žalobkyne. Nikde zo zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť zamestnanca žiadať o vyplatenie odchodného a neobstojí ani tvrdenie žalovanej, že nemala vedomosť o tom, že žalobkyňa je poberateľkou starobného dôchodku. Táto skutočnosť je vyznačená tak vo výplatnej páske, ako aj v opise mzdového listu. Napriek tomu o vyplatenie odchodného žalobkyňa požiadala listom z 05.10.2009.

Ďalšie náhrady žalobkyne predstavujú náhradu mzdy za dovolenku čerpanú v júli 2009, keď podľa tvrdenia žalobkyne jej malo byť vyplatených 705 Eur, čo je výška jej funkčného platu a žalovaná jej vyplatila 613 Eur, pričom rozdiel predstavuje 92 Eur. Taktiež za dovolenku 7 dní v auguste 2009 jej žalovaná uhradila 204,34 Eur a podľa posledného funkčného platu 705 Eur jej mala uhradiť 235 Eur, čím uhradila o 30,66 Eur menej.

Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu Prešov č.k. -122 na strane 6 vyplýva, že „pri výplate odstupného a odchodného, ako aj pri náhrade za dovolenku, sa náhrada vypočítava z priemerného zárobku. Priemerný zárobok na pracovnoprávne vzťahy je upravený v “, preto Okresný súd pri rozhodovaní o nároku žalobkyne na výplatu náhrady dovolenky, na odstupné a odchodné nemal vychádzať z tzv. funkčného platu, ale z priemerného zárobku“. S touto argumentáciou sa nestotožnil právny zástupca žalobkyne, keď v písomnom stanovisku súdu doručenom 07.03.2013 a opätovne 05.08.2013 poukázal na ust. o odmeňovaní zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a potreby vychádzať z výšky funkčného platu žalobkyne a nie priemerného zárobku. Súd I. stupňa rozhodoval na základe vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu tak, ako mu to ukladá ust. . Právny názor vyslovený odvolacím súdom je pre prvostupňový súd záväzný.

Podľa , zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Podľa ,, ,

(1) Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

(2) Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

(4) Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Pre výpočet priemerného zárobku žalobkyne bol rozhodujúci II. štvrťrok od mesiaca apríl do júna 2009, pretože pracovný pomer žalobkyne skončil 31.08.2009, teda nárok na vyplatenie odstupného a odchodného žalobkyni vznikol po skončení pracovného pomeru a nárok na náhradu za čerpanú dovolenku za mesiac 7/2009 v mesiaci 8/2009 a za mesiac 8/2009 v mesiaci 9/2009. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok a zaokrúhľuje sa na 4 desatinné miesta. Priemerný zárobok pre pracovnoprávne účely sa v zmysle chápe ako priemerný hrubý zárobok zisťovaný z hrubej mzdy za kalendárny štvrťrok od apríla do júna 2009, kde hrubý príjem žalobkyne bol v každom mesiaci II. kalendárneho štvrťroka 705 Eur. V uvedenom období odpracovala žalobkyňa v mesiaci apríl 22 dní, v mesiaci máj 21 dní a v mesiaci jún 22 dní. Pracovný čas žalobkyne vychádzajúc z pracovnej zmluvy bol 37,5 hodín týždenne, hrubá mzda žalobkyne bola 2.115 Eur, celkom odpracovala žalobkyňa 65 dní 487,5 hodiny. Priemerný hodinový zárobok žalobkyne za II. štvrťrok je 4,3385 Eur ( 3 x 705 Eur : 487,5 hodín). Priemerný mesačný zárobok žalobkyne súd vypočítal postupom, keď zisťoval priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca (pri 37,5 hodinovom pracovnom čase odpracuje zamestnanec za rok vrátane platených sviatkov 1.957,5 hodín : 12 = 163,1 x 4,3385 = 707,6) priemerný mesačný zárobok žalobkyne je 707,6 Eur. Vychádzajúc z vypočítaného priemerného zárobku žalobkyne by táto mala nárok na odstupné vo výške 2.830,04 Eur (4 x 707,6 Eur) na odchodné vo výške 1.415,02 Eur (2 x 707,6 Eur), náhradu dovolenky za mesiac júl 2009 vo výške nevyplateného rozdielu 94,60 Eur (707,6 Eur - 613 Eur) a za sedem dní dovolenky čerpanej v mesiaci august 2009 31,56 Eur (mal uhradiť 235,9 - uhradil 204,34 Eur). Žalovaná uhradila žalobkyni odstupné vo výške 1.839 Eur, náhradu za čerpanú dovolenku v júli 2009 613 Eur a náhradu za čerpanú dovolenku v mesiaci august 2009 204,34 Eur. Odchodné žalovaná žalobkyni neuhradila vôbec. Rozdiel medzi opodstatneným nárokom žalobkyne a vyplatenými náhradami žalovanou je 2.532.22 Eur (odstupné 991,04 Eur + odchodné 1.415,02 Eur +

dovolenka 94,60 Eur + dovolenka 31,56 Eur). Žalobkyňa si žalobným návrhom uplatnila sumu 2.523,66 Eur, pričom súd je návrhom viazaný a nemôže ho prekročiť.

Vzájomným návrhom si žalovaná uplatnila voči žalobkyni nárok na vrátenie odstupného vo výške 1.839 Eur, nakoľko jej bolo vyplatené bez právneho dôvodu. Titulom neospravedlnenej absencie pre neodpracovanie 14 dní na pracovisku v mesiaci august 2009 došlo zo strany žalovanej ku kráteniu dovolenky v rozsahu 28 dní, čo v peňažnom vyjadrení žalovaná vyčíslila na 817,33 Eur a v zmysle poslednej, uznesením pripustenej zmeny si žalovaná uplatnila aj nárok na vyplatenie odchodného 1.410 Eur.

Podľa , za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú.

Podľa , čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.

Podľa , zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Podľa pracovného poriadku vydaného v súlade s ust. písomné znenie predložené žalovanou z roku 2007, podľa vyjadrenie štatutárneho zástupcu žalovanej nezmenené pre rok 2009 v čl. VII pod názvom „Pracovný čas, dovolenka na zotavenie a prekážky v práci“ v bode 5 uvádza, že „dobu čerpania dovolenky určuje zamestnávateľ podľa plánu dovoleniek“.

Žalovaná tvrdí a zároveň si voči žalobkyni uplatňuje nárok na vyplatenie sumy 817,33 Eur z dôvodu, že žalobkyňa nenastúpila po čerpaní dovolenky v mesiaci august 2009 do práce a to bez ospravedlniteľného dôvodu. Žalobkyňa nepopiera, že potom ako vyčerpala dovolenku do práce nenastúpila, avšak jej obrana spočíva v tvrdení, že po predchádzajúcej dohode so žalovanou čerpala neplatené voľno bez nároku na náhradu mzdy. Navyše, žalovaná ako zamestnávateľ si nesplnila povinnosť a neoznámila jej termín, do ktorého môže dovolenku čerpať, pretože nemala nárok na plnú výmeru dovolenky z dôvodu, že končila pracovný pomer, len na jej pomernú časť. Keď sa snažila zistiť na obecnom úrade aká je dĺžka dovolenky na ktorú má nárok bolo jej povedané, že je povinnosťou zamestnávateľa určiť a oznámiť jej dĺžku nárokovateľnej dovolenky. Žalovaná tvrdí, že o čerpaní dovolenky žalobkyňa mala vedomosť, pretože jej to bolo oznamované ústne a mala to vedieť z výplatných pások. V rozpore s tvrdením žalovanej sú však viaceré skutočnosti, ako výplatná páska za mesiac júl 2009 s uvedením zostatkovej dovolenky 22 dní (mala nárok na 7 dní), čo je v rozpore s tvrdením žalovanej, že zostatková dovolenka sa uvádzala na výplatných páskach a preto o jej dĺžke mala mať žalobkyňa vedomosť. Tvrdeniam žalobkyne korešponduje aj správa zo sociálnej poisťovne, na ktorú žalovaná nahlásila dňa 02.09.2009 prerušenie povinnej účasti na poistení z dôvodu „čerpania rodičovskej dovolenky“ a dňa 28.06.2010 požiadala o opravu pôvodného dôvodu na prerušenie poistenia pre „čerpanie pracovného voľna bez náhrady mzdy“. Oprava dôvodov žalovanou je 6 mesiacov potom, ako bol podaný návrh a vznesený vzájomný návrh v tomto konaní. Tvrdenia štatutárneho zástupcu žalovanej, že uvedený dôvod bol nahlásený z hľadiska softvérových požiadaviek sa po došetrení súdom javí byť nepravdepodobný, pretože 28.06.2010 už žalovaná žalobkyni žiadne finančné nároky neuspokojovala (naopak, nárokovala si náhradu za absencie) a vyťažením pracovníčky sociálnej poisťovne bolo zistené, že v systéme je možné nahlásiť aj absencie ako neospravedlnenú neprítomnosť v práci. Ďalej je potrebné dať do pozornosti výpovede v konaní vypočutých svedkov, kde svedkyňa I. uviedla, že v 7,8/2009 žalobkyni nevypisovala dovolenku, pretože nevedela ako sa so zamestnávateľom dohodli. Toto odporuje tvrdeniu

žalovanej, že žalobkyňu informoval ústne o čerpaní dovolenky. Žalobkyňa do práce od 01.07.2009 až do skončenia pracovného pomeru nenastúpila, je preto otázne aj s poukázaním na údaj na výplatnej páske (ešte v mesiaci júl žalovaná uviedla vo vzťahu k zostatkovej dovolenke žalobkyne mylný údaj), kedy túto ústne informovala. Svedkyňa I. tiež vypovedala, že ich škôlka bola zatvorená celé dva mesiace, keďže sa jednalo o jednotriedku. Svedkyne I. X. D. potvrdili rekonštrukčné práce v materskej škôlke. Svedkyňa I. tiež uviedla, že po skončení rekonštrukčných prác jej zavolal školníčka, či sa nemôže dostaviť posledný týždeň za účelom upratovania. Žalobkyňa aj žalovaná predložili súdu harmonogram čerpania dovoleniek, žalovaná vo verzii VZOR, kde pri mene žalobkyne je čerpanie dovolenky len počas mesiaca júl a žalobkyňa predložila harmonogram z rovnakého obdobia, kde pri jej mene nie je žiaden číselný údaj. Vychádzajúc zo zákonného znenia čerpania dovolenky a normatívneho nariadenia

- pracovného poriadku je nesporné, že povinnosť určiť čerpanie dovolenky má zamestnávateľ, čo je v danom prípade žalovaná a táto okrem ústneho vyjadrenia neprodukovala žiaden dôkaz ktorým by preukázala, že žalobkyni určila čerpanie dovolenky. Naopak, vyššie uvedené dôkazy spochybňujú tvrdenia žalovanej a potvrdzujú to čo uvádza žalobkyňa už aj v kontexte s tým, že žalovaná absencie žalobkyni vytkla ako „nový“ výpovedný dôvod listom zo dňa 06.10.2009.

Vzájomný návrh žalovanej súd nepovažoval za dôvodný v žiadnej jeho časti, pretože neboli preukázané absencie ako neospravedlnená neúčasť žalobkyne v práci, nárok na vrátenie vyplateného odstupného nie je dôvodný, pretože žalobkyňa má nárok na odstupné a toto jej navyše nebolo vyplatené v správnej výške a nárok na vyplatenie odchodného žalobkyňou žalovanej nevyplýva zo žiadnej logickej úvahy. Aj po doplnení dokazovania súd dospel k rovnakému právnemu záveru a totožnému rozhodnutiu v súlade s výrokom rozsudku.

Súdne konanie je ovládané zásadnou dispozičnou a prejednávacou, je zásadnou vecou účastníkov konania tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy k preukázaniu nimi tvrdených skutočností. Žalobca je už v žalobe povinný uviesť rozhodné skutočností, z ktorých vyvodzuje uplatňované právo a musí k tomu uviesť potrebné dôkazy. Túto povinnosť tvrdenia a povinnosť unesenia dôkazného bremena má žalobca počas celého konania. V sporovom konaní stoja proti sebe strany, ktoré majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v celkom inom smere. Každá zo sporových strán musí v závislosti na hypotéze právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v jej prospech . Povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu sú vo vzájomnej jednote. Rozsah dôkaznej povinnosti je zásadne určovaný rozsahom povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože aby mohol účastník nejakú skutočnosť preukázať, musí ju najprv tvrdiť. Bremeno tvrdenia je procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní musí tvrdiť všetky rozhodné skutočnosti významné pre rozhodnutie, z ktorých vyvodzuje pre seba dôvodnosť uplatneného nároku a priaznivý výsledok v spore.

Súd zamietol vzájomný návrh ako neopodstatnený pre neunesenie dôkazného bremena žalovanou.

Podľa ,, ,

(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády SR č., znenie účinné od 1.1.2009,

(1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

(2) Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Súčasne súd žalobkyni priznal aj úroky z omeškania vo výške 5 % v súlade s uplatneným nárokom pričom požadovaný úrok je nižší ako umožňoval platný predpis a omeškanie je datované vo vzťahu k nároku na doplatenie 92,- Eur od 15.8.2009 ako bol výplatný termín mzdy za 7/2009 vo vzťahu k nároku 30,66 Eur a k odstupnému je to od termínu splatnosti výplaty za 8/2009-pričom v tomto výplatnom termíne bolo vyplatené aj nesprávne vyčíslené odstupné a vo vzťahu k nároku na zaplatenie odchodného požadovala žalobkyňa priznať úrok z omeškania od 1.11.2009 do zaplatenia aj keď podľa názoru súdu odchodné malo byť vyplatené po skončení pracovného pomeru, ktorý skončil uplynutím výpovednej lehoty 31.8.2009, teda žalovaná mohla odchodné vyplatiť k 1.9.2009, preto 1.11.2009 ako požaduje žalobkyňa úrok z omeškania bola žalovaná určite v omeškaní.

Podľa , v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodne v súlade s ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.