Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoP-97-2013.pdf
PDF · 96.2 KB
Case nature
Subarea
24CoP/97/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: W. N., nar. XX.XX.XXXX a H. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, deti rodičov - matky: W. N., bytom R. XXX a otca: H. N., bytom G. XXX, o návrhu otca na zverenie maloletých detí a o určenie výživného predbežným opatrením, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 14. augusta 2013, č.k. 20P/154/2013-19, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ohľadne maloletého H. p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým maloletého H. a maloletú W. zveril do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. S účinnosťou odo dňa právoplatnosti uznesenia uložil matke platiť na výživu maloletej W. mesačne 50,- Eur a na maloletého H. 30,- Eur mesačne, ktoré výživné bude matka platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 74 ods. 1 O.s.p. vecne tým, že obe maloleté deti pochádzajú z manželstva otca s matkou detí W. N., ktorých manželstvo doteraz trvá. S maloletými deťmi žije otec v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, pričom v opatere a v starostlivosti o ne mu pomáha matka. Prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany po prešetrení pomerov bolo zistené, že otec s maloletými deťmi žije v spoločnej domácnosti aj so svojimi rodičmi v rodinnom dome, ktorý pozostáva z dvoch bytových jednotiek, z ktorých jednu obýva otec s maloletými deťmi. Aj z výsluchu detí zamestnancami Úradu práce a sociálnych vecí bolo zistené, že obe deti zhodne uviedli, že od odchodu matky zo spoločnej domácnosti matka nie je s nimi v pravidelnom kontakte. Každého jedného navštívila iba raz a to za účelom, aby zistila či s ňou nechcú bývať v obci R.. Od odchodu zo spoločnej domácnosti im neprispela na nákup ošatenia či stravy a ani pri osobnom stretnutí im nedala žiadne prostriedky či darček. Matka v súčasnosti poberá dávku v hmotnej núdzi, ktorú rodina poberala spoločne , pretože obaja (otec aj matka) boli nezamestnaní a matka poberá aj prídavky na deti, hoci s deťmi nežije v spoločnej domácnosti. Kolízny opatrovník preto doporučil súdu, aby návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia bolo vyhovené. Súd potom po oboznámení sa s návrhom otca ako aj so správou kolízneho opatrovníka berúc do úvahy aj vyjadrenie maloletých detí s prihliadnutím na ich fyzický vek návrhu otca vyhovel. V časti určeného výživného uviedol, že vzhľadom na fyzický vek detí výživné určené predbežným opatrením je postačujúce otcovi na hradenie základných potrieb, ktoré s maloletými deťmi má. Bude však potrebné, aby otec podal samostatný návrh na úpravu práv a povinností k maloletým deťom a v rámci toho návrhu sa budú skúmať majetkové pomery rodičov.
Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka detí, v ktorom uviedla, že svojvoľne neopustila spoločnú domácnosť. S otcom detí sa sústavne hádali, otec ju napadol a ustavične sa hádala aj s jeho rodičmi. Svokor každý deň chodil bez klopania do spálne a pozeral sa na ňu. Keď to povedala manželovi, nič s tým nerobil. Dom vykurovali s tuhým palivom, ona musela píliť drevo, chodila do pivnice kúriť a aj tam ju obťažoval. Bojí sa o maloletú dcéru W., nakoľko dospieva a viackrát ju už upozornila, aby si dávala na starého otca pozor. Priložila doklad o zdravotnom stave, nakoľko mala rakovinu kože a v septembri ju majú znova operovať. Otec jej s deťmi nedovolí sa stýkať. Chodí za nimi na ihrisko, na kúpalisko dovolil jej stretnúť sa s nimi 5 minúť a vzal ich preč. Keď sa v C. na kúpalisku chcela so synom rozprávať, otec tomu zabránil. Otec káže deťom, aby jej špinavo nadávali a to doslova, aby skapala. Svoje deti má rada, od mala ich vychovávala, otec detí ani nevie čo sú domáce úlohy a nikdy im nepodpísal ani len žiacku knižku. O svoje deti má záujem, avšak nemohla by ich chodiť navštevovať do rodinného domu, kde s otcom bývali, pretože by po nej vykrikovali na celú ulicu a taktiež by jej neumožnili stretnutie s deťmi ani svokrovci, ani otec. Cez políciu to nechcela riešiť, aby to nemalo zlý vplyv na deti. To ako píše otec detí, že deti k nej cítia odpor je to len zásluha otca. Žiadala, aby súd napadnuté uznesenie zmenil a aby maloletého H. jej zveril do osobnej starostlivosti, nakoľko býva u rodičov, kde má dobré podmienky na výchovu a starostlivosť o syna. Otec detí už po dvoch mesiacoch, hneď po jej odchode má pomer s inou ženou, ktorej pomáha s peniazmi a s výchovou jej troch maloletých detí. Keď si môže dovoliť vypomáhať cudzej žene s tromi deťmi a je v hmotnej núdzi, od nej pritom chce na každé dieťa po 100,- Eur, pričom ona sa kvôli zdravotnému stavu nemôže zamestnať. Poukázala na to, že otec detí robí aj na čierno a zarába zhruba 1.200,- Eur mesačne. Ona je zaťažená všetkými pôžičkami, ktoré brali s otcom spoločne, pričom otec chce, aby aj tieto splácala. Všetky spoločné veci čo nadobudli vrátanie zariadenia domu nechala v rodinnom dome. Po odchode jej nezostalo nič len dlhy a otec ju chce obrať ešte aj o deti. Prídavky na deti jej chodia na účet, ale otec si za to kúpil auto a tie peniaze bral z debetu. V závere opätovne zdôraznila, že žiada, aby súd jej zveril do starostlivosti maloletého H. a ďalej žiada o peňažný príspevok od odporcu sumu 100,- Eur mesačne, keďže jej zdravotný stav si vyžaduje, aby chodila do nemocnice v Bratislave (nemocnica Sv. Alžbety).
Otec a kolízny opatrovník odvolanie nepodali.
Otec k doručenému odvolaniu matky podal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že je síce pravdou, že matka sa lieči na kožné ochorenie, ale štyri mesiace po operácii sa zamestnala, pritom nie je invalid, nepoberá dôchodok. On jej nezakazuje stýkať sa s deťmi a keby ich tak naozaj mala rada nezavolala by mu, aby deti priniesol do vedľajšej dediny. A keď sa stretla s dcérou, chcela ju autom zraziť a zbiť. Nejedenkrát som sa pýtal detí, či chcú vidieť svoju matku, odpovedali, že nie a že oni sa za ňu hanbia. Dcéra bola v šoku a vykrikovala zo sna, bol s ňou aj u lekára. Nevidí dôvod, prečo by súd mal zveriť do starostlivosti matky maloletého H., nakoľko matka nebýva u rodičov, ale u sestry a jemu dcéra W. pomáha s výchovou maloletého. Vystrojí ho do školy a sú na seba aj citovo veľmi naviazaný. Čo sa týka námietok matky, že mu nechala pôžičku, je pravdou, že pôžičku mali, pritom on nevlastní ani auto, auto zobrala matka a používa ho jej milenec a nie on. Za ten čas čo nežijú v spoločnej domácnosti mu neposlala ani rodinné prídavky, len jedenkrát 80,- Eur. Navrhol, aby súd na pojednávanie predvolal ako svedka maloletú W. a vypočul aj maloletého H. prostredníctvom kolízneho opatrovníka.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorej je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie matky maloletých má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2. písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 a § 102 ods. 2 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie matky v rozsahu v akom uznesenie napáda nie je dôvodné , v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti ohľadne maloletého H. potvrdiť.
Z návrhu otca doručenom súdu prvého stupňa 25.07.2013 vyplýva, že otec týmto návrhom žiadal, aby súd mu zveril do jeho osobnej starostlivosti maloleté deti H. a W.. Z dôvodu, že deti sú už v takom veku, že sú si vedomí v akej situácii sa nachádzajú. K matke cítia odpor, hoci predtým ju s plačom volali naspäť a ona odmietla. Tiež navrhol, aby súd uložil matke platiť na výživu maloletých detí výživné po 100,- Eur mesačne s tým, že nesúhlasí s návštevami matky, pretože nemá na nich dobrý vplyv. Ďalej z návrhu vyplýva, že matka detí opustila spoločnú domácnosť, kde žili spolu s otcom a s ich deťmi maloletou W. a maloletým H.. Matka dlhší čas udržiava pomer s bratom otca a aktuálne sa zdržiava na adrese svojej sestry R.. XXX, okres D.. Maloleté deti nenavštevuje, neprispieva na ich výchovu a potreby a to aj napriek tomu, že spoločne poberajú sociálne dávky vo výške 280,- Eur. On žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorí poberajú starobný dôchodok, čím nemajú ani životné minimum a ešte oni dokážu mu pomôcť pri starostlivosti o deti. Súd uznesením zo dňa 25.07.2013 ustanovil pre maloleté deti kolízneho opatrovníka a požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o podanie správy z prešetrenia pomerov u otca.
Podľa správy kolízneho opatrovníka doručenej súdu 09.08.2013 vyplýva, že maloleté deti žijú spolu so svojím otcom H. N. v spoločnej domácnosti so starými rodičmi S. a I. A., ktorí sú starobnými dôchodcami. Rodinný dom je spojením dvoch bytových jednotiek so spoločným vchodom, pričom pred odchodom matky so spoločnej domácnosti v jednej bytovej jednotke na poschodí žila rodina N. a v druhej na prízemí rodina A.. V súčasnej dobe stará matka detí pomáha svojmu synovi s prípravou stravy pre deti. Domácnosť je riadne zariadená, uprataná a čistá. Každé z detí má svoju izbu s lôžkom a pracovným stolom, počítačom a skriňami. Maloletá W. nastupuje do 8. ročníka a maloletý H. do 5. ročníka Základnej školy v G.. Maloletý H. sa venuje futbalu, deti sú zdravé, nemajú zvýšené výdavky z dôvodu zdravotného stavu. Bol vykonaný rozhovor s maloletými deťmi bez prítomnosti otca, pričom deti uviedli, že chcú bývať s otcom v G.. Matka po odchode telefonicky kontaktovala maloletú W., tá však uviedla, že už jej hovory neprijíma, pretože jej nadávala. Maloletý H. uviedol, že jedenkrát sa stalo, že otec povedal matke, že je na ihrisku a ona za ním prišla, zobrala ho autom do C., kde mu kúpila bagetu a vrátili sa do G.. Pýtala sa ho či s ňou chce bývať v R., čo jej povedal, že nechce odísť a chce zostať bývať s otcom a sestrou. V závere kolízny opatrovník uviedol, že obaja rodičia sú nezamestnaní, spoločne poberali pre rodinu dávku v hmotnej núdzi a prídavky na deti. Všetky výdavky sú vyplácané v súčasnosti matke. S ohľadom na prešetrené skutočnosti doporučil potom súdu zveriť predbežným opatrením maloleté deti do osobnej starostlivosti otcovi a matke uložiť prispievať výživným primeraným potrebám detí a schopnostiam a možnostiam matky.
Len z názvu podania označeného ako „predbežné opatrenie“ súd prvého stupňa vyvodil, že ide o návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Následne súd rozhodol napadnutým uznesením, pričom nad návrh otca rozhodol aj o tom, že otec bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach do dňa ich plnoletosti.
Návrh otca, posudzujúc ho podľa obsahu však nie je len samostatným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, ale aj návrhom na úpravu rodičovských práv a povinností k obom maloletým deťom, nakoľko rodičia nežijú spolu.
V zmysle § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie, alebo zabezpečí dôkaz. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia v konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, úkony podľa ods. 1 vykoná aj bez návrhu.
V zmysle § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Podľa ods. 8 tohto ustanovenia o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.
Ust. § 76 ods. 1 O.s.p. obsahuje demonštratívny výpočet možných predbežných opatrení, ktoré súd môže nariadiť. Podľa písm. a) aby platil výživné v nevyhnutnej miere, písm. b) aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
Zákonodarca v cit. § 76 ods. 1 uvádza iba demonštratívny výpočet možných predbežných opatrení. Preto je možné vydať predbežné opatrenie aj iného obsahu, teda i predbežne dieťa dočasne zveriť do starostlivosti rodiča a upraviť styk rodiča s dieťaťom.
V zmysle § 77 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie zanikne, ak a) sa nepodá v súdom určenej lehote návrh na začatie konania, b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo, c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci, d) uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Z ust. § 74 a nasl. O.s.p. vyplýva, že predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie vo veci a jeho účelom je iba dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaný nemusí vždy byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy.
Vyhodnotiac všetky vyššie okolnosti, je nesporné, že rodičia detí nežijú spolu, pričom obe deti po upustení spoločnej domácnosti matkou, zostali v osobnej starostlivosti otca. Otec sa podaným návrhom domáha, aby a deti boli zverené do jeho osobnej starostlivosti a aby matke bolo určené platiť na deti výživné. V doterajšom konaní, bolo osvedčené, že otec sa o deti riadne stará za pomoci svojej matky a deti z prostredia na ktoré sú zvyknuté, nakoľko je to domácnosť, kde predtým bývala s nimi aj matka a na ktoré sú zvyknuté a podľa ich vlastného vyjadrenia pred kolíznym opatrovníkom odmietajú ísť k matke.
Žiada sa tiež zdôrazniť, že pri nariadení predbežného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej a preto prvostupňový súd, mohol rozhodnúť rozhodnutím, ktorý má len dočasný charakter najmä pri existencii nepopierateľných pokladov od kolízneho opatrovníka.
Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené podmienky na rozhodnutie predbežným opatrením v záujme zachovania jestvujúceho status quo tým, že súd obe deti zveril do osobnej starostlivosti otca a určil výživné od matky na hranici, tzv. minimálneho výživného.
Matka detí odvolanie podala, len ohľadne maloletého H. a rozhodnutie ohľadne maloletej W. nadobudlo právoplatnosť. Odvolací súd na túto okolnosť prihliadol aj v snahe, aby ohľadne maloletých neboli dve odlišné rozhodnutia.
Nadbytočným totiž je, ak prvostupňový súd bez toho, aby sa ktorýkoľvek z rodičov prípadne kolízny opatrovník toho domáhal a bez toho, aby bola osvedčená potreba takejto úpravy, zároveň obom, otcovi v predbežnom opatrení zakotvil oprávnenie maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, pričom nesprávne určil tiež, že do dňa ich plnoletosti. V tejto časti však rozhodnutie nenapadol odvolaním žiadny z účastníkov.
Pokiaľ ide o výšku výživného, i keď matka jeho výšku v odvolaní výslovne nenapadla odvolací súd sa plne stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že za výživné v nevyhnutnej miere v zmysle cit. § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. je potrebné považovať výživné v sume 30,- Eur mesačne. Toto výživné spolu s prídavkami na dieťa umožní uspokojiť jeho nevyhnutné základné životné potreby.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti, ktorou súd maloletého H. zveril do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a matke určil povinnosť platenia výživného 30,- Eur mesačne v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Záverom odvolací súd konštatuje, že ani v odôvodnení uvedený názor súdu, že otec má podať riadny návrh na úpravu rodičovských práv a povinností nie je správny. Otcom podaný návrh je návrhom na kompletnú úpravu práv a povinností rodičov, vrátane styku matky s maloletými deťmi (súd prvého stupňa ho posúdil aj ako návrh na nariadenie predbežného opatrenia len podľa je označenia), preto bude potrebné, aby súd vo veci ďalej riadne konal a o návrhu otca rozhodol konečným rozhodnutím vo veci po vykonaní dokazovania.
Čo sa týka žiadosti matky, uvedenej v odvolaní, ktorým žiada otca, aby jej prispieval na výživu, o takomto návrhu súdu nie je daná právomoc rozhodnúť v tomto konaní, ktoré je konaním o úpravu rodičovských práv a povinností. Ak matka na tejto žiadosti trvá, výživné od otca môže žiadať podaním samostatného návrhu, ktorý návrh musí spĺňať zákonom požadované náležitosti.
O trovách tohto odvolacieho konania bude v zmysle § 145 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., rozhodnuté pri rozhodovaní o náhrade trov základného konania.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.