Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51C-36-2022.pdf
PDF · 95.69 KB
Case nature
Area
Subarea
51C/36/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobcu: Mesto Žilina, IČO: 00 321 796, so sídlom v Žiline, Námestie obetí komunizmu 1, právne zast. Advokátska kancelária Lukáš Bútora, s.r.o., so sídlom Jána Milca 8, Žilina, IČO: 55 088 244, proti žalovaným: 1/ P. O., H.. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž., štátny občan SR, 2/ P. O., H.. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/X, Ž., štátny občan SR, o zaplatenie 1.145,03 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 1.145,03 Eur spoločne a nerozdielne, a to všetko v mesačných splátkach vo výške 100,- Eur mesačne splatných vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej z nich.
II. Žalobca m á voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.05.2022 domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia sumy 1.145,03 Eur spoločne a nerozdielne a náhrady trov konania.
2. Svoju žalobu skutkovo odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovanými Nájomnú zmluvu zo dňa 12.12.2012, ktorej predmetom bol prenájom 1 - izbového bytu č. XX nachádzajúcom sa vo vchode č. X na I. poschodí v bytovom dome na ul. U. N., súp. č. XXXX zapísanom na LV XXXX pre k.ú N., na dobu určitú do 30.11.2013 (ďalej len „zmluva“). Kvôli neplneniu povinností žalobca žalovaným nepredĺžil pôvodnú nájomnú zmluvu uzatvorenú na dobu určitú. Nakoľko žalovaní byt dobrovoľne neuvoľnili a žalobcovi neodovzdali, ale ho od 01.12.2013 do 13.07.2021 užívali bez právneho dôvodu, žalovaní sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatili. Bezdôvodné obohatenie za obdobie do 31.04.2020 si žalobca voči žalovaným uplatnil na tunajšom súde v konaní č. 32C/37/2020 ktoré je už právoplatne skončené. Žalobca touto podanou žalobou uplatňuje voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na bezdôvodné obohatenie od mája 2020 do júla 2021 kedy bol byt vyprataný. V prípade užívania bytu bez právneho dôvodu, výška bezdôvodného obohatenia zodpovedá predpisu nájomného a spotrebovaným službám poskytovaným s nájmom. Predpis nájomného za máj a jún 2020 predstavuje sumu vo výške po 154,63 Eur mesačne, za júl 2020 až jún 2021 po 110,55 Eur mesačne a za mesiac júl 2021 sumu vo výške 46,37 Eur. Od tejto sumy je potrebné odrátať alikvotnú časť preplatku z ročného zúčtovania k 30.06.2021 t.j. 8/12 zo sumy 736,24 Eur.
3. Súd vydal vo veci dňa 17.06.2022 platobný rozkaz č. k. 51C/36/2022-26, ktorým žalobe vyhovel v celom rozsahu. Vzhľadom na to, že platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému 1/ do vlastných rúk, súd uznesením č. k. 51C/36/2022-38 zo dňa 16.01.2023 zrušil v celom rozsahu.
4. Žalovaní 1/ a 2/ sa k žalobe nevyjadrili. Žalovanej 2/ bola žaloba doručená do vlastných rúk (č. l. 28 rub spisu), a žalovanému 1/ bola žaloba doručená v zmysle ust. § 116 ods. 2 CSP po vykonaní úkonov potrebných na zistenie skutočného pobytu žalovaného v zmysle ust. § 116 ods. 1 CSP.
5. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 15.06.2023, na ktorom vec prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ako aj žalovaného 1/, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili, ani nepožiadali o odročenie pojednávania.
6. Žalovaná 2/ na pojednávaní uviedla, že v predmetnom byte od 15.12.2018 vôbec nebývala, 14.1. sa rozvádzali, ona už so žalovaným 1/ ani nebola v kontakte a domovníčka na U. povedala, že tam nebýval ani žalovaný 1/, ale jeho súrodenci. Dôkazy o uvedenom tvrdení nemá, ale aj pri rozvode tam boli aj policajti, ona si chcela zobrať dcérine veci a policajti jej pomohli sa dostať do bytu, lebo ju nechceli ani pustiť do bytu, aj keď tam mala trvalý pobyt. Dôkazy nemá, iba svedkov, že tam nebývala. Ďalej uviedla, že ona by to zaplatila, ale nie naraz, lebo má dve maloleté deti a zarába 850-900,- Euro. Požiadala o splátky. Býva u krstnej mamy, platí elektriku 228,- Euro, dcére platí obedy 36,- Euro v škole, potom má 3-ročného syna, naňho 100,- Euro minie - na Sunár, plienky, hygiena. Cestovné má 20,- Euro. Na stravu minie asi 9 - 10 Eur denne, pracuje 20-25 dní v mesiaci. Príjem má približne 800,-Eur, tento mesiac mala 776,-Eur, ale väčšinou má 860 - 900,- Eur každý mesiac.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, celým spisovým materiálom a vyvodil nasledujúce skutkové zistenia:
8. Z Listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. N., obec N., okres N. mal súd preukázané, že výlučným vlastníkom bytu č. XX nachádzajúceho sa v bytovom dome č. súp. XXXX je žalobca (č. l. 9 - 14 spisu).
9. Žalobca ako prenajímateľ uzatvoril so žalovanými 1/ a 2/ ako nájomcami Nájomnú zmluvu dňa 12.12.2012, ktorej predmetom bol nájom 1-izbového bytu I. kategórie, č. XX, nachádzajúceho sa v bytovom dome na ul. U. XXXX/X, N.. V zmysle čl. III. nájomnej zmluvy boli žalovaní povinný platiť žalobcovi sumu zloženú z úhrady nájomného a úhrady za plnenia (služby) spojené s užívaním bytu za každý mesiac do 25. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Podľa čl. II. nájom bol dohodnutý na dobu určitú do 30.11.2013. Nájomca má právo na opakované uzatvorenie nájmu bytu pri dodržaní podmienok uvedených v nájomnej zmluve a v osobitnom predpise (č. l. 7 - 8 spisu).
10. Podľa Sumárnej analýzy prepisu za obdobie od 01.10.2011 do 30.04.2022. Predpis nájomného predstavoval za žalobcom uplatnené obdobie 05/2020 až 06/2020 sumu 154,63 Eur na mesiac, od 07/2020-03/2021 sumu 110,67 Eur a od 04/2021-06/2021 sumu 110,55 Eur a za 07/2021 sumu 46,37 Eur. V zmysle ročného vyúčtovania za rok 2020 splatného ku dňu 30.06.2021 predstavoval preplatok žalovaných sumu 736,24 Eur (č. l. 15-16 spisu).
11. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd danú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení:
Podľa § 685 ods. 1 z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občianky zákonník“), nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
Podľa § 696 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis (ods. 1). Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak (ods. 2).
Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20191201>neplatí pre zánik nájmu bytu.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
12. Žalobca si voči žalovanému uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 1.145,03 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia, z dôvodu, že od 05/2020 až 07/2021 žalobcovia užívali byt žalobcu bez právneho dôvodu a bez toho, aby platili úhrady za jeho užívanie.
13. Na základe vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že žalobca je vlastníkom predmetného bytu č. 24, ktorý podľa Nájomnej zmluvy zo dňa 12.12.2012 uzatvorenej medzi ním ako prenajímateľom a žalovanými 1/ a 2/ ako nájomcami, prenajal žalovaným 1/ a 2 /. Uzatvorením nájomnej zmluvy vznikol nájom bytu podľa § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka s tým, že nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 30.11.2013. Žalovaná 2/ urobila spornou otázku užívania predmetného bytu v období za ktoré si žalobca žiada vydať bezdôvodné obohatenie. Žalovaná 2/ uviedla, že v uvedenom čase, dokonca už skôr, od 15.12.2018 v byte nebývala a v januári 2019 sa so žalovaným 1/ rozvádzali. Uvedené tvrdenie žalovaná 2/ súdu nepreukázala, iba všeobecne uviedla, že má na to svedkov. Žiadnych svedkov však neoznačila, nenavrhla vykonať ich výsluch. Súd zdôrazňuje, že strana sporu má v konaní nielen povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť dôkaznú, ktorá na povinnosť tvrdenia nadväzuje. Žalovaná však neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že predmetný byt v čase od 05/2020 do 07/2021 neužívala. Súd zdôrazňuje, že nejde o spotrebiteľský spor, kedy by súd v zmysle ust. § 295 CSP mohol vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. K otázke povahy právneho vzťahu založeného nájomnou zmluvou ako nespotrebiteľského vzťahu poukazuje aj na uznesenie Najvyšší súd SR zo dňa 30.09.2019, sp. zn. 2Cdo/315/2018.
14. Súd preto dospel k záveru, že nárok žalobcu z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo užívaním bytu žalovanými 1/ a 2/ bez právneho dôvodu, je dôvodný. Žalobca uviedol a žalovaní to nepopreli, že nedošlo k predĺženiu pôvodnej nájomnej zmluvy, ani k uzatvoreniu novej nájomnej zmluvy. Napriek tejto skutočnosti žalovaní v predmetnom byte aj po skončení dohodnutej doby nájmu naďalej bývali, teda od 01.12.2013 užívali byt bez existujúcej zmluvy o nájme, avšak za užívanie predmetného bytu a za služby spojené s jeho užívaním riadne neplatili. Žalobcovi tak vznikol voči žalovaným 1/ a 2 / nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo forme peňažnej náhrady, ktoré žalovaným 1/ a 2/ na jeho úkor vzniklo tým, že žalovaní užívali byt, ktorý je v jeho vlastníctve bez právneho dôvodu a za takéto užívanie mu neposkytli náhradu. Žalovaní od 05/2020 do 07/2021 (kedy bol byt vyprataný) sa tak bezdôvodne obohatili na úkor žalobcu tým, že neplatili nájom a za služby spojené s užívaním bytu. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ktorej dôsledkom je povinnosť vydať všetko, čo bolo plnením pri absencii právneho titulu nadobudnuté. V danom prípade má plnenie charakter nehmotný, takže ho nemožno vydať. V takomto prípade sa poskytuje peňažná náhrada, ktorá musí zodpovedať peňažnému oceneniu získaného obohatenia. Výška uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu, ktorú žalobca odvodzoval od predpisu nájomného a spotrebovaných služieb poskytovaným s nájmom predmetného bytu nebola medzi sporovými stranami sporná a v takejto výške mohol žalobca požadovať a získať nájomné. Pri takejto nespornej výške nájomného a bezdôvodného obohatenia potom celkový dlh žalovaných predstavuje sumu 1.683,31 Eur, od ktorej sumy je potrebné odpočítať preplatok na základe ročného vyúčtovania za rok 2020 v pomerenej sume 490,83 Eur (736,24 Eur/12 mesiacov * 8 mesiacov = 490,83 Eur), t. j. 1.192,48 Eur. Žalobca si však žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy nižšej, a to sumy 1.145,03 Eur, na zaplatenie ktorej súd s poukazom na ust. § 216 CSP, zaviazal žalovaných 1/ a 2/ tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. V konaní nebolo preukázané, že by si žalovaní svoj dlh voči žalobcovi splnili v akomkoľvek rozsahu.
15. Keďže súd nárok žalobcu považoval za skutkovo a právne dôvodný, žalobe v celom rozsahu vyhovel a uložil žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.145,03 Eur.
16. Podľa ust. § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
17. Podľa ust. § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
18. Podľa ust. § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
19. Vzhľadom k tomu, že žalovaná 2/ na pojednávaní požiadala o možnosť splácať súdom priznanú pohľadávku žalobcu v splátkach, súd posúdil pomery žalovaných a priznanú sumu im povolil splácať v súlade s ust. § 232 ods. 3 druhá veta CSP v mesačných splátkach vo výške 100,- Eur splatných vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku. Zohľadňujúc však aj záujmy žalobcu podmienil súd plnenie súdom priznanej pohľadávky žalobcu zo strany žalovaných v splátkach tým, že nezaplatenie čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
20. Súd preskúmal osobné a majetkové pomery oboch žalovaných, hoci o povolenie splácať priznanú sumu v splátkach žiadala iba žalovaná 2/, a to vzhľadom k tomu, že súd uložil povinnosť zaplatiť uplatnený nárok žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne. Súd zistil, že žalovaná 2/ podľa Lustrácie v Sociálnej poisťovni je zamestnaná od 01.09.2022 v spoločnosti Sultan Kebab s.r.o. s hrubou mzdou od 710,44 Eur do 828,88 Eur mesačne. Žalovaná 2/ uviedla, že má dve maloleté deti, mladšie má 3 roky. Výdavky má na stravu, hygienu, plienky, Sunar, obedy v škole, cestovné do práce 20,-Eur mesačne, stravu v práci 9-10 Eur denne (mesačne odpracuje 20 až 25 dní) a bývanie vo výške 228,-Eur. Býva u krstnej matky. Ďalej súd podľa Lustrácie v Sociálnej poisťovni zo dňa 12.06.2023 na žalovaného 1/ zistil, že je poberateľ invalidného dôchodku vo výške 293,50 Eur mesačne, zamestnávateľa nemá evidovaného od 08/2021.
21. V zmysle uvedených skutočností dospel súd k záveru, že napriek výške súdom priznanej pohľadávky, nie je v schopnostiach a možnostiach žalovaných uhrádzať žalobcovi priznanú pohľadávku v splátkach vyšších ako v sume po 100,- Eur mesačne bez toho, aby boli ohrozené základné existenčné potreby žalovaného 1/, žalovanej 2/ a jej dvoch maloletých detí.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, má preto nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania voči žalovaným 1/ a 2/.
25. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa § 125 ods. 1 CSP: Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa § 125 ods. 2 CSP: Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa § 125 ods. 2 CSP: Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 363 CSP: V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP: Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP: Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP: Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP: Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Vzhľadom na to, že po vyhlásení rozsudku a jeho odôvodnení sa žalobca a žalovaný vzdali odvolania, rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom doručenia jeho písomného vyhotovenia poslednému z nich.