Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_K2-37C-50-2020.pdf
PDF · 85.86 KB
Case nature
Area
Subarea
K2-37C/50/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, D., právne zast.: JUDr. Alica Petrovská Homzová, advokátka, so sídlom Moyzesova 46, Košice, proti žalovanej: A. E. D., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, D., právne zast. : F. C. G., E., G., MHA - ADVOKÁT s.r.o., so sídlom Masarykova 2, Košice, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Žalovaná má právo voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10.8.2020 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 5.720 eur spolu s príslušenstvom (úroky z omeškania) vrátane náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že z manželstva žalobcu a žalovanej pochádza jedno dieťa, a to H. C., nar. X.X.XXXX, ktorá bola na čas po rozvode manželstva zverená do osobnej starostlivosti žalovanej. Vyživovacia povinnosť žalobcu voči jeho dcére bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp.zn. 41P 1/2018 zo dňa 5.10.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 8Cop/339/2018 tak, že žalobca bol povinný od 1.9.2018 do budúcna prispievať dcére Eme celkove sumou 400 mesačne, z toho na bežnú výživu sumou 260 eur mesačne vždy do 15.dňa vopred k rukám žalovanej - matky H. a na tvorbu úspor sumou 140 eur mesačne na osobitný účet zriadený v banke na meno dcéry H. vždy do 15.dňa v mesiaci. Žalobca tvrdil, že napriek tomu, že výživné pre svoju dcéru uhrádzal v zmysle právoplatných a vykonateľných rozsudkov, bolo voči nemu vedené exekučné konanie na základe návrhu žalovanej na vykonanie exekúcie zo dňa 13.7.2018. V exekučnej veci vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Dulinu, súdneho exekútora so sídlom Ľ. Štúra 12, 071 01 Michalovce bol dňa 29.6.2020 vydaný Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu žalobcu, ktorý bol vykonaný vo výške 19.842,66 Eur, v zmysle ktorého bolo dňa 3.7.2020 žalovanej ako zákonnej zástupkyni oprávnenej mal. H. C., F. XX, XXX XX D. poukázaná suma vo výške 15.966,78- EUR na účet žalovanej vedený v I., J., ktorá suma zahŕňala aj bežné výživné za obdobie od 1.9.2018 do 30.6.2020 v celkovej výške 5.720 eur. Podľa tvrdenia žalobcu však od 1.9.2018 uhrádzal bežné výživné vo výške 260 eur na účet žalovanej ako matky oprávnenej, pričom za obdobie od 1.9.2018 do 30.6.2020 žalovaná od žalobcu prijala 22 x úhradu výživného po 260 eur, t. j. spolu 5.720 eur. Suma 5.720 eur vymožená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom, bola tak žalovanej poukázaná duplicitne, nakoľko žalobca výživné uhrádzal riadne, v termínoch splatnosti. Žalovaná sa tak prijatím plnenia bez právneho dôvodu obohatila na úkor žalobcu, ktoré žalovaná doposiaľ žalobcovi nevydala, a to aj napriek písomnej výzve zo dňa 9.7.2020, ktorú žalovaná prevzala dňa 27.7.2020. 2. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 14.5.2021, v ktorom žalobcom uplatnený nárok v konaní neuznala a navrhla žalobu zamietnuť dôvodiac tým, že žalobca v konaní
nepreukázal oprávnenosť požadovania vydania nejakého bezdôvodného obohatenia od žalovanej a ani to, že takéto obohatenie na jej strane vzniklo. Žalovaná v prvom rade namietala v konaní svoju pasívnu vecnú legitimáciu, keďže príjemcom výživného bola vtedy maloletá dcéra strán sporu a nie žalovaná. Okrem toho, že žalobca k žalobe nepripojil doklady o úhrade celého výživného žalovaná ďalej namietala skutočnosť, že žalobcom tvrdená duplicita nároku dcéry strán sporu na zaplatenie výživného už bola definitivne vyriešená. Prejudiciálnu otázku povinnosti žalobcu zaplatiť dlžné výživné už vyriešil s konečnou platnosťou Okresný súd Banská Bystrica pod sp. zn. 24 Ek 1003/2018, kedy sa vysporiadal s námietkami žalobcu uvádzanými aj v tomto konaní a týkajúcimi sa údajne neoprávnene požadovaného výživného. Podľa žalovanej je nepochybné, že žalobca mal platiť podľa právoplatného a vykonateľného rozsudku ako exekučného titulu na výživné mal. dcéry výživné á 400 eur, no za obdobie 1. 1. 2016 – 31. 8. 2018 posielal aj podľa žaloby len svojvoľne zníženú sumu 200 eur. Žalobcovi bolo znížené výživné zo sumy 400 eur na sumu 200 eur len do 31. 12. 2015, exekúcia teda bola relevantná s čím sa jednoznačne vysporiadal aj exekučný súd, ktorý návrhy žalobcu na zastavenie exekúcie v dňoch 30. 8. 2019 aj 22. 6. 2020 zamietol. Rozsudok Okresného súdu Košice II z 5. 9. 2018 sp. zn. 41 P 1/2018 – 648 nadobudol právoplatnosť až po podaní návrhu na vykonanie exekúcie dňa 31. 5. 2019, preto naň žalobca ani nemal právo poukazovať. To, že všetko vo veci výživného realizuje žalobca svojvoľne a v rozpore s právoplatnými rozhodnutiami súdov, preukazuje podľa žalovanej aj jeho jednostranné platenie výživného na dcéru strán sporu á 335 eur/mes. namiesto 400 eur/mes. v období 30. 7. 2013 – 30. 9. 2014 (kedy jednostranne kompenzoval výživné na dcéru s výživným na syna), ďalej á 200 eur/mes. namiesto 400 eur/mes. v období 1. 1. 2016 – 31. 8. 2018 (kedy si ho ponížil po podaní žaloby o zníženie výživného bez vyčkania na právoplatný rozsudok súdu) a napokon aj neplnenie rozsudku o platení sumy na sporenie mal. dcéry, ktoré v spoločnosti Tatrabanka a. s., jednostranne zrušil a vybral ešte 1. 7. 2020. Exekučné konanie pritom bolo skončené vymožením vymáhanej pohľadávky, nie vyhovením návrhu žalobcu ako povinného na jej zastavenie. Podľa žalovanej ani prípadné pochybenie exekútora nezakladá jej zodpovednosť, právny titul žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy neexistuje a to aj s poukazom na skutočnosť, že spotrebované výživné na mal. dieťa sa podľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine nevracia, k čomu došlo aj v tomto prípade. 3. Ako z nesporných súd postupom podľa ust. § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vyšiel z tvrdení žalobcu, že žalobca a žalovaná sú bývalí manželia, z ktorých manželstva pochádza dcéra H. C., nar. X.X.XXXX, ktorá bola na čas po rozvode manželstva zverená do osobnej starostlivosti žalovanej, že žalobcovi ako povinnému rodičovi bola v ním v žalobe uvedených rozhodnutiach určená vyživovacia povinnosť s tým, že žalovaná ako matka, zákonná zástupkyňa v čase neplnoletosti ich dcéry, bola rozhodnutím súdu určená za príjemcu výživného zo strany žalobcu. V konaní nebolo sporné, že žalobca v zmysle rozsudku Okresného súdu Košice II, sp.zn. 41P 1/2018 zo dňa 5.10.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 8Cop/339/2018 bol povinný od 1.9.2018 do budúcna prispievať dcére Eme celkove sumou 400 mesačne, z toho na bežnú výživu sumou 260 eur mesačne vždy do 15.dňa vopred k rukám žalovanej - matky H. a na tvorbu úspor sumou 140 eur mesačne na osobitný účet zriadený v banke na meno dcéry H. vždy do 15.dňa v mesiaci, že za obdobie od 1.9.2018 do 30.6.2020 žalovaná od žalobcu prijala 22 x úhradu výživného po 260 eur, t. j. 5.720 eur. V konaní rovnako nebolo sporné tvrdenie žalobcu, že na základe návrhu žalovanej na vykonanie exekúcie zo dňa 13.7.2018 bolo voči žalobcovi vedené exekučné konanie, a to v exekučnej veci vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Dulinu, súdneho exekútora so sídlom Ľ. Štúra 12, 071 01 Michalovce, v rámci ktorého konania bol dňa 29.6.2020 vydaný exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu žalobcu, ktorý bol vykonaný vo výške 19.842,66 Eur, v zmysle ktorého bolo dňa 3.7.2020 žalovanej ako zákonnej zástupkyni oprávnenej mal. H. C., F. XX, XXX XX D. poukázaná suma vo výške 15.966,78- EUR na účet žalovanej vedený v I., J.. 4. Z uvedených nesporných skutočností súd dospel k záveru o nasledovnom skutkovom stave veci: žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania plnenia – výživného, ktoré výživné poukazoval na účet žalovanej, ktorá ako zákonná zástupkyňa maloletej dcéry bola príjemcom plnenia výživného. Žalobca sa pritom vydania zaplateného výživného domáhal voči žalovanej titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré malo spočívať v úhrade výživného pre mal. dcéru v rozsahu prevyšujúcom výživné určené súdom, resp. zaplatené duplicitne. Žalovaná v rámci svojej procesnej obrany prvom rade namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu v konaní. 5. Súd vec právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona: Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ust. § 78 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, (1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh. (2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Podľa ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa ust. § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Podľa ust. § 60 CSP, stranami sú žalobca a žalovaný. 6. Vychádzajúc z v konaní nesporných skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. V tomto svojom závere súd vyšiel zo zistenia, že žalovaná nebola v konaní pasívne vecne legitimovaná. 7. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý odpovedá na otázku, či práve žalobca je nositeľom tvrdeného subjektívneho práva a či práve ním označený žalovaný je nositeľom tvrdenej subjektívnej povinnosti korelujúcej so žalobcovým súkromným subjektívnym právom. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. 8. Určeniu vecnej legitimácie v danej veci predchádzal záver o právnej kvalifikácii vzťahu medzi stranami sporu. Žalobca ako rodič – otec bol povinný plniť vyživovaciu povinnosť voči vtedy maloletej dcére. Dcéra žalobcu má právo na výživu, a to od svojho narodenia až do kým nebude schopná sama sa živiť. Oprávneným pri platení výživného je maloleté dieťa, účet matky je len platobné miesto. Žalovaná ako zákonná zástupkyňa v čase neplnoletosti dcéry H. C. bola rozhodnutím súdu určená za príjemcu výživného zo strany žalobcu, oprávnenou osobou vo vzťahu k určenému výživnému bola však aj v čase neplnoletosti dcéra žalobcu a žalovanej H. C., pričom bolo povinnosťou matky - žalovanej zabezpečovať všetky jej potreby. 9. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. K bezdôvodnému obohateniu dochádza predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty. Medzi stranami sporu ohľadom žalovanej sumy nevznikol záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia. Žalovaná nie je povinnou osobou na vydanie bezdôvodného obohatenia, lebo z okolností prípadu je zrejmé, že jej majetok sa nezväčšil o výživné zasielané na jej účet (platobné miesto) žalobcom. 10. Riadiac sa uvedenými úvahami súd žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej. 11. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. 12. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 13. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 14. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko mala vo veci plný úspech. 15. Súd v zmysle citovaného ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Košice písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods. 3 CSP).
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.